Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Sa-23-2019.pdf
PDF · 109.72 KB
No categories available
6Sa/23/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach ako správny súd, sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou, v právnej veci žalobcu: JUDr. Ján Pirč, správca úpadcu PROFITUBE, spol. s.r.o. v konkurze, kpt. Nálepku 17, 040 01 Košice, proti žalovanému: Daňový úrad Košice, so sídlom Železničná 1, 041 90 Košice, v konaní o nečinnosť orgánu verejnej správy, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal 30.10.2019 na Krajský súd v Košiciach správnu žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy, podľa § 242 nasl. Správneho súdneho poriadku.
2. Žalobca v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy žiadal vydať uznesenie, ktorým súd uloží žalovanému vrátiť žalobcovi nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 05/2008 vo výške 750.419,77 eur, uplatnenú žalobcom na tlačive daňové priznanie za rok 2007 dňa 25.06.2008 vo výške 22.607.146,- Sk.
3. Žalobca v zastúpení správcom konkurznej podstaty uviedol, že jeho žaloba proti nečinnosti žalovaného súvisí s konaním vedeným na Krajskom súde v Košiciach o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 698/230/65780/08 zo dňa 04.09.2008 a č. 698/230/66283/08 zo dňa 18.08.2008, vo veci vrátenia nadmerného odpočtu k DPH uplatnenej žalobcom vo výške 750.419,77 eur za zdaňovacie obdobie 05/2008.
4. Žalobca uviedol, že žalovaný vydal rozhodnutie č. 698/230/65780/08 zo dňa 04.09.2008, a oznámením č. 698/230/62283/08 dňa 18.08.2008, vo veci kompenzácie nadmerného odpočtu žalobcu vo výške 750.419,77 euro za zdaňovacie obdobie 05/2008.
5. Poukázal na to, že Krajský súd v Košiciach zamietol rozhodnutím č. k.: 6S/113/2008 zo dňa 28.04.2016 žalobu žalobcu na preskúmanie označených rozhodnutí žalovaného č. 698/230/65780/08 zo dňa 04.09.2008 a č. 698/230/62283/08 zo dňa 18.08.2008. Žalobca proti rozhodnutiu krajského súdu podal odvolanie.
6. Tiež uviedol, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní o odvolaní žalobcu svojim rozhodnutím sp. zn.: 2Sžfk/15/2016 zo dňa 17.04.2019, zmenil rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn.: 6S/113/2008 zo dňa 28.04.2016 tak, že rozhodnutie žalovaného č. 698/230/65780/08 zo dňa 04.09.2008 v spojení s oznámením žalovaného č. 698/230/62283/08 zo dňa 18.08.2008 zrušil, a vec vrátil tomuto na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 17.04.2019 konštatoval, že postup správcu dane vykonaním kompenzácie pre neuvedený čas a rozsah splatnosti nedoplatkov na DPH žalobcom a výškou pohľadávky žalobcu je nezákonné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky k pohľadávke žalobcu, vo veci vrátenia nadmerného odpočtu k DPH uplatnenej žalobcom vo výške 750.419,77 eur za zdaňovacie obdobie 05/2008, ktorý mal byť kompenzovaný s rozdielom vyrubenej dane správcom dane poukázal na vykonateľnosť, ktorá bola odložená priznaním odkladného účinku v súdnom preskúmavacom konaní. Konštatoval, že pokiaľ Krajský súd v Bratislave svojimi rozhodnutiami z 26.11.2007 a 11.03.2008 odložil vykonateľnosť právoplatných dodatočných platobných výmerov o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty, ktorých preskúmanie sa žalobca domáha žalobou na súde, nezakladá to prekážku kompenzácie daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty a uplatneného nadmerného odpočtu, podľa § 63 ods. 8 zákona č. 511/1992 Z. a je len prekážkou vymáhania daňového nedoplatku v daňovom exekučnom konaní. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v spomínanom konaní povolený odklad vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu zakladá so všetkými právnymi konzekvenciami odklad účinkov správnej žaloby a vo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu znamená zmrazenie právneho stavu, ktorý má zabrániť akýmkoľvek právnym dôsledkom vyplývajúcim z právoplatného správneho rozhodnutia. Oznámením o kompenzácii nadmerného odpočtu zo dňa 18.08.2008 žalovaný oznámil žalobcovi, že jeho nadmerný odpočet k DPH uplatnený za zdaňovacie obdobie 05/2008 vo výške 22.607.146,- Sk, bol použitý na kompenzáciu daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty, ktorý nebol zaplatený v lehote splatnosti, avšak bez tohto, aby bol presne vyčíslený a označený, čo do jeho výšky a označenia splatnosti. Pokladal potom takéto započítanie za nezákonné, preto preskúmavané rozhodnutia žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
7. Žalobca poukazujúc na ustanovenie § 244 Správneho súdneho poriadku poukazoval na to, že má žalobnú legitimáciu na podanie žaloby proti nečinnosti žalovaného, a namietal nevykonanie potrebných úkonov orgánmi verejnej správy, po neúspešnom vyčerpaní možností žalobcom, podľa zákona č. 9/2010 Z. z. Zákona o sťažnostiach. Namietal, že žalovaný tak mal povinnosť urobiť po doručení rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.04.2019, sp. zn.: 2Sžfk/15/2016.
