Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (114)Uznesenie_1CoE-40-2020.pdf
PDF · 75.37 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoE/40/2020
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Libanta a členov senátu JUDr. Štefana Hrvolu a JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD., v exekučnej veci oprávneného: Thorpe recovery, družstvo, so sídlom Stráž 8419, Zvolen, IČO: 46 662 324, zastúpený: JUDr. Peter Psotka, advokát, so sídlom Stráž 3/223, Zvolen, proti povinnému: Boris Foltán - Balada design, s miestom podnikania M. R. Štefánika 473/22, Levice, IČO: 41 774 281, o vymoženie sumy 124,03 eura s príslušenstvom, o odvolaní Sociálnej poisťovne - ústredia, so sídlom 29. augusta č. 8 až 10, Bratislava, proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 13Er/822/2012-24 zo dňa 29.02.2016, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Levice č. k. 13Er/822/2012-24 zo dňa 29.02.2016 z r u š u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil Sociálnej poisťovni - ústrediu, so sídlom 29. augusta č. 8 až 10, Bratislava (ďalej len Sociálna poisťovňa) za hrubé sťažovanie postupu exekučného konania poriadkovú pokutu v sume 200 eur, ktorú je Sociálna poisťovňa povinná zaplatiť na účet súdu do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 34 ods. 1 veta prvá, ods. 3 veta prvá, § 34 ods. 4, 11, 12 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v účinnom znení (ďalej len Exekučný poriadok), § 53 ods. 1, 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP).
3. Súd prvej inštancie uviedol, že dňa 04.07.2013 súdny exekútor doručil súdu návrh na uloženie poriadkovej pokuty Sociálnej poisťovni, ktorá tým, že na žiadosť súdneho exekútora o poskytnutie súčinnosti potrebnú súčinnosť neposkytla (nepredložila požadované listiny - príkazy na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy a z iných príjmov a príkazy na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, ktoré boli doručené Sociálnej poisťovni za účelom vykonávania zrážok z iného príjmu povinného) sťažila postup exekučného konania.
4. Proti tomuto uzneseniu podala Sociálna poisťovňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedla, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podotkla, že podľa § 170 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení zhromažďuje údaje na výkon sociálneho poistenia a na výkon starobného dôchodkového sporenia v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom vo vlastnom informačnom systéme, pričom používanie údajov zhromažďovaných v tomto systéme je jej výhradným právom. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia môže poskytovať údaje zo svojho informačného systému len so súhlasom fyzických a právnických osôb, ktorých sa priamo týkajú, ak tento alebo osobitný zákon neustanovuje inak - bez súhlasu môže uvedené údaje poskytnúť tretím osobám len v rozsahu potrebnom na výkon činností súvisiacich s vymáhaním a postupovaním pohľadávok. Podľa odseku 3 tohto ustanovenia poskytuje súdnym exekútorom informácie o zamestnávateľovi a dávkach, ktoré sú informáciou vypovedajúcou o majetku povinného, ktoré sú jej známe z úradnej povinnosti. Uviedla, že
za účelom zrýchlenia a zefektívnenia procesu poskytovania súčinností pristúpila k vytvoreniu aplikácie umožňujúcej poskytovanie súčinností súdnym exekútorom v dohodnutom rozsahu v elektronickej podobe, pričom s exekútormi za účelom využívania elektronickej formy komunikácie uzatvára dohody o poskytovaní súčinnosti. Podotkla, že súdny exekútor v danej veci sa k predmetnému exekučnému konaniu obrátil so žiadosťami o súčinnosť celkom 56-krát, pričom na všetky dostal odpovede (čo vymedzila aj dátumovo). Žiadosťou zo dňa 12.07.2012 (a ďalšími) žiadal súčinnosť vo veci vydania alebo zapožičania príkazov na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy a iných príjmov a príkazov na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy a iných príjmov, pričom zastávala názor, v zmysle ktorého aj reagovala na takúto žiadosť súdneho exekútora (i všetky ďalšie), že od nej požaduje informácie nad rámec zákona, keďže tieto sa týkajú iných exekučných konaní, než na ktoré má súdom vydané poverenie a nezodpovedali údajom, ktoré by sa týkali majetku povinného v zmysle § 34 ods. 1 Exekučného poriadku. Ďalej podotkla, že súdny exekútor má možnosť zistiť celkovú zadlženosť povinného spôsobom podľa § 54 Exekučného poriadku, teda priamo od povinného, čo však neurobil a vydal sa cestou zahltenia Sociálnej poisťovne žiadosťami o súčinnosť, na ktorú nemal právo. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.
5. K odvolaniu Sociálnej poisťovne sa súdny exekútor vyjadril spôsobom, že trvá na právnej argumentácii v podanom návrhu zo dňa 30.06.2013 a zároveň sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu uvedeným v napadnutom uznesení.
