Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/73/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členov senátu JUDr. Ivety Anderlovej a Mgr. Marka Anovčina v spore žalobcu: D. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. K. XXX/XX, XXX XX T. nad T., štátny občan Slovenskej republiky, zastúpený Mgr. Jozefom Gáplovským, advokátom so sídlom Centrum II 88, 018 41 Dubnica nad Váhom, proti žalovanému: TOPAGRO, s.r.o., so sídlom Ruskovce 197, 956 54 Ruskovce, IČO: 36 323 641, zastúpenému advokátskou kanceláriou AG LEGAL s.r.o., so sídlom Landererova 8, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 326 511, o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. - 106 zo dňa 16. septembra 2020 takto

rozhodol:

I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd rozsudkom nahradil prejav vôle žalovaného tak, že ako predávajúci uzatvára kúpnu zmluvu so žalobcom ako kupujúcim o predaji osobného motorového vozidla KIA SORENTO, VIN KNAKU814DE5540786, farby čiernej metalízy, rok výroby 2015, zdvihový objem 2199 cm3, výkon motora 145 kW, evidenčné číslo BN XXXBX za kúpnu cenu vo výške 1,- euro, splatnú pri uzavretí kúpnej zmluvy. Výrokom II. napadnutého rozsudku súd prvej inštancie zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav. Dňa 27.03.2015 žalovaný ako požičiavateľ a žalobca ako vypožičiavateľ uzatvorili zmluvu označenú ako „Zmluva o výpožičke“, na základe ktorej požičiavateľ, ktorý má vo výlučnom nájme (ako leasingový nájomca podľa leasingovej zmluvy uzavretej s leasingovou spoločnosťou ČSOB Leasing, a.s., Bratislava) osobné motorové vozidlo KIA SORENTO, VIN: KNAKU814DE5540786, farby čierna metalíza, rok výroby 2015, zdvihový objem 2199 cm3, výkon motora 145 kW, evidenčné číslo BN 095BX (ďalej aj len „vozidlo“), dáva vypožičiavateľovi toto vozidlo do bezplatného užívania, a to odo dňa podpisu tejto zmluvy do času prevodu vlastníckych práv k vozidlu na osobu vypožičiavateľa po tom, ako vypožičiavateľ vyplatí všetky leasingové splátky za predmetné vozidlo a uhradí leasingovej spoločnosti všetky ostatné náležitosti s týmto vozidlom spojené (ďalej aj len „zmluva o výpožičke“). Počas obdobia výpožičky bude vypožičané osobné motorové vozidlo používať vypožičiavateľ tak na služobné ako aj súkromné potreby a to bez akéhokoľvek obmedzenia. Užívanie vypožičanej veci na základe tejto zmluvy zaniká jediným možným spôsobom: prevodom vlastníckych práv k motorovému vozidlu na osobu vypožičiavateľa za dojednanú kúpnu cenu vo výške 1,- euro v zmysle uzavretej Zmluvy o finančnom vysporiadaní dojednanej medzi požičiavateľom a vypožičiavateľom po tom, ako požičiavateľ vyplatí všetky leasingové splátky za predmetné vozidlo a uhradí leasingovej spoločnosti aj všetky ostatné náležitosti s týmto vozidlom spojené. Podľa článku III. bod 2 zmluvy o výpožičke po