8. Žalobca poukázal v žalobe proti nečinnosti na /ne/konanie žalovaného, ktorý po doručení rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 2Sžfk/15/2016 zo dňa 17.04.2019, nevrátil žalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie 05/2008 vo výške 750.419,77 euro. Žalobca neúspešne zaslal žalovanému žiadosť na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty dňa 26.06.2019 s poukázaním na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.04.2019. 9. Na žiadosť žalobcu zo dňa 16.06.2019, žalovaný 24.07.2019 uviedol, že oznamuje, nadmerný odpočet DPH za 05/2008 vo výške 750.419,77 eur bol použitý v uvedenej výške na úhradu nedoplatku na DPH, ktorý vznikol na základe dodatočného platobného výmeru č.500/230/15067/Ral z 27.06.2007, ktorým bol vyrubený rozdiel DPH vo výške 1.058,113,99 eur, za 09/2005. Na základe odvolania žalobcu Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky svojim rozhodnutím č. I/221/12581-76848/2007/990447 zo dňa 25.10.2007 potvrdilo dodatočný platobný výmer č.500/230/15067/Ral z 27.06.2007 s poukazom na § 79 ods. 11 zákona č. 563/2009 Z. z. a jeho rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 12.11.2007.
10. Žalobca sa nestotožnil so závermi žalovaného a uviedol, že podal dňa 03.08.2019 sťažnosť podľa Zákona o sťažnostiach, a adresoval ju Daňovému úradu Košice IV., ako aj žiadosť o vrátenie uvedeného nadmerného odpočtu s odvolaním sa na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 17.04.2019. Podľa žalobcu existenciou právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 17.04.2019, sa obnovil právny stav veci a daňový subjektom mal povinnosť rozhodovať vo veci o vrátenie nadmerného odpočtu za 05/2018. S odkazom aj na uvedený rozsudok uviedol, že daňový preplatok je reálne zaplatená suma, nevznikajúca v spojitosti s existenciou rozhodnutia správcu dane, ale patrí podľa zákona, pretože podaním daňového priznania k dani z pridanej hodnoty 25.06.2008 za zdaňovacie obdobie 05/2008, žalobcovi vznikol nadmerný odpočet vo výške 22.604.146,- Sk, (po prepočte na euro vo výške 750.419,77 eur). Uvedený daňový odpočet mal byť vrátený žalobcovi do 60 dní od nasledujúceho zdaňovacieho obdobia roku 2008. Keďže ide o obdobu bezdôvodného obohatenia, ktorej nechýba právny titul, je žalovaný povinný ju žalobcovi vrátiť aj s odkazom na právne hodnotenie veci odvolacím súdom, ktorý jeho rozhodnutia zrušil a dôvody ktoré sú uvedené v odôvodnení jeho rozsudku zo dňa 17.04.2019.
11. Žalovaný pokladal sťažnosť žalobcu o prešetrenie výsledku za nedôvodnú, a túto odložil upovedomením z 16.10.2019. Konštatoval, že žalobca podal sťažnosť proti spôsobu vybavenia požiadavky žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu, ako je zhora uvedené, ale právny stav podľa jeho názoru nezakladá nárok uplatnený žalobcom, pre uplynutie 5 ročnej lehoty podľa § 6 ods. 1 písm. d/ a
§ 6 ods. 4 zákona č. 9/2010 Z. z. Zákona o sťažnostiach. Podľa žalobcu však lehota podľa daňového poriadku, pokiaľ ide o nárok žalobcu na vrátenie daňového preplatku „neuplynie“ v päťročnej lehote podľa Zákona o sťažnostiach a to § 6 ods. 1 písm. d) tohto zákona.
