Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoCsp/1/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu B. Z. M., F. so sídlom E., K. XX, R. XXX XXX XX proti žalovanej V. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. - N., N. XX/XXX/B o zaplatenie 1.425,43 € s príslušenstvom na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 23. októbra 2019 č. k. -344 takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovanej proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Rozsudkom zo dňa 23. októbra 2019 č. k. -344 súd prvej inštancie uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 1.000,- eur v mesačných splátkach po 50,- eur, splatných vždy do konca príslušného mesiaca, počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku až do vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že v danej veci nie je medzi stranami sporné, že žalobcom predložená zmluva o zriadení bežného účtu a zmluva o povolenom prečerpaní je spotrebiteľskou zmluvou vzhľadom na charakter strán sporu. Aj keď ide v danej veci o zmluvu o bežnom účte podľa a nasl. , vzťahujú sa ňu ustanovenia a nasl. o spotrebiteľských zmluvách ako lex specialis v prospech spotrebiteľa. Žalobca v danej veci preukázal uzavretie zmluvy o povolenom prečerpaní iba do výšky úverového limitu 150,- eur s úrokovou sadzbou % ročne (na druhej strane bez podpisov 19,90% ročne) podľa citovaného zákona, avšak bez uvedenia splnenia zákonných náležitostí podľa ods. 1 písm. c), a to uvedenia výšky poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom. Právnym následkom porušenia tohto ustanovenia je podľa cit. skutočnosť, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca predložil súdu mesačné výpisy z účtu žalovanej a súd z nich zistil, že výška limitu povoleného prečerpania od 01.07.2016 bola určená na 0,- eur a výška limitu dovtedy, t.j. do 30.06.2016 bola 1.000,- eur. Z uvedených výpisov vyplýva, že výška povoleného prekročenia bola u žalovanej 1.000,- eur. Po zrušení limitu na 0,- eur žalovaná čerpala s povolením banky - žalobcu už len jednu sumu platobnou kartou a to dňa 04.07.2016 vo výške 5,89 eur, čo po právnej stránke znamená, že ide o prekročenie. Ďalšie mínusové sumy na výpisoch z účtu žalovanej od 06.07.2016 sú len rôzne poplatky, úroky, odmeny, účtované žalobcom žalovanej. Súd priznal žalobcovi úhradu len sumy do výšky limitu povoleného prečerpania 1.000,- eur vzhľadom na vyššie uvedenú bezúročnosť a bezpoplatkovosť. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol ako nedôvodnú. Žalobca nepožadoval od žalovanej zaplatenie úrokov z omeškania podľa , ale iba 28 % ročný úrok (ako cenu za poskytnutý

úver). Vec právne posúdil podľa , , až 3, , , , , , a , , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len ), až 4, , , , , , , ,

