Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Co-149-2020.pdf
PDF · 101.92 KB
Case nature
Subarea
5Co/149/2020
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcov: 1./ S.. S. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/X, R., 2./ BOPAL TRADE, s.r.o., so sídlom Štefánikova 4882/8, Poprad, IČO: 45 962 502, obidvaja zastúpení JUDr. Pavlom Vöröšvárym, advokátom so sídlom Škultétyho 1597/7, Topoľčany, proti žalovaným: 1./ ČSOB Leasing, a.s., so sídlom Žižkova 11, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 704 713, zastúpený: JUDr. Jozef Mészáros, advokát s.r.o., advokátska kancelária, Jesenského 2, Bratislava, IČO: 50 657 861, prostredníctvom ktorej koná JUDr. Jozef Mészáros, advokát a konateľ, 2./ Profesionálna dražobná spoločnosť, s.r.o., so sídlom Masarykova 21, Košice, IČO: 36 583 936, o určenie neplatnosti právnych úkonov a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného v 1./ rade proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 28. júla 2020, č. k. 8C/32/2020-202, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (Okresný súd Nitra) uznesením zo dňa 28.07.2020, č. k. 8C/32/2020-202 pri právnom posúdení podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 2, § 330 ods. 1 a § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej iba „CSP) vyhovel návrhu žalobcov v 1./ a 2./ rade na nariadenie neodkladného opatrenia s tým, že nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovaným v 1./ a 2./ rade uložil povinnosť zdržať sa všetkých úkonov smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby zálohu, a to nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. K. Q., obec K. Q., okres Nitra, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako parc. č. 464/5, orná pôda o výmere 426 m2, parc. č. 464/50, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 200 m2, rodinný dom súp. č. 196 nachádzajúci sa na parc. č. 464/50 a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. 2. O nároku na náhradu trov konania spojených s neodkladným opatrením rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
3. Pokiaľ ide o odôvodnenie uznesenia o nariadení predmetného neodkladného opatrenia, prvoinštančný súd v ňom uviedol, že z listinných dokladov v spise sa nachádzajúcich je zrejmé, že žalobkyňa v 1./ rade je na LV č. XXXX pre kat. úz. K. Q. vedená ako vlastníčka parc. č. 464/5, orná pôda výmery 426 m2, parc. č. 464/50, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 200 m2 a rodinného domu súp. č. 196 nachádzajúcom sa na parc. č. 464/50, ktoré nehnuteľnosti nadobudla na základe kúpnej zmluvy V 10446/19 od žalobcu v 2./ rade. Na LV č. XXXX pre kat. úz. K. Q. je v časti C zapísaná ťarcha - záložné právo v prospech ČSOB Leasing, a.s. Bratislava a v časti B poznámka o začatí výkonu záložného práva veriteľa ČSOB Leasing, a.s., Bratislava formou dražby nehnuteľností. Podľa oznámenia o dobrovoľnej dražbe zo dňa 01.06.2020 bol stanovený dátum prvého kola dobrovoľnej dražby na deň 09.06.2020. V uvedený deň sa do dražobnej miestnosti nedostavil žiaden účastník dražby, pričom nebolo urobené ani najnižšie podanie, a preto bola dražba vyhlásená za neúspešnú. Uvedené vyplynulo z oznámenia právneho zástupcu žalobcov zo dňa 24.07.2020 ako aj z obsahu notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh a výsledky dobrovoľnej dražby.
Predmetom konania vo veci samej je určenie neplatnosti Zmluvy o záložnom práve na nehnuteľný majetok zo dňa 19.11.2019 č. k. UZF/18/61014, určenie neplatnosti právnych úkonov záložného veriteľa smerujúcich k výkonu záložného práva a určenie neplatnosti právnych úkonov dražobníka smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby. V rámci súdneho konania vo veci samej sa má riešiť platnosť právnych úkonov, na základe ktorých žalovaný v 1./ rade pristúpil k realizácii svojho záložného práva formou dobrovoľnej dražby nehnuteľností.
4. Zo skutočností uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že žalovaný v 1./ rade pristúpil k výkonu záložného práva prostredníctvom žalovaného v 2./ rade, ktorý s dražbou začal stanovením termínu prvého kola dražby na deň 09.06.2020, v ktorý deň bola dražba neúspešná, avšak hrozba výkonu dobrovoľnej dražby naďalej trvá.
5. Súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia vzhľadom na jeho špecifický charakter nevykonáva dôkazy a rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu, ako aj na základe predložených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne osvedčovať stav tvrdený v návrhu. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy právneho vzťahu medzi nimi.
6. V danom prípade prvoinštančný súd v súvislosti s nariadením požadovaného neodkladného opatrenia zo strany žalobcov v 1./ a 2./ rade skúmal existenciu právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a zároveň či je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Súd vychádzal z tej skutočnosti, že v prejednávanej veci existuje medzi stranami sporu právny vzťah založený Zmluvou o záložnom práve na nehnuteľný majetok zo dňa 19.11.2029. Na základe tejto zmluvy žalovaný v 1./ rade pristúpil k výkonu záložného práva, ktoré začal realizovať prostredníctvom dobrovoľnej dražby na nehnuteľný majetok, ktorý podľa priloženého LV je zaťažený záložným právom a patrí žalobkyni v 1. rade, pričom žalobcovia a v 1./ a 2./ rade spochybňujú platnosť predmetnej záložnej zmluvy, ako aj ďalších nadväzujúcich právnych úkonov a to v konaní vo veci samej. Na základe uvedeného prvoinštančný súd dospel k záveru, že boli splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto podanému návrhu žalobcov v 1./ a 2./ rade v tomto smere vyhovel.
7. V danom prípade nariadené neodkladné opatrenie iba dočasne, t. j. do ukončenia tohto sporu zamedzí realizácii dražby, pričom v rámci konania vo veci samej sa bude súd zaoberať dôvodnosťou podanej žaloby a to najskôr z hľadiska procesného a až následne aj z hľadiska hmotnoprávneho. S poukazom na obsah ust. § 330 ods. 1 CSP súd určil, že nariadené neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej, vedeného na OS Nitra pod sp. zn. 8C/32/2020.
8. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný v 1./ rade, žiadajúc odvolací súd, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a zároveň žalovanému v 1./ rade prizná nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu 100 %. Napadnuté uznesenie považuje za nezákonné a vydané v rozpore s ust. § 324 a nasl. CSP. Poukazuje na danosť odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a/ až h/ CSP. Žalobcovia v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vôbec neosvedčili dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, t. j. neplatnosť dotknutých právnych úkonov a neexistenciu záložného práva. Napadnuté uznesenie pôsobí arbitrárne. Existencia právneho vzťahu medzi účastníkmi sporu je vo vzťahu k nariadenému neodkladnému opatreniu bez akejkoľvek právnej relevancie. Podľa názoru prvoinštančného súdu, navrhovateľovi neodkladného opatrenia stačí označiť existenciu zmluvy a tvrdiť o nej, že je neplatná, z čoho súdu automaticky vyplýva, že je tu minimálna pravdepodobnosť, že takáto zmluva môže byť vyhlásená za neplatnú a tým je existencia a trvanie nároku, resp. potreba bezodkladnej úpravy pomerov osvedčená. Takýto prístup je v rozpore s nálezom ÚS SR I. ÚS/242/2007. Zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti zo dňa 19.11.2019 je v skutočnosti platný a účinný právny úkon podpísaný na to oprávnenou osobou, pričom na jej základe platne a účinne vzniklo záložné právo v prospech žalovaného v 1./ rade k dotknutým nehnuteľnostiam.