12. Žalovaný 17.10.2019 uviedol na žiadosť žalobcu z 03.08.2019, že žalovaný žalobcovi po vydaní rozsudku Najvyššieho súdu SR zo 17.07.2019, zaslal 24.07.2019 oznámenie správcovi konkurznej podstaty, že nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty uplatnený žalobcom v sume 750.419,77 eur, bol „použitý na kompenzáciu - na čiastočnú úhradu daňového nedoplatku, ktorý vznikol na základe dodatočného platobného výmeru na DPH zo dňa 27.06.2007, ktorým bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 09/2005. Uviedol, že Daňový úrad Košice IV. už 18.08.2008 vykonal kompenzáciu označenej pohľadávky žalobcu, a vydal rozhodnutie o reklamácii 04.09.2008, ktorým boli potvrdené účinky daňovej kompenzácie na základe odvolania podaného žalobcom.
13. Žalobca namietal, že svojimi dvoma podaniami označenými ako sťažnosti proti vybaveniu sťažnosti nebol úspešný a jeho podania zo dňa 22.10.2019 a dňa 23.10.2019 proti odloženiu sťažnosti o výsledku pre prešetrenie sťažnosti boli negatívne vybavené. Žalobca prostredníctvom správcu konštatoval, že po právnej stránke hodnotí vec podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, odkazujúc na § 54 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z., a ako konkurzný správca konštatuje, že žalovaný nerešpektuje záväzný právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a daňovú kompenzáciu vyhlasuje za právny základ svojho úsudku. Žalobca uplatňované požiadavky vyhodnotil ako nespôsobilé na započítanie a tieto boli uplatnené v konkurznom konaní a zahrnuté do majetkovej podstaty úpadcu vo vzťahu k pohľadávkam (pohľadávke na zaplatenie rozdielu dane z pridanej hodnoty za 05/2008) a žalovaným uplatňovaná kompenzačná námietka z titulu nezaplatených daní žalobcu nebola preukázaná. Žalobca v sťažnosti z 23.10.2019 konštatoval, že neexistuje žiadny dôvod uvádzaný žalovaným, ani omeškanie s predloženým spisom Najvyššieho súdu, ktorým mu mal byť predložený až 21.08.2019, ani žiadna iná prekážka na rozhodnutie vo veci vrátenia spornej sumy žalobcovi. Žalobca konštatoval, že rozsudok kasačného súdu zo dňa 17.04.2019 prevzal dňa 17.05.2019 a vrátenie daňového nároku žalobcovi malo nastať zo zákona, a nie na základe sťažnosti žalobcu uplatnenej voči žalovanému pre jeho nečinnosť.
14. Pokiaľ ide o konanie o nečinnosť, žalovaný konštatoval, že celý administratívny spis s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.04.2019 bol Daňovému úradu Košice vrátený dňa 21.08.2019 a následne vykonal úkony. Daňový úrad Košice IV. oznámil v časti sťažnosti z 17.10.2019 k jeho nečinnosti v súvislosti s nevrátením nadmerného odpočtu za 05/2008, že nejde o nečinnosť správcu dane vo vzťahu k výroku rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.04.2019. K prvej námietke žalobcu konštatoval, že vydal oznámenie dňa 24.07. 2019, ktoré žalobcovi doručil.
15. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky oznámilo dňa 22.01.2002 výsledky prešetrenia sťažnosti, ktoré sa týkali sťažnosti žalobcu podľa zákona o sťažnostiach na postup žalovaného vo veci rozhodnutia o jeho nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za 05/2008, o ktorom rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky. Žalovaný vyhodnotil sťažnosť ako nedôvodnú, a konštatoval, že rozdelil sťažnosti na základe pôvodnej sťažnosti žalobcu na dva samostatné sťažnosti.