uhradení všetkých leasingových splátok leasingovej spoločnosti zo strany požičiavateľa sa požičiavateľ zaväzuje previesť vlastnícke právo k vypožičanému osobnému motorovému vozidlu na vypožičiavateľa, a to na základe kúpnej zmluvy za dojednanú kúpnu cenu vo výške 1,- euro v zmysle Zmluvy o finančnom vysporiadaní. Účastníci zmluvy o výpožičke sa dohodli, že platnosť tejto zmluvy nezávisí na platnosti Zmluvy o finančnom vysporiadaní a ani platnosť Zmluvy o finančnom vyporiadaní nie je závislá na platnosti tejto zmluvy o výpožičke. Dňa 10.03.2015 uzavrela spoločnosť ČSOB Leasing, a.s. a žalovaný ako leasingový nájomca leasingovú zmluvu č. LZF/15/10058. Predmetom lízingu bolo uvedené vozidlo. Doba finančného prenájmu určená v zmluve bola 48 mesiacov od dátumu prevzatia predmetu leasingu leasingovým nájomcom. Predbežná vstupná cena predmetu leasingu bola stanovená vo výške 29 990,- eur s DPH. Prvá zvýšená splátka bola stanovená vo výške 4 800,- eur s DPH, financovaná suma vo výške 25 190,- eur s DPH, 48 mesačných splátok pri výške riadnej splátky v sume 575,12 eur s DPH a poistného v sume 62,57 eur. Dátum prevzatia predmetu zmluvy bol dňa 11.03.2015. Z bodu 2.3 Dohody o urovnaní a vysporiadaní vzájomných vzťahov uzavretej medzi žalovaným, žalobcom a spoločnosťou MLJB, s.r.o., IČO: 50 286 609 dňa 17.06.2016 vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že táto dohoda sa netýka a nemá vplyv na práva a povinnosti žalovaného a žalobcu vyplývajúce zo zmluvy o výpožičke uzavretej medzi žalovaným a žalobcom o používaní a nakladaní s osobným motorovým vozidlom KIA SORENTO, evidenčné číslo BN 095BX. Na základe Zmluvy o prevode obchodného podielu v spoločnosti TOPAGRO, s.r.o. zo dňa 07.06.2016 žalobca ako prevodca previedol na Gazdovské družstvo, IČO: 48 149 853, svoj obchodný podiel vo výške 49,00 % v spoločnosti TOPAGRO, s.r.o., IČO: 36 323 641, a to za odplatu vo výške 150 000,- eur. Výzvou zo dňa 31.05.2019 žalobca vzhľadom na to, že už boli uhradené všetky leasingové splátky leasingovej spoločnosti, vyzval žalovaného na uzavretie kúpnej zmluvy na prevod vlastníctva k vozidlu na osobu žalobcu za dojednanú kúpnu cenu 1,- euro, a to najneskôr do troch dní odo dňa doručenia tohto listu. Zásielka bola doručená žalovanému dňa 24.06.2019. Právne vec súd posúdil podľa , , , a , až 3 a . Súd prvej inštancie uviedol, že dohodu strán v článku III. bod 2 zmluvy o výpožičke je potrebné posúdiť ako zmluvu o budúcej zmluve podľa príslušných ustanovení . V zmysle tohto ustanovenia sa účastníci môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu, musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. Podstata zmluvy o budúcej zmluve spočíva v tom, že si jej subjekty v súlade so širokou zmluvnou slobodou (voľnosťou) písomne zhodne a tým aj záväzne dojednajú, že spolu