Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/75/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou v právnej veci žalobcu I. M., nar. XX. X. XXXX, bytom M. Z., S. XXX, právne zastúpený JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom AK so sídlom v Rožňave, Cyrila a Metoda 4 proti žalovaným 1/ B. X., nar. XX. X. XXXX, bytom M. Z., S. XXX, 2/ B. M., nar. X. X. XXXX, bytom M. Z., S. XXX, obaja žalovaní právne zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Erika Simanová, s.r.o., Edelényska 2027/3, Rožňava a 3/ K.X. M., nar. XX. X. XXXX, bytom M. Z., S. XXX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e , že žalobca I. M. rod. M.X., nar. XX. X. XXXX je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, ktoré sú zapísané na Okresnom úrade Rožňava, katastrálny odbor na LV č. XXX - parcely registra "T.", evidované na katastrálnej mape - parcela č. XX - Y. Z. W. E. o výmere XX m2, parcela č. XX - Y. Z. W. E. F. K. XX m2, parcela č. XX - Y. Z. W. E.Á. o výmere XX m2, parcela č. XX/X - Y. Z. W. E. o výmere XXX m2, parcela číslo XX/X - Y. o výmere XX m2, parcela č. XX/X - záhrady o výmere XXX m2, S. - X. dom so súpisným číslom XXX, postavený na parcele č. XX a X. B. so súpisným číslom XXX, postavený na parcele č. XX kat. územia M. Z., Obec M. Z., Okres X. v podiele 1/2-ice v pomere k celku.

II. Súd z a v ä z u j e žalovaných 1/, 2/ spoločne a nerozdielne zaplatením trov konania žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Predmetom konania je uplatnený nárok žalobcu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným vo výroku rozhodnutia s odôvodnením, že žalobca ako darujúci uzavrel dňa 13. 10. 2010 so žalovanými 1/, 2/ ako obdarovanými Darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bola 1-ica spoluvlastníckeho podielu žalobcu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, vedené Okresným úradom X., katastrálnym odborom, kat. územia M. Z., Obec M. Z., okres X., parcely registra „T.“, evidované na katastrálnej mape, parcelné číslo XX - Y. Z. W. E. o výmere XX m2, parcelné číslo XX - Y. Z. a nádvoria o výmere XX m2, parcelné číslo XX - Y. Z. W. E. o výmere XX m2, parcelné číslo XX/X - Y. Z. W. E. o výmere XX m2, parcelné číslo XX/X - Y. Z. W. E. o výmere XXX m2, parcelné číslo XX/X - záhrady o výmere XX m2, parcelné číslo XX/X - Y.Á. o výmere XXX m2, sJ. - X. B., súpisné číslo XXX, postavený na parcele č. XX a X. B., súpisné číslo XXX, postavený na parcele č. XX, žalovanému 1/ v podiele1/4- iny v pomere k celku a žalovanej 2/ v podiele 1/4-iny v pomere k celku. Žalobca listom zo dňa 31. 10. 2017 - „Výzvou na vrátenie daru“ z dôvodu hrubého porušovania dobrých mravov voči nemu vyzýval žalovaných 1/, 2/ na vrátenie predmetného daru. Vo svojom liste uviedol, že žalovaný 1/ a žalovaná 2/ ho sústavne hrubo urážali, vyhrážali sa mu zbitím, či ublížením na zdraví a to v poslednom období už takmer každý deň, neposkytli mu potrebnú pomoc v starobe, vzhľadom na jeho zlý zdravotný stav, čím hrubo porušili dobré mravy. Ďalej uviedol, že k darovaniu došlo preto, že žalovaní 1/, 2/ mu obaja sľúbili, že sa o neho budú starať, že mu budú vo všetkom nápomocní, vzhľadom jeho zlý zdravotný stav, o ktorom mali vedomosť. Obaja mu sľúbili, že mu budú zabezpečovať stravu, ako aj celú údržbu domácnosti.

Zo začiatku sa o neho obaja žalovaní sporadicky starali, avšak postupom času sa to začalo zhoršovať. Čoraz častejšie dochádzalo z ich strany k urážkam jeho osoby, tiež žalobca zistil, že mu bol odcudzený krovinorez, elektrický kábel na pílu, ako aj ďalšie veci. Dokonca ho žalovaní začali aj fyzicky napádať a bol nútený privolať na pomoc políciu. Žalovaní tiež začali od neho požadovať finančné prostriedky, pod neustálym vyhrážaním sa bitkou a ublížením na zdraví. Skonštatoval, že neustále hrubé správanie sa žalovaných, urážanie a nadávky už nevie zniesť, čo malo zlý vplyv na jeho už aj tak podlomené zdravie. V liste ďalej vytýkal žalovaným, že žalovaný 1/ mu dňa 20. februára 2017 bezdôvodne vybil okná na kuchyni, keď od neho žiadal vysvetlenie tohto konania, fyzicky ho napadol. Dňa 14. 10. 2017 od neho obaja žalovaní - B. X., ako aj B. M. žiadali finančné prostriedky na úhradu elektriny, vyhrážali sa mu bitkou a vulgárne mu nadávali. Uviedol, že jeho zdravotný stav je veľmi zlý, vyžadujúci si každodennú opateru a kľud, ktorú mu žalovaní neposkytujú a mal za to, že ich správanie mu nedovoľuje, aby žil kľudne.

