Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/149/2020

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcov: 1./ S.. S. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/X, R., 2./ BOPAL TRADE, s.r.o., so sídlom Štefánikova 4882/8, Poprad, IČO: 45 962 502, obidvaja zastúpení JUDr. Pavlom Vöröšvárym, advokátom so sídlom Škultétyho 1597/7, Topoľčany, proti žalovaným: 1./ ČSOB Leasing, a.s., so sídlom Žižkova 11, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 704 713, zastúpený: JUDr. Jozef Mészáros, advokát s.r.o., advokátska kancelária, Jesenského 2, Bratislava, IČO: 50 657 861, prostredníctvom ktorej koná JUDr. Jozef Mészáros, advokát a konateľ, 2./ Profesionálna dražobná spoločnosť, s.r.o., so sídlom Masarykova 21, Košice, IČO: 36 583 936, o určenie neplatnosti právnych úkonov a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného v 1./ rade proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 28. júla 2020, č. k. -202, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (Okresný súd Nitra) uznesením zo dňa 28.07.2020, č. k. -202 pri právnom posúdení podľa , , , , , , a (ďalej iba „CSP) vyhovel návrhu žalobcov v 1./ a 2./ rade na nariadenie neodkladného opatrenia s tým, že nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovaným v 1./ a 2./ rade uložil povinnosť zdržať sa všetkých úkonov smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby zálohu, a to nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. K. Q., obec K. Q., okres Nitra, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako parc. č. 464/5, orná pôda o výmere 426 m2, parc. č. 464/50, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 200 m2, rodinný dom súp. č. 196 nachádzajúci sa na parc. č. 464/50 a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. 2. O nároku na náhradu trov konania spojených s neodkladným opatrením rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

3. Pokiaľ ide o odôvodnenie uznesenia o nariadení predmetného neodkladného opatrenia, prvoinštančný súd v ňom uviedol, že z listinných dokladov v spise sa nachádzajúcich je zrejmé, že žalobkyňa v 1./ rade je na LV č. XXXX pre kat. úz. K. Q. vedená ako vlastníčka parc. č. 464/5, orná pôda výmery 426 m2, parc. č. 464/50, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 200 m2 a rodinného domu súp. č. 196 nachádzajúcom sa na parc. č. 464/50, ktoré nehnuteľnosti nadobudla na základe kúpnej zmluvy V 10446/19 od žalobcu v 2./ rade. Na LV č. XXXX pre kat. úz. K. Q. je v časti C zapísaná ťarcha - záložné právo v prospech ČSOB Leasing, a.s. Bratislava a v časti B poznámka o začatí výkonu záložného práva veriteľa ČSOB Leasing, a.s., Bratislava formou dražby nehnuteľností. Podľa oznámenia o dobrovoľnej dražbe zo dňa 01.06.2020 bol stanovený dátum prvého kola dobrovoľnej dražby na deň 09.06.2020. V uvedený deň sa do dražobnej miestnosti nedostavil žiaden účastník dražby, pričom nebolo urobené ani najnižšie podanie, a preto bola dražba vyhlásená za neúspešnú. Uvedené vyplynulo z oznámenia právneho zástupcu žalobcov zo dňa 24.07.2020 ako aj z obsahu notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh a výsledky dobrovoľnej dražby.

Predmetom konania vo veci samej je určenie neplatnosti Zmluvy o záložnom práve na nehnuteľný majetok zo dňa 19.11.2019 č. k. , určenie neplatnosti právnych úkonov záložného veriteľa smerujúcich k výkonu záložného práva a určenie neplatnosti právnych úkonov dražobníka smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby. V rámci súdneho konania vo veci samej sa má riešiť platnosť právnych úkonov, na základe ktorých žalovaný v 1./ rade pristúpil k realizácii svojho záložného práva formou dobrovoľnej dražby nehnuteľností.

4. Zo skutočností uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že žalovaný v 1./ rade pristúpil k výkonu záložného práva prostredníctvom žalovaného v 2./ rade, ktorý s dražbou začal stanovením termínu prvého kola dražby na deň 09.06.2020, v ktorý deň bola dražba neúspešná, avšak hrozba výkonu dobrovoľnej dražby naďalej trvá.

5. Súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia vzhľadom na jeho špecifický charakter nevykonáva dôkazy a rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu, ako aj na základe predložených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne osvedčovať stav tvrdený v návrhu. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy právneho vzťahu medzi nimi.

6. V danom prípade prvoinštančný súd v súvislosti s nariadením požadovaného neodkladného opatrenia zo strany žalobcov v 1./ a 2./ rade skúmal existenciu právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a zároveň či je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Súd vychádzal z tej skutočnosti, že v prejednávanej veci existuje medzi stranami sporu právny vzťah založený Zmluvou o záložnom práve na nehnuteľný majetok zo dňa 19.11.2029. Na základe tejto zmluvy žalovaný v 1./ rade pristúpil k výkonu záložného práva, ktoré začal realizovať prostredníctvom dobrovoľnej dražby na nehnuteľný majetok, ktorý podľa priloženého LV je zaťažený záložným právom a patrí žalobkyni v 1. rade, pričom žalobcovia a v 1./ a 2./ rade spochybňujú platnosť predmetnej záložnej zmluvy, ako aj ďalších nadväzujúcich právnych úkonov a to v konaní vo veci samej. Na základe uvedeného prvoinštančný súd dospel k záveru, že boli splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto podanému návrhu žalobcov v 1./ a 2./ rade v tomto smere vyhovel.

7. V danom prípade nariadené neodkladné opatrenie iba dočasne, t. j. do ukončenia tohto sporu zamedzí realizácii dražby, pričom v rámci konania vo veci samej sa bude súd zaoberať dôvodnosťou podanej žaloby a to najskôr z hľadiska procesného a až následne aj z hľadiska hmotnoprávneho. S poukazom na obsah ust. súd určil, že nariadené neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej, vedeného na OS Nitra pod sp. zn. .

8. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný v 1./ rade, žiadajúc odvolací súd, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a zároveň žalovanému v 1./ rade prizná nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu 100 %. Napadnuté uznesenie považuje za nezákonné a vydané v rozpore s ust. a nasl. . Poukazuje na danosť odvolacích dôvodov podľa až h/ . Žalobcovia v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vôbec neosvedčili dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, t. j. neplatnosť dotknutých právnych úkonov a neexistenciu záložného práva. Napadnuté uznesenie pôsobí arbitrárne. Existencia právneho vzťahu medzi účastníkmi sporu je vo vzťahu k nariadenému neodkladnému opatreniu bez akejkoľvek právnej relevancie. Podľa názoru prvoinštančného súdu, navrhovateľovi neodkladného opatrenia stačí označiť existenciu zmluvy a tvrdiť o nej, že je neplatná, z čoho súdu automaticky vyplýva, že je tu minimálna pravdepodobnosť, že takáto zmluva môže byť vyhlásená za neplatnú a tým je existencia a trvanie nároku, resp. potreba bezodkladnej úpravy pomerov osvedčená. Takýto prístup je v rozpore s nálezom ÚS SR I. ÚS/242/2007. Zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti zo dňa 19.11.2019 je v skutočnosti platný a účinný právny úkon podpísaný na to oprávnenou osobou, pričom na jej základe platne a účinne vzniklo záložné právo v prospech žalovaného v 1./ rade k dotknutým nehnuteľnostiam.

9. Všetky zmluvné dokumenty, ktorých účastníkom bola spol. BOPAL ako dlžník a povinná osoba, spol. BOPAL TRADE, t. j. žalobca v 2./ rade ako záložca, pristupujúci dlžník a povinná osoba a spol. Lonegy ako pristupujúci dlžník a povinná osoba, boli za tieto spoločnosti podpísané p. K.. N. C. ako

