Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27CoP-66-2020.pdf
PDF · 94.07 KB
Case nature
Area
Subarea
27CoP/66/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej vo veci starostlivosti súdu o maloletého T., bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny S., dieťa rodičov: matky U. a otca P., o zvýšenie vyživovacej povinnosti, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 30. septembra 2020, č. k. 26P/237/2018-84, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom zo dňa 30. septembra 2020, č. k. 26P/237/2018-84 súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 31.01.2012, č.k. 31P/385/2011-26 tak, že otcovi zvýšil jeho vyživovaciu povinnosť k mal T. zo sumy 90,- eur mesačne na sumu 160,- eur mesačne s účinnosťou od 01.10.2018. Dlh na výživnom pre mal. T. za obdobie od 01.10.2018 do rozhodnutia súdu vo výške 1.500,- eur uložil otcovi splácať popri bežnom výživnom k rukám matky v mesačných splátkach po 42,- eur s účinnosťou od zaplatenia prvej splátky v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že matka sa domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému na sumu 180,- eur mesačne s účinnosťou od 01.10.2018. V danej veci bolo preukázané, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca k maloletému T., ku ktorej došlo pred viac ako ôsmimi rokmi, nastala zmena pomerov ako na strane účastníkov konania, tak i objektívne rastom životných nákladov. K podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného došlo na strane maloletého T., ktorý je vekovo starší, vzrástli jeho náklady spojené s návštevou strednej školy, navštevuje X. ročník X., predtým bol žiakom X. ročníka N., rovnako vzrástli náklady na jeho stravu, bývanie, ošatenie, mimoškolské aktivity, zdravotnú starostlivosť. Navyše matka maloletému zabezpečuje bývanie, ošatenie, stravu mimo školy, mimoškolské aktivity a zdravotnú starostlivosť. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že matke stúpol príjem oproti obdobiu, keď bolo výživné pre maloletého určované naposledy, zhruba o 350,- eur. Naproti tomu otcova priemerná čistá mzda v období od 01-09/2019 bola nižšia ako pri poslednom určení výživného pre maloletého, ku ktorému došlo pred viac ako ôsmimi rokmi a predstavovala sumu 359,54 eur mesačne. Až v 01/2020 čistá mzda otca maloletého stúpla na sumu cca 430,- eur mesačne (vymeriavací základ 475,- eur - úhrn poistného 44,65 eur). Súd prvej inštancie odmietol akceptovať to, že otec v rozhodnom období dosahoval čistú mzdu od 359,54 eur do cca 430,- eur mesačne, a to najmä za situácie, že vykonaným dokazovaním sa súdu podarilo zistiť voľné pracovné miesta na internetovom portáli www.profesia.sk podľa vzdelania otca maloletého, pričom vykonávaním prác napr. automechanika v autorizovanom autoservise Y., by mohol otec dosahovať čistú mzdu 1.500 - 1.700,- eur mesačne a takto by si mohol zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na to, aby si mohol
plniť vyživovaciu povinnosť primerane potrebám maloletého. Súd prvej inštancie vyslovil pochybnosti o výške mzdy otca, ktorú mu zamestnávateľ vypláca na ruku, pretože otec nemá záujem dosahovať vyšší oficiálny príjem s poukazom na vyjadrenie jeho zástupcu o tom, že otec má exekúcie a exekútor by mu zrážal zo mzdy, ak by reálne viac zarábal. Súd prvej inštancie zohľadnil skutočnosť, že otec inú vyživovaciu povinnosť nemá a že maloletý poberá štipendium vo výške od 37,- do 42,70 eur mesačne. S prihliadnutím na oprávnené potreby maloletého T., tiež s poukazom na potenciálne možnosti otca maloletého dosahovať čistú mzdu vo výške 1.500,- až 1.700,- eur mesačne, považoval za primerané zvýšenie výživného zo strany