Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoPno-5-2024.pdf
PDF · 105.84 KB
Case nature
Subarea
14CoPno/5/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej, v právnej veci navrhovateľa (otca): A. B., narodený XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom C. XXXX/XX, C., v konaní zastúpený: JUDr. Andrej Gara, advokát so sídlom Štefánikova 14, Bratislava, proti manželke (matke): D. B., E. F., narodená XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom C. XXX/XX G., H., v konaní zastúpená: JUDr. Ivana Zmeková, PhD., advokátka so sídlom Zámocká 18, Bratislava, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu: E. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senec, so sídlom Krátka 1, Senec, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava III, so sídlom Vajnorská 1317/47, Bratislava, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia v priebehu odvolacieho konania, takto
rozhodol:
Odvolací súd návrh z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Otec sa návrhom, doručeným súdu prvej inštancie dňa 08.03.2024 a predloženým odvolaciemu súdu dňa 13.03.2024 počas odvolacieho konania (vo veci rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu vedeného Mestským súdom Bratislava II pod sp. zn. B3-37P/154/2021), domáhal nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 324 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorým by odvolací súd nariadil výchovné opatrenie v Centre pre deti a rodiny v Pezinku s rozsahom hodín v počte 60 pre každého rodiča a 80 hodín pre maloleté dieťa s cieľom normalizovať vzťahy v rodine maloletého dieťaťa a obnoviť pravidelný kontinuálny styk otca s maloletým dieťaťom.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia otec odôvodnil tým, že na Okresnom súde Bratislava II sp. zn. 37P/154/2021 sa dňa 09.11.2023 uskutočnilo pojednávanie. Manželstvo súd uznesením rozviedol. Súd schválil dohodu rodičov, ktorou bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky a styk otca s maloletým dieťaťom bol dohodou rodičov neupravený (neobmedzený), okrem video telefonátov každú nedeľu o 20:00 hod., kedy matka volá otcovi a každú stredu o 20:00 hod., kedy otec volá synovi. Zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia. O výške výživného bolo podané odvolanie. Uviedol, že od podpisu (uzavretia) rodičovskej dohody na pôde ÚPSVaR Senec dňa 06.11.2023 do dňa 08.03.2024 prešlo 17 týždňov, z čoho matka minimálne 14 krát styk rôznym spôsobom zmarila, konkrétne v dňoch 19.11.2023, 20.11.2023, 24.11.2023, 10.12.2023, 11.12.2023, 20.12.2023, 27.12.2023, 03.01.2024, 10.01.2024, 17.01.2024, 11.02.2024, 18.02.2024, 25.02.2024, 03.03.2024, 06.03.2024. Telefonáty neuskutočnila, prípadne ich neumožnila. Pokusy o stretnutie sabotovala. V nedele, kedy má matka volať otcovi, sa opakovane telefonát zo strany matky neuskutočňuje. On telefonáty pravidelne a presne dodržiava a dieťaťu tak preukazuje, že má o neho záujem. Tvrdil, že matka maloleté dieťa voči nemu dlhodobo manipuluje a dieťa disponuje informáciami (často nepravdivými od matky a jej okolia), ktorými ho matka zaťahuje do sporu a následne je proti nemu negatívne naladené a má voči nemu negativistické postoje. Dôkazom toho sú úradné
