Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2T-128-2023.pdf
PDF · 98.22 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/128/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen samosudkyňou JUDr. Zuzanou Štubniakovou Kochanovou v trestnej veci obžalovaného A. A., nar. XX.XX.XXXX, stíhaného pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa ň 348 ods. 1 písm. d) Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05.04.2024 vo Zvolene, takto
rozhodol:
Obžalovaný
A. A. nar. XX.XX.XXXX A. B., trvale bytom C. XXX/X, D., občan SR
j e v i n n ý ,
že
dňa 17. 05. 2023 v čase o 14:36 hod. viedol ako vodič motorové vozidlo zn. E. C., ev. č. B., po parkovisku pred kaviarňou "Rudhan" na Partizánskej ulici v F., a to aj napriek tomu, že rozhodnutím o priestupku G. F. H. B. č. G./XXXX-X zo dňa 17. 06. 2022, právoplatným toho istého dňa, bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. c) bod 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za čo mu bol okrem iného uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 18 mesiacov, ktorý mu začal plynúť dňa 17. 06. 2022, o čom sa dozvedel toho istého dňa
t e d a
maril výkon rozhodnutia orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahovalo rozhodnutie iného štátneho orgánu o zákaze činnosti
č í m s p á c h a l
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov.
Podľa § 61 ods.1, ods. 2 Tr. zákona súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen podal pod č. 2 Pv 414/23/6611-6 dňa 20.12.2023 na Okresný súd Zvolen obžalobu na obžalovaného A. A. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe.
Obžalovaný A. A. na hlavnom pojednávaní ku skutku uviedol, že robia s priateľkou ako kuriéri a mali na starosti región Detva, doručovali ako bežný deň. Priateľka mu už ráno hovorila, že jej nie je dobre, mala svoje dni a potom sa stalo, že boli neďaleko ulice Partizánskej, nejako ju skrútilo, sťažovala sa na bolesti a prestala šoférovať. Musel strhnúť volant. Je pravdou, že s autom cúval na parkovisku, bolo to neďaleko reštaurácie E.. Viedol auto cca 20 metrov dopredu a cca 10 metrov dozadu, aby zaparkoval. Vtedy išlo auto oproti, tak takto reagoval, aby nedošlo ku kolízii. Na ďalšie otázky uviedol, že hlavnou cestou je Partizánska cesta a na ňu kolmo je cesta, po ktorej viedla priateľka vozidlo. Doručovali tak, že auto stálo sčasti na obrubníku. Priateľka následne s autom vyšla doľava na cestu a nejako prudšie sa pohla, strhla volant doľava, v podstate prestala viesť auto. On auto zastavil tak, že zatiahol ručnú brzdu a strhol volant doprava a zastali znovu pri pravej krajnici. Vtedy boli od parkoviska 20-25 metrov. Nezostal tam stáť, lebo z Partizánskej cesty idú autá veľmi rýchlo, nie raz sa stalo, že autá, ktoré vychádzali z parkoviska sa zrazili s autami, ktoré vychádzali z Partizánskej ulice, nechcel tam blokovať. Zacúval smerom k obchodom na parkovisku a auto zostalo zaparkované po pravej strane pred „I.“. Na parkovisku vyložil tovar, J. vyšla z auta, poprechádzala sa, dala si tabletku. Na parkovisku stáli cca 10-12 minút. Následne už šoférovala priateľka, vyšli z parkoviska smerom doľava na hlavnú cestu, kde pokračovali doprava. Následne po vyjdení z parkoviska po cca 15 minútach ich kontrolovala hliadka. Priateľka nemala pri sebe vodičský alebo občiansky preukaz, dostala pokutu. Tiež uviedol, že v ten deň šoférovala iba priateľka.