otca pre maloletého na sumu 160,- eur mesačne, a to od mesiaca, v ktorom matka maloletého T. podala návrh na zvýšenie výživného na súd, nakoľko v septembri 2018 maloletý T. začal navštevovať strednú školu. Súd prvej inštancie uviedol, že keďže výživné zvýšil od 01.09.2018 (správne od 01.10.2018), výška dlžného výživného otca predstavovala do rozhodnutia súdu sumu 1.500,- eur (25 mesiacov á 60,- eur). Tento zameškaný dlh povolil otcovi splácať v splátkach po 42,- eur mesačne. Výšku splátok určil s poukazom na výšku bežného výživného pre maloletého T., výšku dlhu na zameškanom výživnom a tiež s poukazom na potencionálnu výšku príjmu, ktorú by otec mohol dosahovať tak, aby tento dlh bol zaplatený najneskôr do troch rokov. Otec v konaní tvrdil, že nad rámec výživného maloletému prispel asi sumou 300,- eur. Uvedené tvrdenie však v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, a to najmä za situácie, že matka uviedla, že otec jej nad rámec určeného výživného neprispieval, pričom otec je povinný výživné pre maloletého hradiť k rukám matky. V tejto súvislosti súd prvej inštancie podotkol, že, ak otec maloletému kúpil napr. šošovky za 30,- eur ako dar na narodeniny, tak dary zo strany otca pre maloletého nemožno pri stanovení výšky dlžného výživného otcovi zohľadniť. Vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1 - 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá, 2, 3 Zákona o rodine.
2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že bude povinný prispievať na výživu maloletého T. sumou 120,- eur mesačne, vopred k rukám matky, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca, počnúc od podania návrhu, 01.10.2018. Namietal, že napadnutý rozsudok sa nezakladá na úplnom zistení skutkového stavu veci, súd prvej inštancie nesprávne posúdil a vyhodnotil jeho osobné, zárobkové a majetkové pomery ako povinného rodiča, pričom na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam uvedeným v odôvodení napadnutého rozsudku. Súd nevzal do úvahy, že maloletý navštevuje X. ročník X., pričom daná škola mu poskytuje z hľadiska zabezpečenia stravy - stravné lístky, z hľadiska zabezpečenia ošatenia - pracovný odev a obuv a nad rámec uvedeného mu bolo poskytnuté aj štipendium v priemere 40,- eur mesačne. Súčasne si maloletý T. privyrába aj brigádne v spoločnosti G.. Pokiaľ ide o výdavky na mimoškolské aktivity, matka na pojednávaní sama potvrdila, že mu prispieva (rovnako ako matka) sumou 10,- eur mesačne na posilňovňu. K potencialite príjmu uviedol, že existuje množstvo pracovných miest, avšak žiadna z uvedených ponúk nie je pre neho reálne dostupná, či už z hľadiska počtu rokov vyžadovanej praxe alebo z hľadiska znalosti jazyka, niektoré pracovné ponuky už neboli v čase vyhlásenia rozsudku dostupné. Ďalej namietal, že mu nie je zrejmé, z akého dôvodu súd neakceptoval, resp. spochybňoval potvrdenia o výške príjmu od zamestnávateľa, ktoré si vyžiadal. Uviedol, že sa snažil nájsť si prácu s vyšším príjmom, avšak po odpočítaní nevyhnutných výdavkov na stravu a cestovanie by mu reálne zostalo na živobytie ešte menej peňazí ako v súčasnom zamestnaní. Je zamestnaný prostredníctvom agentúry, kde sa príplatky za nočné služby nepriznávajú. Poukazoval, že u matky došlo k podstatnému zvýšeniu jej príjmu, no jeho príjem sa oproti poslednému rozhodnutiu zvýšil len nepatrne, z čoho vyplýva, že nie je v takej finančnej situácii, aby bolo v jeho možnostiach a schopnostiach platiť súdom určené zvýšené výživné pre maloleté dieťa spolu s úhradou zameškaného výživného a súčasne aby bol schopný zabezpečiť aj ostatné svoje potreby. Považuje stanovené výživné za neprimerane vysoké, ba priam likvidačné.
