Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/64/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Jarmily Maximovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobkyne H. zast. Advokátskou kanceláriou MARIÁN VOJČÍK s.r.o., so sídlom Košice, Jazmínova 1, IČO: 52 280 799, proti žalovaným: 1. E.. Y. E., nar. X.XX.XXXX, bytom F., L. XXXX/XX, zast. JUDr. Tiborom Bacsóom, advokátom, so sídlom Košice, Žriedlová 28 a 2. H.. E. E., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX, o určenie, že majetok a pohľadávky patria do dedičstva, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu -244 zo dňa 28.1.2020 Okresného súdu Košice II

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovaného v 1. rade.

Žalovanému v 1. rade priznáva proti žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) uznesením konanie zastavil (I.), žalovanému v 1. rade priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia (II.) a žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal (III.).

2. O zastavení konania rozhodol podľa ust. , , , (ďalej len „“), keďže žalobkyňa podaním doručeným súdu 23.1.2020 vzala podanú žalobu v celom rozsahu späť, žiadala konanie zastaviť a žiadnej zo strán sporu nepriznať náhradu trov konania. Späťvzatie žaloby žalobkyňa odôvodnila tým, že citlivo vníma narušené rodinné vzťahy a nemá záujem ešte viac ich zhoršovať, a to aj napriek svojmu presvedčeniu, že by v predmetnom súdnom konaní bola úspešná. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. , , a pretože žalobkyňa späťvzatím žaloby zavinila zastavenie konania, priznal žalovanému v 1. rade náhradu vynaložených trov konania v plnom rozsahu, s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy v konaní nevznikli.

3. Uznesenie vo výroku o trovách konania v právnom vzťahu žalobkyne a žalovaného v 1. rade (II.), napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa, argumentujúc tým, že dôvodom späťvzatia žaloby bola skutočnosť, že citlivo vníma narušené rodinné vzťahy a nemá záujem ich viac zhoršovať, a to aj napriek svojmu presvedčeniu, že v predmetnom súdnom konaní by bola úspešná. Podľa jej názoru sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa podľa ust. spočívajúce v záujme všetkých účastníkov konania, aby už i tak narušené rodinné vzťahy neboli viac vyhrocované. Poukázala tiež na dobrú finančnú situáciu žalovaného v 1. rade, ktorý je dlhoročným advokátom s nadštandardnými príjmami a nie je odkázaný na úhradu, resp. neúhradu trov, ktoré mu v tomto konaní vznikli. Dôvodila ďalej, že späťvzatie žaloby bolo jej gestom zmierenia voči žalovanému v 1. rade ako svojmu bratovi a mala za to, že rovnakým gestom

zmierenia by bolo z jeho strany neuplatnenie si náhrady trov právneho zastúpenia voči nej. Záverom uviedla, že predmet sporu spočíval v listinách, ktoré vyhotovila ich matka, ktorá nemala právne vzdelanie a navyše v čase ich spísania trpela mnohými diagnózami a zrejme si nemusela plne uvedomovať, čo spísala a aké to bude mať právne dôsledky. Vzhľadom na skutočnosť, že späťvzatie žaloby je v záujme všetkých účastníkov konania, a najmä žalovaného, navrhla preto, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku zmenil a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, resp. uznesenie v tomto výroku zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalovaný v 1. rade (ďalej tiež len „žalovaný“) vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že žalobkyňa na základe vlastného uváženia vzala žalobu v celom rozsahu späť a je právne irelevantné, z akých subjektívnych dôvodov, akej pohnútky tak urobila. V zmysle ust. späťvzatím žaloby žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania, ktoré sama iniciovala a v danom prípade podľa žalovaného neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa na to, aby mu nebola priznaná náhrada trov konania, ktoré mu preukázateľne vznikli.

5. Uznesenie vo výroku o zastavení konania (I.) a vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu žalobkyne a žalovaného v 2. rade (III.), nebolo napadnuté odvolaním, nadobudlo právoplatnosť ( ), a preto v týchto výrokoch uznesenie nebolo v odvolacom konaní preskúmavané.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) v rozsahu vyplývajúcom z ust. , , a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodne podané a uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovaného v 1. rade je vecne správne, a preto ho odvolací súd potvrdil podľa ust. , .

7. Žalobkyňa svojimi odvolacími námietkami a výhradami k spôsobu právneho posúdenia skutočností majúcich význam pre rozhodnutie o trovách konania, uplatnila podľa úvahy odvolacieho súdu odvolací dôvod podľa ust. .

8. Právnym posúdením sa rozumie činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu, to zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávne právne posúdenie veci [odvolací dôvod v zmysle ust. ] je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie); dochádza k nemu vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo ak síce použil správny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo aplikoval na zistený skutkový stav a z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu.

9. Súd prvej inštancie o trovách zastaveného konania v danej veci v právnom vzťahu žalobkyne a žalovaného v 1. rade rozhodol v plnom súlade so zákonom, aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu, ktoré je v danej veci relevantné, a to ust. upravujúce zásadu procesnej zodpovednosti strany za zavinenie, ktoré aj správne interpretoval a vyvodil správny právny záver o nároku žalovaného v 1. rade na náhradu trov konania. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie znamená, že trovy konania je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá ich vznik zavinila. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pojem „procesné zavinenie“ použitý v ust. , sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany (porov. uznesenie Ústavného súdu ČR sp. zn. alebo ).

10. Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je možné pričítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania (pozri , Komentár, autorov Doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kol., vydavateľstvo C. H. Beck: Praha 2016, str. 934).

11. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie, ku ktorému dospel v otázke základu pre priznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému v 1. rade, keď správne považoval žalobkyňu za stranu, ktorá procesne zavinila zastavenie konania. Súčasne odvolací súd konštatuje aj správnosť dôvodov napadnutého uznesenia, na ktoré v celom rozsahu odkazuje ( ).

12. V danom spore neboli preukázané výnimočné okolnosti odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania podľa ust. žalovanému v 1. rade, ktorému nemožno pričítať procesné zavinenie na zastavení konania.

13. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

14. V dôvodovej správe k cit. ust. je uvedené, že aplikácia citovaného ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú kumulatívne splnené dve podmienky: jedná sa o dôvody hodné osobitného zreteľa a o výnimočné okolnosti.

15. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nedefinuje, ale ich výklad ponecháva na súdnu prax. K dôvodom hodným osobitného zreteľa možno zahrnúť neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povahu a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobitné pomery strany sporu, či nízky príjem (pozri , Komentár autorov Doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kol., vydavateľstvo C. H. Beck: Praha 2016, str. 942).

16. Ustanovenie nie je možné interpretovať tak, že táto norma je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.

17. Skutočnosti a námietky, ktoré žalobkyňa uvádza v odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť uznesenia v napadnutom výroku o trovách konania, nezakladajú výnimočnosť prípadu ani z hľadiska okolností danej veci ani z hľadiska pomerov strán a neodôvodňujú preto aplikáciu ust. na daný prípad a nepriznanie plnej náhrady trov konania žalovanému v 1. rade. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že zastavenie konania zavinila žalobkyňa, a preto je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli v tomto spore žalovanému v 1. rade ako protistrane. Skutočnosť, že žalobkyňa citlivo vníma narušené rodinné väzby a nemá záujem ich zhoršovať, v dôsledku čoho vzala podanú žalobu celkom späť, podľa názoru odvolacieho súdu nemožno pričítať na ťarchu žalovanému, ktorý v tomto konaní iba bránil svoje práva, a nevyvolal (nezavinil) nevyhnutnosť späťvzatia žaloby žalobkyňou. V danom prípade si žalobkyňa musela byť vedomá zhoršenia rodinných vzťahov v dôsledku toho, že iniciovala súdne konanie týkajúce sa dedičstva po zomrelej matke. Následné späťvzatie podanej žaloby bolo jej subjektívnym rozhodnutím, do ktorého ju nikto nenútil (rovnako tak ani do podania žaloby), pričom žalobkyňa ani netvrdila, že k podaniu žaloby viedli skutkové okolnosti na strane žalovaných (žalovaného v 1. rade), preto zodpovedá za náklady ňou iniciovaného konania. Túto procesnú zodpovednosť nemožno prenášať na žalovaného v 1. rade ani s odvolaním sa na jeho dobrú ekonomickú situáciu, ktorá sama o sebe nepredstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa odôvodňujúci nepriznanie žalovanému v 1. rade náhrady trov, ani takú výnimočnú okolnosť, vo svetle ktorej by priznanie náhrady žalovanému ním účelne vynaložených trov konania bolo voči žalobkyni nespravodlivé. V súvislosti s touto námietkou odvolací súd poukazuje na výstižný záver formulovaný Ústavným súdom ČR v náleze sp. zn. zo dňa 5.11.2008, v zmysle ktorého ust. (pozn. odvolacieho súdu: obdobne ust. ) neslúži na zmierňovanie majetkových rozdielov medzi procesnými stranami, ale na riešenie situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, obdŕžal náhradu nákladov, ktoré pri tejto činnosti účelne vynaložil.

18. Za úplne bezvýznamnú pre rozhodnutie odvolací súd pokladá žalobkyňou namietanú skutočnosť, že žalovaný podľa jej očakávania neakceptoval gesto zmierenia s cieľom nepokračovať v zhoršovaní vzájomných rodinných vzťahov, ale požiadal o náhradu vzniknutých trov konania. K uvedenej námietke je potrebné uviesť, že žalovaný náhradu trov zastaveného konania, ktoré účelne vynaložil v súdnom

spore, si nárokuje na podklade zákonných dôvodov a v plnom súlade so zákonom, v tomto spore iba bránil svoje práva a nevyvolal (nezavinil) nevyhnutnosť späťvzatia žaloby žalobkyňou.

19. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne proti napadnutému výroku uznesenia o trovách konania z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu nie je opodstatnené, preto uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania podľa ust. , ako vecne správne potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s . V odvolacom konaní žalobkyňa nemala úspech, a preto odvolací súd priznal plne úspešnému žalovanému v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania v 100 % rozsahu.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. a nasl. . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. .