do dohodnutej doby uzavrú budúcu (tiež hlavnú) zmluvu, na ktorej podstatných náležitostiach sa musia dohodnúť. Zmluva o budúcej zmluve je samostatný typ zmluvy, ktorá môže byť uzavretá iba vo väzbe na inú (budúcu) zmluvu. Podstatnými náležitosťami zmluvy o budúcej zmluve sú písomná forma zmluvy, dohoda o podstatných náležitostiach budúcej zmluvy a dohoda o určení doby, v ktorej sa zmluvné strany zaväzujú budúcu zmluvu uzavrieť. Požiadavka, aby zmluvné strany už pri uzavretí zmluvy o budúcej zmluve dohodli podstatné náležitosti budúcej zmluvy, nachádza svoj odraz v absolútnej neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve. Bližšie označenie podstatných náležitostí bude závislé od požiadaviek na tú ktorú zmluvu. Ustanovenie obsahuje aj právnu úpravu dôsledkov platne uzavretej zmluvy o budúcej zmluve pre prípad, že niektorá zo zmluvných strán nesplní povinnosť uzavrieť budúcu zmluvu. v takom prípade umožňuje domáhať sa návrhom na súde nahradenia vyhlásenia vôle súdnym rozhodnutím. Takéto vyhlásenie vôle v rozsudku súdu má za následok, že nastávajú právne dôsledky zmluvného dojednania. Výrok rozsudku musí byť dostatočne a určito špecifikovaný, a to takým spôsobom, aby bol z výroku jednoznačný prejav, k akému úkonu výrok rozsudku nahradzuje súhlas. Ak má výrok rozsudku nahradzovať prehlásenie vôle na kúpnej zmluve, kúpna zmluva musí byť súčasťou výroku rozsudku súdu alebo samotná kúpna zmluva prílohou rozsudku, pričom samotný výrok rozsudku na túto prílohu odkazuje. Povinnosť, ku ktorej sa účastník zmluvy o budúcej zmluve zaviazal, možno vymáhať iba žalobou na nahradenie prejavu vôle. Zaviazať sa uzavrieť budúcu (hlavnú) zmluvu v zmysle ustanovenia môžu len účastníci zmluvy, ktorá má byť nimi v budúcnosti uzavretá. Žalovaný ako osoba, ktorej nepatrilo v čase dojednania zmluvy o výpožičke vlastnícke právo k predmetnému vozidlu (ako budúci predávajúci) mohol platne uzatvoriť so žalobcom (ako budúcim kupujúcim) zmluvu o budúcej kúpnej zmluve. Súd sa dôkladne oboznámil s obsahom predmetnej zmluvy o výpožičke a dospel k záveru, že v danom prípade bola dôvodná námietka žalovaného, že v článku III. bod 2 predmetnej zmluvy o výpožičke a ani v inom ustanovení tejto zmluvy nie je stanovená doba, do ktorej má dôjsť k uzavretiu (budúcej) kúpnej zmluvy, na základe ktorej malo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k vozidlu. Pre platnosť zmluvy o budúcej zmluve nepostačuje dojednanie začiatku doby, od kedy je možné požadovať splnenie povinnosti uzavrieť zmluvu (v posudzovanom prípade od uhradenia všetkých lízingových splátok). Zákon výslovne vyžaduje, aby bola medzi stranami dojednaná aj doba, dokedy má byť (budúca) zmluva uzatvorená. V predmetnej zmluve o výpožičke je záväzok uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu viazaný na splnenie

