Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/90/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členiek senátu Mgr. Silvie Tisovej a JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, pobytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, dieťa rodičov: matka B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. XX, zastúpená: Mgr. Iveta Žerebáková, advokátka so sídlom B. XX, E., a otec: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom F. XXXX/XX, D. G., toho času pobytom H. XX, E., zastúpený: JUDr. Zuzana Medvecká, advokátka so sídlom I. XXX, D. G., za účasti Krajskej prokuratúry v Žiline, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie matky voči rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. - 129 zo dňa 09.05.2023, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku VI. p o t v r d z u j e .

II. Vo zvyšnej časti z o s t á v a rozsudok súdu prvej inštancie n e d o t k n u t ý .

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zveril maloletého (mal.) A. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov so striedaním v pondelok, stredu a piatok, vždy o 15. hod. (výrok I.). Trvalé bydlisko maloletého určil podľa trvalého bydliska matky (výrok II.). Právo zastupovať a spravovať majetok mal. dieťaťa ponechal obom rodičom (výrok III.). Osobitne upravil starostlivosť o maloletého počas vianočných sviatkov (výrok IV.) a počas veľkonočných sviatkov (výrok V.), kedy sa všeobecná úprava striedavej osobnej starostlivosti neuplatní. Ďalej rozhodol, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti sa výživné neurčuje (výrok VI.). Žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal (výrok VII.). V odôvodnení skonštatoval, že boli splnené podmienky pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti, pričom pri rozhodovaní o úprave styku prihliadol na záujem maloletého a počas sviatkov upravil stretávanie tak, aby bolo rovnocenné. Čo sa týka výživného, postupoval podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, vychádzajúc zo zistených potrieb maloletého, ktorý je zdravý, od 09/2021 navštevuje materskú školu (výdavky 65 eur mesačne), ako aj z možností a schopností oboch rodičov. Zistil, že matka uzatvorila dňa 20.01.2023 manželstvo s novým partnerom, s ktorým čakajú dieťa, je zamestnaná ako recepčná (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bola práceneschopná) s priemerným príjmom vo výške 830 eur vrátane daňového bonusu; je aj príjemcom prídavku na dieťa. Manžel matky dosahuje príjem 1.130 eur mesačne. Spoločne žijú v dome matkinho otca, v ktorom platia nájomné a služby spojené s bývaním spolu 200 eur mesačne.

Ďalej mal preukázané, že otec býva v prenajatom trojizbovom byte s nájmom vo výške 450 eur mesačne vrátane energií, platí splátku úveru v sume 350 eur mesačne a úrazové poistenie pre dieťa vo výške 30 eur mesačne. Zárobok deklaroval vo výške 1.300 eur mesačne s tým, že k 01.05.2023 ukončil pracovný pomer uplynutím doby, na ktorú bol uzatvorený a v čase rozhodovania súdu bol práceneschopný. Podľa názoru súdu prvej inštancie obaja rodičia sa striedajú v starostlivosti o maloletého v rovnocennom rozsahu a uhrádzajú mu bežné potreby, ako aj náklady na bývanie. Matka platí náklady na škôlku, otec hradí poistenie pre dieťa a ďalšie náklady spojené s kultúrnymi a športovými záujmami maloletého. Vzhľadom k uvedenému považoval návrh matky na určenie výživného vo výške 180 eur mesačne za nedôvodný. Mal za to, že aj keď je príjem matky nižší o cca 450 eur oproti príjmu otca, výdavky otca na zabezpečenie potrieb maloletého sú vyššie ako výdavky matky, pričom na zabezpečenie potrieb domácnosti sa matka podieľa aj so svojím manželom, avšak otec všetky výdavky hradí iba zo svojho príjmu.

