Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_27Co-117-2020.pdf
PDF · 98.93 KB
Case nature
Area
Subarea
27Co/117/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej o podaní B., štátneho občana SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom N. U. H., R. XXX/X, doručenom súdu prvej inštancie dňa 30.09.2020, na odvolanie B.. G. M. proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 10. novembra 2020, č. k. 28C/71/2020-16, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozhodnutím súd prvej inštancie podanie B.. G. M. doručené tamojšiemu súdu dňa 30.09.2020 vedené pod sp. zn. 28C/71/2020 odmietol dôvodiac, že tento napriek tomu, že bol súdom prvej inštancie vyzvaný na odstránenie jeho nedostatkov uznesením zo dňa 05.10.2020 pod č.k. 28C/71/2020-9, neodstránil vytknuté mu nedostatky jeho podania, ktoré by mohlo byť obsahom žalobou, a to v stanovenej lehote spôsobom, aby bolo možné o jeho podaní ďalej konať a tieto nedostatky neodstránil ani prostredníctvom podania, ktoré doručil súdu prvej inštancie dňa 26.10.2020 v reakcii na výzvu súdu. Podľa názoru súdu prvej inštancie z obsahu jeho podania nie sú zrejmé podstatné náležitosti žaloby v zmysle § 127 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 132 ods. 1 CSP bez doplnenia ktorých nemôže vo veci ďalej konať (menovite absentuje dátum narodenia a trvalé bydlisko žalovanej a iné), o čom bol riadne poučený, ako aj o následkoch nečinnosti v podobe odmietnutia jeho podania.
2. B.. G. M., ako autor podania, o ktorom súd prvej inštancie rozhodoval, odvolaním zo dňa 18.11.2020, podanom identického dňa na poštovú prepravu (teda v zákonom stanovenej lehote) namietal správnosť vydaného rozhodnutia tvrdiac, že z rozhodnutia mu nie je jasné, prečo nie je možné ďalej o jeho podaní konať, keďže jeho podanie obsahuje všetky náležitosti, pre ktoré je možné ďalej pokračovať (čím teda namieta nesplnenie zákonných predpokladov pre zvolený postup), posúdiac ktorú námietku podľa obsahu uplatňuje dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, resp. d/ a tiež h/ CSP (nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia a nesprávne právne závery). Uvádza, že pokiaľ mu bolo vytýkané, že neuviedol bydlisko žalovanej a jej dátum narodenia, tak oba tieto údaje je podľa neho možné doplniť pri výsluchu pred orgánmi činnými v trestnom konaní, keďže svoje podanie považuje za trestné oznámenie spojené s uplatnením si náhrady škody v trestnom konaní, pretože podľa jeho názoru sa G.. Y. G. vo funkcii vyššej súdnej úradníčky Okresného súdu F. dopustila dňa 21.10.2011 trestného činu korupcie a zneužitia právomoci verejného činiteľa, a to prostredníctvom vydania rozhodnutia v zmysle ktorého sa mal dopustiť bezdôvodného obohatenia, a to napriek tomu, že skutkový dej veci tomu nezodpovedal a ďalej popisuje odvolateľ obsah ním označeného v minulosti prebiehajúceho sporu, ktoré protiprávne konanie menovanej ako vyplýva z obsahu odvolania, žiada riešiť práve prostredníctvom svojho podania, ktoré považuje za trestné oznámenie, a to pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Skutočnosť, že jeho podanie považuje za trestné oznámenie s uplatnením si náhrady škody v trestnom
konaní, vyplýva aj z ďalšieho podania, ktoré B.. M. adresoval súdu prvej inštancie a ktoré je založené na č.l. 25 spisu.
3. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
4. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP.
5. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím, odmietol postupom podľa § 129 ods. 3 CSP podanie doručené mu dňa 30.09.2020 s odôvodnením, že B.. G. M., označiac ho ako žalobcu neodstránil ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie nedostatky jeho podania, ktoré by mohlo byť žalobou, pre ktoré nie je možné vo veci ďalej konať (menovite neuviedol dátum narodenia a adresu trvalého bydliska žalovanej G.. Y. G.).
6. Odvolateľ namieta správnosť tohto postupu argumentujúc, že mu z rozhodnutia nie je jasné z akého dôvodu súd prvej inštancie zvoleným spôsobom rozhodol, keď on jednoznačne na jeho výzvu reagoval a oznámil mu, že jeho podanie je potrebné považovať za trestné oznámenie, v rámci ktorého ako súčasť následného trestného konania zároveň uplatňuje škodu, ktorá mu trestnou činnosťou podľa jeho názoru mala vzniknúť. Posúdiac obsah jeho odvolania je tak zrejmé, že ťažiskovú odvolaciu námietka možno subsumovať pod odvolacie dôvody uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, resp. d/ CSP (porušenie práva na spravodlivý proces, resp. existencia inej vady majúcej za následok nesprávnosť rozhodnutia).
7. Preskúmaním rozhodujúcich skutočností odvolací súd dospel k záveru o dôvodnosti podaného odvolania.
8. Odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR, avšak len v situácii, keď z odôvodnenia rozhodnutia nemožno zistiť dôvody, pre ktoré bolo (ne)vyhovené uplatnenému nároku, čím je pre účastníkov veľmi obtiažne pochopiť takéto rozhodnutie, nemožno vylúčiť, že rozhodnutie, z ktorého nie je možné aspoň v základných rysoch zistiť, akými úvahami sa súd pri formulovaní výroku spravoval, treba považovať za nepreskúmateľné.
9. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia (nedostatok dôvodov) bola už dávnejšou judikatúrou považovaná nie za procesnú vadu konania v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, ale za tzv. inú vadu konania, (viď R 111/1998), čím sa zaoberalo tiež Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na zasadnutí konanom dňa 3. decembra 2015 a prijalo stanovisko, ktoré je publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, ktorého právna veta znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“, vychádzajúc z ktorého teda len výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá dôvod na odvolanie spočívajúci v porušení práva na spravodlivý proces (predtým v odňatí možnosti účastníkovi konať pred súdom) uvedeným v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, inak ide o tzv. inú vadu konania (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), v súvislosti s čím je potrebné vždy skúmať mieru (intenzitu) nepreskúmateľnosti, ktorou táto vada poškodí účastníka konania na jeho ústavných právach, teda v každej konkrétnej veci individuálne zodpovedať otázku, do akej miery možno nepreskúmateľnosť rozhodnutia posudzovať ako tzv. inú vadu a do akej miery ho možno posudzovať ho ako odňatie možnosti konať pred súdom, resp. porušenie práva na spravodlivý proces.
10. Preskúmaním obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odvolací súd vzhliadol dôvodnosť uplatnenia druhej vety citovaného stanoviska R 2/2016, ktorá pripúšťa, že „celkom
výnimočne sa v praxi môže vyskytnúť prípad, v ktorom písomné vyhotovenie rozhodnutia nebude obsahovať ani len zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu“, čím z hľadiska tvrdenej vady odôvodnenia rozhodnutia došlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil účastníkovi uskutočňovať mu patriace práva v takej miere, že došlo k naplneniu dôvodu na odvolanie uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.
11. V konkrétnostiach posudzovanej veci z obsahu spisového materiálu vyplýva, že súdu prvej inštancie bolo dňa 30.09.2020 doručené podanie B.. G. M., označené ako „žaloba za korupciu a zneužitie právomoci verejného činiteľa“, v ktorom podaní seba označuje ako žalobcu a ako žalovanú označuje G.. Y. G., Okresný súd F., D. XX. Z obsahu podania vyplýva, že ním označená žalovaná mala v minulosti (v roku 2011) protiprávne v postavení zamestnanca (VSÚ) Okresného súdu F. vydať uznesenie pod č. 54Ro/1385/2011 a tiež platobný rozkaz na vrátenie finančných prostriedkov, a to v rozpore s existujúcim skutkovým stavom, čím sa podľa jeho názoru mala dopustiť trestnej činnosti.