záznamy a vyjadrenia ÚPSVaR Senec a svedecká výpoveď A. I. H. (Úsmev ako dar) na pojednávaní dňa 09.11.2023, e-mail adresovaný sudkyni od A. J. K. (Úsmev ako dar), správy ÚPSVaR Senec z mája, júna a júla 2022, správy ÚPSVaR Senec zo dňa 05.12.2023 a 12.02.2024. Dodal, že v lete 2022 matka sabotovala prácu Úsmevu ako dar (výchovné opatrenie v tomto zariadení na jeho žiadosť ako snaha o nápravu vzťahov) a od tej doby je jeho styk s maloletým dieťaťom prakticky nulový. Matka vypovedala, sabotovala alebo ignorovala každú jednu dohodu, ktorú s ním uzavrela. Matka urobila všetko preto, aby eliminovala osobu otca v živote dieťaťa, čo je v príkrom rozpore s najlepším záujmom dieťaťa. Mal za to, že takýto postup matky vedie k prezvereniu dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti. Rodičovská dohoda bola na jeho naliehanie (konal v domnienke, že koná v najlepšom záujme maloletého dieťaťa) súdom schválená dňa 09.11.2023 a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 09.11.2023. Od stretnutia v M&D Senec dňa 04.12.2023 za prítomnosti dvoch kolíznych opatrovníčok ÚPSVaR Senec, sa matka pokúsila zmariť alebo zmarila každý styk, či už podľa rodičovskej dohody, alebo ďalšie snahy otca o kontakt s dieťaťom. Tvrdil, že matka odmieta akúkoľvek spoluprácu na obnove jeho vzťahu so synom. Opomína fakt, že je rezidenčným rodičom, ktorý má zo zákona povinnosť styk druhému rodičovi umožňovať a má povinnosť vzťah s druhým rodičom podporovať. Matka mu neumožňuje žiadny kontakt so synom. Je úplne zablokovaný (okrem stredy o 20:00 hod.). Matka s výnimkou stredy večera nie je kontaktná, nie je ochotná zdvihnúť telefón a posledný mesiac si ho zablokovala úplne. Poznamenal, že nemá žiadne informácie o synovi, pretože matka mu neposkytuje informácie ani o zdravotnom stave, ani o vycestovaní do zahraničia, ani o ostatných rodičovských záležitostiach. Navyše matka každú stredu o 20:00 hod., kedy má prebiehať telefonický styk otca so synom, mu v tom čase plánuje aktivity, aby znemožnila ich kontakt. Mal za to, že nedeľa o 20:00 hod. a streda od 20:00 hod. a doba telefonátu je jeho čas, ktorý má tráviť so synom a matka je povinná tento čas rešpektovať, maloleté dieťa pripraviť, telefonát uskutočniť a zabezpečiť dieťaťu súkromie v jeho izbe. Bol toho názoru, že je dostatočne preukázaný zámer matky o odrezanie otca a zvyšku rodiny zo života dieťaťa a tento stav môže zmeniť iba zásah odborníkov podobne ako v Úsmeve ako dar v roku 2022, kde sa podarilo rodinnú situáciu stabilizovať a styk nastaviť takmer do plnej SOS. Od skončenia výchovného opatrenia sa styky nedejú a maloleté dieťa je opäť v odpore voči nemu, čo v žiadnom prípade nie je spôsobené ním a jeho prístupom. Ďalej uviedol, že rovnako ako výchovné opatrenie v Úsmeve ako dar v roku 2022, tak aj výchovné opatrenie v TENENETe v roku 2023 bola jeho iniciatíva s cieľom obnoviť jeho rozšírený styk so synom, ale TENENET mu nezabezpečil ani jedno jediné stretnutie so synom, ani za účelom pozorovania pod dohľadom odborníka. Ohradil sa voči vyjadreniam A. J. A. na margo vulgarizmov smerom k matke, poprel ich a mal za to, že bola naplnená skutková podstata trestného činu pokusu marenia spravodlivosti a A. J. A. bude čeliť obžalobe za pokus o marenie spravodlivosti formou nepravdivej správy. Súdnoznalecký posudok č. 71/2023 označil prinajmenšom za nepresný, tento napadol a žiadal ho ako dôkaz vylúčiť. Na znalca podal podnet na Ministerstvo spravodlivosti. Tvrdil, že maloleté dieťa je matkou psychicky týrané. Namietal, že súd sa dodnes nevysporiadal s diagnostikovaným silným konfliktom lojality. Bol toho názoru, že by bolo naivné očakávať, že by matka zmenila svoj postoj a bez autoritatívneho súdneho rozhodnutia mu umožnila stretávanie sa s maloletým dieťaťom. Dodal, že matka mu bráni v styku s maloletým dieťaťom od 18.07.2022 doposiaľ. Bez asistencie odborníkov nebude náprava vzťahov možná. Mal za to, že dostatočne preukázal dôvody, pre ktoré je nariadenie výchovného opatrenia nevyhnutné.