Svedkyňa J. K. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný je jej priateľ. V ten deň ráno sama vyrazila a naložila v depe zásielky, pričom už ráno jej bolo zle. Zavolala priateľa, aby jej išiel pomôcť alebo možno ráno vyrazili spolu do depa, nevie uviesť. Rozvoz prebieha tak, že priateľ väčšinou volá klientom a aj vykladá zásielky, lebo sú to niekedy aj ťažké nábytky. Pokiaľ aj iné dni mala ťažké zásielky, tak tieto sa dali odčleniť na depe tak, že sa vyhradilo doručenie na iné dni po dohode so zákazníkom. Ku skutku uviedla, že vtedy vykladali tovar na ulici kolmo k hlavnej ceste a potom ako priateľ nastúpil do auta po vyložení tovaru jej už bolo veľmi zle a priateľ musel ísť auto presunúť. Podrobnosti uviesť nevie, ani či sa presunula v aute alebo vystúpila z auta. Priateľ išiel šoférovať a išiel predkom alebo nacúval na parkovisko pred „I.“, tam zrejme nakladal balíky. Tam si dala Flector, čo zvykne do 15 minút zabrať. Keď jej už bolo lepšie, tak pokračovali v rozvoze tak, že z parkoviska vyšli na hlavnú cestu a tam pokračovali doprava, cca po 15-20 minútach ich zastavila hliadka polície. Táto sa objavila spoza auta tak, že ich videla v spätnom zrkadle. Nemala vtedy vodičský preukaz, lebo tento zrejme zostal v inom aute. Mala so sebou doklady od auta, tieto sú v každom aute. Policajti ju legitimovali, dostala pokutu. Pokiaľ v prípravnom konaní odmietla vypovedať, bolo to preto, lebo sa báli, že priateľovi navždy zoberú vodičský preukaz a auto aj vodičský preukaz potrebujú, lebo z toho žijú.
Svedok C. L. M. na hlavnom pojednávaní uviedol, že mali službu s kolegyňou. O danom motorovom vozidle a o vodičovi mali už predtým informácie z úradnej činnosti. Zastavili vozidlo, na ktorom mal obžalovaný jazdiť tak, že ho zastavili odzadu a po príchode k vodičovi sa nachádzala na mieste J. K., ktorá nemala doklady, bola vyriešená blokovou pokutou. V aute sedel aj obžalovaný. Túto dodávku videli už aj predtým ten istý deň, vtedy šoféroval obžalovaný, aj ho videli, ale nestihli ho zastaviť, nestihli sa na ceste otočiť. Videli ho potom aj na kamerovom zázname. Čo sa týka frekvencie dopravy na Partizánskej ceste, táto v čase 14:00 – 15:00 hod. nie je taká frekventovaná, skôr po 15-15:30 hod., resp. 16-17:00 hod. Po prečítaní zápisnice o výsluchu svedka z prípravného konania zo dňa 29.11.2023 čl. 35-40, kedy svedok v prípravnom konaní uviedol, že „vo vozidle sa v čase keď sa s ním míňali, nachádzali vpredu dve osoby. Nevie o aké osoby sa jednalo, nebolo dobre vidieť do interiéru vozidla“, svedok uviedol, že sa pridržiava toho čo uviedol v prípravnom konaní.
Svedkyňa B. C. N. na hlavnom pojednávaní uviedla, že si spomína, že vzhliadla aj kamerový záznam, kde bolo vidieť, že obžalovaný si sadol na miesto vodiča a viedol osobné motorové vozidlo, bolo to pred E. v F.. Auto bolo prednou časťou do cesty do kamery a vychádzalo od parkoviska smerom na hlavnú cestu. Už predtým mali poznatok, že sa v Detve pohybuje osobné motorové vozidlo, ktorého vodičom nie je osoba oprávnená ho viesť. V ten deň zastavili vozidlo, vo vozidle videli mužskú postavu za volantom. Toto zastavenie sa stalo v starej Detve na hlavnej ceste, pričom oni prichádzali z niektorej strany. Následne toto auto zastavili tak, že prišli odzadu, pričom kolega išiel k vodičovi a ona po druhej strane vozidla. Po príchode k vodičovi na mieste vodiča bola J. K.. Čo sa týka frekventovanosti dopravy na Partizánskej ceste v Detve v čase medzi 14:00 – 15:00 hod., táto cesta nie je až taká frekventovaná, väčšia frekvencia je tak po 15:30-17:00 hod. Bola prečítaná výpoveď svedkyne z prípravného konania zo dňa 29.11.2023, str. 6 „v ten deň sme túto dodávku videli jazdiť ešte raz, v Detve, v blízkosti predajne „K.“ a tu sa nám ju na ulici Partizánskej podarilo aj zastaviť. Zastavenie sme vykonali tak, že sme sa zaradili za túto idúcu dodávku, ktorá jazdila v smere jazdy do Dúbrav a na našom služobnom vozidle sme rozsvietili nápis „STOP“, ktorý sme skombinovali aj so svetelným výstražným znamením. Vodič dodávky na výzvu na zastavenie zareagoval a s vozidlom zastavil vpravo, pri pravom okraji cesty. Spolu s kolegom sme pristúpili k prednej časti vozidla a vykonali kontrolu jeho posádky. Zo zadnej časti, teda zo smeru nášho pristupovania k vozidlu sme do interiéru vozidla nevideli, pretože sa jednalo o dodávku a teda nebolo vidieť, kto sa vo vozidle a na akom mieste nachádza.“ Po prečítaní výpovede svedkyne táto uviedla, že to čo bolo prečítané sedí a čo sa týka mužskej postavy, ktorú mala vidieť, dodávka má veľké spätné zrkadlá, tak aj tak to bolo možné vidieť, pričom na hlavnom pojednávaní uviedla, že si myslí, že za volantom videla mužskú postavu.