2. Proti tomuto rozsudku v rozsahu zamietajúcej časti, výrokov o lehote plnenia a o trovách konania podal žalobca včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobe vyhovel v celom rozsahu a uložil žalovanej uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň, aby mu priznal náhradu trov prvoinštančného konania aj náhradu trov odvolacieho konania. Namietal nesplnené procesné podmienky v zmysle ustanovenia , nesprávne právne posúdenie veci v zmysle a nesprávne skutkové zistenia v zmysle . Poukazoval, že žalovaná počas celého konania nerozporovala dôvod a výšku celej uplatnenej pohľadávky, čo však súd pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy a skúmal nesporné tvrdenia. Vysvetľoval, že zrušením povoleného prečerpania a neuhradením dlžnej sumy v stanovenej lehote sa žalovaná dostala do nepovoleného debetu vo výške debetného zostatku na účte. Po znížení limitu na 0,- eur (od 01.07.2016) sa dlh zvyšoval z právneho titulu prekročenia, ktoré upravuje o spotrebiteľských úveroch. Žalobca si daný nárok uplatnil z titulu prekročenia, ktoré upravuje o spotrebiteľských úveroch ( a . V prípade prekročenia nemusí zmluva obsahovať údaj o výške úroku. Naopak podľa zákona postačuje, aby veriteľ informoval spotrebiteľa na trvanlivom médiu o úrokovej sadzbe. Žalobca ako banka zverejňuje VOP, Sadzobník poplatkov ako i výšku úrokových sadzieb v úrokovej výveske na web stránke, na každom obchodnom mieste a každú zmenu oznamuje klientom vo výpisoch z účtu. Nárok na úrok z prekročenia je viazaný na vrátenie peňažných prostriedkov tvoriacich prekročenie v zmysle a jeho výška nemôže byť obmedzená zákonnou výškou úrokov z omeškania. Sadzba úroku 28 % ročne vyplýva z ustanovení VOP (bod 3.12) v spojení s Výveskou úrokových sadzieb časť „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu" a v spojení s ustanoveniami o spotrebiteľských úveroch. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že uplatnený úrok 28 % ročne nie je úrokom z úveru, nejde o úrokovú sadzbu poskytnutého povoleného prečerpania, je to úrok uplatnený z titulu prekročenia (zákonný úrok z titulu prekročenia). Žalobca je toho názoru, že Všeobecné obchodné podmienky (VOP) sú súčasťou zmluvy a zaväzujú žalovanú, a to jednak vzhľadom na text zmluvy, ktorý VOP uvádza ako súčasť zmluvy, s ktorou sa žalovaná oboznámila a vyslovila súhlas svojím podpisom, a jednak tiež s odkazom na rozhodnutie SD EÚ z 09.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a. s. proti Kláre Bíroovej, podľa ktorého zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument. Žalobca sa nemôže stotožniť ani s tvrdením súdu o tom, že zmluva neobsahuje uvedenie výšky poplatkov, nakoľko je upravený v bode 2 zmluvy o PP a v bode 4. článku VI. Zmluvy o účte, v spojení s VOP a so Sadzobníkom poplatkov, s ktorým bola žalovaná oboznámená a ktorý prevzala, pričom sadzobník je taktiež neoddeliteľnou súčasťou VOP. Ďalej namietal, že bez dôkazov objektivizujúcich majetkovú situáciu žalovanej nebola splnená podmienka odôvodnenosti určenia dlhšej paričnej lehoty a že súd pri výpočte náhrady trov konania postupoval nesprávne, keď' pri určení hodnoty sporu neprihliadal iba na žalovanú istinu. Ak sú úroky len príslušenstvom pohľadávky, pri posudzovaní miery úspechu sa na ne neprihliada.

3. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

4. Odvolací súd vyzval strany na vyjadrenie k možnej aplikácii v zmysle .

5. Žalobca zaslal odvolaciemu súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že zmluva obsahuje náležitosť uvedenú v Uviedol, že podľa čl. 1. zmluvy o povolenom prečerpaní zo dňa 13.12.2012 VOP tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Podľa čl. III. písm. T. bod 15. VOP: Banka má právo okamžite písomne odstúpiť od zmluvy a zároveň zrušiť limit PP a žiadať okamžité splatenie čerpaných peňažných prostriedkov vrátane úrokov v prípade, ak: a) klient porušuje podmienky uvedené v tejto časti článku III. VOP. Klient preštudovanie zmluvnej dokumentácie a súhlas s ňou potvrdil svojím podpisom na zmluve, t.j. preukázateľne sa oboznámil so zmluvnou dokumentáciou upravujúcou daný zmluvný vzťah. Pokiaľ z dokazovania nevyplynie, že osoba dlžníka pri uzatváraní zmluvy nemala

dostatočné rozpoznávacie schopnosti, súd nemôže bez ďalšieho predpokladať, že spotrebiteľ nie je schopný posúdiť obsah právneho úkonu, ktorý uzatvára s veriteľom a vyjadriť s ním súhlas.

6. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania žalobcu podľa § a 380 (ďalej len ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v časti napadnutej odvolaním žalobcu podľa , ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

7. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a podľa naň v plnom rozsahu poukazuje. 8. K žalobcom namietanému porušeniu ustanovení upravujúcich kontradiktórnosť konania ( a ), odvolací súd poukazuje na charakter daného sporu, ktorý je bezpochyby spotrebiteľským sporom podľa , ide teda o osobitný procesný postup upravený v tretej časti a druhej hlave pod názvom „Spory s ochranou slabšej strany“ ( - ). Už z uvedeného systematického zatriedenia a názvu nadpisov vyplýva, že v danom type sporu sú povolené výnimky zo všeobecných zásad sporového konania, a to aj výnimky zo zásady kontradiktórnosti konania, na ktorú poukazuje žalobca. Výnimka vyplýva z . Ustanovenie vychádza z myšlienky smernice Rady Systém 93/13/EHS, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Vzhľadom na toto znevýhodnené postavenie článok 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS stanovuje, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Ako vyplýva z judikatúry SDEÚ, ide o kogentné ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť. Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy. V tejto súvislosti SDEÚ rozhodol, že vnútroštátny súd musí ex offo nariadiť vykonávanie dôkazov s cieľom zistiť, či ustanovenie nachádzajúce sa v zmluve, ktorá bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, patrí do pôsobnosti smernice a v prípade, že to tak je, posúdiť ex offo prípadnú nekalú povahu tohto ustanovenia.

9. Žalobca v odvolaní namieta nezákonnosť postupu súdu prvej inštancie, pričom poukazuje, že žalovaná potvrdila uzavretie zmluvy o povolenom prečerpaní. V danej veci súd prvej inštancie však z uvedeného nesporného tvrdenia žalobkyne aj vychádzal. Nedospel k záveru, že by zmluva nebola uzavretá a svoj zamietavý výrok neodôvodnil neexistenciou zmluvy o povolenom prečerpaní.

10. Pokiaľ ide o právne posúdenie nároku uplatneného z dôvodu zavretej zmluvy o povolenom prečerpaní, ktoré vykonal súd prvej inštancie, a na základe ktorého dospel k neexistencii práva na časť uplatneného nároku žalobcu, odvolací súd uvádza, že ten je súd vždy (v každom type sporu) oprávnený vykonať ex offo. Právna kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia, preto právna kvalifikácia nie je obligatórnou náležitosťou ani žaloby, ani vyjadrenia k žalobe. V tomto type sporu je uvedená činnosť súdu spojená s rešpektovaním zásady ochrany spotrebiteľa vyžadujúcej ex offo prihliadanie na spotrebiteľské právo tak, aby bola pre spotrebiteľa zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením.

11. Postup súdu prvej inštancie, ktorý sa uvedenou zásadou riadil a a ex offo skúmal nekalé podmienky zmluvy, nevykazuje žiadne nedostatky, ako sa domnieva žalobca.

12. K námietke žalobcu týkajúcej sa nároku na zvyšok pohľadávky a na úrok vo výške 28 %, odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru poskytnutého formou povoleného prečerpania a následne aj nepovoleného prečerpania, ku ktorému záveru dospel súd prvej inštancie aplikáciou z dôvodu neuvedenia výšky poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom v zmluve.

Zistené skutočnosti sú zároveň dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa v spojení s

13. Žalobca až na výzvu súdu prvej inštancie predložil na dôkaz zmluvu o povolenom prečerpaní z 13.12.2012. Z jej obsahu súd prvej inštancie zistil, že žalobca v nej neuviedol výšku úrokovej sadzby za povolené prečerpanie (viď bod 1 zmluvy). Na rube, druhej strane predloženého dôkazu sa nachádza formulár s názvom „Európske informácie o spotrebiteľskom úvere týkajúce sa povolených prečerpaní“, avšak bez podpisov oboch strán sporu. V tomto formulári sa ako náklad spojený so spotrebiteľským úverom uvádza úroková sadzba spotrebiteľského úveru vo výške 19,90 %. Vychádzajúc z bodu 6 zmluvy o povolenom prečrpaní, podľa ktorého klient vyhlasuje, že si už pred uzatvorením zmluvy uvedený formulár prevzal, nejde v skutočnosti o jednu listinu (tak, ako bola predložená na dôkaz), teda na jednej strane zmluva bez uvedenia a úrokovej sadzby s podpismi strán sporu a na druhej strane formulár s uvedenou úrokovou sadzbou. Je teda zrejmé, že údaje obsiahnuté vo formulári (vrátane údaja o úrokovej sadzbe) nie sú súčasťou obsahu zmluvy. Pre údaj o úrokovej sadzbe mala zmluva o spotrebiteľskom úvere vytvorené osobitné miesto, avšak údaj o výške v nej uvedený nebol. Zmluva o povolenom prečerpaní tak neobsahuje náležitosť podľa úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru vyžadovanú pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru podľa .