6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP) a po preskúmaní napadnutého uznesenia zistil, že odvolanie oprávneného je dôvodné a že napadnuté uznesenie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušiť.
7. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
8. Podľa § 34 ods. 1 Exekučného poriadku, súdy, orgány štátnej správy, obce a vyššie územné celky, notári, iné fyzické osoby a právnické osoby, ak rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, sú povinní oznámiť exekútorovi na jeho písomnú žiadosť údaje o majetku povinného, ktoré sú im známe z ich úradnej činnosti a ktoré sú potrebné na vykonanie exekúcie. Ak je tieto údaje potrebné zistiť v cudzine, exekútor požiada súd, ktorý ho poveril vykonaním exekúcie, o vypracovanie dožiadania o právnu pomoc a jeho zaslanie do cudziny. To platí aj v prípade, ak je nutné doručiť písomnosť adresátovi v cudzine.
9. Podľa § 34 ods. 12 Exekučného poriadku, za nesplnenie povinností uvedených v odsekoch 1 až 11 môže súd na návrh exekútora uložiť poriadkovú pokutu.
10. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor môže požiadať o súčinnosť tretie osoby podľa § 34 len po preukázaní svojho poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44) a len v súvislosti s vykonávaním tejto exekúcie.
11. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
12. Podľa § 102 ods. 1 CSP, súd môže uložiť poriadkovú pokutu tomu, kto sťažuje postup konania najmä tým, že a) nesplní povinnosť uloženú súdom a svoju nečinnosť v konaní neospravedlní včas a vážnymi okolnosťami, b) sa nedostaví na súd, hoci naň bol riadne a včas predvolaný a svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, c) neuposlúchne príkaz súdu, d) ruší poriadok alebo dôstojný priebeh pojednávania alebo
e) urobí hrubo urážlivé podanie.
13. Poriadkovú pokutu je prípustné uložiť v takých prípadoch, v ktorých to priamo predpokladá zákon (či už Exekučný poriadok alebo Civilný sporový poriadok, predtým obdobne Občiansky súdny poriadok), pričom základným predpokladom na uloženie poriadkovej pokuty je hrubé sťaženie postupu konania alebo na základe výslovného znenia zákona aj porušenie konkrétnej procesnej povinnosti. Výklad hrubého sťaženia postupu konania je vecou posúdenia individuálneho prípadu. Vyžaduje brať do úvahy nielen konanie, úkon alebo iné, najmä pasívne správanie účastníka alebo inej osoby, ale aj to, či takou skutočnosťou došlo k poruche v postupe súdu, respektíve v danom prípade súdneho exekútora, ktorá má za následok neurobenie relevantného úkonu.
14. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že súdny exekútor žiadal od Sociálnej poisťovne poskytnutie súčinnosti v podobe vydania respektíve zapožičania príkazov na začatie alebo vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy a iných príjmov, ktoré boli Sociálnej poisťovni doručené za účelom vykonávania zrážok z iného príjmu povinného, teda je zrejmé, že žiadal o poskytnutie súčinnosti v podobe poskytnutia informácií o povinnom, ktoré sa netýkali predmetného exekučného konania, ale iných, vedených voči povinnému, čo je v priamom rozpore s § 35 Exekučného poriadku. Treba preto prisvedčiť argumentácii Sociálnej poisťovne ako odvolateľa v celom rozsahu, a síce, že kompetencia súdneho exekútora pri vykonávaní exekúcie nie je neobmedzená, ale je ohraničená určitým zákonným rámcom, ktorým sú predovšetkým ustanovenia Exekučného poriadku. Je zrejmé, že potrebné údaje o majetku povinného môže súdny exekútor zistiť aj iným spôsobom (lustrácie, centrálny register exekúcií). Navyše určovanie poradia vykonávaných zrážok zo mzdy a z iných príjmov povinného ako aj výška jednotlivých zrážok je plne v kompetencii Sociálnej poisťovne a súdny exekútor do nej nemôže zasahovať. Sociálnou poisťovňou poskytovaná súčinnosť súdnemu exekútorovi celkom zrejme v plnej miere zodpovedá ustanoveniu § 34 ods. 1 Exekučného poriadku.
15. Podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
16. Odvolací súd mal tak s poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia za to, že neboli naplnené predpoklady pre uloženie poriadkovej pokuty súdnemu exekútorovi, keďže nevzhliadol zo strany Sociálnej poisťovne žiadne hrubé sťaženie postupu konania alebo porušenie konkrétnej povinnosti v zmysle zákona, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1 písm. d) CSP v celosti zrušil, keďže dôvody, pre ktoré bolo vydané, neexistovali.
17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.