Podľa § 269 Tr. poriadku sa súd oboznámil aj s listinnými dôkazmi a to : zápisnica o rekognícii (47-50, 51-54, 56-61), rozhodnutie o priestupku (č. l. 81-85, 86-89), zápisnica z pojednávania (č. l. 93-97), evidenčná karta vodiča (č. l. 106-113), evidenčná karta vozidla (č. l. 114), výpis z ústrednej evidencie priestupkov (č. l. 127-129), odpis registra trestov (č. l. 131-132, 1-2 z PO), úradný záznam (č. l. 134) a zároveň sa podľa § 270 ods. 2 Tr. poriadku súd oboznámil aj s obsahom kamerového záznamu (čl. 67, 90). Zo záverov vykonanej rekognície vyplynulo, že obaja svedkovia C. L. M. a B. C. N. ako osobu, ktorú vzhliadli na kamerovom zázname ako vedie motorové vozidlo a ktorú si pamätajú zo zastavenia motorového vozidla na Partizánskej ceste v Detve označili osobu obžalovaného A. A.. Z kamerového záznamu vyplynulo, že dňa 17.05.2023 v čase o 14:36 hod. obžalovaný viedol motorové vozidlo bielej farby, zn. E., ev. č. B.. Toto vozidlo cúvalo z cestnej komunikácie smerom k parkovisku, pričom v interiéri vozidla sa nachádzajú dve osoby a to obžalovaný na mieste vodiča a svedkyňa J. K. na mieste spolujazdca. Po zastavení vozidla vodič ihneď vystupuje z vozidla z miesta vodiča a prechádza smerom k zadnej časti vozidla.
Podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zákona, kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci tým, že vykonáva činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu alebo iného štátneho orgánu o zákaze činnosti, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Obžalovaný spáchanie skutku v zásade nepoprel, na svoju obranu uviedol, že motorové vozidlo viedol, resp. cúval len v úseku od cesty smerom na parkovisko pred kaviarňou „E.“ a to z dôvodu, že priateľke, ktorá toto vozidlo viedla prišlo zle, sťažovala sa na bolesti a prestala šoférovať. Po doručení tovaru, priateľka autom vyšla doľava na cestu a nejako prudšie sa pohla, strhla volant doľava, v podstate prestala viesť auto. On auto zastavil tak, že zatiahol ručnú brzdu a strhol volant doprava a zastali znovu pri pravej krajnici. Svedkyňa J. K., priateľka obžalovaného uviedla, že vykladali tovar na ulici kolmo k hlavnej ceste a potom ako priateľ nastúpil do auta po vyložení tovaru jej už bolo veľmi zle a priateľ musel ísť auto presunúť. Podrobnosti uviesť nevedela, ani či sa presunula v aute alebo vystúpila z auta. Priateľ išiel šoférovať a išiel predkom alebo nacúval na parkovisko pred I., kde nakladal balíky. Tam si dala Flector a následne viedla motorové vozidlo ona a pokračovala v rozvoze tak, že z parkoviska vyšli na hlavnú cestu a tam pokračovali doprava, cca po 15-20 minútach ich zastavila hliadka polície. Svedkovia C. L. M. a B. C. N. uviedli, že v ten deň vykonávali hliadku, pričom mali z úradnej činnosti už dlhšiu dobu predtým poznatok, že v Detve sa pohybuje motorové vozidlo so šoférom, ktorý nemá oprávnenie na vedenie motorového vozidla. Predmetnú dodávku videli v ten deň trikrát, pričom prvýkrát sa im ju nepodarilo zastaviť. Následne na kamerovom zázname vzhliadli túto dodávku, ktorú viedol obžalovaný na parkovisku. Po jej zastavení na mieste spolujazdca sa nachádzala J. K., ktorá bola riešená v priestupkovom konaní blokovou pokutou z dôvodu, že nemala pri sebe predpísané doklady. Obaja svedkovia sa zhodne vyjadrili, že v danom čase, keď motorové vozidlo parkovalo na parkovisku
pred kaviarňou „E.“ nie je Partizánska cesta veľmi frekventovaná z hľadiska dopravy. Svedkyňa B. C. N. navyše uviedla, že v ten deň, keď zastavili vozidlo, vo vozidle videla mužskú postavu za volantom, keďže k vozidlu najskôr prichádzali z niektorej strany a dodávka má tiež veľké spätné zrkadlá, teda aj takto to bolo možné vidieť. Následne toto auto zastavili tak, že prišli odzadu, pričom kolega išiel k vodičovi a ona po druhej strane vozidla. Po príchode k vodičovi na mieste vodiča bola J. K..