odkladacej podmienky, ktorou je zaplatenie všetkých lízingových splátok žalovaným ako lízingovým nájomcom, ale absentuje konkrétna úprava doby, dokedy od splnenia uvedenej odkladacej podmienky zmluvné strany budúcu zmluvu uzatvoria. Predložená zmluva o výpožičke neobsahuje žiadnu úpravu doby, ktorá by ohraničovala časový úsek, dokedy musí byť budúca kúpna zmluva uzavretá. Podstatnou charakteristikou takéhoto typu zmluvy je pritom jej dočasnosť. Nemôže zaväzovať zmluvné strany bez časového obmedzenia na dobu neurčitú. To by odporovala účelu inštitútu zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy. Od určenej doby, do ktorej majú strany uzavrieť budúcu zmluvu, sú následne odvodené aj ďalšie zákonné nároky upravené v ustanovení , konkrétne právo do jedného roka domáhať sa na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Vzhľadom na absenciu uvedenej náležitosti v zmluve o budúcej zmluve, súd v posudzovanom prípade nemohol ani vyhodnotiť, či uvedená zákonná lehota bola pri podaní žaloby dodržaná. Keďže predmetná zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy neobsahovala konkrétnu dobu, dokedy zmluvné strany budúcu zmluvu uzatvoria, čo je nevyhnutnou náležitosťou takejto zmluvy, súd dospel k právnemu záveru, že nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve. Ako dôvodnú súd vyhodnotil aj námietku žalovaného, podľa ktorej špecifikácia záväzku žalovaného prostredníctvom odkazu na bližšie nešpecifikovanú "Zmluvu o finančnom vysporiadaní" je neurčitá. Podľa znenia článku III. bod 2 zmluvy o výpožičke sa mal žalovaný zaviazať previesť vlastnícke právo k predmetnému vozidlu na žalobcu, „a to na základe kúpnej zmluvy za dojednanú kúpnu cenu vo výške 1,- euro v zmysle Zmluvy o finančnom vysporiadaní“. Predmetná „Zmluva o finančnom vysporiadaní“ nebola v zmluve o výpožičke nijako bližšie špecifikovaná, neboli vymedzené jej strany, predmet ani čas, kedy mala byť uzatvorená, zároveň netvorila prílohu predmetnej zmluvy o výpožičke a nebola predložená ani v konaní pred súdom. Ani vykonaným dokazovaním nebol objasnený obsah odkazu na Zmluvu o finančnom vysporiadaní pri vymedzení záväzku žalovaného previesť vlastnícke právo na žalobcu. Za daných okolností potom bolo potrebné hodnotiť procesnú obranu žalovaného o neurčitom vymedzení jeho záväzku uzavrieť kúpnu zmluvu za opodstatnenú. Právny úkon je neurčitý a teda neplatný vtedy, ak je vyjadrený prejav vôle síce po jazykovej stránke zrozumiteľný, avšak nejednoznačný a tým neurčitý zostáva jeho vecný obsah (vrátane predmetu dohody), pričom neurčitosť tohto obsahu nemožno odstrániť a preklenúť ani s použitím výkladových pravidiel, čo bol posudzovaný prípad. Súd dospel k záveru, že medzi stranami sporu nedošlo k riadnemu a platnému uzatvoreniu zmluvy o budúcej zmluve. Dôvodmi tejto absolútnej neplatnosti sú jednak absencia podstatnej náležitosti zmluvy o budúcej zmluve vyžadovanej zákonom a tiež neurčitosť právneho úkonu. Keďže záväzok žalovaného z článku III bod 2 zmluvy o výpožičke súd posúdil ako neurčitý, nebolo objektívne možné hodnotiť obsah vzájomných práv a povinností žalobcu a žalovaného z hľadiska ich vyváženosti a následne prípadne dospieť k záveru o ich vzájomnom hrubom nepomere. Nakoľko k uzatvoreniu zmluvy o budúcej zmluve medzi stranami nedošlo, nemožno tiež konštatovať záver o porušení ustanovenia žalobcom a ani porušenie zákazu vrátenia vkladu. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa v spojení s , keď žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu z dôvodu, že žalovaný bol v spore v celom rozsahu úspešný.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že súd prvej inštancie vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu, skutkové závery súdu prvej inštancie nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie reštriktívnym spôsobom vykladá ustanovenia právnych predpisov na vec sa vzťahujúcich. V zmysle , ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Podľa článku III. bod 2 zmluvy o výpožičke po uhradení všetkých leasingových splátok leasingovej spoločnosti zo strany požičiavateľa sa požičiavateľ zaväzuje previesť vlastnícke právo k vypožičanému vozidlu na vypožičiavateľa, a to na základe kúpnej zmluvy za dojednanú kúpnu cenu vo výške 1,- euro v zmysle Zmluvy o finančnom vysporiadaní. V prípade, ak vypožičiavateľ prestane byť zamestnancom požičiavateľa alebo vypožičiavateľ prestane byť spoločníkom požičiavateľa ako obchodnej spoločnosti, tak vypožičiavateľ má právo žiadať od požičiavateľa, aby uhradil leasingové splátky za osobné motorové vozidlo leasingovej spoločnosti bezodkladne po skončení jeho pracovného pomeru alebo účasti ako spoločníka v spoločnosti a osobné motorové vozidlo požičiavateľ vypožičiavateľovi odpredal za 1,- eur takto skôr ako je stanovené pôvodné obdobie platnosti leasingovej zmluvy. Z predmetných ustanovení a to tak zmluvných ako aj právnych predpisov je zrejmé, že čas plnenia na uzavretie budúcej kúpnej zmluvy bol a je medzi zmluvnými stranami jednoznačne dojednaný, a to určite a zrozumiteľne. Momentom, kedy malo dôjsť k uzavretiu budúcej kúpnej zmluvy (moment actio nata), bolo vyplatenie leasingových splátok

