Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_25C-30-2020.pdf
PDF · 100.13 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/30/2020
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci žalobcu: V. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XX, XXX XX Y., právne zastúpený: JUDr. Samuel Baránik, advokát, so sídlom Podjavorinskej 7, 811 03 Bratislava, proti žalovanej: E. Š., I.. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XX, XXX XX N., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým u k l a d á žalovanej, aby:
- do 3 dní odo dňa doručenia tohto neodkladného opatrenia sprístupnila vstup a vjazd od miestnej komunikácie na pozemku s parc.č. H.-N. XXX/X do rodinného domu súp.č. XX, postaveného na pozemku s parc.č. C-KN XX/X v k.ú. Y. a to tak, že o d s t r á n i visiace zámky na reťaziach umiestnené na bráne a bránke pri hranici medzi pozemkami s parc.č. H.-N. XX/X F. H.-N. XXX/X v N..Ú.. Y. a umožní tak žalobcovi vstup a vjazd do označeného rodinného domu priamo z miestnej komunikácie na parc.č. H.-N. XXX/X,
- znášala vo vzťahu k pozemkom s parc.č. S.-N. XXX - orná pôda o výmere 382 m2, S.-N. XXX - orná pôda o výmere 263 m2, S.-N. XXX - orná pôda o výmere 567 m2 a S.-N. XXX - orná pôda o výmere 910 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. 493 vedenom pre k.ú. Y. Okresným úradom Žiar nad Hronom, katastrálnym odborom, prechod, prejazd a ich užívanie v nevyhnutnej miere na riadny výkon vlastníckeho práva k rodinného domu súp.č. XX, postaveného na pozemku s parc.č. C-KN XX/X v k.ú. Y., a to až do právoplatného skončenia konania o určenie alebo zriadenie vecného bremena k týmto pozemkom.
II. Žalobcovi súd u k l a d á povinnosť, aby v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podal žalobu o určenie eventuálne zriadenie vecného bremena k pozemkom s parc.č. S.-N. XXX - orná pôda o výmere 382 m2, S.-N. XXX - orná pôda o výmere 263 m2, S.-N. XXX - orná pôda o výmere 567 m2 a S.-N. XXX - orná pôda o výmere 910 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. 493 vedenom pre k.ú. Y. Okresným úradom Žiar nad Hronom, katastrálnym odborom, pričom žalobcom bude V. K. a žalovanou bude E. Š.Á..
III. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Dňa 10.12.2020 bol Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej aj „súd“) doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal, aby súd ulož žalovanej povinnosť do 3 dní odo dňa doručenia neodkladného opatrenia sprístupnila vstup a vjazd od miestnej komunikácie na pozemku s parc.č. H.-N. XXX/X do rodinného domu súp.č. XX, postaveného na pozemku s parc.č. H.-N. XX/ X v k.ú. Y. a to tak, že odstráni visiace zámky na reťaziach umiestnené na bráne a bránke pri hranici medzi pozemkami s parc.č. C-KN XX/X a H.-N. XXX/1 v k.ú. Y. a umožní tak žalobcovi vstup a vjazd do označeného rodinného domu priamo z miestnej komunikácie na parc.č. H.-N. XXX/X a znášala vo vzťahu
k pozemkom s parc.č. S.-N. XXX - orná pôda o výmere 382 m2, S.-N. XXX - orná pôda o výmere 263 m2, S.-N. XXX - orná pôda o výmere 567 m2 a S.-N. XXX - orná pôda o výmere 910 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. 493 vedenom pre k.ú. Y. Okresným úradom Žiar nad Hronom, katastrálnym odborom, prechod, prejazd a ich užívanie v nevyhnutnej miere na riadny výkon vlastníckeho práva k rodinného domu súp.č. XX, postaveného na pozemku s parc.č. H.-N. XX/X v k.ú. Y., a to až do doby právoplatného skončenia konania o určenie alebo zriadenie vecného bremena k týmto pozemkom. Zároveň žiadal súd o priznanie trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.
