Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Pc-21-2020.pdf
PDF · 90.25 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-6Pc/21/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske sudcom JUDr. Petrom Štefčíkom vo veci navrhovateľky Y. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. L., L. T. XX proti povinnej R. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. U. H. XXX, o určenie výživného, takto
rozhodol:
I. Matka navrhovateľky - povinná R. R., nar. XX.XX.XXXX, je povinná prispievať na výživu navrhovateľky - oprávnenej Y. E., nar. XX.XX.XXXX, sumou 50 € mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred, s účinnosťou od 25.09.2020.
II. Vo zvyšku súd návrh na určenie výživného zamieta.
III. Zročné výživné za obdobie od 25.09.2020 do 30.12.2020 vo výške 182,58 € je matka navrhovateľky
- povinná R. R., nar. XX.XX.XXXX povinná zaplatiť navrhovateľke v pravidelných mesačných splátkach najmenej po 5 € spolu s bežným výživným s tým, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky zročného výživného riadne a včas nastane splatnosť celého nezaplateného zročného výživného.
odôvodnenie:
(1) Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala proti povinnej určenia vyživovacej povinnosti sumou 80 € mesačne. Návrh odôvodnila tým, že je školopovinná, doposiaľ jej potreby na stravu, oblečenie, školu, cestovné a hygienu znáša jej otec, s ktorým býva v spoločnej domácnosti. Výživné navrhla určiť s účinnosťou od 01.06.2020. (2) V návrhu neoznačila žiadne dôkazy. (3) Súd návrh doručil povinnej, poučil ju o jej procesných právach a povinnostiach a umožnil jej vyjadriť sa k nemu. (4) Povinná k návrhu písomne uviedla, že sa o navrhovateľku do jej plnoletosti starala, otec jej posielal výživné len od októbra 2018 vo výške 66 € na účet. Navrhovateľka sa rozhodla ísť bývať k otcovi. Navrhovateľka sa rozhodla peniaze od otca použiť na vodičský preukaz. Doma mala odložené aj peniaze na stužkovú, ktoré bez vedomia povinnej zobrala, bolo to 200 €. Mesačný príjem povinnej nie je vysoký, je vo výške minimálnej mzdy, preto navrhuje, aby ju súd zaviazal prispievať na výživu navrhovateľky sumou 30 € mesačne. (5) Súd vyjadrenie povinnej doručil navrhovateľke a umožnil jej vyjadriť sa k nemu. Navrhovateľka svoje právo nevyužila a ak vyjadreniu povinnej sa nevyjadrila. (6) Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na 18.11.2020, na ktoré sa neustanovila navrhovateľka. V súlade s § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) súd vec prejednal na pojednávaní dňa 18.11.2020 v jej neprítomnosti. (7) Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov - lustrácie účastníkov v Sociálnej poisťovni na čísle listu spisu (ďalej len „č.l.“) 3 až 4, potvrdenia o príjmoch navrhovateľky a
pracovného hodnotenia na č.l. 11 až 13, potvrdenia o príjmoch povinnej a pracovného hodnotenia na č.l. 23 až 24, oboznámením podstatného obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 1P/64/2018, z toho najmä odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni na otca navrhovateľky na č.l. 3, potvrdenia o príjme otca navrhovateľky na č.l. 26, potvrdenia o príjme povinnej na č.l. 42, správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske na č.l. 46 a rozsudku na č.l. 56 a vypočul povinnú - matku navrhovateľky. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav: (8) Navrhovateľka je dcérou povinnej. V súčasnosti je študentkou stredoškolského štúdia. V období od 15.06.2020 do 31.08.2020 pracovala na základe dohody o vykonaní práce u zamestnávateľa HYZA a.s. Povinná je zamestnaná u zamestnávateľa E. G. E..A..O.., zamestnávateľom je hodnotená kladne. Jej priemerný čistý mesačný zárobok je vo výške 457,03 €. (9) Navrhovateľka v súčasnosti býva u svojho otca. (10) Povinná jej nič nehradí ani jej neprispieva. Povinná platí 70 € mesačne za bývanie, 360 € za drevo, 23 € mesačne za telefón, 60 € mesačne za poistenie so sporením a 70 € za stravu a hygienu. Je podielovým spoluvlastníkom domu, v ktorom býva. (11) Podľa obsahu pripojeného spisu sp. zn. 1P/64/2018 bola vyživovacia povinnosť k navrhovateľke naposledy upravená rozsudkom zo dňa 22.10.2018 č.k. 1P/64/2018-56 tak, že otcovi bola určená vyživovacia povinnosť na 66 € mesačne. Citovaným rozsudkom bola navrhovateľka (v tom čase