Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_7CoE-46-2020.pdf
PDF · 76.04 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/46/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Jany Dudíkovej, v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, Festivalové námestie č. 1, Košice, IČO: 30807484, proti povinnému V. V., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXXX/X, S., v konaní o vymoženie 560,42 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k.: 35Er/616/2016-14 zo dňa 4.3.2019 takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
Účastníkom konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil. Oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 43,34 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že na návrh oprávneného na vykonanie exekúcie voči povinnému na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenému poistné vo výške 560,42 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, č. 700-3411704815-GC04/15 zo dňa 4.5.2015 a č. 700-3411704915-GC04/15 zo dňa 4.5.2015. Súdnemu exekútorovi bolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie dňa 16.2.2016. Súdny exekútor doručil súdu dňa 14.2.2018 podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Zároveň si uplatnil trovy exekúcie vo výške 46,34 eur.
3. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení citoval ustanovenia §243h ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a uviedol, že sa oboznámil s exekútorským spisom, z ktorého vyplýva, že súdny exekútor zisťoval majetkové pomery povinného lustráciou pričom zistil, že povinný nie je vlastníkom, resp. držiteľom motorového vozidla. V súčinnosti s daňovým úradom zistil, že povinný nemá vedený účet v peňažnom ústave, nemá majetok, ani nevlastní nehnuteľnosti, či hnuteľné veci. Vzhľadom na tieto skutočnosti súdny exekútor skonštatoval, že povinný nevlastní žiaden majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou. Majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a ďalším výkonom by dochádzalo iba k neúmernému zvyšovaniu trov exekúcie. Po preskúmaní exekučného spisu súdneho exekútora, najmä však listinných dôkazov preukazujúcich šetrenie majetkových pomerov povinného súdnym exekútorom súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.h) Exekučného poriadku, a preto exekúciu zastavil.
4. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 200 ods.1,5, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, § 14, §15 a § 22, §25 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie vo výške 43,34 Eur.
5. V zákonom stanovenej lehote podal oprávnený proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 4.3.2019, proti výroku o zastavení exekúcie odvolanie. Oprávnený sa nestotožňuje so záverom súdu o preukázanej nemajetnosti povinného. Povinný je od 13.5.2019 zamestnaný ako zamestnanej s pravidelným príjmom. S poukazom na uvedené oprávnený navrhuje, aby v súlade s ustanovením § 390 písm. b) CSP odvolací súd odvolaniu podanému proti uzneseniu v celom rozsahu vyhovel a aby sa v exekučnom konaní pokračovalo vymáhaním pohľadávky oprávneného a trov exekučného konania od povinného.
6. Povinný, ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.
7. Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( §34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
8. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 27.1.2016, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného poriadku, ktorá v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 vete prvej zakotvila, že ak tento zákon v §243i až § 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Na dané exekučné konanie je preto potrebné aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku účinné do 31.3.2017.
9. Podľa § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
11. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
13. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
14. Zákonné ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť povinného, ktorá má predovšetkým vychádzať zo zistení súdneho exekútora, a ktorá má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd je v súlade s týmto zákonným ustanovením povinný skúmať, či sú preukázané dôvody na zastavenie exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia. Predpokladom zastavenia exekúcie je zistenie skutočnosti o tom, že majetok povinného nie je spôsobilý ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd je pritom oprávnený a zároveň povinný posudzovať majetkové pomery povinného, či už pri podaní podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie alebo návrhu povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Len exekučný súd môže totiž exekúciu na návrh aj bez návrhu zastaviť, pričom výrokom rozhodnutia je súdny exekútor viazaný.
15. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 27.1.2016 na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, č. 700-341170404815-GC04/15 zo dňa 4.5.2015, právoplatného a vykonateľného dňa 30.5.2015 a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 700-3411704915-GC04/15 zo dňa 4.5.2015.
právoplatného a vykonateľného dňa 30.5.2015. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky oprávneného a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo dňa 16.2.2016 súdnemu exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor podal dňa 14.2.2018 podnet na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že počas exekučného konania bolo zistené, že majetok povinného nepostačuje na úhradu pohľadávky oprávneného a ani trov exekúcie.