2. Prvostupňový súd rozsudkom sp. zn. zo dňa 14. 12. 2018 žalobu zamietol a žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania.

3. Právnu vec súd posúdil podľa a . Poukázal na to, že podľa ustálenej súdnej praxe, k platnosti právneho úkonu darcu smerujúceho k vráteniu daru z hľadiska jeho určitosti je nevyhnutné, aby v ňom boli uvedené konkrétne skutočnosti, v ktorých darca vidí hrubé porušenie dobrých mravov voči nemu, alebo členom jeho rodiny. V prípade, že právny úkon je obsiahnutý v žalobe, nastávajú účinky okamihom, kedy bola žaloba doručená obdarovanému. nestanovuje žiadne náležitosti výzvy k vráteniu daru ani jej obsah. Výzvu na vrátenie daru je nutné posudzovať z hľadiska všeobecných náležitostí právneho úkonu, ako prejavu vôle, podľa ustanovenia a nasl. . V prípade, ak je predmetom daru nehnuteľnosť a obdarovaný odmieta darcovi nehnuteľnosť dobrovoľne vydať a prepísať v katastri nehnuteľností, darca sa musí potom domáhať na súde žalobou o určenie vlastníckeho práva k daru podľa , pretože až určovací výrok súdu je podkladom pre ďalší zápis vlastníckeho práva darcu do katastra nehnuteľností, ktorý sa vykoná záznamom, podľa katastrálneho zákona.

4. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, keďže žalobca v konaní nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre vrátenie daru, v zmysle a to, či už pokiaľ ide o fyzické násilie, alebo hrubé urážky zo strany žalovaných 1/, 2/ proti žalobcovi, prípadne neposkytnutie potrebnej pomoci zo strany žalovaných. Súd mal za to, že žalobcom navrhnutí svedkovia nepotvrdili tvrdenia žalobcu a takto žalobca neuniesol ani dôkazné bremeno. Pokiaľ teda žalobca nepreukázal pravdivosť skutočností, svedčiacich o existencii jeho hmotnoprávneho nároku na vrátenie daru, súd nemohol rozhodnúť na základe ľubovôle, ale len cestou aplikácie princípov dôkazného bremena, t. j. žalobu zamietnuť aj pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom. Len nezáujem žalovaných 1/ 2/ ako obdarovaných o žalobcu, ako darcu, nemožno kvalifikovať za kvalifikované hrubé porušenie dobrých mravov s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, zakladajúce nárok na vrátenie daru. Nebolo povinnosťou žalovaných 1/, 2/ tvrdiť, ba ani dokazovať skutočnosti, z ktorých žalobca svoje právo odvodzoval, t. j. nezaťažovalo ich v tomto smere dôkazné bremeno. V konaní bolo preukázané, že došlo k narušeniu vzťahov medzi žalobcom a žalovanými 1/, 2/, ale nebolo preukázané správanie sa žalovaných, ktorým by žalovaní porušovali dobré mravy a ani z vykonaného dokazovania to nevyplývalo. Súd tiež prihliadal na skutočnosť, že samotní svedkovia nepotvrdili hrubé správanie sa žalovaných voči žalobcovi, o nevhodnom správaní sa žalovaných nesvedčili ani záznamy z priestupkových konaní. V súvislosti s predpokladom úspešného uplatnenie práva darcu na vrátenie daru nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaných, alebo akýsi „nevďak“, ale iba také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Musí ísť buď o porušenie značnej intenzity, sústavné porušovanie a to, či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, resp. neposkytnutím potrebnej pomoci. Z doposiaľ vykonaného dokazovania nebolo možné vyvodiť jednoznačný záver, že žalovaní 1/, 2/ žalobcovi do takej miery neposkytovali potrebnú pomoc a opateru, že by tým hrubo porušovali dobré mravy.

5. Súd zároveň poukázal aj na možnú aplikáciu , na všeobecné základné podmienky za ktorých možno požadovať vrátenie daru, kde konštatoval, že právny vzťah darovania zaniká na základe dvoch právnych skutočností, a to kvalifikovaného porušenia dobrých mravov voči darcovi a členom jeho rodiny a jednostranným prejavom vôle darcu voči obdarovanému, ktorým sa darca domáha vrátenia daru.

Poukázal na náležitosti výzvy na vrátenie daru, z ktorej musí byť zrejmá vôľa darcu smerujúca k tomu, aby obdarovaný vec vrátil, musí byť zrejmé kto ju urobil voči komu a z akého dôvodu.