2. Proti výroku VI. napadnutého rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka dôvodiac, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu na jeho úkor a v neprospech matky. Podľa nej pri určovaní výšky výživného v prípade striedavej starostlivosti by sa mal zamerať na náklady oprávneného dieťaťa, určiť pomer, v akom budú jednotlivé rozdelené medzi rodičov, pričom je dôležité, ktorý z rodičov pre dieťa nakupuje tie ktoré potreby, avšak žiadnu z týchto skutočností súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku nevyhodnotil. Vzhľadom k uvedenému pre nedostatočné vykonanie dokazovania navrhla napadnutý rozsudok o výživnom zrušiť a vec v tejto časti vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. aby odvolací súd rozhodol o určení výšky výživného vo výške 180 eur mesačne pre maloleté dieťa s priznaním zameškaného výživného od podania návrhu do rozhodnutia vo veci samej odvolacím súdom. Namietala, že vec bola nesprávne právne posúdená ohľadne oprávnených výdavkov rodičov k odôvodneným potrebám maloletého, a to, v akej miere sa na ich financovaní podieľa ten ktorý rodič. Podľa nej po vyhodnotení týchto skutočností súd prvej inštancie rozhodol nesprávne o výživnom, keď ho nepriznal. Opätovne vyčíslila svoje náklady (550 eur), ako aj náklady maloletého (485 eur). Ďalej podotkla, že na informačnom výsluchu otec uviedol príjem 1.300 eur mesačne, pričom súd prvej inštancie nezohľadnil, že si otec zobral úver vo výške 70.000 eur bez investovania a zakúpenia nehnuteľnosti. Mala za to, že pokiaľ otec má voľné finančné prostriedky na platenie splátky 350 eur, je schopný plniť vyživovaciu povinnosť voči synovi. Podotkla, že sa tiež podieľa na voľnočasových aktivitách dieťaťa (napr. zakúpila mu bicykel). Podľa názoru matky súd prvej inštancie nesprávne posúdil majetkové pomery a jej príjem s daňovým bonusom a prídavkami v sume 830 eur, keď nezohľadnil, že je v ôsmom mesiaci tehotenstva, nastúpi na materskú dovolenku, kedy jej príjem poklesne na 75 % z denného vymeriavacieho základu hrubej mzdy. Vo zvyšnej časti odvolanie obsahuje všeobecné citácie (právne názory) z judikatúry a právnych predpisov.

3. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny, považujúc ho za vydaný na základe objektívne zisteného skutkového stavu a za riadne a výstižne odôvodnený; podľa jeho názoru matka neuviedla ani odvolacie dôvody. S jej návrhom na určenie výživného nesúhlasil. Poukázal na to, že obaja rodičia vykonávajú starostlivosť o maloletého v rovnocennom období, hradia mu všetky náklady na hygienu, ošatenie a stravu, pričom náklady otca na bývanie sú vyššie ako u matky. Taktiež poukázal na to, že od nového školského roku maloletý ako predškolák nebude mať náklady spojené so škôlkou ako ani so stravovaním v nej, pričom matka je výlučnou poberateľkou rodinných prídavkov i daňového bonusu. Namietal, že na kultúru ani na športové aktivity zabezpečované otcom matka neprispieva. Zdôraznil, že pracovný pomer uzatvorený na dobu určitú skončil už v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie. Skutočnosť, že matka nastúpila na materskú dovolenku, nepovažoval za dôvod na určenie vyživovacej povinnosti, ktorá sa určuje k mal. dieťaťu a nemá slúžiť na potreby matky ani na vyrovnávanie životnej úrovne jej domácnosti. Mal za to, že v konaní nebolo preukázané, že by bežné potreby dieťaťa neboli uspokojené ani disproporcia medzi životným štýlom dieťaťa a rodičov. Zdôraznil, že svojho zamestnania sa nevzdal, ale bol ukončený zo zákonného dôvodu, uplynutím doby, na ktorú bol dojednaný, pričom sám je aktuálne stále práceneschopný, pretože sa zotavuje po ťažkom priebehu ochorenia Covid 19. Namietal, že matka na preukázanie svojich tvrdení ani nenavrhla vykonať žiadne dôkazy a okrem citácie zákonných ustanovení v odvolaní neuvádza žiadne rozhodujúce podstatné skutkové okolnosti, ktoré by boli spôsobilé zmeniť správny výrok súdu o neurčení výživného. Podľa neho matka prehliadla skutočnosť, že aj on má právo zabezpečiť sebe a maloletému bývanie s cieľom znížiť si výdavky do budúcnosti a nadobudnúť majetkovú hodnotu, z ktorej v budúcnosti bude profitovať najmä maloletý. Podotkol, že v konaní