splnomocneným zástupcom týchto spoločností, ktorý ako dôkaz jeho oprávnenia konať v mene a na účet týchto spoločností predložil žalovanému v 1./ rade príslušné plnomocenstvá. Vzhľadom na neštandardné správanie sa tohto splnomocneného zástupcu, žalovaný v 1./ rade počas vzájomného stretnutia dňa 19.11.2019 pristúpil ku kontrole dotknutých plnomocenstiev, pričom v prípade plnomocenstva na zastupovanie spoločnosti BOPAL TRADE (žalobcu v 2./ rade) bolo zistené, že dané plnomocenstvo súhlasí s údajmi uvedenými v Notárskom centrálnom registri osvedčených podpisov, avšak v prípade plnomocenstiev od spol. BOPAL a Lonegy konajúca notárka JUDr. Alica Sedláková potvrdila právnemu zástupcovi žalovaného v 1./ rade to, že overovacie doložky na týchto plnomocenstvách nie sú pravé, ide o podvrh a nejedná sa o jej podpisy, pričom čísla overenia nezodpovedajú číselnej rade v jej overovacej knihe. Zistené skutočnosti žalovaný v 1./ rade splnomocnencovi K.. N. C. neoznámil a nechal ho dokonať, podľa názoru žalobcu trestný čin. Až následne žalovaný v 1./ rade orgánom činným v trestnom konaní podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa vo veci spáchania zločinu subvenčného podvodu podľa § 255 Trestného zák., obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa cit. zák., trestného činu poškodzovania veriteľa podľa , cit. zák., a trestného činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa . Záložná zmluva bola v danom prípade podpísaná oprávnenou osobou, konkrétne žalobcom v 2./ rade, resp. jeho splnomocneným zástupcom K.. N. C.. Žalobca v 2./ rade nepreukázal, že pred podpisom záložnej zmluvy oznámil žalovanému v 1./ rade odvolanie plnomocenstva pre K.. N. C., pričom samotný žalovaný v 1./ rade to ani vedieť nemohol. Je zrejmé, že samotný splnomocnenec žalobcu v 2./ rade fabuluje, ak po vykonaní úkonov tvrdí, že žalovaného v 1./ rade informoval, že jeho plnomocenstvo bolo odvolané.

10. Nedôvodnosť podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a tým aj nezákonnosť a nesprávnosť napadnutého uznesenia je daná aj s poukazom na obsah ust. , pretože citované ust. neumožňuje taký obsah žaloby, ktorou žalobca žiada, aby sa rozhodlo o určení či tu právny vzťah je alebo nie je ako tomu bolo za platnosti , ktorý túto možnosť dával vo svojom ust. . Súčasné znenie ust. pripúšťa určovacie žaloby iba vo vzťahu k určeniu, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem a vo vzťahu k právnym skutočnostiam iba v prípade, ak to predpokladá osobitný predpis. Takisto v danom prípade vo vzťahu k nariadenému neodkladnému opatreniu nebola splnená podmienka neodkladnej úpravy pomerov v zmysle , pretože žalobkyňa v 1./ rade dobrovoľne a vedome kupovala predmetné nehnuteľnosti zaťažené záložným právom v prospech žalovaného v 1./ rade, a preto musela vedieť o možných následkoch v prípade výkonu tohto záložného práva. Vzhľadom k uvedenému nie je možné hovoriť v nijakom prípade o potrebe neodkladnej úpravy pomerov, keď žaloba vo veci samej spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia bola podaná až po uplynutí niekoľkých mesiacov po zavkladovaní vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalobkyne v 1./ rade.

11. Ak súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia absolútne ignoroval vyjadrenie žalovaného v 1./ rade zo dňa 13.07.2020, ktoré mal k dispozícii ešte pred nariadením daného neodkladného opatrenia, a v ktorom vyjadrení bol upozornený na nepravdivosť vyjadrení žalobcov v 1./ a 2./ rade v žalobe ako aj v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, potom súd postupoval nesprávne a svojvoľne, čím na strane žalovaného došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa .

12. Žalobcovia v 1./ a 2./ rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 1./ rade uviedli, že navrhujú odvolaciemu súdu odvolanie žalovaného v 1./ rade ako nedôvodné zamietnuť. Tvrdenie, že žalobkyňa v 1./ rade mala o existencii záložného práva vedomosť už pri uzatváraní kúpnej zmluvy je nepravdivé a zavádzajúce, pretože zo samotného obsahu kúpnej zmluvy je zrejmé, že o uvedených skutočnostiach nevedela nielen žalobkyňa v 1./ rade, ale aj žalobca v 2./ rade ako predávajúci. Tieto údaje vyplývajú aj z následného dodatku ku kúpnej zmluve.

