Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_7CoE-52-2020.pdf
PDF · 77.27 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/52/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Jany Dudíkovej, v exekučnej veci oprávneného Union zdravotná poisťovňa a.s. Bratislava, Karadžičova č. 10, Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému F. U., nar. X.XX.XXXX, bytom Q., R.. F. XX, v konaní o vymoženie 206,03 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce č.k.: 18Er/718/2012-21 zo dňa 22.8.2019 takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
Účastníkom konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Štefanom Hrebíkom, Exekútorsky úrad so sídlom v Malackách zastavil. Oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 55,85 eur do 10 dní od doručenia uznesenia.
2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že dňa 19.12.2012 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému. Súdny exekútor predložil súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného a žiadal priznať náhradu trov exekúcie v sume 55,85 eur.
3. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesením citoval ustanovenia §243h ods. 1, § 58 ods.1, § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a uviedol, že po preskúmaní pripojeného spisového materiálu súdneho exekútora, zistil že boli vykonané viaceré šetrenia ohľadne zisťovania majetku povinného. Lustráciou v sociálnej poisťovni súdny exekútor zistil, že povinný neodvádza poistné ako zamestnanec ani zamestnávateľ, nie je poberateľom dôchodkovej, úrazovej, nemocenskej dávky, ani dávky v nezamestnanosti. Zisťovaním v centrálnom registri exekúcií bolo zistené, že proti povinnému sa vedie celkovo päť exekúcií. Podľa katastrálneho portálu povinný nevlastní žiadny nehnuteľný majetok. Lustráciou motorových vozidiel bolo zistené, že povinný nevlastní žiadne motorové vozidlo. Ďalej bolo zistené, že povinný nemá účet v banke, nedisponuje exekúciou postihnuteľným majetkom, a preto súd rozhodol o zastavení exekúcie.
4. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, § 14 a § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie vo výške 55,85 Eur.
5. V zákonom stanovenej lehote podal oprávnený proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 22.8.2019 odvolanie. Oprávnený má za to, že u tvrdenej nemajetnosti povinného je potrebné vychádzať ako zo stavu prechodného a zastavenie exekúcie v tomto štádiu konania považuje oprávnený za predčasné. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2 CoE 218/2016 a na to, že právo
posúdiť, či je ďalšie pokračovanie v exekúcii hospodárne, prislúcha jemu ako oprávnenému. Uviedol, že povinný je fyzická osoba v produktívnom veku, čo znamená, že v budúcnosti môže nadobudnúť majetok, či už prostredníctvom výkonu zamestnania, podnikateľskej činnosti, poberania dôchodku alebo na základe inej právnej skutočnosti. Predčasné zastavenie exekúcie by mu ako oprávnenému upieralo právo na uplatnenie jeho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo dôjsť k uspokojeniu jeho pohľadávky, avšak uvedené nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. V súvislosti so záverom exekučného súdu o nemajetnosti povinného, oprávnený má za to, že súdny exekútor a ani súd, nezistili majetkové pomery dôkladne, nakoľko výsledky 4 vykonaných lustrácií nie sú presvedčivým dôkazom o nemajetnosti povinného a lustrácia v CRE nie je lustráciou v pravom zmysle slova, pretože daný register majetok neeviduje. Oprávnený má za to, že odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie je nedostatočné, čo má za následok jeho nepreskúmateľnosť. Vzhľadom na tieto skutočnosti oprávnený žiada uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie sa zamieta alebo uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že v predmetnej veci bola vylustrovaná negatívna majetková podstata, ktorá je okrem iného podporená aj výpisom z Centrálneho registra exekúcií. Z vykonanej majetkovej podstaty povinného je možné konštatovať jeho nemajetnosť, pričom ďalšie vedenie exekučného konania by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti. Vzhľadom na uvedené žiada rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.
7. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
8. Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
9. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 30.11.2012, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného poriadku, ktorá v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 vete prvej zakotvila, že ak tento zákon v §243i až § 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Na dané exekučné konanie je preto potrebné aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku účinné do 31.3.2017.