2. Žalobca svoj návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalobca je výlučným vlastníkom stavby rodinného domu súp.č. 13, postaveného na pozemku s parc.č. H.-N. XX/X v k.ú. Y. (ďalej len „Rodinný dom“). V Rodinnom dome má žalobca trvalý pobyt, pričom do vlastníctva ho nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.09.1996 uzatvorenej s obcou Y. ako predávajúcim, a to za kúpnu cenu 48.155,- Sk, ktorej vklad do katastra bol povolený Okresným úradom Žiar nad Hronom, katastrálny odbor, dňa 08.10.1996. Rodinný dom je v strede obce, medzi obecným úradom a cintorínom, pričom ide o starý rodinný dom po pôvodných obyvateľoch nemeckej národnosti, vysťahovaných z obce na základe povojnových tzv. Benešových dekrétov (obec Lúčky bola do konca 2. svetovej vojny obcou s obyvateľmi prevažne nemeckej národnosti, lokality Nemcami osídlených obcí tvorili oblasť nazývanú Hauerland). Pozemkové nehnuteľnosti po takýchto pôvodných nemeckých obyvateľoch boli následne v rámci pozemkovej reformy prideľované tzv. repatriantom, navrátilcom do vlasti slovenskej národnosti, prípadne iným záujemcom slovenskej národnosti, stavby však nie vždy boli súčasťou takýchto prídelových listín a tieto ostávali často v rukách štátu, resp. následne obcí. Takto tomu bolo aj v prípade Rodinného domu - stavba bola vo vlastníctve obce a pozemky boli vo vlastníctve prídelcov, t.j. osôb, ktoré ich dostávali do vlastníctva prídelovými listinami po ich konfiškácii osobám nemeckej národnosti. Aj keď je teda Rodinný dom podľa listu vlastníctva postavený na pozemku s parc.č. C-KN XX/X, tak tento pozemok na liste vlastníctva nie je vedený a vlastnícky je Rodinný dom a okolitý dvor a záhrada vedený na ešte na pôvodných pozemkoch s parc.č. E-KN XXX, XXX, XXX F. XXX (ďalej len „Pozemky“), ktoré boli do katastra zapísané až pri ROEPe, čo bolo v roku 2009, ako vlastníctvo už v tom čase zosnulých prídelcov N. O. a E. O. rodenej I.. Do roku 2009 vlastnícke právo menovaných vyplývalo iba z tzv. prídelovej listiny (výmer 11111/48), ktorá pre svoju účinnosť nepotrebovala intabuláciu do vtedajšej pozemkovej knihy. Napriek tomu, že žalobca sa stal po kúpe od obce výlučným vlastníkom celého Rodinného domu, časť Rodinného domu obývala pani W. Z. rodená O., I.. X.XX.XXXX, ktorá bola dedičkou (dcérou) po prídelcoch - manželoch N. a E. O., ktorým patrili Pozemky. V čase kúpy Rodinného domu žalobcom (rok 1996) však už boli manželia O. ako vlastníci Pozemkov obaja zosnulí a ich dcéra W. Z. nemala záujem si vlastnícke právo po rodičoch usporiadať, iba mala záujem dožiť v Rodinnom dome. Žalobca mal záujem s pani Z. mať dobré vzťahy - veď na jednej strane ona bola dedičkou po vlastníkoch Pozemkov (aj keď si dedičstvo nikdy nenárokovala) a na druhej strane žalobca sa stal výlučným vlastníkom Rodinného domu, ktorého časť ona obývala. Dohodli sa teda, že žalobca W. Z. vyplatí za trvalé užívanie Pozemkov a pár hnuteľných vecí a súčasne jej umožní dožiť v Rodinnom dome. Preto po nadobudnutí vlastníctva k Rodinnému domu žalobca umožnil W. Z. bezplatné užívanie časti Rodinného domu vo forme doživotného vecného bremena a na druhú stranu W. Z. si zažiadala 20.000,- Sk za vecné bremeno vo vzťahu k Pozemkom po jej rodičoch, ktoré mal zas nadobudnúť žalobca. Obe strany požiadali o vyhotovenie zmluvnej dokumentácie pána V. U., pričom však tento zistil, že je možné vyhotoviť dokumentáciu iba na vecné bremeno vo vzťahu k Rodinnému domu (t.j. vecné bremeno pre p. W. Z.), nakoľko k Pozemkom sa zmluva vyhotoviť nedá vzhľadom na to, že nie sú majetkovoprávne vysporiadané (vedené v pozemkovej knihe ešte na Nemcov, rodičom pani Z. patriace na základe prídelovej listiny nezapísanej v katastri a neprededené). Žalobca podpísal dňa 14.11.1996 s pani W. Z. zmluvu o zriadení vecného