Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Pu-34-2020.pdf
PDF · 79.3 KB
Case nature
Area
Subarea
4Pu/34/2020
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v konaní o vyslovenie prípustnosti prevzatia: I. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XX, I. - X., štátny občan SR, do zdravotníckeho zariadenia: Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela, Malacká cesta 63, Pezinok, takto
rozhodol:
K prevzatiu I. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XX, I. - X., do zdravotníckeho zariadenia: Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela, Malacká cesta 63, Pezinok, došlo dňa 29.12.2020 o XX.XX hod. zo zákonných dôvodov.
odôvodnenie:
1. Na základe oznámenia Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela v Pezinku (ďalej len „zdravotnícke zariadenie“), zo dňa 30.12.2020 o X.XX hod. súd, v zmysle § 254 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“), uznesením č. k. 4Pu 34/2020 - 2 zo dňa 30. decembra 2020 začal konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia I. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XX, I. - X. (ďalej len „umiestnený“), do zdravotníckeho zariadenia podľa § 253 ods. 1 C.m.p. Umiestnený bol dňa 29.12.2020 o XX.XX hod. prevzatý do zdravotníckeho zariadenia bez písomného súhlasu.
2. Podľa § 260 ods. 1, 2 a 3 C.m.p. súd umiestneného vyslúchne. Výsluch umiestneného súd uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne. Ak o to požiada umiestnený, vyslúchne ho súd vždy.
3. Podľa § 261 C.m.p. súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného.
4. Podľa § 262 ods. 1, 2 a 3 C.m.p. súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia uznesením bez nariadenia pojednávania. Súd vydá uznesenie do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody umiestneného. Súd doručí uznesenie umiestnenému v zdravotníckom zariadení do piatich dní od obmedzenia slobody.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s názorom ošetrujúcej lekárky MUDr. Timei Šimonovej, ktorá uviedla, že ide o opakovanú /druhú/ hospitalizáciu /prvá v roku 2011/. Ide o 41-ročného pacienta prijatého včera v ústavnej pohotovostnej službe. Privezený akútne po telefonickej komunikácii s nemocnicou v A., kde bol len na centrálnom príjme. Tam privezený, pretože jeho psychický stav sa výrazne zhoršil, v domácom prostredí odmietal jesť, piť, schudol 5-6 kilogramov, výrazne napätý a nespolupracujúci. Pri príjme nekomunikoval. Ide o akútnu psychotickú poruchu s potrebou liečby pre psychotickú alteráciu (aktuálne nie je v kontakte s realitou). Odmieta udeliť súhlas s hospitalizáciou. Stále opakuje, že má globálny problém. Dnes prevezený na oddelenie AG s vyšším bezpečnostným systémom, nakoľko odmieta jesť, užívať lieky. Pri preklade bol masívne tenzný, nepokojný, odmieta spoluprácu. Pre nevypočítateľné správanie je fixovaný na lôžku (všetky štyri končatiny). Aktuálne
nechápe, čo sa okolo deje. Zrejme sú tam prítomné nejaké paranoidné bludné obsahy. Pre jeho nevyspytateľné správanie z hľadiska ohrozenia seba eventuálne personálu a spolupacientov, bude fixovaný približne na dobu 3 dní, kým nebude jeho zdravotný stav medikamentózne kompenzovaný. Nie je schopný chápať obsah a význam tohto konania, hospitalizácie a toho čo sa deje okolo neho.
6. Výsluch umiestneného nebolo de facto možné vykonať. Nevnímal, nereagoval a neodpovedal. Umiestnený bol reálne vzhliadnutý na lôžku zákonnou sudkyňou za prítomnosti vyššieho súdneho úradníka, sociálnej sestry a príslušníka SBS.
7. Z predloženej zdravotnej dokumentácie umiestneného súd zistil, že rýchlu zdravotnú pomoc /RZP/ volala matka umiestneného pre zhoršenie psychického stavu, keď doma nekomunikoval, len pozeral pred seba, nestravoval sa, nespal a mal spotené ruky. Pri príchode sanitky odmietal komunikovať, otvoriť oči, bol afebrilnilný, bez príznakov respiroinfektu. Z objektívneho hľadiska si pri príjme sadol na ponúknuté miesto, v kontakte tenzný, očnú dyádu nadväzoval len sporadicky, odpovede po latencii, kusé, miestami neadekvátne, reč tichšia, pomalšia, artikulované správne, mimika a pantomimika nepriliehavá, kooperácia limitovaná, mierne negativistický a ostražitý. Vedomie psychoticky zúžené. Orientovaný kompletne správne. Pozornosť dekoncentrovaná. Vyššia hladina intrapsychickej tenzie. Nálada depresívna, bludné sýtenie. Emotivita nepriliehavá. Myslenie autistické, asociačné skoky, susp. zárazy, paranoidita, kryštalizované bludné obsahy neexploruje, susp. disimulácia, sui ideácie popiera. Poruchy vnímania neguje. Sociálna izolácia, hypobúlia, pasivita, negativizmus, hyporhexia s váhovým úbytkom 5 kg, noncompliancia. Insomnia psychotica. Kritickosť a úsudkové schopnosti oslabené. Osobnosť psychoticky alterovaná. Diagnostický záver pri príjme: akútna polymorfná psychotická porucha bez príznakov schizofrénie a epizóda ťažkej depresie s psychotickými príznakmi. Dňa 29.12.2020 o XX.XX.XX hod. pacient ležal v posteli, nespal.
8. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“) ak ide o ústavnú starostlivosť, na ktorú sa nevyžaduje informovaný súhlas podľa § 6 ods. 9 písm. d), poskytovateľ je povinný prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti oznámiť do 24 hodín súdu, v ktorého obvode sa zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti nachádza. O zákonnosti dôvodov prevzatia do ústavnej starostlivosti rozhodne súd. Do rozhodnutia súdu možno vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života a zdravia osoby alebo na zabezpečenie jej okolia.
9. Podľa § 6 ods. 9 písm. d) zákona o zdravotnej starostlivosti informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.
10. Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o zdravotnej starostlivosti ošetrujúci zdravotnícky pracovník je povinný informovať o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti (ďalej len "poskytnúť poučenie"), ak tento zákon neustanovuje inak (§ 6a), osobu, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť, alebo aj inú osobu, ktorú si táto osoba určila.
11. Podľa § 9 ods. 5 zákona o zdravotnej starostlivosti ak pominú dôvody na prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti, na ktorú sa nevyžaduje informovaný súhlas, poskytovateľ je povinný osobu prepustiť z ústavnej starostlivosti alebo si vyžiadať informovaný súhlas (§ 6 ods. 4 a 6).
12. Podľa § 6 ods. 4 písm. a) zákona o zdravotnej starostlivosti informovaný súhlas je preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zákona. Informovaný súhlas je aj taký preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo odmietnutie poučenia, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak (§ 6b, § 27 ods. 1, § 36 ods. 2, § 38 ods. 1, § 40 ods. 2).
13. Podľa § 6 ods. 6 písm. a) zákona o zdravotnej starostlivosti informovaný súhlas dáva, ak tento zákon neustanovuje inak (§6a), osoba, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť.
14. Podľa § 264 C.m.p. zdravotnícke zariadenie je vždy oprávnené umiestneného prepustiť, a to aj keď súd rozhodol, že prevzatie do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné.
15. Článok 17 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky určuje, že prípady, kedy možno prevziať osobu do ústavnej starostlivosti, alebo ju v nej držať bez jej súhlasu ustanovuje zákon. Aby nedochádzalo k zneužitiu ústavnej starostlivosti tým, že by niekto bol v rozpore so zákonom bez jeho súhlasu prijímaný do takéhoto ústavu, v ňom zadržiavaný a ponechávaný, upravuje Civilný mimosporový poriadok v ustanoveniach § 252 až § 271 osobitné konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení (tzv. detenčné konanie).
16. Konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení začne súd z úradnej povinnosti a toto konanie sa riadi vyšetrovacou zásadou. Súd vykoná dôkazy potrebné na posúdenie, či k prevzatiu do ústavu došlo zákonným spôsobom. Základom pre zistenie, či zdravotný stav umiestneného vyžaduje prevzatie do zdravotníckeho zariadenia, je výsluch chorého a ošetrujúceho lekára. Aj keď v konaní o vyslovenie prípustnosti prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia súd nenariaďuje pojednávanie (pojednávanie obligatórne nariaďuje v konaní o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení), i tak je povinný vykonať dokazovanie v tom rozsahu, že vypočuje umiestneného a jeho ošetrujúceho lekára. Súd v konaní konfrontuje na podklade oznámenia zdravotníckeho zariadenia identifikáciu osoby, okolnosti, za akých bola osoba do zdravotníckeho zariadenia prevzatá a tiež na základe lekárskej správy údaje o jej zdravotnom stave. Je nevyhnutné, aby si súd sám na základe priameho kontaktu s umiestnenou osobou vytvoril úsudok nielen o možnostiach jej výsluchu, ktorý je jednou z procesných záruk určených na ochranu jej základného práva na osobnú slobodu, ale tiež o schopnosti umiestnenej osoby chápať obsah uznesenia súdu o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia.
17. Na základe vykonaných dôkazov v konaní /oboznámenie sa s názorom ošetrujúcej lekárky a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného a vzhliadnutie umiestneného/ súd zistil skutkový stav, z ktorého vyplýva, že umiestnený trpí závažnou duševnou poruchou, v dôsledku ktorej u neho došlo k výraznému zhoršeniu správania v domácom prostredí, keď prestal komunikovať, prijímať stravu aj tekutiny a schudol asi 5 kilogramov. Bez hospitalizácie by došlo k ďalšiemu zhoršeniu jeho zdravotného stavu, čo by mohlo mať výrazný negatívny vplyv na jeho život. Je potrebné zdôrazniť, že pri posudzovaní zákonnosti prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia je rozhodujúci zdravotný stav umiestneného prejavujúci sa v čase umiestnenia zmenami v jeho správaní. Súd dospel k záveru, že zmeny správania zaznamenané v domácom prostredí a diagnostikované pri prevzatí do zdravotníckeho zariadenia boli dostatočným podkladom pre rozhodnutie, že k prevzatiu umiestneného do zdravotníckeho zariadenia došlo dňa 29.12.2020 o XX.XX hod. zo zákonných dôvodov.
18. Podľa § 265 ods. 1 C.m.p. po právoplatnosti uznesenia, ktorým súd vyslovil, že prevzatie umiestneného do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné, pokračuje súd v konaní o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení.
19. O nároku na náhradu a o výške trov konania súd rozhodne v súlade s ustanovením § 58 C.m.p. v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia tohto uznesenia. Písomne podané odvolanie musí byť podané v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, k akej spisovej značke sa podáva, a musí byť podpísané. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
Podľa § 59 C.m.p. odvolanie je prípustné aj proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, okrem uznesenia, ktorým súd poveril účastníka zvolaním valného zhromaždenia podľa § 304 písm. f).
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd neprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 C.m.p. odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 C.m.p. odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.