3. K svojmu návrhu pripojil odborné vyjadrenie L. K. M., L. k znaleckému posudku č. 71/2023, úradný záznam Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok zo dňa 04.12.2023, vyjadrenie k odvolaniu oboch rodičov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok zo dňa 12.02.2024 a zápisnicu o pojednávaní z konania vedeného na Mestskom súde Bratislava II pod. sp. zn. B3-37P/154/2021 zo dňa 09.11.2023.
4. Podľa § 362 veta prvá zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol podaný v priebehu odvolacieho konania, je príslušný rozhodnúť odvolací súd.
Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 37 ods. 2 písm. d) zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.
Podľa § 37 ods. 4 Zákona o rodine, na zabezpečenie účelu výchovného opatrenia alebo na zabezpečenie úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa počas výkonu výchovného opatrenia podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3 súd môže rodičom dieťaťa, osobám, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo § 48, budúcim osvojiteľom, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103, osvojiteľom alebo poručníkovi, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, uložiť a) povinnosť spolupracovať so zariadením podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3, s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom, b) inú povinnosť.
Podľa § 37 ods. 7 Zákona o rodine, súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením.
Podľa § 37 ods. 8 Zákona o rodine, súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu výchovného opatrenia. Súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme maloletého dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia. Ak súd na základe zhodnotenia účinnosti výchovného opatrenia rozhoduje o opakovanom uložení výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o nariadení ústavnej starostlivosti podľa § 54, môže dočasne upraviť pomery maloletého dieťaťa do právoplatnosti rozhodnutia.
5. Odvolací súd zistil, že návrh otca bol podaný počas odvolacieho konania vo veci vedenej na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. B3-37P/154/2021 a na tunajšom odvolacom súde pod sp. zn. 14CoP/47/2024, v ktorej sa navrhovateľ (otec) domáhal rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. B3-37P/154/2021-1204 zo dňa 09.11.2023 manželstvo manželov rozviedol a upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu tak, že schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa maloleté dieťa na čas po rozvode zverilo do osobnej starostlivosti matky s oprávnením oboch rodičov maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok s tým, že rodičia sa dohodli na styku otca s maloletým dieťaťom tak, že styk sa neupravuje, okrem video telefonátov dvakrát do týždňa, každú stredu a každú nedeľu o 20:00 hod., pričom v stredu zavolá otec maloletému dieťaťu a v nedeľu zavolá matka otcovi. Súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou vo výške 250,- Eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva, ktorú sumu je povinný zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o výživnom na maloleté dieťa podali odvolania navrhovateľ (otec) i manželka (matka), o ktorých nebolo doposiaľ rozhodnuté.
6. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého účastník konania žiada. Neodkladné opatrenie má preto slúžiť k dočasnému zabezpečeniu ochrany ohrozených práv, ak naliehavosť situácie vyžaduje okamžitý zásah súdu. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Zákonným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je tiež osvedčenie, že bez okamžitej dočasnej úpravy pomerov by bolo právo účastníka konania ohrozené. Z hľadiska účelu, ktorý plní neodkladné opatrenie v režime Civilného mimosporového poriadku, sa vyžaduje nevyhnutnosť rýchlej a okamžitej ochrany, keď aj odvolací súd môže sám rozhodnúť o nariadení neodkladného opatrenia, ak dospeje k
záveru, že sú splnené podmienky pre jeho nariadenie. Využitie predmetného ustanovenia odvolacím súdom by z hľadiska aplikácie malo prichádzať do úvahy len ako ultima ratio, t.j. ako posledné možné riešenie. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).
7. Odvolací súd konštatuje, že pre aplikáciu inštitútu neodkladného opatrenia sa vždy vyžaduje naliehavosť neodkladnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia preto musí súd skúmať naplnenie formálnych a vecných predpokladov uvedených v § 324 a nasl. CSP. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Prvoradou a zásadnou úlohou súdu vo všetkých konaniach týkajúcich sa starostlivosti o maloletých je ochrana oprávnených záujmov maloletého dieťaťa, ktorá vždy nemusí byť v súlade s vôľou jeho rodičov. Súd musí zabrániť zneužitiu tohto svojím významom osobitného procesného inštitútu presadzovaním osobných zámerov rodičov, riešením ich vzťahových problémov a dosiahnutím výhodnejšieho postavenia jedného z rodičov v meritórnom konaní. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhoduje v krátkej zákonnej lehote.
