Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Sa-20-2019.pdf
PDF · 88.78 KB
Case nature
Subarea
6Sa/20/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach ako správny súd, sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou, v právnej veci žalobcu: GLOBAL - Extra, s.r.o., Černyševského 1287/10, 851 01 Bratislava, zast.: Mgr. Barbora Hlavatá, advokátka, so sídlom SNP 1445/41, 017 07 Považská Bystrica, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, 040 01 Košice, v konaní proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu konania voči žalovanému.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou z 20.09.2019, doručenou súdu dňa 24.09.2019, sa žalobca domáhal ochrany svojich práv a oprávnených záujmov žalobou proti inému zásahu orgánov verejnej správy, podľa § 252 a nasl. SSP a žiadal, aby súd uložil žalovanému v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia vymazať zápis žalobcu, zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka č. 85895/ B z centrálneho verejne prístupného zoznamu fyzických a právnických osôb, ktoré v predchádzajúcich piatich rokoch porušili zákaz nelegálneho zamestnávania.
2. Uviedol, že jeho správna žaloba proti inému zásahu orgánov verejnej správy žalovaného, súvisí s konaním Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica 26.02.2018, ktorý uložil žalobcovi pokutu 2.000,- eur za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 a podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní č. 82/2005 Z.z, po výkone kontroly dňa 14.12.2016. Nelegálneho zamestnávania sa mal žalobca dopustiť tým, že nesplnil povinnosť podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Po zrušení tohto rozhodnutia Ústredím práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, uvedený Úrad práce sociálnych vecí a rodiny opakovane rozhodnutím zo dňa 20.07.2018 uložil žalobcovi pokutu vo výške 2.000,- eur za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, zisteného kontrolnou činnosťou dňa 14.12.2016. Proti tomu rozhodnutiu zo dňa 20.07.2018 žalobca podal odvolanie, ktoré Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave rozhodnutím zo dňa 28.09.2018 zamietlo. Žalobca poukázal na to, že Krajský súd v Trenčíne ako správny súd rozhodol v konaní proti inému zásahu verejnej správy č. 2018/160755/UPS/ US1/OK/BEZ/2018/16662 zo dňa 28.09.2018, rozsudkom č. k.: 11S/115/2019-118 dňa 26.03.2019, zrušil rozhodnutie Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny z 28.09.2018, aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa z 20.07.2018, a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a žalobcovi priznal úplnú náhradu trov konania. Žalobca uviedol, že pre toto konanie má význam fakt, že Krajský súd v Trenčíne priznal uznesením č. k.: 11S/115/2019-96 zo dňa 05.02.2019 na jeho žiadosť, odkladný účinok jeho správnej žalobe, ktorú podal žalobca na preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 2018/160755/UPS/US1/OK/ BEZ/2018/16662 z 28.09.2018, a to do právoplatného rozhodnutia vo veci preskúmania jeho zákonnosti. Proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k.: 11S/115/2018-118 zo dňa 26.03.2019 podal žalovaný kasačnú sťažnosť dňa 26.09.2019.
3. Žalobca tiež uviedol, že márne požiadal dňa 08.07.2019 Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice o výmaz žalobcu zo zoznamu fyzických a právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania a dôvodil, na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 26.03.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.05.2019. Žalobca bol ďalej uvedený v zozname, ktorý bol podkladom pre zápis v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava a ako právnická osoba vedená ako subjekt, ktorý porušil zákaz nelegálneho zamestnávania vedeného Národným inšpektorátom práce a to napriek tomu, že Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 05.02.2019 priznal v správnej žalobe vedenej pod sp. zn.: 11S/115/2019-96 odkladný účinok. Národný inšpektorát práce, Košice, dňa 12.07.2019 odpovedal na žiadosť žalobcu vo veci výmazu z tohto zoznamu, odvolávajúc sa na § 6 ods. 1 písm. s) zákona o inšpekcii a § 5 ods. 1 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a žalobcovi nevyhovel, poukazujúc na to, že proti rozhodnutiu Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 26.03.2019, ktorý zrušil rozhodnutie Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny zo dňa 28.09.2018, i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 20.07.2018 a podal kasačnú sťažnosť.