13. Úlohou vydania neodkladného opatrenia nie je rozhodnúť v spore ešte pred tým ako sa uskutoční prvé pojednávanie. Jeho úlohou je zabezpečenie rovnovážneho stavu, kým sa nerozhodne vo veci samej. Daný prípad je komplikovaný a osobitný a vydanie uznesenia o neodkladnom opatrení nemá vplyv na konečný rozsudok. Neodkladné opatrenie bolo vydané zákonne a splnilo zákonné požiadavky najmä z dôvodu existencie potreby neodkladnej úpravy pomerov, pretože žalovaní v 1./ a 2./ rade bez akýchkoľvek pochýb, hoci boli informovaní o podanej žalobe, uskutočnili neúspešné 1. kolo

dražby. Z predložených listín žalobcovia osvedčili existenciu a dôvodnosť svojho nároku ako aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov.

14. Žalovaný v 1./ rade v písomnom vyjadrení zo dňa 16.10.2020 na písomné vyjadrenie žalobcov v 1./ a 2./ rade na odvolanie žalovaného v 1./ rade uviedol, že v plnom rozsahu odkazuje na obsah svojho odvolania zo dňa 11.08.2020 a žiada odvolací súd o zmenu napadnutého uznesenia s tým, že návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia bude zamietnutý a žalovanému v 1./ rade bude priznaný nárok na náhradu trov konania spojených s neodkladným opatrením v rozsahu 100 %.

15. Žalovaný v 1. rade trvá na tom, že neexistencia potreby neodkladnej úpravy pomerov je v danom prípade preukázaná a daná okrem iného aj tým, že pri nadobúdaní spornej nehnuteľnosti od žalobcu v 2./ rade musela mať žalobkyňa v 1./ rade vedomosť o existencii záložného práva viaznuceho na týchto nehnuteľnostiach. To, že táto ťarcha viaznuca na nehnuteľnostiach nebola uvedená priamo v kúpnej zmluve, resp. jej dodatku nemá absolútne žiaden súvis s tým, že informácia o existencii danej ťarchy (záložného práva) bola vyznačená v časti „C“ LV č. 1688, pričom vklad záložného práva v prospech žalovaného v 1./ rade časovo predchádzal vkladu vlastníckeho práva v prospech žalobkyne v 1./ rade a bol do katastra nehnuteľností zapísaný už 22.11.2019 pod V 10340/19, pričom vklad vlastníckeho práva v prospech žalobkyne v 1./ rade pod V 10446/19 bol zapísaný až v roku 2020 pod položkou výkazu zmien 75/2020. Takisto sa žalobcovia domáhajú vydania rozsudku o určení neplatnosti právnych úkonov, ktorý súčasne platná právna úprava nepripúšťa.

16. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( , , ďalej iba „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté uznesenie, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania ( a ), odvolanie žalovaného v 1./ rade prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k tomu záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa v spojení s zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

Podľa veta tretia , súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa veta prvá , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

Podľa , na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia, pričom štruktúra súdneho rozhodnutia, jeho odôvodnenia je rámcovo upravená v zákone. Výkladom tohto ustanovenia treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo

skutkových zistení pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú, a napokon tiež len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť vyvodené. Právo (strany sporu) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Účelom odôvodnenia rozhodnutia je totiž preukázať jeho správnosť, logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť myšlienkový postup súdu vedúci k samotnému rozhodnutiu i s poukazom na právne závery, ktoré súd prijal. Niet v takomto rozhodnutí miesta pre dohady a domnienky. Súčasne je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní súdnych rozhodnutí, ktoré musia byť preskúmateľné. Súd je totiž povinný svoje rozhodnutie odôvodniť spôsobom zakotveným v ust. , čo je jeden z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúceho zo základných práv a slobôd ako aj z článku 1 SR, predstavujúceho súčasť práva na spravodlivý proces. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva strany sporu na spravodlivý proces.