8. Vychádzajúc z obsahu posudzovaného návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia v odvolacom konaní, ako aj jeho príloh, pri súčasnom zohľadnení pomerov na strane rodičov a maloletého dieťaťa, dospel odvolací súd k záveru, že odhliadnuc už od doby, ktorá uplynula od schválenia rodičovskej dohody rozhodnutím súdu z novembra 2023, otec aktuálnym návrhom neosvedčil nutnosť bezodkladného a okamžitého zásahu súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia. Poukazujúc na charakter a účel neodkladného opatrenia (§ 325 ods. 1 CSP) odvolací súd konštatuje, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností uvedených v návrhu a v prípade konania vo veciach starostlivosti o maloleté deti, aj bez návrhu. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov a potreba ich úpravy musí byť vždy bezodkladná, to znamená naliehavá a nevyhnutná. Odvolací súd je toho názoru, že podmienky podľa ust. § 325 ods. 1 CSP pre rozhodnutie o nariadení výchovného opatrenia prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia v danej veci splnené neboli.
9. Za potrebné považuje ďalej zdôrazniť, že sústava výchovných opatrení v zmysle ust. § 37 Zákona o rodine je vybudovaná systematicky, od miernejších zásahov k vážnejším zásahom. Poradenstvo možno uložiť jednému z rodičov, obom rodičom spoločne, niektorému z rodičov alebo obom rodičom a maloletému dieťaťu, resp. maloletému dieťaťu osobitne, pričom v rozhodnutí musia byť určené ciele, ktoré má poradenstvo sledovať (napr. za účelom zlepšenia schopnosti rodičov navzájom komunikovať o výchove dieťaťa., s cieľom naučiť sa akceptovať úlohu druhého rodiča a pod.). Výhodou výchovného opatrenia je, že súd po jeho uložení sleduje jeho vykonávanie, a to v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, v súčinnosti s obcou alebo s príslušným zariadením. Podľa záverov poradenstva rozhodne o aplikácii ďalších opatrení, pričom môže využiť napr. predĺženie poradenstva, resp. jeho rozšírenie o nové ciele. Hmotno-právnou podmienkou uloženia výchovného opatrenia je, že to vyžaduje záujem dieťaťa. Pokiaľ má súd za to, že výchovné opatrenie už nie je potrebné, môže ho zrušiť. Ak výchovné opatrenie neprinesie želaný výsledok, ktorým je zvyčajne zmena postoja niektorého rodiča, resp. oboch rodičov alebo zmenu postoja dieťaťa, súd môže využiť ďalšie opatrenia, ktorými fakticky alebo právne zasiahne do výkonu rodičovských práv a povinností. Účinnosť uloženého výchovného opatrenia súd hodnotí jednak priebežne, jednak po skončení doby, na ktorú bolo uložené. Podkladom pre hodnotenie budú správy predkladané osobami, ktoré spolupracujú so súdom pri sledovaní výkonu jednotlivých opatrení (orgán sociálno-právnej ochrany detí, obec, škola, neštátne subjekty a iné). Pri povinnosti podrobiť sa poradenstvu je podkladom správa, ktorú vyhotoví subjekt, ktorý sociálne poradenstvo, resp. odborné poradenstvo v špecializovanom zariadení vykoná. Rozhodnutie súdu nasledujúce po zhodnotení účinnosti výchovného opatrenia môže spočívať buď v zrušení nariadeného
výchovného opatrenia alebo v uložení iného výchovného opatrenia, príp. v predlžení doby trvania výchovného opatrenia. Ak súd zistí, že výchovné opatrenie splnilo sledovaný účel svoje rozhodnutie zruší. Ak zistí, že sledovaný účel nebol dosiahnutý, môže nariadiť iné výchovné opatrenie.