12. Súd prvej inštancie v prvom kroku po doručení podania vyzval B.. M., aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia svoje podanie doplnil, v konkrétnostiach predovšetkým aby uviedol, či jeho podanie je potrebné považovať za trestné oznámenie s uplatnením náhrady škody v trestnom konaní, alebo či jeho podanie smeruje k uplatneniu náhrady škody v civilnom konaní, tiež aby doplnil dátum narodenia žalobcu, presné označenie žalovanej adresou trvalého pobytu a dátumom narodenia, opísal rozhodujúce skutočnosti a pripojil dôkazy, na ktoré sa odvoláva (postupom podľa § 129 CSP), a zároveň ho poučil, že v prípade jeho nečinnosti, keďže ide o nedostatky, pre ktoré nemožno v konaní ďalej pokračovať, že bude jeho podanie odmietnuté (§ 129 ods. 3 CSP). Z pripojenej informácie o výsledku doručenia vyplýva, že predmetné uznesenie bolo adresátovi doručené dňa 21.10.2020.
13. V reakcií na túto výzvu B.. G. M. súdu oznámil, že jeho podanie má súd považovať za trestné oznámenie s uplatnením náhrady škody v trestnom konaní, keďže podľa jeho názoru sa G.. Y. G. vo funkcii vyššej súdnej úradníčky Okresného súdu F. mala dopustiť trestného činu korupcie a zneužitia právomoci verejného činiteľa, pričom súčasne popisuje jej konanie v postavení vyššej súdnej úradníčky, ktorým podľa jeho názoru malo dôjsť k naplneniu skutkových podstát trestnej činnosti, ktoré bližšie identifikuje. Súčasne uvádza, že jeho podanie podľa jeho názoru nevykazuje nedostatky, pre ktoré nie je možné v konaní pokračovať. Následne dňa 03.11.2020 doručil B.. G. M. súdu prvej inštancie tiež kópiu trestného oznámenia, ktoré adresoval OO PZ N. U. H. dňa 21.10.2020, z obsahu ktorého je zrejmé, že toto smeruje voči B.. B. M., G., ktorú považuje za podozrivú zo spáchania trestnej činnosti, kde určité skutkové okolnosti, ktoré jej pripisuje za vinu a ktoré podľa neho majú napĺňať skutkovú podstatu ním popísanej trestnej činnosti, súvisia pravdepodobne s konaním ním identifikovanej vyššej súdnej úradníčky súdu prvej inštancie, proti ktorej smeruje jeho aktuálne podanie. Ako vyplýva z pripojeného listu OR PZ F., OO PZ N. U. H., predmetné trestné oznámenie bolo dňa 28.10.2020 odstúpené z dôvodu vecnej a miestnej príslušnosti na OR PZ F., odbor kriminálnej polície, čo bolo dané oznamovateľovi, teda B.. G. M. na vedomie.
14. Následne súd prvej inštancie napadnutým uznesením zo dňa 10. novembra 2020 pod č.k. 28C/71/2020-16 podanie žalobcu doručené súdu prvej inštancie dňa 30.09.2020 odmietol dôvodiac, že tento napriek postupu podľa § 129 ods. 1 až 3 CSP neodstránil vady svojho podania, ktoré mu boli vytýkané, menovite neuviedol dátum narodenia ním označenej žalovanej, adresu jej trvalého bydliska, podľa jeho názoru tiež riadne neopísal rozhodujúce skutočnosti pre posúdenie nároku, čím podľa jeho názoru boli splnené zákonné predpoklady pre postup podľa § 129 ods. 3 CSP.