19. V prejednávanej veci z odôvodnenia vyhoveniu návrhu žalobcov v 1./ a 2./ rade na nariadenie nimi požadovaného neodkladného opatrenia obsiahnutého v bode 15. odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že bezodkladnú úpravu pomerov vzhliadol súd v pristúpení žalovaným v 1./ rade k výkonu záložného práva, pričom medzi účastníkmi konania na základe zmluvy o záložnom práve existuje právny vzťah. V kontexte uvedeného súd dospel k záveru, že boli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Takéto, dá sa povedať stručné a príliš formalisticky ladené odôvodnenie vyhovenia podanému návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, podľa názoru odvolacieho súdu v sebe nezahŕňa tie kritéria súdneho rozhodnutia (jeho odôvodnenie), tak ako sú uvedené v bode 18. odôvodnenia tohto uznesenia. Vychádzajúc z tohto nedostatku odôvodnenia napadnutého uznesenia je následne možné prijať ten záver, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v prípade žalovaného v 1./ rade. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že súd prvej inštancie mal pri koncipovaní odôvodnenia vychádzať z dôvodov podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v prvom rade sa mal venovať osvedčeniu pravdivosti skutkových zistení, resp. listinných dôkazov, na základe ktorých žalobcovia odôvodňovali nariadenie žiadaného neodkladného opatrenia. Takisto mal súd venovať aj pozornosť inštitútu „dobrovoľnej dražby“ v zmysle , o dobrovoľných dražbách a zlúčiteľnosť tohto inštitútu s konaním vo veci samej, t. j. určeniu neplatnosti záložnej zmluvy a niektorých právnych úkonov súvisiacich s realizáciou dobrovoľnej dražby. Na podporu svojich tvrdení a zaujatých záverov mal uviesť aj štandardne platnú judikatúru v tejto oblasti. V poradí v druhom rozhodnutí z hľadiska právneho a argumentačného sa súd vysporiada s tou skutočnosťou, kedy vlastne žalobkyňa v 1./ rade získala vedomosť o existencii záložného práva, či to bolo z LV č. 1688 časť „C“ ťarchy, pričom vklad v prospech žalovaného v 1./ rade bol do katastra zapísaný skôr, t. j. 22.11.2019 pod č. V 10340/19, zatiaľ čo vklad do katastra v prospech žalobkyne v 1./ rade bol zapísaný neskôr, t. j. až v roku 2020 pod č. V 10446/19 pod pol. Výkazu zmien 75/2020, alebo z inej právnej skutočnosti. Naznačené zisťovanie má významný vplyv pri posudzovaní potreby neodkladnej úpravy pomerov ako hlavného dôvodu, ktorý súd prvej inštancie primäl k nariadeniu neodkladného opatrenia.

20. Napriek tomu, že ust. neukladá súdu povinnosť zaslať druhej strane sporu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na vyjadrenie, prvoinštančný súd tak urobil a predmetný návrh žalovaným na vyjadrenie zaslal. Prvoinštančný súd vyjadrenie žalovaného v 1./ rade zo dňa 13.07.2020, ktoré mal k dispozícii pred vyhotovením napadnutého uznesenia v rámci jeho odôvodnenia, vôbec nespomenul a pri osvedčovaní skutkových tvrdení a listinných dôkazov potrebných k posúdeniu dôvodnosti podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nezaujal žiadne stanovisko k protiargumentu žalovaného v 1./ rade ohľadne nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia (rozpor žalobného petitu s ust. pokiaľ ide o podanú žalobu vo veci samej a neexistencia podmienky potreby neodkladnej úpravy pomerov.

21. Pri opätovnom rozhodovaní o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo strany žalobcov v 1./ a 2./ rade odvolací súd vychádzajúc z obsahu ust. dáva do pozornosti prvoinštančného súdu nález ÚS SR I:ÚS/242/2007. Záverom je potrebné uviesť, že rozhodnutie odvolacieho súdu v danej právnej veci týkajúce sa nariadeného neodkladného opatrenia ako aj v poradí druhé rozhodnutie súdu prvej inštancie o tomto neodkladnom opatrení nie je možné považovať za akékoľvek prejudikovanie výsledku konania vo veci samej. Povinnosťou prvoinštančného súdu v súvislosti s odôvodnením v poradí druhého uznesenia bude naformulovať jeho obsah a dôvody v takom

rozsahu, že dôjde k naplneniu obsahu ust. a takisto aj práva strán tohto sporu na spravodlivý proces v zmysle čl. 46 a nasl. SR. Záverom odvolací súd poznamenáva, že súbežné vedenie konania vo veci samej s konaním o nariadenie neodkladného opatrenia automaticky neznamená vyhovenie podanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, tobôž, ak to nevyplýva zo skutkového vymedzenia podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

22. V rámci výroku o náhrade trov konania pri rozhodovaní vo veci samej súd prvej inštancie podľa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.

23. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).