14. Úrok za nepovolené prečerpanie vo výške 28 % p. a. tiež nebol uvedený v zmluve. Vo formulári „Európske informácie o spotrebiteľskom úvere týkajúce sa povolených prečerpaní“ sa v súvislosti s nákladmi v prípade oneskorených splátok uvádza, že peňažné prostriedky čerpané nad výšku limitu povoleného prečerpania sú úročené úrokovou sadzbou 19,9 % p. a. a zároveň sankcionované úrokom z omeškania aktuálne 8 % p.a. (teda spolu vo výške 27,9%). To (táto výška) však nezodpovedá tvrdeniu a z toho vyplývajúcemu uplatnenému nároku žalobcu na úrok v inej výške (28 %). V predmetnej informácii formulára sa zároveň neuvádzajú podmienky, ktoré upravujú uplatňovanie úrokovej sadzby, ani podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny a už vôbec nie, akým spôsobom sa bude zmena úroku oznamovať žalobkyni. Uvedené svedčí o zmätočnosti a nezrozumiteľnosti údaja o výške úrokovej sadzby za nepovolené prekročenie a dokazuje neprípustný postup žalobcu ako dodávateľa vo vzťahu k spotrebiteľovi pri dojednávaní podmienok zmluvy.

15. Žalobca v žalobe a v odvolaní uviedol, že výška úroku za nepovolené prečerpanie bola uvedená vo „Výveske úrokových sadzieb produktov B. Z. M., F.“ na web stránke žalobcu. Žalobca spolu so žalobou predložil ako dôkaz vytlačenú listinu s názvom „Úrokové sadzby produktov“. Uvedená listina nepredstavuje všeobecné obchodné podmienky, ani sadzobník poplatkov. Z dôkazov nie je zrejmé, či bola súčasťou všeobecných obchodných podmienok alebo sadzobníka poplatkov. Úrok vo výške 28 % žalobca v žalobe i odvolaní odôvodňuje poukazom na všeobecné obchodné podmienky (bod 3.12.) a spomínanú vývesku úrokových sadzieb. V bode 3.12 všeobecných obchodných podmienok sa uvádza, že po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“. Z tohto bodu však nie je zrejmé, kde sa žalovaná o výške úroku pri nepovolenom prečerpaní účtu dozvie. V zmluve o povolenom prečerpaní nie je uvedený odkaz na listinu obsahujúcu údaj o výške úrokovej sadzby pri nepovolenom prečerpaní.

16. Odvolací súd nepopiera, že časť obsahu zmluvy môže byť dohodnutá aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky. Avšak vo všeobecných obchodných podmienkach nemožno dohodnúť podstatné náležitosti zmluvy, a pokiaľ sa tak stalo, predstavuje to neprijateľnú zmluvnú praktiku, ktorá je neprípustná. Uvedené vyplýva aj zo žalobcom odkazovaného rozhodnutia Súdneho dvora vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia c/ a Klára Bíróová z 09.11.2016. Súdny dvor v uvedenom rozsudku síce konštatoval, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale súčasne uviedol, že všetky podstatné náležitosti zmluvy uvedené v článku 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Vývesku na web stránke žalobcu, ktorú žalobca označuje za rozhodnú pre určenie výšky úrokovej sadzby, nemožno považovať za trvalý nosič. Uvedená vysoká úroková sadzba za nepovolené prečerpanie má v skutočnosti povahu zmluvnej pokuty, ktorá však nebola riadne zmluvne dojednaná.

17. Preto je odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru poskytnutého formou povoleného prečerpania a aj nepovoleného prečerpania podľa z dôvodu neuvedenia výšky poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom.

18. Odvolací súd v zmysle vyzval žalobcu (aj žalovanú) na vyjadrenie k možnej aplikácii , podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške. Žalobca reagoval citáciou čl. III. písm. T. bod 15. všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého banka má právo okamžite písomne odstúpiť od zmluvy a zároveň zrušiť limit PP a žiadať okamžité splatenie čerpaných peňažných prostriedkov vrátane úrokov v prípade, ak: a) klient porušuje podmienky uvedené v tejto časti článku III. VOP.

