Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3CoCsp-20-2023.pdf
PDF · 89.01 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoCsp/20/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, zastúpeného Remedium Legal s.r.o., so sídlom v Bratislave, Prievozská 2, IČO: 53 255 739 proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C., D. XXX/XX, zastúpenému na základe plnej moci E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom v A., F. C. G. XX, o zaplatenie 23.475,32 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn.41Csp/20/2021-187 zo dňa 2. novembra 2022 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 41Csp/20/2021-213 zo dňa 11. januára 2023
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku o splatnosti pohľadávky a vo výroku o trovách konania.
II. N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví tohto rozhodnutia v spojení s opravným uznesením rozhodol v tomto znení: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 23.475,32 eur spolu s úrokom vo výške 7,90 % ročne zo sumy 22.810,40 eur od 4.7.2018 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 23.435,32 eur od 4.7.2018 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 360 eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku, k 30.dňu v mesiaci s tým, že nesplnením čo len jednej splátky nastáva splatnosť celého plnenia. II. Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Rozhodol tak o pôvodnom návrhu žalobcu na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie 23.475,32 eur s úrokom vo výške 7,9 % ročne zo sumy 22.810,40 eur od 4.7.2018 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 23.435,32 eur od 7.7.2018 do zaplatenia titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 21.11.2016. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi pôvodným žalobcom a žalovaným bola dňa 21.11.2016 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty spolu s rámcovou zmluvou o poskytovaní platobných služieb, pričom predmetom konania je len zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 21.11.2016, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 25.000,00 eur (pôžička Cetelem – Pôžička na čokoľvek) a ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu v 96 mesačných splátkach vo výške 363,88 eur. V dôsledku neplnenia si dohodnutých podmienok zo strany žalovaného (žalovaný uhradil pôvodnému žalobcovi len sumu vo výške 4.629,74 eur ), žalobca vyhlásil dňa 3.7.2018 mimoriadnu splatnosť celého úveru, ktorú skutočnosť oznámil žalovanému listom zo dňa 3.7.2018. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 6.7.2022 žalovaný zastúpený splnomocneným zástupcom E. B.,
uznal záväzok voči žalobcovi v plnej výške a žiadal o splátkový kalendár so splátkami vo výške 360,00 eur mesačne až do zaplatenia. Súd prvej inštancie citujúc § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. k/, ods. 5, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, d/, g/, h/, i/ a j/, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 369 ods. 1, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu uzavrel, že nárok žalobcu voči žalovanému je dôvodný a zároveň žalovaným v plnom rozsahu uznaný podaním doručeným súdu 6.7.2022. Mal za preukázané, že dňa 21.11.2016 strany uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorú súd posúdil ako spotrebiteľskú, uzatvorenú medzi pôvodným žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom, podliehajúcu režimu zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a ust. Občianskeho zákonníka. Uviedol, že zmluva má písomnú formu, pričom sa o tzv. typovú zmluvu, teda zmluvu vrátane jej zmluvných podmienok, ktoré sú vopred pripravené pôvodným žalobcom, bez účasti druhej strany, pre vopred neurčený široký okruh spotrebiteľov, pričom spotrebiteľ nemá právo zásadným spôsobom do nej zasahovať a prípadne meniť jej podmienky, okrem výšky úveru, prípadne výšky splátok a doby splatnosti. Ide o formulované zmluvy s vopred pripravenými podmienkami, v ktorej sa len vypĺňajú konkrétne údaje. Dôvodil, že žalobca sa domáha zaplatenia sumy 23 475,32 eur spolu s úrokmi z omeškania z dlžnej úverovej istiny vo výške 7,90 % ročne zo sumy 22.810,40 od 4.7.2018 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 24.435,32 eur od 4.7.2018 do zaplatenia, pričom zo žaloby a z Prehľadu predloženého žalobcom (úverového účtu) vyplýva, že dlžnú sumu 23.475,32 eur tvorí istina vo výške 22 810,40 eur, úroky z úveru vo výške 578 eur, 46,92 eur tvorí dlžné poistné z úveru, 40 eur tvoria náklady spojené s vymáhaním pohľadávky. Taktiež mal súd preukázané, že žalovaný na predmetnej úverovej zmluve uhradil žalobcovi sumu celkovo vo výške 4.629,74 eur. Uviedol, že žalovaný spočiatku popieral žalobcom uplatnený nárok čo do základu, avšak následne v podaní doručenom súdu dňa 6.7.2022 prostredníctvom splnomocneného zástupcu - svojho otca E. B., uznal záväzok voči žalobcovi v plnej výške a žiadal o splátkový kalendár vo výške 360,00 eur mesačne až do zaplatenia. Súd prvej inštancie tak mal za preukázané, že žalovanému žalobca poskytol úver vo výške 25.000,00 eur dňa 19.12.2016 (ktorá skutočnosť vyplýva z výpisu z účtu), tiež