leasingovej spoločnosti. Samotný žalovaný potvrdil, že tieto leasingové splátky leasingovej spoločnosti riadne podľa zmluvy vyplatil. Ak by aj vznikli akékoľvek pochybnosti v tomto smere, tak za použitia všeobecných výkladových ustanovení (napr. ) je bez akýchkoľvek pochybností možné ustáliť moment povinnosti plnenia zo strany žalovaného. Žalobca žalovaného riadne vyzval na uzavretie budúcej kúpnej zmluvy, žalovaný výzvu prevzal a žiadnym spôsobom na ňu nereagoval. Moment plnenia, teda povinnosť uzavretia budúcej kúpnej zmluvy zo strany žalovaného, je v článku III. bod 2 zmluvy o výpožičke jednoznačne určená a tým je práve vyplatenie leasingových splátok leasingovej spoločnosti zo strany žalovaného. Vzhľadom na uvedené mal žalovaný bezodkladne (obratom) pristúpiť k uzavretiu samotnej kúpnej zmluvy na motorové vozidlo. Časový termín, dokedy malo dôjsť k uzavretiu budúcej kúpnej zmluvy, je presne určený zmluvou o výpožičke, a to (bezprostredne) po vyplatení leasingových splátok, pričom súd prvej inštancie tu v rozpore s tým vidí bližšie neohraničený časový úsek. Žalobca tiež namietol tvrdenie súdu prvej inštancie o neurčitosti právneho úkonu s poukazom na zmluvu o finančnom vysporiadaní, keď podľa článku III. bod 4 zmluvy o výpožičke platnosť tejto zmluvy nezávisí na platnosti tejto zmluvy a ani platnosť zmluvy o finančnom vysporiadaní nie je závislá na platnosti zmluvy o výpožičke. V samotnej zmluve o výpožičke sú dojednané všetky podstatné náležitosti zmluvy o budúcej zmluve. Vykonaným dokazovaním, predovšetkým výsluchom svedka Kána a ním predloženými listinnými dôkazmi, bolo preukázané, že žalovaný si bol vedomý svojej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy o výpožičke o povinnosti prevodu vlastníctva k vozidlu na žalobcu.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny a riadne odôvodnený. Zmluva o výpožičke v súvislosti so špecifikáciou záväzku žalovaného odkazuje na tzv. „Zmluvu o finančnom vysporiadaní“, ktorá nie je dostatočne špecifikovaná, aby nemohla byť zamenená s inou zmluvou. Žalovaný tak považuje špecifikáciu jeho záväzku prostredníctvom odkazu na bližšie nešpecifikovanú „Zmluvu o finančnom vysporiadaní“ za neurčitú a zmätočnú a z toho dôvodu nie je možné s určitosťou a bez pochybností určiť úplný obsah záväzku žalovaného. Ak žalobca v odvolaní namieta, že platnosť zmluvy o výpožičke nezávisí na platnosti „Zmluvy o finančnom vysporiadaní“, táto námietka nemá akúkoľvek relevanciu k predmetu konania, pretože bez „Zmluvy o finančnom vysporiadaní“ nie je možné s určitosťou zistiť, čo je obsahom predmetného právneho úkonu. Uvedené spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy o výpožičke v časti dojednania zmluvy o budúcej zmluve, a to z dôvodu neurčitosti. Žalovaný sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie o neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve obsiahnutej v zmluve o výpožičke z dôvodu neurčitosti, ako aj z dôvodu absencie podstatnej náležitosti takejto zmluvy, a to doby, do ktorej má dôjsť k uzavretiu kúpnej zmluvy. Z ustanovenia nie je možné vyvodiť stanovenie konca lehoty / doby, dokedy má byť budúca zmluva uzavretá tak, ako je to nevyhnutné pre platné uzavretie zmluvy o budúcej zmluve podľa ustanovenia . Stanovenie konca doby, dokedy má byť budúca zmluva uzavretá, je podstatnou náležitosťou zmluvy o budúcej zmluve, v súvislosti s čím žalovaný poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.07.2012 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1 Obdo V 23/2007 zo dňa 31.07.2008.