9. Všetky zmluvné dokumenty, ktorých účastníkom bola spol. BOPAL ako dlžník a povinná osoba, spol. BOPAL TRADE, t. j. žalobca v 2./ rade ako záložca, pristupujúci dlžník a povinná osoba a spol. Lonegy ako pristupujúci dlžník a povinná osoba, boli za tieto spoločnosti podpísané p. K.. N. C. ako
splnomocneným zástupcom týchto spoločností, ktorý ako dôkaz jeho oprávnenia konať v mene a na účet týchto spoločností predložil žalovanému v 1./ rade príslušné plnomocenstvá. Vzhľadom na neštandardné správanie sa tohto splnomocneného zástupcu, žalovaný v 1./ rade počas vzájomného stretnutia dňa 19.11.2019 pristúpil ku kontrole dotknutých plnomocenstiev, pričom v prípade plnomocenstva na zastupovanie spoločnosti BOPAL TRADE (žalobcu v 2./ rade) bolo zistené, že dané plnomocenstvo súhlasí s údajmi uvedenými v Notárskom centrálnom registri osvedčených podpisov, avšak v prípade plnomocenstiev od spol. BOPAL a Lonegy konajúca notárka JUDr. Alica Sedláková potvrdila právnemu zástupcovi žalovaného v 1./ rade to, že overovacie doložky na týchto plnomocenstvách nie sú pravé, ide o podvrh a nejedná sa o jej podpisy, pričom čísla overenia nezodpovedajú číselnej rade v jej overovacej knihe. Zistené skutočnosti žalovaný v 1./ rade splnomocnencovi K.. N. C. neoznámil a nechal ho dokonať, podľa názoru žalobcu trestný čin. Až následne žalovaný v 1./ rade orgánom činným v trestnom konaní podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa vo veci spáchania zločinu subvenčného podvodu podľa § 255 Trestného zák., obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 cit. zák., trestného činu poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1, 2 cit. zák., a trestného činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 Trestného zákona. Záložná zmluva bola v danom prípade podpísaná oprávnenou osobou, konkrétne žalobcom v 2./ rade, resp. jeho splnomocneným zástupcom K.. N. C.. Žalobca v 2./ rade nepreukázal, že pred podpisom záložnej zmluvy oznámil žalovanému v 1./ rade odvolanie plnomocenstva pre K.. N. C., pričom samotný žalovaný v 1./ rade to ani vedieť nemohol. Je zrejmé, že samotný splnomocnenec žalobcu v 2./ rade fabuluje, ak po vykonaní úkonov tvrdí, že žalovaného v 1./ rade informoval, že jeho plnomocenstvo bolo odvolané.
10. Nedôvodnosť podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a tým aj nezákonnosť a nesprávnosť napadnutého uznesenia je daná aj s poukazom na obsah ust. § 137 písm. c/ CSP, pretože citované ust. neumožňuje taký obsah žaloby, ktorou žalobca žiada, aby sa rozhodlo o určení či tu právny vzťah je alebo nie je ako tomu bolo za platnosti zák. č. 99/1963 Zb. (OSP), ktorý túto možnosť dával vo svojom ust. § 80 písm. c/. Súčasné znenie ust. § 137 písm. c/ CSP pripúšťa určovacie žaloby iba vo vzťahu k určeniu, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem a vo vzťahu k právnym skutočnostiam iba v prípade, ak to predpokladá osobitný predpis. Takisto v danom prípade vo vzťahu k nariadenému neodkladnému opatreniu nebola splnená podmienka neodkladnej úpravy pomerov v zmysle § 326 ods. 1 CSP, pretože žalobkyňa v 1./ rade dobrovoľne a vedome kupovala predmetné nehnuteľnosti zaťažené záložným právom v prospech žalovaného v 1./ rade, a preto musela vedieť o možných následkoch v prípade výkonu tohto záložného práva. Vzhľadom k uvedenému nie je možné hovoriť v nijakom prípade o potrebe neodkladnej úpravy pomerov, keď žaloba vo veci samej spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia bola podaná až po uplynutí niekoľkých mesiacov po zavkladovaní vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalobkyne v 1./ rade.
11. Ak súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia absolútne ignoroval vyjadrenie žalovaného v 1./ rade zo dňa 13.07.2020, ktoré mal k dispozícii ešte pred nariadením daného neodkladného opatrenia, a v ktorom vyjadrení bol upozornený na nepravdivosť vyjadrení žalobcov v 1./ a 2./ rade v žalobe ako aj v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, potom súd postupoval nesprávne a svojvoľne, čím na strane žalovaného došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.
12. Žalobcovia v 1./ a 2./ rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 1./ rade uviedli, že navrhujú odvolaciemu súdu odvolanie žalovaného v 1./ rade ako nedôvodné zamietnuť. Tvrdenie, že žalobkyňa v 1./ rade mala o existencii záložného práva vedomosť už pri uzatváraní kúpnej zmluvy je nepravdivé a zavádzajúce, pretože zo samotného obsahu kúpnej zmluvy je zrejmé, že o uvedených skutočnostiach nevedela nielen žalobkyňa v 1./ rade, ale aj žalobca v 2./ rade ako predávajúci. Tieto údaje vyplývajú aj z následného dodatku ku kúpnej zmluve.