6. Súd v odôvodnení napadnutého rozsudku dôvodil, že pokiaľ žalobca vo svojej záverečnej reči tvrdil opodstatnenosť predmetnej žaloby o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech žalobcu aj z dôvodu, že darovacia zmluva je absolútne neplatná, v zmysle , pretože sa ňou obchádza zákon a prieči sa dobrým, mravom a nevyjadruje vôľu účastníkov konania, v tejto súvislosti súd konštatoval, že doposiaľ vykonané dokazovanie bolo vykonané v súvislosti s vrátením daru, v zmysle v rámci prejudicionálnej (predbežnej otázky) a nebolo zamerané na posúdenie platnosti darovacej zmluvy. Súd mal za to, že takto by došlo k podstatnej zmene žaloby, o ktorý by žalobca mal oprieť svoj nárok o nové skutočnosti, ktoré sú rozhodné pre uplatnený nárok, aj keď nedochádza k zmene žalobného petitu, v končenom dôsledku ide o zmenu v skutkovom stave, ktorý má vplyv na zmenu právnej kvalifikácie. Prekročením návrhu a porušením dispozičného princípu, by bolo priznanie iného plnenia ako toho, ktoré žalobca v žalobnom petite požadoval, alebo by išlo o priznanie plnenia, na základe iného skutkového stavu, ako toho, ktorý tvrdil žalobca v žalobe a bolo predmetom dokazovania v súdnom konaní. K novej skutočnosti naviac žalobca nebol ani vypočutý a aj keď bol zastúpený právnym zástupcom, sám žalobca sa k novým skutočnostiam nevyjadril a to k preukázaniu neplatnosti darovacej zmluvy. Nepredložil žiadne nové dôkazy na pojednávaní a bol vypočutý len k vráteniu daru, keďže žaloba pôvodne smerovala len na určenie vlastníckeho opráva, z titulu vrátenia daru a zo strany žalobcu v priebehu konania nedošlo k zmene skutkovej podstaty žaloby, bez ktorej súd nad rámec nemohol vykonávať ďalšie dokazovanie. Žalobca takto požadoval rovnaké plnenie, ale na základe iných skutkových okolností než tých, ktoré uviedol v žalobe. Takto sa žalobca dovoláva rozhodnutia, na základe skutkového stavu, z dôvodov, vyplývajúcich zo skutkových zistení, ktoré v žalobe resp. v dokazovaní pred súdom neuviedol. Ďalej súd poukázal na to, že ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby. Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takéhoto právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý. Konverzia právneho úkonu (/ ) je, keď právny úkon, ktorý konajúci zamýšľal vykonať je neplatný aj v prípade, ak nemá všetky požadované zákonné náležitosti. Takýto neplatný právny úkon však môže vyhovovať náležitostiam iného právneho úkonu, ktorý má rovnaký, alebo obdobný hospodársky účel. V takomto prípade je možné sa dovolať následkov tohto iného právneho úkonu a to v prípade, ak je možné z povahy, účelu a správania účastníkov odvodiť, že tento iný právny úkon by konajúci zamýšľal v prípade, ak by o neplatnosti právneho úkonu vedel. Takýto postup výkladu vôle účastníka právneho úkonu nazývame konverzia právneho úkonu. Jeho cieľom je ochrana autonómie vôle subjektov právneho úkonu, ktorí dosiahnu rovnaký hospodársky účel, ako by to bolo v prípade pôvodného, neplatného právneho úkonu. Ide o vytvorenie hypotetickej vôle konajúceho, keďže sa predpokladá, že rozumne konajúca osoba by mala vôľu, aby sa jej neplatné konanie nahradilo iným, s rovnakým hospodárskym účelom, ale platným. Konverzia nie je možná iba v prípade, ak účastník od počiatku vedel, že platný úkon je neplatný. Ku konverzii dochádza najčastejšie z dôvodu nedodržania formy právneho úkonu. Pokiaľ by sa jednalo o zastretý resp. simulovaný právny úkon, neplatnosti takéhoto právneho úkonu sa nemôže dovolať subjekt, ktorý úkon považoval za nezastretý, v tomto prípade je potrebné zabezpečiť ochranu dobrej viery tej osoby, ktorá o simulácii nevedela a nemala sa ani ako dozvedieť a právny úkon považovala za platný. Neplatnosť môže namietať prípadne tretia osoba, ak bol vykonaný na ťarchu tretej osoby (v danom prípade žalovaná 3/).

7. Následne súd konštatoval, že žaloba nie je dôvodná a opodstatnená, preto ju zamietol v celom rozsahu, keďže v danom prípade neboli splnené všetky zákonné predpoklady podľa ustanovenia . O trovách konania súd rozhodol podľa a z dôvodov osobitného zreteľa nepriznal žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania. Za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval sociálne a majetkové pomery žalobcu.

8. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa a a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Žalobca sa nestotožnil so záverom súdu majúc za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci predovšetkým s poukazom na to, že súd prvej inštancie sa mal prednostne vysporiadať s otázkou absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy. Poukázal na ustanovenie upravujúce dôvody tzv. absolútnej neplatnosti právneho úkonu, na ktoré musí súd prihliadať z úradnej povinnosti, teda aj bez toho, aby ten ktorý môže byť takýmto úkonom dotknutý, musel namietať neplatnosť úkonu. Poukázal na to, že absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona a takýto právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, ak na jeho základe už bolo rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd vždy prihliadnuť, a to aj bez návrhu z úradnej povinnosti. V tejto súvislosti poukázal na vykonané dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že dňa 25.8.2010 u notárky O.. O. E. došlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade k predmetným nehnuteľnostiam na dobu troch rokov od 1.8.2010, v zmysle ktorej mali žalovaní platiť nájomné 100,- Eur mesačne. Dňa 13.10.2010 u tej istej notárky uzavreli darovaciu zmluvu k týmto nehnuteľnostiam na spoluvlastnícky podiel žalobcu, ako aj zmluvu o pôžičke, v zmysle ktorej mal žalobca požičať žalovaným dňa 13.10.2010 v hotovosti sumu 6.639 Eur, ktorú mali žalovaní splácať v mesačných splátkach po 100,- Eur, počnúc mesiacom október 2010 do mája 2016. V zmysle článku IV. Zmluvy o pôžičke sa strany dohodli, že v prípade neuhradenia pôžičky do dohodnutého termínu má žalobca ako veriteľ právo žiadať späť predmet daru uvedený v článku 1 darovacej zmluvy. Žalobca teda má za to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca nikdy neposkytol žalovaným predmetnú pôžičku a z výpovede B. M. vyplynulo, že žalobca im navrhol darovanie domu s tým, že ho budú splácať po 100,- Eur mesačne. Notárka tvrdenie žalobcu o tom, že majú žalovaní pokračovať v splácaní nejakej splátky pochopila tak, že sa má jednať o podiel jeho manželky, preto povedala, že žalobca nemá právo žiadať peniaze za podiel bývalej manželky, keďže od nej nemal plnú moc a nebol vlastníkom jej podielu. Po nahliadnutí do Zmluvy o pôžičke notárka potvrdila, že nešlo o pôžičku, ale o kúpnu cenu za podiel manželky žalobcu tak, ako to vyplýva zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 12.11.2018. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ktoré vyplynuli z dokazovania, žalobca citoval ustanovenie , keď zdôraznil, že pojmovým znakom darovacej zmluvy je okrem iného bezodplatnosť a nepripúšťa darovaciu zmluvu, ktorá je podmienená poskytnutím odplaty alebo protiplnenia od obdarovaného. S prihliadnutím na uvedené je podľa žalobcu nepochybné, že darovacia zmluva je neplatným právnym úkonom, pretože nie sú naplnené pojmové znaky darovania, a to bezodplatnosť a dobrovoľnosť. Predmetná darovacia zmluva bola podmienená mesačnými splátkami za predmet daru. Táto zmluva je teda absolútne neplatným právnym úkonom, ktorý svojím účelom odporuje zákonu, obchádza ho a prieči sa aj dobrým mravom. Súd prvej inštancie bol povinný posúdiť platnosť, resp. neplatnosť darovacej zmluvy ako otázku predbežnú a nie konštatovať, že dokazovanie nebolo zamerané na posúdenie platnosti darovacej zmluvy, pretože pri takomto posúdení by došlo k podstatnej zmene žaloby.

10. Žalobca ďalej namietal nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k odôvodneniu ne/existencie dôvodov oprávňujúcich požadovať vrátenie daru. Z odôvodnenia vyplýva iba všeobecné konštatovanie, ktoré nie je náležite zdôvodnené s poukazom na konkrétne vykonané dôkazy. Zdôraznil, že k uzatvoreniu darovacej zmluvy došlo na naliehanie žalovaných 1/, 2/ a po sľuboch, že sa o žalobcu budú starať, budú mu nápomocní, zabezpečia mu stravu, ako aj celkovú údržbu domácnosti. Žalovaní sa však o neho prestali starať, preto žalobca žiadal vrátiť dar. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, ako sa s týmto súd prvej inštancie vysporiadal. Výpoveďou svedkyne A. M. bolo potvrdené, že starostlivosť o žalobcu zo strany žalovaných bola zanedbaná, že dochádzalo k napádaniu žalobcu zo strany žalovaných, dokonca, že museli zasahovať policajti. Medzi stranami došlo k nezhodám aj ohľadom odberu elektriny a platenia za ňu, na ktoré skutočnosti mal súd prihliadnuť. Žalovaní v 1. a 2. rade pritom nepopierajú, že medzi žalobcom a nimi pretrvávajú už dlhšiu dobu nezhody a aj to, že sa o žalobcu vôbec nestarajú. Súd vážne porušil zásadu voľného hodnotenia dôkazov, keď vyhodnocoval vykonané dôkazy len v prospech žalovaných a svoje rozhodnutie neodôvodnil dostatočne a presvedčivo.

11. Žalovaní sa k podanému odvolaniu vyjadrili písomne tak, že s odvolaním nesúhlasili a navrhli rozsudok potvrdiť. Mali za to, že dokazovaním neboli preukázané tvrdenia žalobcu. Poukázali na to, že iné dokazovanie, než smerujúce k dokázaniu podmienok pre vrátenie daru žalobca nenavrhol a nebolo ani vykonané. Upriamovali pozornosť na to, že podľa zmenou žaloby je aj podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností uvedených v žalobe, pričom žalobca v danom prípade neuplatnil zmenu žaloby. K otázke neplatnosti právneho úkonu v intenciách ustanovení a nasl. žalobca nenavrhol dokazovanie a ak by súd vyhovel žalobe na základe nových skutočností, rozhodol by

tak na základe úplne iného skutkového stavu ako toho, ktorý žalobca tvrdil v žalobe a bol predmetom dokazovania v súdnom konaní (prekročil by tak návrh a porušil by dispozičný princíp).

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, v zmysle ust. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (, a ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

13. Odvolací súd vo svojom uznesení poukázal na tú skutočnosť, že prvostupňový súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, čím bol naplnený dôvod pre zrušenie rozsudku, v zmysle ustanovenia .