16. K námietke číslo 2, pokiaľ ide o uplynutie piatich rokov podľa § 6 ods. 1 písm. d) a podľa zákona o sťažnostiach, pre ktorú bola odložená námietka č. 2 uviedol, že vec odložil. K námietke č.1 uviedol, že doručením administratívneho spisu začala plynúť pre neho lehota na vybavenie jeho rozhodnutí zrušených Najvyšším súdom Slovenskej republiky 17.04.2019. Poukázal na § 191 a ods. 4 Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého, ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených v prejednávanej veci. Podľa žalovaného nemožno v posudzovanej veci konštatovať, že sťažnosť žalobcu je dôvodná a námietku vyhodnotil ako neopodstatnenú s poukazom na svoje oznámenie z 24.07.2019.
17. Žalovaný vo vyjadrení z 16.03.2020 k správnej žalobe, žiadal žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy zamietnuť. Konštatoval, že došlo k porušeniu päťročnej lehoty podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona o sťažnostiach. K uplatnenému rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovanie obdobie 05/2008 uviedol, že 25.08.2008 bola Daňovému úradu Košice IV. doručená reklamácia o kompenzácii nadmerného odpočtu dane, zo dňa 18.08.2008. Žalobca podal 20.09.2008 na Krajský súd v Košiciach žalobu o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Daňového úradu Košice IV. zo dňa 04.09.2008, ktorým správca dane podľa § 50 ods. 3 a 4 zákona č. 511/1992 Z. z. rozhodol.
18. Žalovaný tiež uviedol, že po doručení rozsudku Najvyššieho súdu zo dňa 17.04. 2019 žalobca dňa 26.06.2019 doručil žiadosť sťažovateľa o vrátenie nadmerného odpočtu za 05/2018. Pripomenul, že 21.08.2019 mu bol vrátený administratívny spis a dňa 13.09.2019 vydal opatrenie, ktorým konanie zastavil. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené 18.09.2019. Po vrátení administratívneho spisu k rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.04.2019 vydal dňa 13.09.2019 rozhodnutie, ktoré doručil 18.09.2019 žalobcovi.
19. Žalovaný tak konštatoval, že s odkazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol o nároku žalobcu na vrátenie DPH za 05/2008. Zopakoval, že pokiaľ ide o doručenie administratívneho spisu a právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.04.2019 má za to, že konal v rámci zákonných lehôt, že k nároku žalobcu, vydal na základe jeho sťažnosti 13.09.2019 rozhodnutie, ktorým bolo vybavené i daňové konanie vo veci reklamácie daňového subjektu zo dňa 25.08.2008. Žalovaný súčasne uviedol, že žalobca dňa 13.09.2009 podal proti rozhodnutiu odvolanie, o ktorom rozhodovalo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky.
20. Žalobca v replike doručenej súdu 20.07.2020 konštatuje, že predmetom tohto konania je nečinnosť žalovaného, spočívajúca v povinnosti žalovaného o vrátenie nadmerného odpočtu DPH, na základe postupu poukázaného v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci preplatku na dani z pridanej hodnoty za 05/2018, na základe oznámenia z 24.07.2019, vrátením preplatku. Na tomto podľa neho nič nemení jeho rozhodnutie z 13.09.2019, ktorým konanie zastavil s odkazom na fakt, že zákon v súčasnosti nepozná inštitút daňovej kompenzácie a odkázal na ustanovenia § 2 zákona č. 222/2004 Z.z o dani z pridanej hodnoty s tvrdením, že daňovým preplatkom je aj nadmerný odpočet DPH, ktorý priznal za 05/2008 žalobca vo výške 750.419,77 eur za zdaňovacie obdobie máj 2008, a ktorý mu nebol vrátený doposiaľ.
21. Správny súd preskúmal správnu žalobu žalobcu, ktorú podal 30.10.2019 na Krajský súd v Košiciach ako správnu žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy, podľa § 242 nasl. Správneho súdneho poriadku. Z obsahu predloženého administratívneho spisu žalovaného, súd bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, preto túto s poukazom na § 249 Správneho súdneho poriadku týmto uznesením zamietol.
22. Podľa § 242 SSP (1) Žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní.(2) Odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy spočívajúcej v porušení povinnosti začať administratívne konanie z úradnej povinnosti sa žalobou môže domáhať len prokurátor.
Podľa § 243 SSP účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie § 46.
Podľa § 244 SSP 1) Žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.(2) Podľa § 245 SSP Žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu má povinnosť vydať rozhodnutie alebo opatrenie, vykonať úkon alebo začať z úradnej povinnosti administratívne konanie.