3. Matka ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadrili.
4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť z nasledovných dôvodov:
5. Ustanovenie § 157 CMP výslovne umožňuje zmenu rozsudku o výživnom, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie nároku na výživné.
6. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol opakovane rozhodnúť o výživnom, je zmena pomerov (§ 78 Zákona o rodine).
7. Zmenou pomerov rozumieme výraznú zmenu tých právne významných skutočností, ktoré boli podkladom pri skoršej úprave rozsahu vyživovacej povinnosti.
8. Súdna prax považuje za významnú zmenu pomerov na strane oprávneného dieťaťa jeho vyšší vek a s tým súvisiace vyššie výdavky na základné potreby dieťaťa (bývanie, šatstvo, strava), ale aj s jeho vekom rastúce náklady na sociálne potreby dieťaťa (vzdelávanie, rôzne aktivity - športové, kultúrne a podobne), ako aj zvýšené náklady v súvislosti so zdravotným stavom dieťaťa. Komplexné potreby dieťaťa sú povinní zabezpečiť jeho rodičia, a to výkonom osobnej starostlivosti o dieťa, ale predovšetkým poskytovaním výživného.
9. V posudzovanej veci je nepochybné, že od skoršej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti otca (X rokov!) došlo u maloletého k veľmi výraznej zmene pomerov, a s tým spojenému podstatnému nárastu jeho životných nákladov na základné, kultúrne a sociálne potreby. Je zrejmé, že došlo k zvýšeniu jeho výdavkov jednak z objektívneho dôvodu všeobecne známej skutočnosti zvýšenia životných nákladov
- cien tovarov a služieb, a jednak zo subjektívnych dôvodov - fyzického, fyziologického, kultúrneho a psychického rastu (maloletý je straší, už blízko veku dospelého, došlo u neho k fyzickému rastu, vyspievaniu, ktorý býva spojený nielen s nákladmi na stravu, bežné ošatenie a ďalšie potreby, ale ktorý sa prejaví aj vo zvýšených nákladoch na výživu). Pri zvýšení výživného nemožno uvažovať len o ubytovaní a strave, ale je potrebné vziať do úvahy aj náklady na kultúrne vyžitie, na rekreáciu, šport, zábavu a stanoviť výživné tak, aby i tieto náklady dieťaťa boli kryté (R 69/71).
10. Za zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o nutnosti zmeniť a zvýšiť rozsah vyživovacej povinnosti otca k maloletému. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie sa už v odôvodnení rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými rozhodnými dôvodmi podaného odvolania, ktoré dôvody odvolateľ prezentoval už počas konania pred súdom prvej inštancie.
11. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom má zodpovedať odôvodneným potrebám detí a schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom rodičov (§ 62 ods. 1, § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine).
12. Platí ďalej, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a na výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, súd pri skúmaní pomerov rodiča neprihliadne (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine).
13. Odvolacie námietky otca o neschopnosti uhrádzať výživné v sume 160,- eur mesačne vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o výške vyživovacej povinnosti založil na zásade potenciality príjmov výživou povinného rodiča (§ 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine). Pre posúdenie výživného je totiž rozhodujúci zárobok či príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosiahnuť, keby riadne využíval svoje schopnosti, nie zárobok, ktorý fakticky dosahuje preto, že tieto schopnosti riadne nevyužíva. Za účelom zisťovania potenciality príjmov otca súd prvej inštancie sám vykonal vyšetrovanie a zaobstaral mnoho dôkazných prostriedkov - správy od zamestnávateľov otca, od Sociálnej poisťovne, aktuálne ponuky práce v odbore, v ktorom otec získal vzdelanie, ako aj ponuky menej kvalifikovaných prác, ktoré je otec schopný vykonávať vzhľadom na svoj pomerne mladý vek a dobrý zdravotný stav. Potencialitu príjmov otca súd prvej inštancie starostlivo a riadne zisťoval a vyhodnocoval. Odvolací súd poukazuje na správne úvahy súdu prvej inštancie uvedené v ods. 12 a 17 odôvodnenia, s ktorými sa stotožňuje, bez potreby ich opakovania na tomto mieste. Zistenia súdu prvej inštancie preukazujú objektívne existujúcu možnosť otca v mieste bydliska vykonávať povolanie zodpovedajúce jeho schopnostiam získaným vzdelaním, odbornou prípravou, skúsenosťami i zdravotnému stavu a tak získať príjem pre riadne plnenie svojej vyživovacej povinnosti k maloletému.