bremena v jej prospech (kde je mylne v texte táto označená ako teta žalobcu) a na druhú stranu W. Z. prevzala od žalobcu dňa 18.11.1996 sumu 20.000,- Sk za vecné bremeno na Pozemky, čo strany vyriešili vyhotovením písomného potvrdenia zo dňa 18.11.1996 o vyplatení sumy 20.000,- Sk. Postupom času však začali medzi žalobcom a W. Z. vznikať nezhody, ktoré mali svoj pôvod v tom, že žalobca chcel opravovať a riešiť desaťročiami zanedbaný technický stav Rodinného domu, čomu sa pani Z. bránila a nebola ochotná opravy strpieť. Ponúkla žalobcovi, že sa trvalo z Rodinného domu odsťahuje, ak jej za zrušenie ťarchy zaplatí sumu 40.000,- Sk. Uvedené žalobca odmietol a nakoniec s pomocou komisie pre verejný poriadok obce Lúčky sa dohodol spôsob spolunažívania. Napriek tomu, že vzťahy medzi žalobcom a pani Z. neboli najlepšie, pani Z. od roku 1996 (kedy sa dohodli na vecných bremenách) nikdy nespochybnila právo žalobcu užívať Pozemky. Po smrti pani W. Z. sa o Pozemky začala zaujímať jej dcéra, žalovaná. Podala na tunajší súd v roku 2020 podnet na ich prejednanie v dedičských konaniach po zosnulých manželoch O. (t.j. starých rodičov žalovanej) a na základe uznesení
tunajšieho súdu sp.zn. 1D 14/2020 a 5D 14/2020 nadobudla výlučné vlastníctvo k Pozemkom, tieto boli katastrom zapísané na list vlastníctva č. XXX vedeného pre k.ú. Y. (t.j. pripísané na LV 493 k iným pozemkom žalovanej a LV 494 bol zrušený). Do Rodinného domu sa dá dostať dvoma bránami - prvá brána je riadnou bránou od ulice, ide priamo z miestnej komunikácie na parc.č. H.-N. XXX/X (ďalej len „Brána 1“). Brána 1 je jediným prístupom na bežný život súvisiacim s fungovaním v Rodinnom dome
- návšteva obchodu, priateľov, lekára, dochádzka do zamestnania a pod. Druhá brána je odzadu - od lesa a polí (ďalej len „Brána 2“), ktorú využíval žalobca iba na prechod do lesa a polí, keď zvážal k domu drevo. Príchod k Bráne 2 je možný iba v tomu zodpovedajúcej obuvi (pracovné čižmy), nakoľko príchod je blatistý a rozmočený, nevedie ku nej žiadna spevnená cesty, iba poľná cesty prejazdná iba traktorom. Príchod k Rodinnému domu cez Bránu 2 je pre bežný život nemožný, nevedie z miestnej komunikácie, ale cez súkromné pozemky (vo vlastníctve evanjelickej cirkvi, rímskokatolíckej cirkvi a žalovanej) a ide po blatistej nespevnenej ceste k zadnej časti Rodinného domu (chlievom). Listom zo dňa 12.8.2020 vyzvala žalovaná prostredníctvom jej advokátky žalobcu, aby sa zdržal užívania Pozemkov a Brány 1 a navrhla nájomné v sume 150 € ročne za to, že žalobca bude využívať iba Bránu 2 - teda že nebude vstupovať do Rodinného domu od ulice, od miestnej komunikácie na parc.č. H.-N. XXX/X, ale odzadu, poľnou blatistou cestou, ktorú využíval žalobca iba na zvážanie dreva z lesa a nejde o riadny prístup. Skutočnosť, že v liste žalovaná označuje Bránu 2 ako prístup po spevnenej ceste, nie je pravdivým tvrdením. Žalobca na výzvu žalovanej nereagoval, nakoľko očakával, že nastane to, čo žalovaná v advokátskom liste uvádza
- že si žalovaná uplatní svoje nároky súdnou cestou a žalobca sa bude môcť na súde brániť právnymi prostriedkami. Žalovaná však návrh na súd nepodala a v októbri t.r. prikročila k invazívnej svojpomoci - do schránky k Rodinnému domu žalobcovi vhodila rukopisne spísaný odkaz s textom: „Peniaze za tento rok pošli šekom. Do poznámky daj „nájom pôdy za rok 2020“. Čakám do konca mesiaca. Moja adresa N. XX.“ Následne žalovaná uzamkla reťazou a visiacimi zámkami Bránu 1 a vedľa nej sa nachádzajúcu bráničku, čím úplne znemožnila vstup žalobcu k jeho Rodinnému domu od miestnej komunikácie na parc.