15. Vychádzajúc z obsahu odvolania, odvolateľ zásadne spochybňuje správnosť týchto záverov tvrdiac, že jeho podanie nevykazuje nedostatky, pre ktoré nemožno ďalej v konaní pokračovať, poukazuje na to, že mu nie je známe trvalé bydlisko, ani dátum narodenia G.. Y. G., VSÚ OS F., ktoré údaje možno doplniť pri jej výsluchu pred orgánmi činnými v trestnom konaní, pričom opakovane zdôrazňuje, že jeho podanie je potrebné považovať za trestné oznámenie s uplatnením náhrady škody v trestnom konaní.
16. Civilné sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína výlučne na základe žaloby, ktorá musí obsahovať všeobecné náležitosti v súlade s ustanovením § 127 ods.1 CSP ( a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa ním sleduje, e/ podpis) a § 132 ods.1 CSP (okrem všeobecných náležitostí podania musí byť uvedené označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh - petit, t.j. ako žiada
žalobca rozhodnúť). Iba formálne spôsobilá žaloba je základným predpokladom vecného prejednania veci. Údaj o tom, čoho sa žalobca domáha (tzv. petit) musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Súd totiž musí presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, pretože nesmie stranám prisúdiť viac, než to, čoho sa domáhajú, ani im priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, ako sú navrhované. Presný, určitý a zrozumiteľný petit žaloby nie je iba vyjadrením formálnych náležitostí žaloby, ale je aj nevyhnutným predpokladom toho, aby súdne rozhodnutie bolo (z materiálneho hľadiska) vykonateľné a aby nastali právne účinky, ktoré žalobca podaním žaloby sledoval. Rovnako významnou náležitosťou je identifikácia strán sporu a uvedenie skutočností, od ktorých odvodzuje dotknutá osoba uplatnený nárok. Uvedené náležitosti sú stanovené obligatórne a ak v podaní vo veci samej (žalobe) absentujú celkom, či sú nezrozumiteľné, súd je povinný postarať sa o odstránenie týchto nedostatkov, a to postupom podľa § 129 ods.1, 2 CSP, t.j. uznesením vyzvať toho, kto podanie urobil, aby ho doplnil alebo opravil v lehote ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní, v ktorom tiež uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba opraviť alebo doplniť a poučí ho o možnosti podanie v prípade nečinnosti odmietnuť (§ 129 ods. 3 CSP).
17. Nemožno však spochybniť, že výklad a aplikácia ust. § 129 CSP musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo strán sporu na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Jeho interpretáciou a používaním nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu, keď súd musí súčasne vychádzať z toho, že všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov, čo je v procesnom kódexe zabezpečené prostredníctvom toho, že odmietnuť podanie podľa § 129 ods. 3 CSP možno len vtedy, ak v konaní nemožno pre nedostatky podania pokračovať, čo znamená možnosť súdu konať a rozhodovať bez zásadnejších prekážok, ktorými sú neodstrániteľné, alebo len ťažko odstrániteľné nedostatky žaloby (samozrejme za predpokladu, že podanie k žalobe smeruje). Pri rozhodovaní podľa uvedeného procesného ustanovenia súd môže posudzovať len splnenie formálnych náležitostí podania (žaloby) uvedených v ust. § 127 CSP, v ust. § 132 a nasl. CSP a samozrejme ako základný predpoklad pre postup podľa ust. § 129 ods. 3 CSP je tiež to, že podanie bez pochybností smeruje k žalobe, teda že jeho účelom nebolo vyvolanie iného konania, vo vzťahu ku ktorému by nebol dostatok právomoci súdu v občianskoprávnom konaní konať a pokiaľ ide tiež o prípadné jeho nedostatky, tieto posudzovať, či vyhodnocovať.