mal za preukázané, že na predmetnej úverovej zmluve žalovaný spočiatku úver splácal a zaplatil celkovo sumu 4 629,74 eur, ktorá skutočnosť vyplýva z platobnej histórie úverového účtu žalobcu. Súd prvej inštancie zároveň prihliadol na skutočnosť, že žalovaný v podaní zo dňa 6.7.2022 uznal žalobcom uplatnený nárok v plnej výške a nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe, preto súd prvej inštancie považoval skutkové tvrdenia v žalobe za nesporné. Vychádzajúc z prezentovaných úvah žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 23.475,32 eur, pozostávajúcej z neuhradenej istiny vo výške 22.810,40 eur, úrokov z úveru vo výške 578 eur a dlžného poistného vo výške 46,92 eur, ako nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 40,00 eur. Uvedená suma 23.475,32 eur predstavuje záväzok žalovaného do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru do 3.7.2018. S poukazom na bod 3.4. časti 3 Úverovej zmluvy (kedy ku dňu účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru alebo odstúpenia od úverovej zmluvy alebo výpovede úverovej zmluvy je splatný celý dlh klienta voči banke, nesplatená istina úveru je až do dňa jej úplného splatenia úročená podľa úrokovej sadzby dohodnutej v úverovej zmluvy, t. j. klient je povinný zaplatiť úroky do doby poskytnutia úveru do vrátenia peňažných prostriedkov v celom rozsahu), priznal žalobcovi aj úroky z úveru od 4.7.2018 (t.j. odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru) do zaplatenia vo výške 7,9 % ročne zo sumy 22.810,40 eur (t.j. z dlžnej istiny), vychádzajúc z výšky úrokovej sadzby 7,9%, ktorá bola dohodnutá v časti 1 bod 1 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 21.11.2016. Keďže žalovaný sa dostal do omeškania, súd priznal žalobcovi v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 23.435,32 eur od 4.7.2018 do zaplatenia (t.j. odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru), ktorá výška v % je určená v súlade s ust. § 3 ods. l nar. vlády SR č. 87/195 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
3. O splnení povinnosti uloženej rozsudkom v mesačných splátkach po 360,00 eur súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 232 ods. 3, 4 CSP.
4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. l CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
5. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný a žiadal rozsudok zmeniť v rozsahu výšky mesačnej splátky tak, že výška mesačnej splátky bude v maximálnej výške 200,00 eur. V odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie v rozsahu stanovenej výšky mesačnej
splátky, nakoľko je schopný na základe mesačných príjmov a výdavkov uhrádzať žalobcovi maximálne splátky vo výške 200 eur.
6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania podaného stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné (§ 34 a § 355 a nasl. CSP).
8. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 4.04.2024 o 10:30 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 207, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.
9. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Podľa § 232 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu (3). Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia (4).
11. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť jeho dôvodov, nakoľko žalovaný ako odvolateľ neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by preňho ako žalovaného privodili iné rozhodnutie v napádanej časti, preto námietky uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností (skutkového stavu) a právneho posúdenia veci v tejto časti.
12. Žalovaný podaným odvolaním namieta výšku rozsudkom stanovenej mesačnej splátky, argumentujúc tým, že je schopný vzhľadom na svoje príjmy a výdavky uhrádzať žalobcovi maximálne mesačnú splátku vo výške 200,00 eur s tým, že odvolací súd uvádza, že výška mesačnej splátky splátkového kalendára bola súdom priznaná ako výhoda vo vzťahu k povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi celú výšku dlhu naraz a určená bola súdom vo výške, ktorú navrhol sám žalovaný (zastúpený splnomocneným zástupcom - otcom) v podaní zo dňa 6.7.2022. V dôsledku uvedeného preto nemožno považovať za dôvodnú námietku žalovaného, že s výškou súdom stanovenej splátky nesúhlasí, keďže v uvedenom rozsahu je rozhodnutie súdu prvej inštancie po vôli žalovaného a nie v jeho neprospech. Navyše, odvolateľ skutočnosť tvrdenú v odvolaní, že jeho príjmové a výdavkové pomery mu neumožňujú splácať splátku vyššiu ako 200,00 eur mesačne, žiadnym spôsobom nepreukázal a nepredložil žiadny dôkaz na podporu takéhoto tvrdenia.
13. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil s odkazom na ust. § 387 ods. 2 CSP vo výroku o splatnosti pohľadávky a vo výroku o trovách konania.
14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že stranám sporu ich náhradu nepriznal, nakoľko žalovaný ako odvolateľ nebol v odvolacom konaní úspešný a teda mu náhrada trov nepatrí a žalobcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko mu žiadne preukázateľné trovy v odvolacom konaní nevznikli.
15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).