13. Úlohou vydania neodkladného opatrenia nie je rozhodnúť v spore ešte pred tým ako sa uskutoční prvé pojednávanie. Jeho úlohou je zabezpečenie rovnovážneho stavu, kým sa nerozhodne vo veci samej. Daný prípad je komplikovaný a osobitný a vydanie uznesenia o neodkladnom opatrení nemá vplyv na konečný rozsudok. Neodkladné opatrenie bolo vydané zákonne a splnilo zákonné požiadavky najmä z dôvodu existencie potreby neodkladnej úpravy pomerov, pretože žalovaní v 1./ a 2./ rade bez akýchkoľvek pochýb, hoci boli informovaní o podanej žalobe, uskutočnili neúspešné 1. kolo
dražby. Z predložených listín žalobcovia osvedčili existenciu a dôvodnosť svojho nároku ako aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov.
14. Žalovaný v 1./ rade v písomnom vyjadrení zo dňa 16.10.2020 na písomné vyjadrenie žalobcov v 1./ a 2./ rade na odvolanie žalovaného v 1./ rade uviedol, že v plnom rozsahu odkazuje na obsah svojho odvolania zo dňa 11.08.2020 a žiada odvolací súd o zmenu napadnutého uznesenia s tým, že návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia bude zamietnutý a žalovanému v 1./ rade bude priznaný nárok na náhradu trov konania spojených s neodkladným opatrením v rozsahu 100 %.
15. Žalovaný v 1. rade trvá na tom, že neexistencia potreby neodkladnej úpravy pomerov je v danom prípade preukázaná a daná okrem iného aj tým, že pri nadobúdaní spornej nehnuteľnosti od žalobcu v 2./ rade musela mať žalobkyňa v 1./ rade vedomosť o existencii záložného práva viaznuceho na týchto nehnuteľnostiach. To, že táto ťarcha viaznuca na nehnuteľnostiach nebola uvedená priamo v kúpnej zmluve, resp. jej dodatku nemá absolútne žiaden súvis s tým, že informácia o existencii danej ťarchy (záložného práva) bola vyznačená v časti „C“ LV č. 1688, pričom vklad záložného práva v prospech žalovaného v 1./ rade časovo predchádzal vkladu vlastníckeho práva v prospech žalobkyne v 1./ rade a bol do katastra nehnuteľností zapísaný už 22.11.2019 pod V 10340/19, pričom vklad vlastníckeho práva v prospech žalobkyne v 1./ rade pod V 10446/19 bol zapísaný až v roku 2020 pod položkou výkazu zmien 75/2020. Takisto sa žalobcovia domáhajú vydania rozsudku o určení neplatnosti právnych úkonov, ktorý súčasne platná právna úprava nepripúšťa.
16. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, ďalej iba „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté uznesenie, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP), odvolanie žalovaného v 1./ rade prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k tomu záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
17. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP, súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia, pričom štruktúra súdneho rozhodnutia, jeho odôvodnenia je rámcovo upravená v zákone. Výkladom tohto ustanovenia treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo
skutkových zistení pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú, a napokon tiež len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť vyvodené. Právo (strany sporu) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Účelom odôvodnenia rozhodnutia je totiž preukázať jeho správnosť, logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť myšlienkový postup súdu vedúci k samotnému rozhodnutiu i s poukazom na právne závery, ktoré súd prijal. Niet v takomto rozhodnutí miesta pre dohady a domnienky. Súčasne je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní súdnych rozhodnutí, ktoré musia byť preskúmateľné. Súd je totiž povinný svoje rozhodnutie odôvodniť spôsobom zakotveným v ust. § 220 ods. 2 CSP, čo je jeden z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúceho zo základných práv a slobôd ako aj z článku 1 Ústavy SR, predstavujúceho súčasť práva na spravodlivý proces. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva strany sporu na spravodlivý proces.