18. Za vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníma možnosť pred ním konať a uplatňovať práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv, sa považuje aj odmietnutie podania, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie súdneho konania, či iného konania spadajúceho do kompetencie iného orgánu, hoci pre také rozhodnutie neboli splnené podmienky.
19. V konkrétnostiach posudzovanej veci možno prisvedčiť súdu prvej inštancie v tom, že z prvotného podania B.. G. M., ktoré bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 30.09.2020, nebolo možné bez pochybností ustáliť, k akému výsledku toto smeruje. Tento síce na jednej strane seba označuje v podaní ako žalobcu a vyššiu súdnu úradníčku súdu prvej inštancie, ktorá sa mala podľa neho dopustiť protiprávneho konania, označuje ako žalovanú a v podaní tiež uvádza, že podáva žalobu, na strane druhej však ďalšie skutočnosti obsiahnuté v tomto podaní vzbudzujú odôvodnené pochybnosti o tom, k čomu jeho podanie vôbec smeruje, konkrétne, či smeruje k vyvolaniu sporu a je potrebné ho považovať za podanie, ktoré by svojim obsahom mohlo byť žalobou, alebo či smeruje k vyvolaniu trestného konania a je potrebné ho považovať za trestné oznámenie a riešiť tak kompetenciu o tomto ďalej konať a v nadväznosti na to tiež zvoliť príslušný procesný postup. Za správne za týchto okolností možno považovať postup súdu prvej inštancie, ktorý v prvom kroku po doručení prvotného podania zvolil, keď uznesením zo dňa 10. novembra 2020 vyzval B.. G. M., aby súdu ozrejmil, či jeho podanie treba považovať za trestné oznámenie s uplatnením si náhrady škody v trestnom konaní, alebo či jeho podanie predstavuje uplatnenie náhrady škody v civilnom konaní, teda či je ho možné považovať za žalobu, keďže nepochybne záver v tejto otázke má za následok diferentný procesný postup.
20. Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, na výzvu súdu prvej inštancie B.. G. M. reagoval svojím podaním v súdom stanovenej lehote a v súlade s jeho výzvou vymedzil, že jeho podanie je potrebné považovať za trestné oznámenie s tým, že si vo vyvolanom trestnom konaní samozrejme uplatňuje tiež náhradu škody. Akými úvahami sa následne súd prvej inštancie spravoval, keď napriek identifikovaniu tohto podania samotným jeho autorom, ktorý bol na toto vyzvaný, zvolil postup podľa §
129 ods. 3 CSP (odmietnutie žaloby napadnutým uznesením), ktorý postup prichádza do úvahy len v prípade, ak by rozhodoval o podaní, ktoré bez pochybností smeruje k podaniu žaloby, teda v prípade absencie nedostatkov by ho bolo možné považovať za žalobu ( k jej podaniu by teda vôľa žalobcu nespochybniteľne mala smerovať), zistiť nemožno, keďže tieto úvahy odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neobsahuje. Bolo by možné výlučne v rovine domnienok a dohadov polemizovať, čo súd prvej inštancie k takémuto postupu viedlo. Nie je totiž zrejmé a odpoveď na to odôvodnenie rozhodnutia ani nedáva, či súd prvej inštancie napriek identifikovaniu podania ako trestného oznámenia dospel k tomu, že napriek tomu disponuje kompetenciou jeho obsah posudzovať z hľadiska prípadných nedostatkov a aplikovať naň tiež postup podľa § 129 ods. 3 CSP (otázkou zostáva na základe akých úvah), alebo napriek špecifikácií podania B.. G. M. ako trestného oznámenia toto z dôvodov, ktoré nie sú odvolaciemu súdu z odôvodenia opoznateľné, toto považoval za podanie, ktoré by svojím obsahom mohlo byť žalobou a na ktoré potom by prichádzala do úvahy aplikácia ust. § 129 ods. 3 CSP. Je však absolútne neprípustné, aby výsledky odvolacieho prieskumu boli založené na polemikách o dohadoch a domnienkach pri absencií zodpovedajúcich argumentov v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, z ktorých by bolo možné aspoň v základných rysoch zistiť, akými myšlienkovými pochodmi a úvahami sa súd prvej inštancie riadil, keď napadnuté uznesenie vydal zvoliac v ňom obsiahnutý procesný postup podľa § 129 ods. 3 CSP, napriek identifikovaniu podania samotným jeho autorom ako trestného oznámenia.