19. Práve pri úvere, ktorý sa musí splatiť okamžite (ktorým je aj daný prípad vzhľadom na odkaz žalobcu na článok všeobecných obchodných podmienok o odstúpení a okamžitom splatení), teda na požiadanie, zákon ako podstatnú náležitosť zmluvy vymedzuje povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške. Tieto náležitosti sú pre informovanie spotrebiteľa rozhodné, aby mal predstavu o právnom vzťahu, do ktorého vstupuje. Ako už odvolací súd vyššie uviedol, nie je možné akceptovať dojednanie takýchto podstatných a závažných ustanovení vo všeobecných obchodných podmienkach, kde ich spotrebiteľ popri množstve dojednaní, ktoré sa na daný prípad vzťahovať nemusia, ľahko prehliadne a tak stratí stráca prehľad o právach a povinnostiach, ktoré mu z právneho vzťahu vznikajú. Je neprípustné, aby podstatná náležitosť zmluvy bola upravená vo všeobecných obchodných podmienkach. Ak takúto zmluvu dodávateľ pripravil, vyvolal nerovnováhu v postavení spotrebiteľa a na obsah takýchto dojednaní v obchodných podmienkach nemožno prihliadať.

20. Odvolací súd tak dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru poskytnutého formou povoleného prečerpania a nepovoleného prečerpania aj podľa z dôvodu neuvedenia povinnosti spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške v zmluve.

21. K poukazu žalobcu na rozhodnutia iných súdov odvolací súd uvádza, že mu je známe, že rozhodovacia prax súdov nie je jednotná.

22. Súd prvej inštancie v súlade s a a súdnou praxou (R V/1968, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 18.03.2013) povolil žalovanej zaplatiť dlh žalobcovi v splátkach a určil podmienky ich zročnosti s tým, že zároveň stanovil následok pre prípad omeškania s plnením ktorejkoľvek splátky v podobe straty výhody splátok, t.j. splatnosť celého dlhu naraz. Správne zohľadnil nepriaznivé majetkové pomery žalovanej preukázané jej výsluchom ako strany sporu, ktoré jej neumožňujú zaplatiť žalobcovi dlžný úver jednorazovo, nakoľko je starobnou dôchodkyňou a okrem predmetného úveru má ďalšie dlhy. Odvolací súd považuje výšku splátky určenú súdom prvej inštancie za správnu a určenú lehotu plnenia za spravodlivú (po 50,- eur dlh bude vysplácaný za 20 mesiacov, teda za menej ako dva roky). Určená výška splátok nebude mať negatívny dopad na majetkovú sféru žalobcu. Naopak, určenie inej lehoty na plnenie by malo negatívny následok na majetkovú a sociálnu sféru žalovanej.

23. Odvolateľ ďalej namietal voči výroku rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania, ktorý súd prvej inštancie odôvodnil stroho len poukazom na .

24. K námietkam odvolateľa odvolací súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove z 27. januára 2011, sp. zn. , podľa ktorého niet žiadny dôvod nezohľadniť na účely pomeru úspechu a neúspechu aj úroky z omeškania, ktoré pri ich kapitalizovaní dosahujú rozsah uplatnenej istiny.

25. S uvedeným záverom sa stotožňuje odvolací súd aj v danej veci. Predmetom sporu bolo aj príslušenstvo istiny, konkrétne úrok vo výške 28 % zo sumy 1.425,43 eur od 27.07.2017. Po jeho kapitalizovaní tento dosahuje viac ako dve tretiny uplatnenej istiny, a teda je dôvodný záver o len čiastočnom úspechu žalobcu, a to rovnakom ako u žalovanej (neúspech v časti istiny a v

rozsahu celého príslušenstva). To oprávňovalo súd prvej inštancie na aplikáciu podľa ktorého súd náhradu trov rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný.

26. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné považovať za opodstatnené.

27. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

28. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

29. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, a preto jej v zmysle patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania. Zo spisu však nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané trovy žalovanej v zmysle , preto odvolací súd rozhodol, že jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

30. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).