19. V prejednávanej veci z odôvodnenia vyhoveniu návrhu žalobcov v 1./ a 2./ rade na nariadenie nimi požadovaného neodkladného opatrenia obsiahnutého v bode 15. odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že bezodkladnú úpravu pomerov vzhliadol súd v pristúpení žalovaným v 1./ rade k výkonu záložného práva, pričom medzi účastníkmi konania na základe zmluvy o záložnom práve existuje právny vzťah. V kontexte uvedeného súd dospel k záveru, že boli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Takéto, dá sa povedať stručné a príliš formalisticky ladené odôvodnenie vyhovenia podanému návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, podľa názoru odvolacieho súdu v sebe nezahŕňa tie kritéria súdneho rozhodnutia (jeho odôvodnenie), tak ako sú uvedené v bode 18. odôvodnenia tohto uznesenia. Vychádzajúc z tohto nedostatku odôvodnenia napadnutého uznesenia je následne možné prijať ten záver, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v prípade žalovaného v 1./ rade. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že súd prvej inštancie mal pri koncipovaní odôvodnenia vychádzať z dôvodov podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v prvom rade sa mal venovať osvedčeniu pravdivosti skutkových zistení, resp. listinných dôkazov, na základe ktorých žalobcovia odôvodňovali nariadenie žiadaného neodkladného opatrenia. Takisto mal súd venovať aj pozornosť inštitútu „dobrovoľnej dražby“ v zmysle zák. č. 527/2002 Z. z., o dobrovoľných dražbách a zlúčiteľnosť tohto inštitútu s konaním vo veci samej, t. j. určeniu neplatnosti záložnej zmluvy a niektorých právnych úkonov súvisiacich s realizáciou dobrovoľnej dražby. Na podporu svojich tvrdení a zaujatých záverov mal uviesť aj štandardne platnú judikatúru v tejto oblasti. V poradí v druhom rozhodnutí z hľadiska právneho a argumentačného sa súd vysporiada s tou skutočnosťou, kedy vlastne žalobkyňa v 1./ rade získala vedomosť o existencii záložného práva, či to bolo z LV č. 1688 časť „C“ ťarchy, pričom vklad v prospech žalovaného v 1./ rade bol do katastra zapísaný skôr, t. j. 22.11.2019 pod č. V 10340/19, zatiaľ čo vklad do katastra v prospech žalobkyne v 1./ rade bol zapísaný neskôr, t. j. až v roku 2020 pod č. V 10446/19 pod pol. Výkazu zmien 75/2020, alebo z inej právnej skutočnosti. Naznačené zisťovanie má významný vplyv pri posudzovaní potreby neodkladnej úpravy pomerov ako hlavného dôvodu, ktorý súd prvej inštancie primäl k nariadeniu neodkladného opatrenia.
20. Napriek tomu, že ust. § 329 ods. 1 CSP neukladá súdu povinnosť zaslať druhej strane sporu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na vyjadrenie, prvoinštančný súd tak urobil a predmetný návrh žalovaným na vyjadrenie zaslal. Prvoinštančný súd vyjadrenie žalovaného v 1./ rade zo dňa 13.07.2020, ktoré mal k dispozícii pred vyhotovením napadnutého uznesenia v rámci jeho odôvodnenia, vôbec nespomenul a pri osvedčovaní skutkových tvrdení a listinných dôkazov potrebných k posúdeniu dôvodnosti podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nezaujal žiadne stanovisko k protiargumentu žalovaného v 1./ rade ohľadne nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia (rozpor žalobného petitu s ust. § 137 písm. c/ CSP pokiaľ ide o podanú žalobu vo veci samej a neexistencia podmienky potreby neodkladnej úpravy pomerov.
21. Pri opätovnom rozhodovaní o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo strany žalobcov v 1./ a 2./ rade odvolací súd vychádzajúc z obsahu ust. § 391 ods. 2 CSP dáva do pozornosti prvoinštančného súdu nález ÚS SR I:ÚS/242/2007. Záverom je potrebné uviesť, že rozhodnutie odvolacieho súdu v danej právnej veci týkajúce sa nariadeného neodkladného opatrenia ako aj v poradí druhé rozhodnutie súdu prvej inštancie o tomto neodkladnom opatrení nie je možné považovať za akékoľvek prejudikovanie výsledku konania vo veci samej. Povinnosťou prvoinštančného súdu v súvislosti s odôvodnením v poradí druhého uznesenia bude naformulovať jeho obsah a dôvody v takom
rozsahu, že dôjde k naplneniu obsahu ust. § 220 ods. 2 CSP a takisto aj práva strán tohto sporu na spravodlivý proces v zmysle čl. 46 a nasl. Ústavy SR. Záverom odvolací súd poznamenáva, že súbežné vedenie konania vo veci samej s konaním o nariadenie neodkladného opatrenia automaticky neznamená vyhovenie podanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, tobôž, ak to nevyplýva zo skutkového vymedzenia podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
22. V rámci výroku o náhrade trov konania pri rozhodovaní vo veci samej súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.
23. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).