4. Žalobca podaním zo dňa 23.03.2020 informoval správny súd, že Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp.zn.: 8Asan/17/2019 zo dňa 29. januára 2020, zamietol kasačnú sťažnosť žalovaného, proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k.: 11S/115/2018-118 zo dňa 26.03.2019 ako nedôvodnú, a žalobcovi priznal náhradu trov kasačného konania. Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, následne dňa 01.06.2020 zastavilo konanie vo veci uloženia pokuty, podľa § 68 a ods. 1 písm. g) zákona o službách zamestnanosti vo výške 2.000,- eur za zavinené porušenie § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a jeho rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.06.2020. Žalovaný vykonal výmaz žalobcu z centrálneho verejne prístupného zoznamu fyzických a právnických osôb, ktoré v predchádzajúcich piatich rokoch porušili zákaz nelegálneho zamestnávania požadovaného žalobcom v konaní o inom zásahu žalobou zo dňa 20.09.2019. Žalobca, ktorý sa v tomto zozname už nenachádza, v dôsledku uvedených skutočností vzal správnu žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy voči žalovanému do práv a oprávnených záujmov žalobcu späť, a žiadal konanie zastaviť a žalobcovi priznať právo na úplnú náhradu trov konania, pretože jeho žaloba bola dôvodná. Podľa žalobcu podaním kasačnej sťažnosti žalovaným proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k.: 11S/115/2019 z 28.09.2018, neboli odložené účinky uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/115/2019-96 zo dňa 05.02.2019 o povolení odkladu správnej žaloby a jeho požiadavka na výmaz z evidencie bola dôvodná.
5. Správny súd zastavil konanie proti inému zásahu podľa § 252 a nasl. správneho súdneho poriadku, zákona č. 162/2015 Z.z. a na základe späťvzatia správnej žaloby žalobcom, podľa ust. § 63 SSP v spojení s § 99 písm. a/ SSP ). O trovách konania rozhodol podľa § 171 ods. 1 SSP v spojení s § 5 ods. 1 SSP a na žiadosť žalobcu tomuto priznal právo na úplnú náhradu trov konania. Správny súd uvádza tieto fakty pre správne posúdenie požiadavky žalobcu na priznanie náhrady trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému podľa § 171 ods. 1 SSP.
6. Žalobca v žalobe proti inému zásahu, žiadal o výmaz žalobcu zo zoznamu osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom sp. zn.: 11S/115/2018-118 zo dňa 26.03.2019 zrušil rozhodnutie žalovaného: Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny zo dňa 28.09.2018 a rozhodnutie Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica zo dňa 20.07.2018 a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný - Národný inšpektorát práce Košice dňa 12.07.2019 nevyhovel žiadosti žalobcu z 08.07.2019 vo veci výmazu zo zoznamu osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, odvolávajúc sa na § 6 ods. 1 písm. s) zákona o inšpekcii a § 5 ods. 1 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, poukazujúc na suspenzívne účinky § 446 ods. 2 písm. c) SSP jeho kasačnej sťažnosti, ktorú podal proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 26.03.2019.
7. Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 05.02.2019 priznal správnej žalobe vedenej pod sp. zn.:11S/115/2018-118 odkladný účinok do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. Žalobca dňa 08.07.2019 márne požiadal Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice o výmaz žalobcu zo zoznamu fyzických a právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania. Národný inšpektorát práce Košice dňa 12.07.2019 nevyhovel žiadosti žalobcu z 08.07.2019 s poukazom na účinky jeho kasačnej sťažnosti podľa § 446 ods. 2 SSP, vo vzťahu k rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.: 11S/115/2018 zo dňa 26.03.2019. Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn.: 8Asan/17/2019 zo dňa 29.01.2020, zamietol kasačnú sťažnosť žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k.: 11S/115/2018-118 zo dňa 26.03.2019. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe
o inom zásahu zo dňa 17.02.2020 zopakoval, že podal kasačnú sťažnosť proti rozhodnutiu Krajského súdu v Trenčíne, ktorý rozsudkom zo dňa 26.03.2019 zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 28.09.2018, i správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 20.07.2018 a poukázal na znenie ustanovenia § 446 ods. 2 písm. c) správneho súdneho poriadku, podľa ktorého jeho kasačná sťažnosť má odkladný účinok v zmysle § 446 ods. 2 písm. c) správneho súdneho poriadku a do právoplatného rozhodnutia kasačného súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 26.03.2019.
8. Správny súd na tomto mieste zvýrazňuje niektoré aspekty odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR, ktorý rozsudkom zo dňa 29.01.2020 vo veci vedenej sp. zn.: 8Asan/17/2019, zamietol kasačnú sťažnosť žalovaného, poukazujúc i na jeho nesprávny právny názor na uplatnenie ustanovenia § 446 ods. 2 písm. c/ SSP. Zo sformulovaných právnych záverov o plynutí subjektívnej a objektívnej prekluzívnej lehoty, kasačný súd poukazoval na uplynutie subjektívnej jednoročnej lehoty. Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku kasačného súdu, v kontexte so sťažnostnými dôvodmi, predmetom konania o kasačnej sťažnosti bolo v prvom rade právne posúdenie otázky, či v predmetnom konaní bola dodržaná subjektívna prekluzívna lehota na uloženie pokuty za správny delikt správnymi orgánmi, v zmysle § 68 ods. 3 zákona č. 5/2004 Z.z. V odôvodnení kasačný súd uviedol, že pokutu v administratívnom konaní možno uložiť v lehote jedného roka odo dňa, keď sa dozvedel o porušení povinnosti najneskôr však, do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že pri výklade ustanovenia § 68a ods. 3 zákona č. 5/2004 Z. z., je rozhodujúci moment „keď sa úrad dozvedel o porušení povinnosti žalobcu, a že je nevyhnutné postupovať ústavne komfortným spôsobom a v súlade s právnou požiadavkou na spravodlivé a administratívne konanie, ktoré zahŕňa i právnu povinnosť vyplývajúcu z čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa § 68a ods. 3 zákona č. 5/2005 Z.z., lehoty majú prekluzívny charakter a podľa kasačného súdu je potrebné ich interpretovať tak, že začiatok plynutia jednoročnej lehoty sa viaže na okamih, kedy správny orgán získal vedomosť dôvodu na vydanie takéhoto rozhodnutia“.
9. Správny súd uzatvára, že žalovaný nesprávne uviedol žalobcu v centrálnom registri nelegálneho zamestnávania vedeného Národným inšpektorátom práce, aj po vydaní rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.: 11S/115/2018-118 zo dňa 26.03.2019. Konštatuje, že žalovaný podal kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.: 11S/115/2018-118 zo dňa 26.03.2019 má odkladný účinok vo vzťahu k rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 26.03.2019, ale zachováva odkladný účinok správnej žaloby, priznaný správnym súdom uznesením z 05.02.2019 voči napadnutému rozhodnutiu žalovaného. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom 29.01.2020 vo veci vedenej pred ním sp. zn.: 8Asan/17/2019, zamietol kasačnú sťažnosť žalovaného, poukazujúc aj na jeho nesprávny právny názor na uplatnenie ustanovenia § 446 ods. 2 písm. c/ SSP, vo vzťahu k odkladu vykonateľnosti napadnutého rozsudku a podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku pokladal konanie za úspešné pre žalobcu.