Podľa § 246 SSP (1) V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, c) označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti, d) žalobné body, e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva, f) žalobný návrh.(2) K žalobe fyzickej osoby, právnickej osoby a zainteresovanej verejnosti musí byť pripojené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom. (3) K žalobe prokurátora musí byť pripojené upozornenie prokurátora.
Podľa § 247 SSP žalovaný je na výzvu povinný v určenej lehote predložiť správnemu súdu vyjadrenie k žalobe, a ak ide o žalobu podľa § 242 ods. 1, aj administratívny spis. Správny súd si môže vyžiadať vyjadrenie k žalobe aj od orgánu verejnej správy nadriadeného žalovanému.
Podľa § 248 SSP Ak žalovaný po podaní žaloby odstránil svoju nečinnosť, správny súd konanie uznesením zastaví.
Podľa § 249 Ak správny súd po preskúmaní nezistí nečinnosť žalovaného, uznesením žalobu zamietne.
Podľa § 251 SSP (1)ak žalovaný svoju nečinnosť v určenej lehote bezdôvodne neodstráni, správny súd mu i bez návrhu môže uznesením uložiť pokutu. Pred rozhodnutím o pokute si správny súd môže vyžiadať stanovisko orgánu verejnej správy nadriadeného žalovanému.(2) Ak orgán verejnej správy správnemu súdu preukáže odstránenie nečinnosti, správny súd konanie uznesením zastaví.
23. Správny súd zistil z administratívneho spisu, že žalobca zaslal žalovanému žiadosť dňa 26.06.2019 na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za obdobie máj 2008 vo výške 750.419,77 euro.
24. Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní o odvolaní žalobcu svojim rozhodnutím sp. zn.: 2Sžfk/15/2016 zo dňa 17.04.2019, zmenil rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn.: 6S/113/2008 zo dňa 28.04.2016 tak, že rozhodnutie žalovaného č. 698/230/65780/08 zo dňa 04.09.2008 v spojení s oznámením žalovaného č. 698/230/62283/08 zo dňa 18.08.2008 zrušil a vec vrátil tomuto na ďalšie konanie.
25. Najvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 17.04. 2019 konštatoval, že postup správcu dane vykonaním kompenzácie pre neuvedený čas a rozsah splatnosti nedoplatkov na DPH žalobcom a výškou pohľadávky žalobcu je nezákonné.
26. Najvyšší súd Slovenskej republiky k pohľadávke žalobcu, vo veci vrátenia nadmerného odpočtu k DPH uplatnenej žalobcom vo výške 750.419,77 eur za zdaňovacie obdobie 05/2008, ktorý mal byť kompenzovaný s rozdielom vyrubenej dane správcom, poukázal na vykonateľnosť, ktorá bola odložená priznaním odkladného účinku v súdnom preskúmavacom konaní.
27. Konštatoval, že pokiaľ Krajský súd v Bratislave svojimi rozhodnutiami 26.11.2007 a 11.03.2008, odložil vykonateľnosť právoplatných dodatočných platobných výmerov o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty, ktorých preskúmanie sa žalobca domáha žalobou na súde, nezakladá to prekážku kompenzácie daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty a uplatneného nadmerného odpočtu podľa § 63 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. a je len prekážkou vymáhania daňového nedoplatku v daňovom exekučnom konaní.
28. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v spomínanom konaní povolený odklad vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu zakladá so všetkými právnymi konzekvenciami odklad účinkov správnej žaloby, a vo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu znamená zmrazenie právneho stavu, ktorý má zabrániť akýmkoľvek právnym dôsledkom vyplývajúcim z právoplatného správneho rozhodnutia.
29. Oznámením o kompenzácii nadmerného odpočtu zo dňa 18.08.2008 žalovaný oznámil žalobcovi, že jeho nadmerný odpočet DPH uplatnený za zdaňovacie obdobie máj 2008 vo výške 22.607.146,- Sk, bol použitý na kompenzáciu daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty, ktorý nebol zaplatený v lehote splatnosti, avšak bez tohto, aby bol presne vyčíslený a označený, čo do jeho výšky a označenia splatnosti. Pokladal potom takéto započítanie za nezákonné, preto preskúmavané rozhodnutia žalovaného zrušil, a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
30. Žalovaný oznámil žalobcovi v oznámení zo dňa 24.07.2019, že nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty uplatnený žalobcom v sume 750.419,77 eur bol „použitý v zmysle § 79 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., a po zrušení jeho rozhodnutia v odvolacom konaní Najvyšším súdom Slovenskej republiky zo dňa 17.04.2019, a potom čo mu bol vrátený a doručený administratívny spis po ôsmich týždňov po tom, čo nadobudol právoplatnosť rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky/.