preukázal zobratie úveru za účelom zabezpečenia si nehnuteľnosti v čase nižších úrokových sadzieb s potrebnou fixáciou tak, aby mohol svoj zámer uskutočniť. Za účelové a rozporné s dobrými mravmi považoval tvrdenie matky, podľa ktorého ak je schopný platiť úver, je schopný platiť i výživné. Poukázal na to, že matka sa má sťahovať so svojím manželom do prerobeného bytu, má teda zabezpečené bývanie, preto za rozporné s dobrými mravmi je poukazovanie na jeho úver a snahu zabezpečiť si trvalé bývanie. Podľa jeho názoru pokiaľ sa matke zníži príjem z dôvodu nástupu na materskú dovolenku, má manžela, ktorý má voči nej vyživovaciu povinnosť. Poprel tvrdenia matky, že súd nesprávne posúdil majetkové pomery rodičov. Poprel aj tvrdenie matky o existencii zameškaného výživného, keďže vyživovaciu povinnosť si k maloletému plní, jednak výkonom osobnej starostlivosti a zabezpečovaním jeho potrieb, ako aj zabezpečovaním jeho rozvoja. 4. Kolízny opatrovník odporučil napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. K podanému vyjadreniu otca nemal kolízny opatrovník výhrady.

5. Otec sa s vyjadrením kolízneho opatrovníka stotožnil. Poukázal aj na vyjadrenia kolízneho opatrovníka v konaní, ktorý spolu s Okresnou prokuratúrou Ružomberok navrhli, aby súd prvej inštancie výživné neurčoval.

6. Matka v odvolacej replike nesúhlasila s tvrdením otca, podľa ktorého tento v rovnakej miere zabezpečuje plnenie potrieb dieťaťa, považujúc svoj návrh na určenie výživného za riadne odôvodnený. Mala za to, že pokiaľ si otec zakúpil pozemok a zvýšil svoje výdavky, nie je možné to zohľadniť bez zabezpečenia realizácie bývania a tento výdavok je nedôvodný k určeniu výživného pre syna. Ďalej zopakovala argumentáciu uvedenú v odvolaní. Podľa nej ak otec tvrdí, že nebola zistená disproporcia medzi životným štýlom dieťaťa a rodičov, tak vlastne potvrdzuje nárok matky na určenie výživného, keď pri striedavej starostlivosti sa na tomto životnom štýle spoločného syna matka podieľa pri nižšom príjme. Ďalej mala za to, že pracovná pozícia u zamestnávateľa otca nebola zrušená, len ho vykonáva iná fyzická osoba, teda, keby zamestnávateľ bol s otcom spokojný, tak by si ho v práci ponechal. Poukázala tiež na to, že na trhu práce je po kuchároch dopyt. Podľa matky ani práceneschopnosť otca, ktorá nastala až po ukončení pracovného pomeru, nemá vplyv na určenie výživného, keďže ide iba o dočasnú pracovnú neschopnosť. Namietala, že vydajom a tehotenstvom s druhým dieťaťom neporušila žiaden zákon; naopak aj nenarodené dieťa si vyžaduje ochranu a útočné tvrdenia otca v tomto smere svedčia o jeho postoji. Podľa jej názoru si nemusel zobrať úver a teraz si záväzky musí plniť dobrovoľne.

7. Okresná prokuratúra Ružomberok poukázala vo svojom vyjadrení k odvolaniu na skutočnosť, že v čase rozhodovania boli obidvaja rodičia práceneschopní, pričom dostatočne finančne zabezpečovali potreby dieťaťa, preto nebolo potrebné o výživnom rozhodnúť. Krajská prokuratúra v Žiline na uvedené vyjadrenie odkázala.

8. K vyjadreniu okresnej prokuratúry sa otec vyjadril tak, že na jeho strane od posledného rozhodovania nedošlo k žiadnym podstatným zmenám pomerov, ktoré by odôvodňovali zmenu rozsudku súdu prvej inštancie. Tvrdil, že je naďalej práceneschopný a novú prácu nemá. Naďalej sa podieľa aj na osobnej starostlivosti o maloletého.

9. Krajský súd, ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“ v spojení s , ďalej len „CMP“), preskúmal vec v intenciách ust. a a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario v spojení s rozsudok prvostupňového súdu v napadnutom výroku VI. podľa ust. ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a vychádzajúc z jeho obsahu dospel k záveru, podľa ktorého súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vykonal dostatočné dokazovanie, ktoré následne správne posúdil a pri rozhodovaní vychádzal zo zásad stanovených Zákonom o rodine vzťahujúcich sa k vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktoré spĺňa náležitosti podľa , a je teda preskúmateľné, preto len konštatuje správnosť jeho záverov, keď rozhodol o neurčení vyživovacej povinnosti rodičov počas trvania striedavej osobnej starostlivosti. Matka v odvolaní neuviedla žiadne dôvody, ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav, resp. s ktorými by sa už nevysporiadal súd prvej inštancie. 10. Na zdôraznenie správnosti rozsudku v napadnutej časti odvolací súd uvádza, že ani podľa jeho názoru nebol dôvod na úpravu vyživovacej povinnosti rodičov k mal. dieťaťu počas trvania striedavej