14. Otec uvádzal v odvolaní svoje výhrady k súdom spomínaným voľným pracovným miestam (či už nespĺňaný požadovaný počet rokov praxe alebo požadované znalosti cudzieho jazyka). V spise sa však nachádzajú a súd na pojednávaní oznámil obsah aj ďalších ponúk voľných pracovných miest, kde
uvedené námietky otca nie sú dôvodné, napr. ponuka pracovného miesta skladník, vodič v E.. so mzdou 900,- eur mesačne, skladník v T. so základnou mzdou 750,- eur + 20% zo základnej mzdy a pod.
15. Miera nezamestnanosti v mieste bydliska otca v okrese G., čo je okres so 4. najnižšou mierou nezamestnanosti v rámci Slovenskej republiky, predstavuje 4,11%. Za takýchto objektívne možných zárobkových možností s prihliadnutím na schopnosti otca teda vzhľadom na výšku zisteného potenciálneho príjmu je výška súdom zvýšeného výživného primeraná.
16. Pokiaľ je pravdivé potvrdenie zamestnávateľa o výške jeho príjmu, ako tvrdí otec v odvolaní, potom otec bez ospravedlniteľného dôvodu nevyužíva objektívne danú a preukázanú možnosť a príležitosť nájsť si zamestnanie zodpovedajúce jeho reálnym schopnostiam, a tak možno konštatovať, že sa vyhýba riadnemu plneniu svojej prioritnej povinnosti a to vyživovacej povinnosti. Otec si musí uvedomiť váhu svojej zodpovednosti, na ktorú je zo zákona povinný dbať. Povinnosťou rodičov je venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy detí v záujme ich náležitého telesného i duševného vývoja, a vyvinúť všetko úsilie na to, aby zaobstarali prostriedky pre svoje deti.
17. Výdavky na úhradu potrieb dieťaťa sú prioritné (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine), preto je otec povinný v prvom rade uhradiť výživné pre dieťa a potom uspokojiť svoje iné ako nevyhnutné výdavky. Je totiž neprípustné, aby dieťa, ktoré nie je schopné si samé zabezpečiť prostriedky na živobytie, bolo vystavené ekonomickej biede za situácie, že jeho rodičia majú schopnosti a možnosti túto výživu zabezpečiť.
18. Odvolávanie sa otca na pomery matky nie je dôvodné. Je totiž zrejmé, že suma výživného od otca 160,- eur mesačne nepokryje všetky životné náklady už takmer dospelého syna, pričom matka časť jeho nákladov uhrádza formou bezodplatného výkonu osobnej starostlivosti.
19. Vzhľadom na tieto zistené skutočnosti odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie neuveril tvrdeniu otca o neschopnosti a najmä nemožnosti hradiť výživné zvýšené o 60,- eur mesačne a o tom, že takto určené výživné je pre neho likvidačné. Súd prvej inštancie zohľadnil riadne všetky okolnosti, ktoré odvolateľ v odvolaní spomína.
20. Uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
21. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.
22. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
23. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Civilný mimosporový poriadok v ustanovení § 52 upravuje základnú zásadu náhrady trov konania v mimosporovom procese, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
25. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok. Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.