31. Žalovaný uviedol, že žalovaný 13. 9. 2019 konanie vo veci zastavil, pretože konštatoval, že nemôže rozhodnúť bez právneho základu nároku žalobcu podľa § 165 ods. 1 zákona číslo 263/2009 Z. z. o
správe daní. Konštatoval, že konanie začaté a neukončené pred účinnosťou zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov a podľa prechodných ustanovení § 165 b daňového poriadku konania začaté, ale neukončené podľa zákona 511/1992 Zb. z. sa dokončia zák. č 563/2009 Z. z.. Daňový poriadok nepozná pojem reklamácia správcu dane, preto konanie žalovaný zastavil rozhodnutím zo dňa 13.09.2019.
32. Správny súd zistil o. i z vyjadrenia žalovaného, že Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky na základe odvolania žalobcu potvrdilo rozhodnutím zo dňa z 09.12.2019 rozhodnutie Daňového úradu Košice IV. z 13.09.2019, ktorým zastavil konanie o vrátenie rozdielu dane ako ho v konaní uplatňoval žalobca.
33. Žalovaný konštatoval, že daňové konanie vo veci reklamácie proti oznámeniu o kompenzácii nadmerného odpočtu zo dňa 18.08.2008, je tak právoplatne skončené.
34. Správny súd nezistil, ani žalobca v podaní z 20.07.2020 neuviedol, prečo žalobca správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovaného z 09.12.2019 nepodal, hoci ho prevzal dňa 13.12.2019.
35. Správny súd pripomína k tvrdeniu žalobcu, že rozhodnutie z 13.09.2019, ktorým konanie zastavil s odkazom na fakt, že zákon v súčasnosti nepozná inštitút daňovej kompenzácie, a § 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty s tvrdením, že daňovým preplatkom je aj nadmerný odpočet DPH, ktorý priznal za 05/2008 žalobca vo výške 750.419,77 eur za zdaňovacie obdobie 05/2008, ktorý mu nebol vrátený doposiaľ, že v bodoch 24 až 28 tohto uznesenia sú v stručnosti uvedené dôvody, pre ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní o odvolaní žalobcu svojim rozhodnutím sp. zn.: 2Sžfk/15/2016 zo dňa 17.04.2019, zmenil rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn.: 6S/113/2008 zo dňa 28.04.2016 tak, že rozhodnutie žalovaného č. 698/230/65780/08 zo dňa 04.09.2008 v spojení s oznámením žalovaného č. 698/230/62283/08 zo dňa 18.08.2008 zrušil a vec vrátil tomuto na ďalšie konanie.
36. Predovšetkým išlo o právny názor, ktorý Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol v odôvodnení rozhodnutia zo dňa 17.04.2019, kde konštatoval, že postup správcu dane vykonaním kompenzácie pre neuvedený čas a rozsah splatnosti nedoplatkov na DPH žalobcom a výškou pohľadávky žalobcu je nezákonný.
37. Daňový úrad Košice 24.07.2019 uviedol, že už 18.08.2008 vykonal kompenzáciu pohľadávky žalobcu a žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za 09/2005 v sume 1.058.113,99 eur, dodatočným daňovým výmerom č. 500/230/15069/07 z 27.06.2007, ktorý na odvolanie žalobcu potvrdilo i Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky 25.10.2007 rozhodnutím č. 1/221/15681-76848/2007/990447. Kompenzácia bola žalobcovi oznámená listom z 18.08.2008 a rozhodnutím o reklamácii 04.09.2008, boli potvrdené účinky daňovej kompenzácie na základe odvolania podaného žalobcom.
38. Žalobca neopodstatnene podal správnu žalobu 30.10.2019, potom, čo žalovaný vydal rozhodnutie č. 102158898/2019 z 13.09.2019, ktoré Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky 09.12.2019 na odvolanie žalobcu potvrdilo. Rozhodnutie z 13.09.2019, ktoré prevzal 18.09.2019 a rozhodnutie z 09.12.2019, žalobca prevzal dňa 13.12.2019.