21. Keďže v posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia tak nedal odpoveď na základné a zásadné právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany a obrany proti nej, odôvodnenie rozhodnutia tak netvorí dostatočný podklad pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní, v parametroch daných príslušnými ustanoveniami CSP, pričom závery súdu prvej inštancie v rozhodnutí obsiahnuté argumentačne nereflektujú skutočnosti, obsiahnuté v podaniach, ktoré boli predmetom jeho posudzovania. Obsah spisového materiálu v posudzovanej veci v aktuálnom štádiu neumožňuje bez pochybnosti interpretáciu faktov a posúdenie relevantných právnych otázok tak, ako sú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia prezentované súdom prvej inštancie.
22. Keďže teda vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa vôbec nevyrovnal s rozhodujúcimi skutočnosťami a okolnosťami, od posúdenia ktorých závisí správnosť jeho ďalšieho procesného postupu, a aktuálne zvolený postup pretransformovaný do napadnutého rozhodnutia v tomto nie je argumentačne zvládnutý s ohľadom na skutočnosti plynúce z obsahu spisového materiálu, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vrátil vec tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 391 ods. 1 CSP.
23. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci, bude teda primárne si zodpovedať otázku, k čomu dotknuté podanie smeruje a následne zvoliť príslušný procesný postup charakteru podania a výsledku jeho posúdenia zodpovedajúci. Pokiaľ napriek identifikovaniu podania B.. M. bude mať súd zásadnejšie pochybnosti o tom, či skutočne je toto možné považovať za trestné oznámenie, alebo podanie smerujúce k žalobe, má možnosť si ho predvolať a pochybnosti v priamom kontakte s ním tak ozrejmiť, pričom len pre prípad nespochybniteľného záveru, že toto smeruje k žalobe (v prospech čoho aktuálne nič nenasvedčuje) je dôvodne aplikovateľný postup podľa § 129 CSP (nie však z dôvodu v uznesení vytýkaného nedostatku absencie trvalého bydliska a dátumu narodenia osoby proti ktorej podanie smeruje, keďže je zjavné, že jej identifikácia spočíva v inštitúcii pod názvom ktorej rozhodnutie vydala, pričom otázka posudzovania pasívnej legitimácie v tomto štádiu do úvahy neprichádza). Následný procesný postup a naň nadväzujúce rozhodnutie v prípade takéhoto záveru (ktorý je aktuálne v kolízii s identifikovaním podania samotným jeho autorom), však musí byť tento presvedčivo vyargumentovaný, za podrobného vysporiadania sa o.i. s tým, prečo podanie súd považuje za smerujúce k žalobe, napriek tomu, že jeho autorom je opakovane identifikované ako smerujúce k podaniu trestného oznámenia (§ 234 ods. 2 v spojení s § 220 ods.2 CSP). Za existencie skutočností aktuálne plynúcich z obsahu podaní a konkrétnych vyjadrení B.. M. sa však javí, že podanie smeruje k podaniu trestného oznámenia, nedostatky ktorého však súdu v občianskoprávnom konaní preskúmavať, ani hodnotiť neprináleží. V prípade takéhoto záveru, bude potom povinnosťou súdu bezodkladne zvoliť taký procesný postup, prostredníctvom ktorého sa podanie oznamovateľa dostane do sféry príslušného orgánu činného v trestnom konaní s kompetenciou v tomto štádiu o takomto podaní ďalej konať a toto posudzovať.
24. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP.
25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).