16. Preskúmaním obsahu spisu súdu prvej inštancie súd zistil, že pohľadávka oprávneného je nevymožiteľná pre nemajetnosť povinného, pretože povinný nevlastní žiaden majetok, ktorý by podliehal exekúcii. Opakovanými lustráciami bolo zistené, že povinný nemá prostriedky na účte v banke. Povinný nevlastní žiaden majetok, ktorý by bolo možné speňažiť a uspokojiť pohľadávku oprávneného. V priebehu exekučného konania doposiaľ nedošlo ani k čiastočnému vymoženiu pohľadávky. V tejto situácii by vykonávanie ďalších úkonov súdneho exekútora bolo nehospodárne a neúčelné, pričom ich realizácia by viedla len k zvyšovaniu nákladov exekúcie, ktoré by neboli z výťažku exekúcie kryté (princíp procesnej ekonómie). Majetok povinného teda nestačí ani na úhradu trov exekúcie a na základe zistených skutočností možno konštatovať, že nejde len o prechodný stav, kedy nie je možné exekúciu vykonávať. V danom prípade nie je možné ani predpokladať, že by v blízkej budúcnosti došlo k zmene osobných a majetkových pomerov povinného. Preto podľa odvolacieho súdu, na základe takto zistených skutočností súd prvej inštancie nemal inú možnosť a správne rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
17. S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že oprávneným uvádzaná jediná skutočnosť, ktorá má spochybniť tvrdenú nemajetnosť povinného, a to, že povinný je od 13.5.2019 zamestnaný ako zamestnanec s pravidelným príjmom nie je dôvodom pre zrušenie napadnutého výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko nemajetnosť povinného bola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie preukázaná a z odvolania oprávneného odvolací súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne zistenie skutkového stavu súdom prvej inštancie. Navyše k oprávneným uvádzanej skutočnosti o pravidelnom príjme povinného odvolací súd poznamenáva, že uvedený stav, t.j. zamestnanie sa povinného nastal až v čase po rozhodnutí súdu prvej inštancie, pričom podľa výsledkov lustrácie v informačnom systéme Sociálnej poisťovne už daný stav nie je aktuálny, došlo k ukončeniu pracovného pomeru k 31.12.2019. Z uznesenia napadnutého odvolaním je zrejmé, a vyplýva to aj z pripojeného spisu súdu prvej inštancie, že pri rozhodovaní o dôvodnosti, resp. nedôvodnosti podnetu na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, vychádzal súd prvej inštancie zo skutočnosti vyplývajúcich z konkrétnych a v čase rozhodovania aktuálnych správ, ktoré sú výsledkom šetrení majetkových pomerov povinného vykonaných súdnym exekútorom. Uvedené výsledky šetrení sú obsahom exekútorského spisu, ktorý podľa odôvodnenia napadnutého uznesenia bol predložený súdu. Exekučné konanie začalo ešte v roku 2016 a doposiaľ nedošlo k vymoženiu ani časti dlžnej sumy, nakoľko od uvedeného začatia konania, až do podania podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, sa napriek opakovaným šetreniam súdneho exekútora nepodarilo zistiť žiaden majetok povinného. Preto podľa názoru odvolacieho súdu bola splnená podmienka, že nejde len o aktuálny nedostatok majetku, ale je to dlhodobý stav u povinného, bez potenciálu nadobudnutia majetku v budúcnosti.
18. Na základe uvedeného odvolací súd považuje dôvody, pre ktoré súd zastavil exekúciu za dostatočné a spoľahlivo preukázané, preto odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP.
19. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v konaní úspech a povinnému žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli.
20. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ustanovenie § 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie plynie lehota znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (ustanovenie § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (ustanovenie § 429 ods. 1 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (ustanovenie § 428 CSP).