39. V tomto konaní ide o naplnenie zákonného postupu žalovaného, ktorý má správny súd posúdiť na preverenie stavu, že kompenzácia bola vykonaná s pohľadávkou žalobcu s žalobcovi vyrubeným rozdielom DPH za 09/2005 v sume 1.058.113,99 euro, dodatočným daňovým výmerom č. 500/230/15069/07 z 27.06.2007, ktorý na odvolanie žalobcu potvrdilo i Finančné riaditeľstvo SR 25.10.2007 rozhodnutím č. 1/221/15681-76848/2007/990447. Kompenzácia bola žalobcovi oznámená listom z 18.08.2008 a rozhodnutím o reklamácii 04.09.2008, boli potvrdené účinky daňovej kompenzácie na základe odvolania podaného žalobcom.
40. Preto v tomto konaní nie je úlohou posudzovať nič iné iba to, či žalovaný konal, ak konať mal, bol povinný a bol oprávnený. Podľa správneho súdu konanie spočíva aj napriek ustanoveniu § 2 Zákona o dani z príjmov, aj v takom postupe, ktorý nie je v korelácii so záujmami žalobcu, ktorý však prezentoval v konaní, v ktorom došlo k zastaveniu konania právoplatne tým, že Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky potvrdilo rozhodnutie žalovaného z 13.09.2019. Pokiaľ s odstupom rokov, ako to uviedol aj žalobca nepostupoval žalovaný zákonne a trval na preukázaní dôvodnosti a
zákonnosti daňovej kompenzácie podľa bodu 37 tohto uznesenia vyrubeným rozdielom DPH za 09/2005 v sume 1.058.113,99 euro, dodatočným daňovým výmerom č. 500/230/15069/07 z 27.06.2007, ktorý na odvolanie žalobcu potvrdilo i Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky 25.10.2007 rozhodnutím č. 1/221/15681-76848/2007/990447,potom tento postup súd nepreskúmava v konaní o nečinnosti.
41. Samotný žalobca už v procese konania vyjadril názor, že mu ide len o vrátenie nie o rozhodnutie, alebo priznanie nároku, ktorý si uplatnil a ktorý mu patrí na vyplatenie podaním priznania k DPH za 05/2008 ex lege. Potom je diskutabilné, či rozhodnutie z 13.09. 2019 a 09.12.2019 obsahuje potrebné pre odpoveď nielen o zákonnosti daňovej kompenzácie, ale i zákonnej možnosti tejto kompenzácie napriek verejnoprávnosti vzťahu žalobcu a žalovaného, aj v tejto oblasti platí ústavná zásada právnej istoty a právneho štátu v zmysle čl. 1 a čl.2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorú však nesmie prekročiť ani správny súd v konaní o správnej žalobe proti nečinnosti. Činnosťou nie je, že žalobcovi žalovaný mal vyhovieť. V hre bola aj otázka odkladu vykonateľnosti platobných výmerov, ale tiež otázka samotnej spôsobilosti pohľadávok zákonne zrelých na započítanie. Tieto otázky súd nebude riešiť v konaní o nečinnosti, lebo akýmkoľvek opatrením sa rozumie konanie orgánu verejnej správy, ktoré zasahuje do práv a oprávnených záujmov žalobcu.
42. Žalobca pred podaním žaloby konal podľa zákona o sťažnostiach. Podľa § 244 SSP 1) žalobca vyčerpal sťažnosť podľa osobitného predpisu ako predpoklad podania žaloby proti nečinnosti. Nie je zjavné či ide o podnet na prokuratúre.
43. Podľa § 245 SSP však žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu má povinnosť vydať rozhodnutie alebo opatrenie, vykonať úkon alebo začať z úradnej povinnosti administratívne konanie. Podľa správneho súdu žiadnu týchto povinností žalovaný neporušil, ak konal podľa postupov v zmysle rozhodnutí z 13.09.2019 a 09.12.2019.
44. Z uvedených dôvodov správny súd považoval žalobu za nedôvodnú a túto zamietol.
45. Navrhovateľovi priznal trovy konania za podmienok podľa § 175 ods. 1, 2, 3 SSP, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote do jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).