14. Odvolací súd dospel tiež k záveru, že napadnutý rozsudok nespĺňal zákonné požiadavky riadne odôvodneného rozhodnutia, pričom formálne a obsahové nedostatky rozsudku sú takej miery, že nie je možné ich napraviť v odvolacom konaní a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť podľa / písm. b/ .

15. Zároveň odvolací súd poukázal aj na to, že v prvostupňovom rozsudku nebol podaný výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa relevantných hmotnoprávnych zákonných ustanovení. Z týchto dôvodov odvolací súd musel konštatovať, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nebolo obhájiteľné, v dôsledku čoho sa stal rozsudok nepreskúmateľným.

16. Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku nie je zrejmé, ako sa súd vysporiadal s predbežnou otázkou, ktorú bol povinný skúmať ex offo, a to otázku, či darovacia zmluva bola platným právnym úkonom. Išlo pritom o rozhodujúcu skutočnosť z hľadiska rozhodnutia vo veci (o určenie vlastníckeho práva), na ktorú v odôvodnení rozsudku nie je daná žiadna odpoveď.

17. Odvolací súd tiež zdôraznil, že požadovať vrátenie daru možno iba v prípade, ak na základe darovacej zmluvy došlo k prevodu vlastníckeho práva z darcu na obdarovaného, t.j. iba vtedy, ak darovacia zmluva bola platným právnym úkonom. Uvedenú skutočnosť (platnosť právneho úkonu - darovacej zmluvy) je súd povinný skúmať ako predbežnú otázku z úradnej povinnosti (ex offo). Súd je teda (skôr ako pristúpi k skúmaniu existencie dôvodov oprávňujúcich darcu požadovať vrátenie daru) vždy povinný skúmať, či darovacia zmluva je alebo nie je absolútne neplatným právnym úkonom.

18. V danom prípade sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva, preto pokiaľ v konaní vyplynuli z vykonaného dokazovania skutkové okolnosti, z ktorých sú zrejmé pochybnosti, či darovacia zmluva je platným právnym úkonom, resp. či tu sú dôvody tzv. absolútnej neplatnosti právneho úkonu, v zmysle (na ktoré musí súd prihliadať z úradnej povinnosti, teda aj bez toho, aby ten ktorý môže byť takýmto úkonom dotknutý musel namietať neplatnosť úkonu), je súd povinný ako predbežnú otázku posúdiť ne/platnosti darovacej zmluvy.

19. Súd prvej inštancie aj keď v odôvodnení síce uviedol všeobecné úvahy o dovolaní sa neplatnosti darovacej zmluvy, avšak vôbec nevyhodnotil, či predmetná darovacia zmluva je platná alebo je absolútne neplatná, v zmysle .

20. Odvolací súd upriamil pozornosť aj na to, že žalobca v konaní (ani vo svojej záverečnej reči) nežiadal rozhodnúť o neplatnosti darovacej zmluvy, ale v záverečnej reči poukázal na skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania, z ktorých vyvodzoval absolútnu neplatnosť darovacej zmluvy. Tieto svoje závery (o absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy, v zmysle , pretože sa ňou obchádza zákon, prieči sa dobrým, mravom a nevyjadruje vôľu účastníkom konania) žalobca uvádzal iba vo vzťahu k otázke predbežného posúdenia platnosti darovacej zmluvy, ktoré bol súd prvej inštancie povinný ex offo vyhodnotiť.

21. Neobstojí preto konštatovanie súdu, že dovtedy vykonané dokazovanie bolo vykonané v súvislosti s vrátením daru, v zmysle v rámci prejudicionálnej (predbežnej otázky) a nebolo zamerané na posúdenie platnosti darovacej zmluvy.

22. Ako to vyplýva z rozhodnutia odvolacieho súdu, nemožno súhlasiť ani s úvahou súdu prvej inštancie, že takto by došlo k podstatnej zmene žaloby, pretože žalobca v záverečnej reči opiera svoj nárok o nové skutočnosti. Uvedené skutkové okolnosti vyplynuli z už vykonaného dokazovania (z prednesov účastníkov konania, z listinných dôkazov, ktoré sa v spise nachádzali, z výpovede svedkov, najmä notárky, ktorá spisovala darovaciu zmluvu, ako aj zmluvu o pôžičke) a súd prvej inštancie ich bol povinný vo svojom rozhodnutí vyhodnotiť, a to aj z pohľadu prípadnej absolútnej neplatnosti predmetnej zmluvy.

23. Bez posúdenia platnosti darovacej zmluvy, ako predbežnej otázky, na základe skutkových okolností, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, nie je možné pristúpiť k skúmaniu splnenia základných podmienok pre vrátenie daru, v zmysle a záver o ne/existencii dôvodov na vrátenie daru je predčasný.

24. Za dôvodnú považoval odvolací súd aj námietku odvolateľa, že súd dostatočne nevysvetlil svoje úvahy na základe ktorých dospel k záveru o nesplnení zákonných predpokladov, podľa ustanovenia , pretože sa nevysporiadal so všetkými tvrdeniami žalobcu ani všetkými skutočnosťami, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania.

25. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a to vrátane trov celého konania.