osobnej starostlivosti oboch rodičov. V konaní bolo síce preukázané, že rodičia majú rôzny potenciál dosahovať príjem (matka dosahuje nižší príjem ako otec), avšak na starostlivosti o dieťa sa podieľajú spoločne v rovnocennom rozsahu, to znamená, že každý z nich uhrádza bežné potreby dieťaťa, ktoré vznikajú v jeho domácnosti. Čo sa týka nákladov na bývanie, odvolací súd má za to, že tieto si každá rodina prispôsobuje podľa svojich možností a schopností po splnení vyživovacej povinnosti vo vzťahu k základným potrebám dieťaťa; v tomto smere vyhodnotil náklady oboch rodičov ako účelné a primerané. Pritom správne súd prvej inštancie prihliadol, že na nákladoch v domácnosti u matky sa podieľa aj jej manžel, ktorý má navyše ku matke aj vyživovaciu povinnosť. Naproti tomu otec žije v domácnosti sám v nájomnom byte, pričom nie je vlastníkom nehnuteľnosti na bývanie. Odvolací súd dáva za pravdu otcovi, že je jeho prirodzeným právom zabezpečiť si nehnuteľnosť na bývanie a v tejto súvislosti si vziať aj úver; jeho argumentácia ohľadne využitia podmienok nižších úrokových sadzieb a až neskoršieho zakúpenia nehnuteľnosti obstojí v celom rozsahu. Vzhľadom k uvedenému námietky matky o neúčelnosti úverového zadlženia otca bez súčasného zabezpečenia nehnuteľnosti považuje odvolací súd za nedôvodnú.

11. Osobitne odvolací súd poukazuje na to, že okolnosť tehotenstva a následného materstva matky nemá za následok zvýšenie vyživovacej povinnosti otca. Nepopiera právo matky a jej manžela mať ďalšie deti, avšak ide o ich vlastné slobodné rozhodnutie, a preto zníženie príjmu matky, resp. zvýšenie nákladov, ktoré sú s touto okolnosťou spojené, majú ísť len na ich vrub a zodpovednosť. Pokiaľ sa aj matkin príjem na materskej, prípadne následnej rodičovskej dovolenke zníži, je zákonnou povinnosťou jej manžela dorovnať ich vzájomnú životnú úroveň, pričom matka si zo svojho príjmu (materskej, resp. rodičovského príspevku) bude prioritne plniť vyživovaciu povinnosť k svojim maloletým deťom.

12. V neposlednom rade odvolací súd poukazuje na neprimeranosť matkou požadovaného výživného. V prípade výlučnej starostlivosti matky o dieťa by sa podľa ustálenej judikatúry pri príjme otca 1.300 eur jeho vyživovacia povinnosť upravila v rozsahu 200 - 250 eur mesačne (15 – 20 % z čistého príjmu). V prejednávanej veci sa však rodičia o dieťa starajú v striedavej osobnej starostlivosti rovnocenne, a preto je matkou požadované výživné v sume 180 eur premrštené. Odvolací súd taktiež podotýka, že v konaní zostali nesporné matkou vyčíslené výdavky na dieťa v sume 485 eur mesačne, pričom sú v nich zahrnuté aj náklady na bývanie u matky v sume 100 eur. Po ich odpočte sú mesačné výdavky dieťaťa 385 eur, ktoré zaťažujú aktuálne oboch rodičov (t. j. menej ako 200 € u toho ktorého rodiča). Po prihliadnutí ku skutočnosti, že matka je poberateľkou prídavku na dieťa v sume 60 eur a daňového bonusu v sume 140 eur tak, ako to správne učinil aj súd prvej inštancie, sú týmto bežné výdavky na mal. dieťa vznikajúce u matky v podstate pokryté. Uvedené potvrdzuje nedôvodnosť úpravy výživného otca vo vzťahu k matke.

13. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že dočasná pracovná neschopnosť otca nie je dôvodom na zníženie jeho potenciálu dosahovať príjem, a preto správne súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní z predchádzajúceho príjmu otca. Obdobne to platí u matky.

14. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne aj v ostatných, odvolaním nenapadnutých výrokoch, ktoré týmto ponecháva v platnosti.

15. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , nezistiac dôvody pre aplikáciu ust. .

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).