č. C-KN 473/1 a žalobca musel začať chodiť cez Bránu 2, pešo po obkľuke poza cintorín, cez súkromné pozemky a cez blatistú, šmykľavú a nespevnenú cestu, neprístupnú pre automobily (prístupnú iba pre traktor). Na fotodokumentácii vidno zámok žalobcu na Bráne 1 prekrytý ďalším zámkom daným žalovanou, zámok na bráničke vedľa Brány 1 a pre bežný život nevhodný prístup cez Bránu 2. Niet sporu o tom, že v tomto prípade si konkurujú vlastnícke práva žalovanej k Pozemkom s vlastníckymi právami žalobcu k Rodinnému domu; ide o stavbu na cudzom pozemku. Tento stav však žalobca nezavinil a nevysporiadané pozemky pod stavbami sú dedičstvom z minulosti, ako dôsledok opustenia zásady superficies solo cedit od účinnosti tzv. Stredného Občianskeho zákonníka (od 1.1.1951), čím sa upustenie od tejto zásady stalo jednou zo základných doktrín vtedajšieho (socialistického) právneho poriadku. Odklon od tejto zásady pretrváva v našom poriadku dodnes (viď ustanovenie § 120 ods. 2 OZ, podľa ktorého stavby nie sú súčasťou pozemku). Náš právny poriadok teda plnohodnotne chráni tak vlastníctvo pozemku, ako aj stavby na ňom postavenej (ak bola samozrejme táto realizovaná v súlade s príslušnými predpismi, t.j. ak ide o stavbu legálnu). Nakoľko v prípade Rodinného domu ide o stavbu legálnu, riadne zapísanú v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva, požíva vlastnícke právo žalobcu k Rodinnému domu právnu ochranu. Bude až vecou dokazovania vo veci samej (miestnou ohliadkou, výsluchmi, znaleckým dokazovaním), či žalobca užíva vstup a vjazd k Rodinnému domu na základe vydržaného vecného bremena, alebo súd zriadi toto vecné bremeno postupom podľa § 151o ods. 3 (ako právo cesty k Rodinnému domu cez Pozemky). Je však už teraz možné povedať, že žalobca má právny nárok na prechod a prejazd cez Pozemky (nakoľko nie je možné užívať Rodinný dom bez prístupu k nemu) a toto právo žalobcovi garantujú ustanovenia § 151o ods. 1 resp. § 151o ods. 3 OZ. V konaní vo veci samej sa teda žalobca bude domáhať určenia existujúceho vecného bremena eventuálne konštitutívneho zriadenia vecného bremena podľa § 151o ods. 3 OZ, t.j. pôjde o konanie o určenie eventuálne zriadenie vecného bremena. Do doby rozhodnutia súdu vo veci samej je však opodstatnené žiadať od žalovanej, aby strpela dlhodobo zaužívaný pokojný stav, teda žiadať súd o nariadenie neodkladného opatrenia na obnovenie pokojného stavu, ktorý žalovaná prednedávnom narušila uzamknutím prístupu cez Bránu 1 a bráničku. Postup, ktorý zvolila žalovaná, je treba označiť za nedovolenú, invazívnu svojpomoc, žalovaná sa nedržala svojho listu zo dňa 12.08.2020, kde uvádzala, že sa bude svojich tvrdených nárokov domáhať právom predpísaným spôsobom - t.j. súdnou cestou. Žalobkyňa „vzala vec do svojich rúk“ a svojpomocne znemožnila žalobcovi riadny vstup do Rodinného domu, a to bez súdneho rozhodnutia, bez toho, aby sa mohol žalobca voči uvedenému zásahu vopred brániť. Svojpomoc zo strany žalovanej znemožňuje žalobcovi riadne užívať Rodinný dom, kde má trvalý pobyt, znemožňuje mu z Rodinného domu vykonávať bežné životné úkony (chodiť do práce, chodiť do obchodu, k lekárovi, preberať poštu) a v prípade zhoršenia zdravotného stavu, ohrozenia bezpečnosti či požiaru znemožňuje prístup záchranných zložiek k Rodinnému domu. Prístup odzadu od lesa a
polí je na daný bežný život absolútne nepoužiteľný, neprístupný, a tvrdenia žalovanej v liste zo dňa 12.08.2020 sú v tomto smere tvrdeniami účelovými, skreslenými. Postup žalovanej v tejto súvislosti je potrebné rovnako označiť za zrejmý a nepovolený zásah do pokojného stavu. Do tej doby, než rozhodne súd o právnych vzťahoch prístupu do Rodinného domu žalobcu medzi žalobcom a žalovanou rozhodnutím vo veci samej s trvalým charakterom, je spravodlivé poskytnúť právnu ochranu rýchleho a dočasného charakteru neodkladným opatrením, ktorým súd nariadi žalovanej sprístupnenie Brány 1 a bráničky, ktoré táto uzamkla reťazou a visiacimi zámkami a uloží žalovanej, aby strpela prechod, prejazd a užívanie v nevyhnutnom rozsahu na výkon vlastníckeho práva k Rodinnému domu vo vzťahu k Pozemkom. Kladným rozhodnutím súdu o nariadení neodkladného opatrenia nenadobúda žalobca žiadne práva trvalého charakteru, o týchto bude rozhodnuté až v konaní vo veci samej, ku ktorého zahájeniu súd zaviaže žalobcu v súlade s § 336 ods. 1 CSP.