26. Po vrátení veci uložil súdu prvého stupňa dôsledne posúdiť platnosť darovacej zmluvy a iba v prípade, ak darovacia zmluva je platná, následne vyhodnotiť, či v danom prípade došlo k splneniu zákonných podmienok pre vrátenie daru, pričom súd dôsledne zohľadní všetky jednotlivé skutkové okolnosti, ktoré vyplynuli a vyplynú z vykonaného dokazovania.

27. Súd v intenciách rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach vo veci opätovne vypočul účastníkov konania.

28. Žalobca naďalej trval na podanej žalobe z dôvodov už uvedených a navrhol aj s prihliadnutím na závery rozhodnutia krajského súdu žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Žalovaní 1/, 2/ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadali žalobný návrh zamietnuť s poukazom na skutočnosť, že bez zmeny žaloby nie je možné návrhu vyhovieť, pretože súd je viazaný žalobou. Žalovaná v 2. rade poukázala aj na skutočnosť, že v rodinnom dome bývajú aj s dvomi maloletými deťmi, nemajú možnosť iného bývania. V skutočnosti za nehnuteľnosť - rodinný dom zaplatili 7 000,- Eur. Rodinný dom pozostáva z dvoch izieb, jednej kuchyne, ale rekonštrukciou domu si vytvorili ďalšiu izbu. Žalovaný 2/ poukázal na to, že od žalobcu sa budú domáhať vrátania peňazí a to aj za rekonštrukciu domu.

29. Podľa - ďalej len „OZ“ Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

30. Podľa /, /, / prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

31. Podľa /, /, / právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

32. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

33. Podľa / Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

34. Podľa /, / darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

35. Podľa ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť pomer pomerne, podľa veľkosti podielov.

36. Podľa / , ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované. Vychádzajúc z citovanej úpravy , ak povinný spoluvlastník nerešpektoval zákonné predkupné právo podielového spoluvlastníka veci a svoj podiel previedol na inú, než blízku osobu, bez toho, aby ho predtým ponúkol na predaj, podľa / , sa oprávnený z porušenia predkupného práva môže domáhať toho, aby mu bola vec ponúknutá ku kúpe a to žalobou o nahradenie vôle povinného vec odpredať.

37. Podľa / súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

38. Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

39. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní v intenciách pokynov odvolacieho súdu je posúdiť platnosť darovacej zmluvy. K prevodu vlastníckeho práva z darcu na obdarovaného môže dôjsť len na základe platnej darovacej zmluvy, t. j. iba vtedy, ak darovacia zmluva bola platným právnym úkonom. Uvedenú skutočnosť (platnosť právneho úkonu - darovacej zmluvy) je súd povinný skúmať ako predbežnú otázku z úradnej povinnosti (ex offo). Súd teda (skôr, ako pristúpi k skúmaniu existencie dôvodov) oprávňujúcich darcu požadovať vrátenie daru (je vždy povinný skúmať, či darovacia zmluva je, alebo nie je absolútne neplatným právnym úkonom).

40. Sankcia absolútnej neplatnosti obsiahnutá v ustanovenie predstavuje významný zásah do autonómie vôle zmluvných strán. Preto je možné ju uplatniť subsidiárne, ak konkrétna vada úkonu, alebo kontraktačného rokovania nie je postihnuteľná podľa iných ustanovení zákona, najmä, ak takéto ustanovenia obsahujú miernejšiu sankciu - napríklad / alebo 49a/ .

41. Rozpor so zákonom, jeho obchádzanie, alebo rozpor s dobrými mravmi zakladajú absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Absolútna neplatnosť pritom nastáva aj v prípade, ak účastníci o rozpore nevedeli, právny úkon sa považuje za absolútne neplatný (ex tunc). Pokiaľ ide o neplatnosť právneho úkonu, na základe ktorého malo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva, nemôže vzhľadom na princíp kauzálnej tradície bez platného titulu prísť k prevodu vlastníctva. Pôvodný vlastník tak môže svoju vec vindikovať. Ak bolo na základe neplatného úkonu plnené, uplatnia sa normy o bezdôvodnom obohatení. Na absolútnu neplatnosť súd prihliada ex offo. Súd s poukazom na vyššie citované ustanovenie , má teda povinnosť zaoberať sa skutočnosťami rozhodnými pre posúdenie, či určité konanie nevykazuje znaky konania v rozpore s dobrými mravmi, pričom neplatnosť pre rozpor s dobrými mravmi prichádza do úvahy len vtedy, ak ide o úkon, ktorý inak nie je v rozpore so zákonom, ani ho neobchádza. Rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi nemusí vyplývať iba z jeho obsahu, ale tiež z cieľa, resp. účelu, ktorý ním niektorá zo strán sleduje, pričom sú dôležité predovšetkým okolnosti, za ktorých bol právny úkon uzatvorený. Neplatnosť právneho úkonu uvedená v ustanovení má povahu absolútnej neplatnosti a vo všeobecnej rovine možno povedať, že neplatný je právny úkon, ktorý nemá niektorú z náležitostí, ktorú zákon pod sankciou neplatnosti právneho úkonu vyžaduje. Pritom pojem absolútna neplatnosť nepoužíva. Používa len termín neplatnosť, preto platí, že pokiaľ je nejaká vada právneho úkonu sankcionovaná neplatnosťou (a nejde pritom o niektorý z prípadov relatívnej neplatnosti), ide o absolútne neplatný právny úkon. Absolútna neplatnosť (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona a ňu súd prihliada z úradnej povinnosti.