10. Podľa § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
12. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
13. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
14. Zákonné ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť povinného, ktorá má predovšetkým vychádzať zo zistení súdneho exekútora, a ktorá má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd je v súlade s týmto zákonným ustanovením povinný skúmať, či sú preukázané dôvody na zastavenie exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia. Predpokladom zastavenia exekúcie je zistenie skutočnosti o tom, že majetok povinného nie je spôsobilý ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd je pritom oprávnený a zároveň povinný posudzovať majetkové pomery povinného, či už pri podaní podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie alebo návrhu povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Len exekučný súd
môže totiž exekúciu na návrh aj bez návrhu zastaviť, pričom výrokom rozhodnutia je súdny exekútor viazaný.
15. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 30.11.2012 na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie oprávneného - Výkaz nedoplatkov č.1200462154 zo dňa 4.9.2012, právoplatného a vykonateľného dňa 7.10.2012. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky oprávneného a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo dňa 19.12.2012 súdnemu exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor podaním doručeným súdu dňa 4.6.2019 navrhol exekúciu zastaviť exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko lustráciou majetkovej podstaty povinného nezistil žiaden majetok.
16. Po preskúmaní obsahu spisu súdu prvej inštancie, ako aj exekučného spisu odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že pohľadávka oprávneného je nevymožiteľná pre nemajetnosť povinného, pretože povinný nevlastní žiaden majetok, ktorý by podliehal exekúcii. Bolo nepochybne preukázané, že povinný nemá prostriedky na účte v banke a nedosahuje príjmy podliehajúce exekúcii. Povinný nevlastní žiaden majetok, ktorý by bolo možné speňažiť a uspokojiť pohľadávku oprávneného. Voči povinnému je vedených viacero exekúcií. V priebehu exekučného konania doposiaľ nedošlo ani k čiastočnému vymoženiu danej pohľadávky. V tejto situácii by vykonávanie ďalších úkonov súdneho exekútora bolo nehospodárne a neúčelné, pričom ich realizácia by viedla len k zvyšovaniu nákladov exekúcie, ktoré by neboli z výťažku exekúcie kryté (princíp procesnej ekonómie). Tak, ako uviedol súd prvej inštancie, majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a na základe zistených skutočností možno konštatovať, že nejde len o prechodný stav, kedy nie je možné exekúciu vykonávať. Preto podľa odvolacieho súdu, na základe takto zistených skutočností súd prvej inštancie nemal inú možnosť a správne rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
17. S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že oprávneným uvádzané okolnosti nie sú dôvodom pre zrušenie napadnutého výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko nemajetnosť povinného bola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie preukázaná a v napadnutom rozhodnutí náležite odôvodnená, pričom z odvolania oprávneného odvolací súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne zistenie skutkového stavu súdom prvej inštancie. Z uznesenia napadnutého odvolaním je zrejmé, a vyplýva to aj z pripojeného spisu súdu prvej inštancie, že pri rozhodovaní o dôvodnosti, resp. nedôvodnosti podnetu na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, vychádzal súd prvej inštancie zo skutočnosti vyplývajúcich z konkrétnych a v čase rozhodovania aktuálnych správ, ktoré sú výsledkom šetrení majetkových pomerov povinného vykonaných súdnym exekútorom. Exekučné konanie začalo ešte v roku 2012 a doposiaľ nedošlo k vymoženiu ani časti dlžnej sumy, nakoľko od uvedeného začatia až do podania podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, napriek opakovaným šetreniam súdneho exekútora, sa nepodarilo zistiť žiaden jeho majetok. Preto podľa názoru odvolacieho súdu bola splnená podmienka, že nejde len o aktuálny nedostatok majetku, ale je to dlhodobý stav u povinného, bez nejakého významného potenciálu nadobudnutia majetku v budúcnosti.
18. Na základe uvedeného odvolací súd považuje dôvody, pre ktoré súd zastavil exekúciu za dostatočné a spoľahlivo preukázané, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
19. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože im preukázateľne trovy konania nevznikli.
20. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ustanovenie § 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie plynie lehota znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (ustanovenie § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (ustanovenie § 429 ods. 1 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (ustanovenie § 428 CSP).