3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
7. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
8. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
9. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
11. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
12. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
13. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
14. Podľa § 336 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.
15. Podľa § 336 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.
16. Neodkladné opatrenie je inštitútom v civilnom procese, ktorého funkciou je zabrániť bezodkladnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, alebo po skončení konania vo veci samej nastať. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by došlo k nepriaznivému zásahu do práv strany, resp. že existuje obava, že druhá strana sporu výkon rozhodnutia o nároku žalobcu zmarí alebo aspoň ohrozí. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými ťažkosťami. Je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Okrem existencie nároku musí navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčiť i to, že úprava pomerov strán neznesie odklad, alebo že by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený. Súd neodkladné opatrenie nariadi, ak sú osvedčené dôvody jeho nariadenia a ak je potrebné bezodkladne upraviť dané pomery.
17. Súd po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a priloženými listinnými dôkazmi dospel k nespornému záveru, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi procesnými stranami prostredníctvom súdom nariadeného neodkladného opatrenia. Súd mal za osvedčené, že v aktuálnom stave dochádza k výraznému zásahu do vlastníckeho práva žalobcu so strany žalovanej, kde je priamo ohrozené vykonávanie základných životných potrieb žalobcu (chodiť do práce, chodiť do obchodu, k lekárovi, preberať poštu) a v prípade zhoršenia jeho zdravotného stavu, ohrozenia bezpečnosti či požiaru dochádza k znemožneniu prístupu záchranných zložiek k rodinnému domu. Na základe uvedeného by mohlo dôjsť nie len k ohrozeniu zdravia a majetku žalobcu, ale aj k v verejnému ohrozeniu, napr. pri vzniku požiaru. Druhá prístupová cesta k rodinnému domu žalobcu je v tomto smere nepoužiteľná, nakoľko jej využívaním by dochádza k obmedzovaniu vlastníckych práv ďalších vlastníkov a zároveň je neprístupná pre automobily. Z uvedeného je zrejmé, že sú splnené všetky predpoklady na zásah súdu nariadením neodkladného opatrenia a to až do rozhodnutia vo veci samej.
18. Súd zároveň uložil žalobcovi povinnosť podať aby v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podal žalobu o určenie eventuálne zriadenie vecného bremena k pozemkom s parc.č. S.-N. XXX - orná pôda o výmere 382 m2, S.-N. XXX - orná pôda o výmere 263 m2, S.-N. XXX - orná pôda o výmere 567 m2 a E-KN 134 - orná pôda o výmere 910 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. 493 vedenom pre k.ú. Y. Okresným úradom Ž. I. K., katastrálnym odborom, pričom nesplnenie tejto povinnosť bude mať za následok zrušenie neodkladného opatrenia podľa § 336 ods. 3 CSP.
19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal vo veci úspech voči žalovanej v rozsahu 100 %.
21. Na základe vyššie uvedeného rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žiar nad Hronom v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.