maloletá) zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. V tom čase bol jej otec zamestnaný u zamestnávateľa HYZA a.s. a matka (povinná) u zamestnávateľa G. E..A..O.. Otec mal priemernú čistú mzdu 997,41 € a matka 386,62 €. Matka bývala s navrhovateľkou a svojím bratom v X-izbovom rodinnom dome, uhrádzala za elektrinu 56 € mesačne, Digi TV 9,60 € mesačne, RTVS 4,64 € mesačne, drevo 400 € ročne. Navrhovateľka bola študentkou 1. ročníka strednej zdravotnej školy v Topoľčanoch. Za stravu platila 24 € mesačne, matka jej dávala vreckové 10 €. Cestovné jej platila matka v sume 20 € mesačne. Otec býval spolu s plnoletým synom (zamestnaným) v X-izbovom rodinnom dome, platil za elektrinu 49 €, za plyn 164 €, za Digi TV 9,60 €, za internet 14 € mesačne, za drevo 200 € ročne a za vodu 8 € mesačne. (12) Súd pojednávanie následne podľa § 183 ods. 1 CSP odročil na 30.12.2020, za účelom doplnenia dokazovania. (13) Na pojednávaní dňa 30.12.2020 súd doplnil dokazovanie ďalšími listinnými dôkazmi - potvrdením o príjme otca navrhovateľky na č.l. 33, dokladu SIPO otca navrhovateľky na č.l. 35, potvrdenia o trvalom príkaze na č.l. 35 a podacieho lístka na č.l. 35 a vypočul navrhovateľku a svedka D. E.. Z vykonaných dôkazov zistil nasledujúci skutkový stav: (14) Otec navrhovateľky je v súčasnosti zamestnaný u zamestnávateľa HYZA a.s., kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 928,53 €. Platí elektrinu 73,15 €, plyn 53 €, RTVS 4,64 €, Digi Slovakia s.r.o. 16,60 €. (15) Podľa vyjadrenia otca navrhovateľky, ktorý bol vypočutý ako svedok, zabezpečuje potreby navrhovateľky on. Má výdavky na cestovné 30 €, na hygienu 10-15 €, na stravu 50 €, na poistné 15 €, na telefón 10 €, na oblečenie 20-30 €. Tieto výdavky hradí on. Okrem toho dáva navrhovateľke vreckové 66 € mesačne. On býva v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou a so svojím plnoletým synom, ktorý je zamestnaný, platí si vlastné poistné 27 € mesačne, za internet 14 € mesačne, za vodu 10 € mesačne, za drevo 160 € ročne. Navrhovateľka u neho býva od júna 2020. On vlastní rodinný dom, v ktorom bývajú a 15-ročné motorové vozidlo. (16) Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. (17) Podľa § 62 ods. 1 až ods. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (18) Podľa § 65 ods. 3 ZR výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh. (19) Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (20) Podľa § 76 ods. 1 ZR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (21) Podľa § 77 ods. 1 veta prvá ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. (22) Podľa § 78 ods. 1, ods. 3 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. (23) Súd na podklade vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh na určenie výživného na navrhovateľku je dôvodný, hoci nie v celom rozsahu. (24) Súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že o vyživovacej povinnosti k navrhovateľke bolo naposledy rozhodované rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 22.10.2018 v konaní sp. zn. 1P/64/2018. V tomto rozsudku bolo rozhodnuté len o vyživovacej povinnosti otca k navrhovateľke (bola určená sumou 66 € mesačne). Vyživovacia povinnosť matky k nej upravovaná nebola. (25) Navrhovateľka sa v súčasnosti sústavným stredoškolským štúdiom pripravuje na svoje budúce povolanie. Naďalej teda nie je schopná sama sa živiť. Vyživovaciu povinnosť k nej majú obaja jej rodičia. Otec si ju plní sumou 66 € mesačne (on tieto platby označil za vreckové) a uspokojovaním všetkých potrieb navrhovateľky. Matka si v súčasnosti vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke neplní. Navrhovateľka pritom od leta 2020 býva u otca. (26) Keďže si matka vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke neplní, je dôvodné, aby ju určil súd. (27) Pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti súd vychádzal z odôvodnených potrieb navrhovateľky, ale aj z možností, schopností a majetkových pomerov oboch jej rodičov. Navrhovateľka síce uviedla, že nemá žiadne náklady, neskôr ale svoje tvrdenie modifikovala. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že má pravidelné mesačné náklady na cestovné, stravu, oblečenie, hygienu, telefón a poistenie, v súhrne najmenej 135 € až 150 € mesačne (podľa výpovede svedka). V takejto výške by teda výživné zodpovedalo jej odôvodneným potrebám. (28) Vyživovaciu povinnosť k nej majú obaja rodičia (otcovi bola určená na 66 € mesačne, matke určená nebola). Obaja sa majú na nej podieľať podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že pomery otca navrhovateľky sú lepšie ako pomery jej matky. Priemerná mzda jej otca je vo výške 928,53 € mesačne, zatiaľ čo priemerná mzda jej matky je vo výške 457,03 € mesačne. Príjem otca navrhovateľky je teda približne o dve tretiny vyšší ako príjem jej matky. Na uspokojovaní potrieb navrhovateľky sa teda musí podieľať výrazne vyššou mierou ako navrhovateľka. Striktne matematicky by sa na nich mal podieľať dvomi tretinami, zatiaľ čo matka jednou tretinou. To by znamenalo, že matka - teda povinná, proti ktorej návrh smeruje, by sa na výživnom na navrhovateľku mala podieľať do výšky 50 € mesačne, čo zodpovedá 1/3 odôvodnených potrieb navrhovateľky. Súd skúmal, či takto určené výživné umožňujú povinnej platiť jej ostatné pomery (súd skúmal nielen jej príjem, ale aj oprávnené výdavky). Výživné 50 € mesačne predstavuje 16,41% čistého príjmu povinnej. Výživné v takejto výške je primerané, súdy spravidla určujú výživné na úrovni 15-20% z čistých príjmov povinného rodiča. Na rozdiel od doby, kedy navrhovateľka u matky bývala, matke sa znížia výdavky na bývanie (spotreba klesne o jednu tretinu) i výdavky na stravu (bude zabezpečovať len stravu pre seba). Ušetrené prostriedky bude môcť presunúť na plnenie vyživovacej povinnosti k navrhovateľke. Aj preto súd považuje určenú vyživovaciu povinnosť vo výške 50 € mesačne za primeranú, zodpovedajúcu odôvodneným potrebám navrhovateľky s prihliadnutím na možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch jej rodičov. (29) Účinnosť vyživovacej povinnosti súd určil od 25.09.2020, teda od začatia konania. Konanie o výživnom plnoletých detí je výlučne návrhové, súd nemôže určiť (na rozdiel od výživného pre maloleté deti) výživné za skoršie obdobie, ako odo dňa začatia konania (§ 77 ods. 1 ZR). Hoci teda navrhovateľka nebýva u matky - povinnej už od leta 2020 a matka si na ňu vyživovaciu povinnosť neplnila, nemožno navrhovateľke výživné priznať spätne, aj za obdobie pred začatím konania. (30) Vo zvyšku súd návrh zamietol, pretože výživné v navrhovanej výške 80 € by bolo presahujúce možnosti povinnej. Zároveň, aj s prihliadnutím na vyživovaciu povinnosť otca k navrhovateľke, by súčet vyživovacích povinností oboch rodičov prevyšoval odôvodnené potreby navrhovateľky. Zároveň súd prihliadal aj na to, že vyživovacia povinnosť bola povinnej určená už od začatia konania, preto ku dňu vyhlásenia rozhodnutia je už časť výživného splatná. Aj túto časť bude musieť povinná zaplatiť. S prihliadnutím na vzniknutý dlh na výživnom a na bežné výživné by nebolo v možnostiach povinnej platiť výživné vo vyššej výške ako 50 € mesačne (najmä aj ak popri tom musí ešte zaplatiť zročné výživné za
obdobie od začatia konania do rozhodnutia súdu vo veci). Preto súd ustálil vyživovaciu povinnosť na 50 € mesačne a vo zvyšku návrh zamietol. (31) Podľa § 232 ods. 3, ods. 4 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. (32) Za obdobie od 25.09.2020 (od začiatku účinnosti vyživovacej povinnosti) do 30.12.2020 (do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej) už nadobudlo zročnosť výživné za 6 dní mesiaca september 2020, prvých 14 dní mesiaca október 2020, 15.10., 15.11. a 15.12.2020, to je spolu výživné vo výške 10 € (september) + 22,58 € (časť októbra) + 3 x 50 € (celé výživné splatné od 15.10. do 15.12.) , čo je spolu 182,58 €. Toto výživné je povinná už v čase vyhlásenia rozhodnutia povinná zaplatiť. Vzhľadom k výške zročného výživného a sociálnym a majetkovým pomerom povinnej (najmä vzhľadom k jej príjmom a výdavkom, s prihliadnutím aj na určenú vyživovaciu povinnosť) súd dospel k záveru, že nie je v reálnych možnostiach, aby celú sumu zročného výživného zaplatila povinná naraz. Preto súd určil s prihliadnutím na možnosti povinnej splátky, v ktorých zročné výživné môže zaplatiť, a to na 5 € mesačne. Po zaplatenie sumy 182,58 € teda bude povinná mesačne popri bežnom výživnom platiť navrhovateľke naviac ešte 5 €. Ak by nezaplatila čo i len jednu splátku zročného výživného riadne a včas, bude povinná zaplatiť celé dovtedy nezaplatené zročné výživné naraz.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.