42. vychádza z princípu, že ak zákon sankcionuje vady právneho úkonu neplatnosťou, právny úkon je absolútne neplatný, okrem, ak (expressis verbis) neupraví, že ide len o relatívne neplatný právny úkon a preto ustanovenie / obsahuje taxatívny výpočet dôvodov vád, pri existencii ktorých sa právny úkon považuje za relatívne neplatný. V posudzovanej veci však súd dospel k záveru, že darovacia zmluva, uzavretá medzi stranami a to žalobcom a žalovanými 1/, 2/ zo dňa 13. 10. 2010, je absolútne neplatná, v zmysle ustanovenia (keďže konanie zmluvných strán sa prieči dobrým mravom). Záver o absolútnej neplatnosti zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi spočíva v tom, že dňa 25. 8. 2010 žalobca aj žalovaný 1/, 2/ u notárky O.. O. E. uzatvorili nájomnú zmluvu k nehnuteľnosti, t. j. k predmetnému rodinnému domu na dobu troch rokov - od 1. 8. 2010, v zmysle ktorej mali žalovaní 1,2 platiť nájomné 100,- Eur/mesačne. Dňa 13. 10. 2010 u tej istej notárky uzavreli Darovaciu zmluvu k tej istej nehnuteľnosti na spoluvlastnícky podiel žalobcu ako aj Zmluvu o pôžičke, v zmysle ktorej mal žalobca požičať žalovaným 1/, 2/ dňa 13. 10. 2010 v hotovosti sumu 6 639,- Eur, ktorú mali žalovaní 1,2 splácať v mesačných splátkach po 100,- Eur, počnúc mesiacom október 2010 do mája 2016. V zmysle článku IV. Zmluvy o pôžičke sa strany dohodli, že v prípade neuhradenia pôžičky do dohodnutého termínu má žalobca ako veriteľ právo žiadať späť predmet daru uvedený v článku 1 Darovacej zmluvy. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca nikdy neposkytol žalovaným1,2 predmetnú pôžičku a z výpovede B. M. - t. j. žalovanej 2/ vyplynulo, že žalobca im navrhol darovanie domu s tým, že ho budú splácať po 100,- Eur mesačne. Notárka tvrdenie žalobcu o tom, že majú žalovaní pokračovať v splácaní nejakej splátky pochopila tak, že sa má jednať o podiel jeho manželky, preto povedala, že žalobca nemá právo žiadať peniaze za podiel bývalej manželky, keďže od nej nemal plnú moc a nebol vlastníkom jej podielu. Po nahliadnutí do Zmluvy o pôžičke notárka potvrdila, že nešlo o pôžičku, ale o kúpnu cenu za podiel manželky žalobcu tak, ako to vyplýva aj z výpovede notárky O.. O. E. na pojednávaní dňa 12.11.2018. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, v zmysle ustanovenia , pojmovým znakom darovacej zmluvy je okrem iného bezodplatnosť a nepripúšťa darovaciu zmluvu, ktorá je podmienená poskytnutím odplaty alebo protiplnenia od obdarovaného. S prihliadnutím na uvedené je preto nepochybné, že Darovacia zmluva je neplatným právnym úkonom, pretože nie sú naplnené pojmové znaky darovania a to bezodplatnosť a dobrovoľnosť, v zmysle vyššie citovaného / . Z vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že predmetná darovacia zmluva bola podmienená mesačnými splátkami za predmet daru. Táto zmluva je teda absolútne neplatným právnym úkonom, ktorý svojím účelom odporuje zákonu, obchádza ho a prieči sa aj dobrým mravom. S poukazom na skutočnosť, že otázka platnosti, či neplatnosti darovacej zmluvy je otázkou predbežnou, ktorú si súd musí posúdiť skôr, než by pristúpil k skúmaniu toho, či sú dané dôvody na vrátenie daru. Platnosť darovacej zmluvy je preto predmetom skúmania súdom ako prejudiciálnej otázky. Keďže vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že darovacia zmluva je absolútne neplatná, súd následne už nevykonával dôkazy na posúdenie - preukázania splnenia zákonných podmienok pre vrátenie daru, v zmysle a to či, už ide o fyzické násilie, alebo hrubé urážky zo strany žalovaných 1/, 2/, prípadne neposkytnutie potrebnej pomoci zo strany žalovaných. Naviac, súd poukazuje aj na skutočnosť, že v darovacej zmluve nebolo rešpektované ani predkupné právo podielovej spoluvlastníčky - žalovanej 3/.