10. Pri rozhodovaní o predmetnom návrhu bolo nutné posúdiť, či bola osvedčená bezodkladnosť úpravy pomerov účastníkov konania (v tomto prípade najmä maloletého dieťaťa) nariadením neodkladného opatrenia (uložením výchovného opatrenia). Z obsahu spisu vyplýva, že vzťah medzi rodičmi maloletého dieťaťa je konfliktný, ich vzájomná komunikácia je nefunkčná, nie sú schopní dohodnúť sa na úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Odvolací súd nepochybuje o tom, že vzhľadom na konfliktnú atmosféru medzi rodičmi sa odborná intervencia javí ako vhodná. Napriek uvedenému ale zastáva názor, že rodinná situácia a pomery maloletého dieťaťa na základe otcom tvrdených a osvedčovaných skutkových okolností nateraz nezakladá dôvod pre okamžitý zásah (intervenciou súdu) do pomerov účastníkov. Rodičia maloletého dieťaťa už absolvovali odborné psychologické poradenstvo v Spoločnosti priateľov detí z detských domovov Úsmev ako dar v rokoch 2021-2022 i v zariadení TENNET o. z. v období 23.03.2023 až 30.06.2023. Doterajšia intervencia formou odborného poradenstva v špecializovaných zariadeniach nebola úspešná. V prvom prípade došlo síce k zlepšeniu situácie v rodine, ale problémom zostali nestabilné reakcie rodičov spôsobené vzájomnou nedôverou. V druhom prípade nebolo možné realizovať spoločné stretnutia rodičov za účelom zlepšenia ich vzájomnej komunikácie, pre útočenie na osobu matky zo strany otca, ktorý používal vulgarizmy a matku označoval za narušenú. Pre zlepšenie komunikácie rodičov je nevyhnutná vnútorná motivácia otca k zmene. Berúc do úvahy charakter inštitútu neodkladného opatrenia (vzhľadom i na zákonom limitovanú lehotu na rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) odvolací súd hlbšie dokazovanie nevykonával. Požadované dokazovanie totiž presahuje rámec osvedčovania v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd dopĺňa, že v danej veci rozhoduje v skrátenom konaní a skutkové zistenia, ktoré nateraz zo spisu vyplývajú, nepostačujú na vyslovenie záveru, že v súčasnosti je osvedčená akútna potreba navrhovaného neodkladného opatrenia. Konfliktná rodinná situácia pretrváva dlhodobo (minimálne od r. 2021), ale nejedná sa o stav, ktorý by vyžadoval okamžitý zásah súdu. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že už boli prijaté opatrenia vo forme dvoch odborných psychologických poradenstiev pre rodičov a maloleté dieťa, ktoré neboli úspešné, pričom pozitívne povinnosti štátu podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nespočívajú v povinnosti dosiahnuť určitý výsledok, ale vynaložiť k tomu prostriedky. Európsky súd pre ľudské práva uznal, že štátne orgány nie sú všemocné, najmä, ak sa stretávajú s rodičmi, ktorí nie sú schopní prekonať svoju nevraživosť a nedbajú na záujmy vlastného dieťaťa (rozsudok Pedovič v. Česká republika z 18.07.2006).
11. Navrhovateľovi dáva odvolací súd do pozornosti, že návrh na nariadenie výchovného opatrenia podľa ust. § 37 Zákona o rodine je možné podať na súd prvej inštancie, ktorý o návrhu rozhoduje vo veci samej rozsudkom, vyžadujúcim postup ako v konaní vo veci samej (t. j. nariadenie pojednávania, vykonanie dokazovania v rozsahu potrebnom na zistenie skutočného stavu veci a na vydanie rozhodnutia vo veci samej). Práve súd prvej inštancie v konaní vo veci samej má zákonné prostriedky k tomu, aby riadne zistil skutočný stav veci, ktorý je podstatný pre úvahu o nutnosti prijatia účinných a cielených opatrení podľa ust. § 37 a nasl. Zákona o rodine tak, aby tieto boli v záujme maloletého dieťaťa.
12. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia v odvolacom konaní z dôvodu neosvedčenia skutočností, že bez okamžitej dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania by boli ich práva ohrozené.
13. O trovách konania odvolací súd nerozhodoval, keďže toto patrí až konečnému rozhodnutiu (§ 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP).
14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).