Z vykonaného dokazovania teda mal súd za preukázané, že obžalovaný sa dopustil konania, ktoré je popísané v skutkovej vete obžaloby. Obžalovaný svojím konaním maril výkon rozhodnutia orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahovalo rozhodnutie G. F. H. B. č. G./XXXX-X zo dňa 17. 06. 2022 o zákaze činnosti, teda sa dopustil prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zákona. Obrana obžalovaného, že tento konal v krajnej núdzi, tak ako to má na mysli ustanovenie § 24 Tr. zákona nebola preukázaná. Vo vzťahu k vierohodnosti výpovede obžalovaného ako aj svedkyne J. K. je potrebné poukázať na to, že obžalovaný po vznesení obvinenia nevypovedal, rovnako ani svedkyňa J. K., ktorá využila svoje právo odoprieť výpoveď, pretože by ňou mohla privodiť nebezpečenstvo trestného stíhania jej blízkej osobe. Následne vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní obžalovaný svoje konanie, t.j. vedenie motorového vozidla odôvodňoval akútnymi zdravotnými ťažkosťami priateľky J. K., kvôli ktorým ťažkostiam musel strhnúť volant a zatiahnuť ručnú brzdu, aby nedošlo ku kolízii s iným autom a k preparkovaniu došlo tiež len z dôvodu, aby nedošlo k dopravnej kolízii. Výpoveď obžalovaného sa však nejaví vierohodná a to aj v kontexte s výpoveďou svedkyne J. K., ktorá síce popísala okolnosti preparkovania motorového vozidla v základných rysoch v súlade s výpoveďou obžalovaného, v podrobnostiach a pri otázkach týkajúcich sa priamo časového úseku jazdy obžalovaného na parkovisko pred „E.“ vypovedala však inak ako obžalovaný a na otázky súdu, resp. prokurátora ohľadne konkrétnych okolností „preparkovania“ odpovedať nevedela, resp. uviedla, že si na to nespomína. Z jej výpovede však jednoznačne vyplynulo, že k akútnym zdravotným ťažkostiam nedošlo náhle pri jazde, ale keď vozidlo stálo, resp. bolo zaparkované pri doručovaní zásielky. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na obsah kamerového záznamu, ktorý bol oboznámený na hlavnom pojednávaní, a to zo dňa 17.05.2023 v čase o 14:36 hod., z ktorého bez akýchkoľvek pochybností vyplynulo, že obžalovaný viedol motorové vozidlo bielej farby, zn. E., ev. č. B. a to tak, že cúval z cestnej komunikácie smerom k parkovisku, pričom po zastavení vozidla obžalovaný ihneď vystupuje z vozidla z miesta vodiča a prechádza smerom k zadnej časti vozidla, pričom napriek deklarovaným akútnym zdravotným ťažkostiam svedkyne J. K. obžalovaný po zastavení vozidla nezotrval vo vozidle so svedkyňou, ani nesmeruje svoj pohyb k dverám spolujazdca, kde jeho priateľka sedela, ale okamžite po vystúpení obžalovaný smeruje k zadnej časti vozidla, kde sú umiestnené zásielky. Tiež je potrebné v tejto súvislosti poukázať na výpovede svedkov C. L. M. a B. C. N., ktorí uviedli, že už pred zastavením vozidla mali z úradnej činnosti už dlhšiu dobu predtým poznatok, že v Detve sa pohybuje motorové vozidlo so šoférom, ktorý nemá oprávnenie na vedenie motorového vozidla. Svedkyňa C. C. N. navyše uviedla, že pred zastavením motorového vozidla, keďže k nemu prichádzali zboku zahliadla ako vodiča vozidla osobu mužského pohlavia a až následne po jeho zastavení a po príchode k prednej časti vozidla sedela na sedadle vozidla svedkyňa J. K.. Navyše svedkyňa v danej chvíli, hoci vykonávala prácu kuriéra nemala pri sebe ani predpísané doklady k vedeniu motorového vozidla, z ktorého dôvodu bola riešená blokovou pokutou. Súd teda obranu obžalovaného spočívajúcu v tom, že motorové vozidlo riadil z dôvodu akútnych zdravotných ťažkostí svojej priateľky, nakoľko sa chcel vyhnúť prípadnej dopravnej kolízii považoval za účelovú, v úmysle vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za spáchaný skutok. Súd mal za jednoznačne vyvrátenú tú okolnosť, že obžalovaný mal konať v medziach krajnej núdze, ktorá okolnosť by vylučovala jeho trestnú zodpovednosť za spáchaný skutok. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že trestný zákon jednoznačne a taxatívne vymedzuje to, kedy nejde o krajnú núdzu. Podľa § 24 ods. 2 Tr. zák. nejde o krajnú núdzu, ak bolo možné nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému týmto zákonom za daných okolností odvrátiť inak alebo ak spôsobený následok je zjavne závažnejší ako ten, ktorý hrozil. Z uvedeného teda vyplýva, že aj v prípade, ak by priateľka obžalovaného skutočne mala v inkriminovanom čase akútne zdravotné ťažkosti, obžalovaný mal dostupné aj iné adekvátne možnosti na poskytnutie a zabezpečenie jej ošetrenia, prípadne zabránenie dopravnej kolízii a to aj vzhľadom k tomu, že svedkyňa J. K. vypovedala, že keď je prišlo zle, motorové vozidlo neviedla, ale toto stálo odparkované na krajnici. Nebol teda dôvod toto vozidlo bezokladne „preparkovať“ mimo túto krajnicu na parkovisko, a to aj s prihliadnutím k tomu, že aj podľa výpovedí príslušníkov PZ C. L. M. a B. C. N. daná cestná komunikácia ako aj priľahlá hlavná cesta nepatria medzi frekventované a tiež vzhľadom k tomu, že po krátkej dobe cca 10-15 min. svedkyňa J. K. ďalej sama podľa vlastného vyjadrenia pokračovala v jazde s motorovým vozidlom.
Pri určovaní druhu a výmery trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34 Tr. zákona, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy, nakoľko trest musí mať v prvom rade prevýchovný účinok. Taktiež prihliadal na zásadu podľa § 34 ods. 3 Tr. zákona, podľa ktorej trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby.
Vo vzťahu k ukladanému trestu súd uvádza, že súd v prípade obžalovaného mohol ukladať trest vo výmere až na dva roky. U obžalovaného súd nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcou okolnosťou bolo, že obžalovaný bol v minulosti súdne trestaný. Pri prevahe priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona mohol súd obžalovanému ukladať trest vo výmere osem mesiacov až dva roky. Súd obžalovanému ukladal trest odňatia slobody na spodnej hranici zvýšenej trestnej sadzby, ktorý trest ukladal ako trest s podmienečným odkladom jeho výkonu s určením skúšobnej doby vo výmere 15 mesiacov a to s poukazom na osobu obžalovaného, jeho predchádzajúci život ako aj okolnosti spáchania skutku. Zároveň obžalovanému ukladal aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke v trvaní 20 mesiacov, pričom prihliadol aj k tomu, že obžalovaný sa v minulosti dopustil viacerých priestupkov v doprave a navyše okrem zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, ktorý zákaz mu bol uložený rozhodnutím G. F. H. B. O. G./XXXX-X zo dňa 17. 06. 2022 mu bol trest zákazu činnosti uložený aj rozhodnutím G. F. H. B. zo dňa 05.02.2020 a dňa 28.03.2022 z dôvodu vedenia motorového vozidla po požití inej návykovej látky
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Zvolen do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. poriadku).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, 2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2),
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2),
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech a aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68),
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.