10. Podľa správneho súdu argumentácia žalobcu dôvodne poukazuje na ustanovenia § 446 ods. 2 písm. c) a ustanovenie § 447 ods. 2 Správneho súdneho poriadku a účinky ex lege odkladu spôsobeného podaním kasačnej sťažnosti žalovaným proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne. V dôsledku predtým správnym súdom priznaného odkladného účinku správnej žaloby žalobcu sa aktivuje aj priznaný odkladný účinok z 05.02.2019, ktorý inak v dôsledku podanej kasačnej sťažnosti spôsobuje odkladný účinok napadnutého rozhodnutia žalovaného v konaní Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11S/115/2018-118 zo dňa 26.03.2019.
11. Podľa názoru správneho súdu tak žalobca ako aj žalovaný v kontexte citovaného zákonného ustanovenia § 171 ods. 1 Správneho súdneho poriadku môže zaviniť, že sa konanie muselo zastaviť. 12. Správny súd konštatuje, že k zastaveniu konania dochádza v dôsledku späťvzatia žaloby z rôznych procesných dôvodov, na strane žalobcu i žalovaného. Pri posudzovaní práva na náhradu trov konania uplatnenú žalobcom voči žalovanému, ide v danej situácii o hodnotenie procesnej zodpovednosti za zastavenie konania. 13. Správny súd konštatuje, že procesná zodpovednosť za zastavenie konania na základe späťvzatia žaloby je založená na zistení kto ho spôsobil. Za dôvod na zodpovednosť žalovaného za zastavenie konania, treba pokladať situáciu, keď bola žaloba dôvodne podaná správnemu súdu, ale v dôsledku prebiehajúceho konania u žalovaného nastane situácia, že žalobca nemá dôvod pokračovať v konaní a požiada späťvzatím svojej žaloby o zastavenie konania.
14. Zastavenie konania môže procesne zaviniť aj žalovaný, ako tomu bolo v posudzovanej veci. Žalobca vzal žalobu späť v dôsledku toho, že preskúmavané rozhodnutie bolo ukončené v konaní o správnej žalobe žalobcu, ktoré malo za následok súvsťažnosti ku konaniu vedenému o inom zásahu. Dôvodnosť žaloby o inom zásahu tak správny súd posudzoval procesne bez ohľadu na výsledok konania a skúmal procesnú zodpovednosť späťvzatia žaloby. 15. Rozhodujúcim pre správny súd je, že bol odstránený nezákonný stav, ktorého sa žalobca domáhal v konaní o inom zásahu, a to, následným konaním žalovaného. V posudzovanej veci ide o vedenie žalobcu v evidencii fyzických a právnických osôb, ktorí porušili predpisy o nelegálnom zamestnávaní. Žalobu proti inému zásahu žalobca vzal späť potom, čo vznikol dôvod, pre ktorý žalobca vzal späť žalobu, t. j. že žalovaný vymazal žalobcu zo spomínanej evidencie. 16. Podľa súdu náhrada trov konania priznaných podľa § 171 ods. 1 Správneho súdneho poriadku vyžaduje účelnosť vynaložených trov, ako všeobecného princípu platnosti náhrady trov konania úzko spätého s účelnosťou ich vynakladania a uplatňovania práva na súdnu ochranu. 17. Z uvedených dôvodov súd priznal žalobcovi v konaní o inom zásahu dôvodnosť žaloby s cieľom dosiahnuť odstránenie evidencie žalobcu ako porušovateľa zákona o legálnom zamestnávaní. V posudzovanej veci neprichádza do úvahy iný záver, vzhľadom na výsledok konania vedeného na Krajskom súde v Trenčíne, ako aj kasačného konania, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovaného zamietol, ako je to vyššie uvedené, aj dôvody jeho záverov, čo znamená úspech žalobcu a dôvodnosť jeho žaloby proti inému zásahu. 18. V uvedenej súvislosti priznal žalobcovi úplnú náhradu trov konania podľa § 171 ods. 1, SSP. O jej výške rozhodne súd podľa podmienok § 175 a nasl. SSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote do jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).