43. Podľa písm. c/ žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

44. V predmetnej veci, keďže predmetom daru bola nehnuteľnosť - rodinný dom a obdarovaní t. j. žalovaní 1/, 2/ odmietli darcovi - žalobcovi nehnuteľnosť dobrovoľne vydať a prepísať v katastri nehnuteľností, žalobca ako darca sa preto dôvodne domáha určenia vlastníckeho práva k daru, t. j. nehnuteľnosti podľa vyššie citovaného ustanovenia , pretože až určovací výrok súdu je podkladom pre ďalší zápis vlastníckeho práva darcu k daru, príslušnou správou do katastra nehnuteľností. Rozhodnutie súdu priamo nezakladá vznik vlastníckeho práva darcu, ale je len právnym titulom pre zápis vlastníckeho práva darcu do katastra nehnuteľností, ktorý sa vykoná záznamom, podľa katastrálneho zákona. Preto formou, ktorou možno dosiahnuť navrátenie stavu pred darovaním, v zmysle ustanovenia je určovacia žaloba, na základe ktorej súd určí vlastnícke právo žalobcu. Naliehavý právny záujem na takomto určení je podľa ustanovenia daný skutočnosťou, že určovacou žalobou sa vytvorí pevný základ právnych vzťahov, týkajúcich sa vlastníctva. Až právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu je podkladom pre vykonanie

opätovného zápisu vlastníckeho práva v prospech žalobcu v katastri nehnuteľností. Súd posudzoval prejudiciálnu otázku naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení vlastníckeho práva, ktorá je základnou podmienkou úspešnosti určovacej žaloby. Naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať ak vyplýva z osobitného predpisu podľa vyššie citovaného ustanovenia . Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný, účinný a správne zvolený procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení existuje vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo bez tohto určenia sa mu právne postavenie stalo neistým. V danom prípade je daný naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom darovacej zmluvy, zapísaná na LV č. XXX parcely registra "T.", evidované na katastrálnej mape - parcela č. XX - Y. Z. W. E. o výmere XX m2, parcela č. XX - Y. Z. W. E. o výmere XX m2, parcela č. XX - Y. Z. a E. o výmere XX m2, parcela č. XX/ X - Y. Z. W. E. o výmere XXX m2, parcela Č. XX/X - Y. o výmere XX m2, Z. Č.. XX/X - Y. o výmere XXX m2, S. - X. B. so súpisným číslom XXX, postavený na parcele č. XX a rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na parcele č. XX kat. územia M. Z., Obec M. Z., Okres X. v podiele 1-ice v pomere k celku, nakoľko právny vzťah medzi stranami sporu, ktorý vyplýva z darovacej zmluvy je sporný. Súdna prax ustálila na názore, že ak sa má právna otázka, neplatnosti právneho úkonu, napríklad neplatnosť darovacej zmluvy posudzovať ako otázka predbežná vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, nie je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu. Na základe výroku, že darovacia zmluva je neplatná, by v katastri nehnuteľnosti nemohli byť zaznamenané žiadne zmeny, žaloba o neplatnosť darovacej zmluvy by neslúžila potrebám praktického života, resp. by viedla len k ďalším sporom. Medzi stranami sporu existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty, ktorý je v ohrození právneho postavenia žalobcu, nie je pritom rozhodujúce, ako táto neistota vznikla a ktorý nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom, ako určovacím výrokom, pretože určovací výrok súdu je podkladom pre zápis vlastníckeho práva darcu do katastra nehnuteľností. V konaní mal súd preukázané, že návrh žalobcu je v celom rozsahu dôvodný a s poukazom aj na ustanovenia §/ a , žalobe vyhovel v celom rozsahu a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

45. Neplatnosť právneho úkonu uvedená v ustanovení má zase povahu absolútnej neplatnosti. Vo všeobecnej rovine možno povedať, že neplatný je právny úkon, ktorý nemá niektorú z náležitostí, ktorú zákon pod sankciou neplatnosti právneho úkonu vyžaduje. Pritom pojem absolútna neplatnosť nepoužíva. Používa len termín neplatnosť, preto platí, že pokiaľ je nejaká vada právneho úkonu sankcionovaná neplatnosťou (a nejde pritom o niektorý z prípadov relatívnej neplatnosti), ide o absolútne neplatný právny úkon (Nález ÚS SR sp. zn. ). Absolútna neplatnosť (negotium nullum) nastáva bez ďalšie priamo zo zákona a na ňu súd prihliada z úradnej povinnosti. vychádza z princípu, že ak zákon sankcionuje vady právneho úkonu neplatnosťou, právny úkon je absolútne neplatný, okrem, ak expresis verbis neupraví, že ide len o relatívne neplatný právny úkon a preto ustanovenie / obsahuje taxatívny výpočet dôvodov vád, pri existencii ktorých sa právny úkon považuje za neplatný. V posudzovanej veci súd dospel k záveru, že darovacia zmluva, uzavretá medzi stranami konania je absolútne neplatná, v zmysle ustanovenia , keďže konanie žalovaných 1/, 2/ sa prieči dobrým mravom.

46. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie / , v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania, podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol v konaní úspešný, vznikol mu nárok na náhradu trov konania a to v celom rozsahu 100 %, ktoré trovy konania si žalobca aj uplatnil a preto súd rozhodol, že žalovaných 1/, 2/, ktorí boli v konaní neúspešní, zaviazal zaplatením trov konania spoločne a nerozdielne, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia písomného vyhotovenia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (/ ), uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo

rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba odvolacími dôvodmi uvedenými v / Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolanie môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak v horeuvedenej lehote účastníci konania nepodajú odvolanie proti rozhodnutiu, rozhodnutie nadobudne právoplatnosť a po uplynutí lehoty uvedenej vo výroku rozhodnutia sa stane vykonateľným. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.