4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti ( a ), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa a , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem v spojení s a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebný podľa ako vecne správny potvrdiť.

6. Súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu na tom právnom závere, že zmluva o budúcej zmluve obsiahnutá v zmluve o výpožičke je neplatná z dôvodu neurčitosti vzhľadom na odkaz na „Zmluvu o finančnom vysporiadaní“, ktorej obsah nebol preukázaný, ako aj z dôvodu absencie podstatnej náležitosti zmluvy o budúcej zmluve, a to dohodnutej doby, do ktorej uzavrú kúpnu zmluvu o prevode vozidla.

7. Podstata odvolacích argumentov žalobcu bola koncentrovaná na tvrdenia o nesprávnom právnom posúdení a nedostatočnom zistení skutkového stavu veci, keď podľa žalobcu skutkové závery súdu prvej inštancie nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.

8. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo vyjadrení strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo, opomenul. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

9. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nemu vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

10. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov vyplynuli, skutkové závery súdu prvej inštancie majú oporu vo vykonanom dokazovaní, súd prvej inštancie neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z . Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva nasledovné.

11. Podľa právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

12. Podľa právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

13. Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

14. Podľa , písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

15. Podľa až 3 (ďalej len ""), účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. Ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté. Tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela.

16. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie reštriktívnym spôsobom vyložil ustanovenia právnych predpisov na vec sa vzťahujúcich a neaplikoval ustanovenie , podľa ktorého ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Taktiež namietal, že momentom, kedy malo dôjsť k uzavretiu budúcej kúpnej zmluvy, bolo vyplatenie leasingových splátok leasingovej spoločnosti. Moment plnenia, teda povinnosť uzavretia budúcej kúpnej zmluvy zo strany žalovaného je v článku III. bod 2 zmluvy o výpožičke jednoznačne určená a tým je práve vyplatenie leasingových splátok leasingovej spoločnosti zo strany žalovaného. Vzhľadom na uvedené mal žalovaný bezodkladne (obratom) pristúpiť k uzavretiu samotnej kúpnej zmluvy na motorové vozidlo. Časový

termín, dokedy malo dôjsť k uzavretiu budúcej kúpnej zmluvy, je presne určený zmluvou o výpožičke, a to (bezprostredne) po vyplatení leasingových splátok, pričom súd prvej inštancie tu v rozpore s tým vidí bližšie neohraničený časový úsek. Táto odvolacia námietka žalobcu je zjavne neopodstatnená. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania - oboznámením listinného dôkazu, ktorou je zmluva o výpožičke, dospel k správnemu skutkovému zisteniu, že táto ani v čl. III. bod 2 a ani v inom svojom ustanovení neobsahuje dobu, do ktorej má dôjsť k uzavretiu (budúcej) kúpnej zmluvy, na základe ktorej malo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k vozidlu. Žalovaný sa zaviazal previesť vlastnícke právo k vozidlu žalobcovi kúpnou zmluvou po uhradení všetkých leasingových splátok, avšak bez toho, aby bola dohodnutá doba, do ktorej strany kúpnu zmluvu uzavrú. Znenie zmluvy nemožno vykladať spôsobom uvádzaným žalobcom, keď v danom prípade už nejde o výklad zmluvy ale o dotváranie jej obsahu, a to o podstatnú náležitosť, ktorú zmluva neobsahuje. Takto nemožno obsah zmluvy a tým prejav vôle zmluvných strán dotvoriť a doplniť listinami, ktoré nie sú súčasťou zmluvy, a už vôbec nie svedeckou výpoveďou, ak absentuje podstatná náležitosť zmluvy, pre ktorú zákon predpisuje písomnú formu. Dohodnutie doby, do ktorej zmluvné strany uzavrú (budúcu) zmluvu (v tomto prípade kúpnu zmluvu) je podstatnou náležitosťou zmluvy, v dôsledku absencie ktorej zmluva, ktorá by mala byť zmluvou o budúcej zmluve, a ktorá bola obsiahnutá v zmluve o výpožičke, je absolútne neplatným právnym úkonom a žalobca sa tak nemôže na jej podklade úspešne domáhať nahradenia prejavu vôle žalovaného uzavrieť kúpnu zmluvu. Ustanovenie nie je možné v danom prípade použiť, pretože nie je možné z neho vyvodiť stanovenie konca doby, do ktorej má byť budúca zmluva uzavretá tak, ako je to nevyhnutné pre platné uzavretie zmluvy o budúcej zmluve podľa ustanovenia . Zmluva o výpožičke v čl. III. bod 2 v súvislosti so špecifikáciou záväzku žalovaného previesť na žalobcu vlastnícke právo kúpnou zmluvou výslovne odkazuje na tzv. „Zmluvu o finančnom vysporiadaní“, ktorá nie je dostatočne špecifikovaná, aby nemohla byť zamenená s inou zmluvou, a ktorej obsah vykonaným dokazovaním zistený nebol, keďže túto zmluvu žiadna zo strán ako dôkaz nenavrhla, nepredložila, dokonca ju ani žalobca podľa jeho tvrdenia nemá k dispozícii. Pokiaľ Zmluva o výpožičke obsahuje ustanovenie o tom, že jej platnosť nezávisí na platnosti „Zmluvy o finančnom vysporiadaní“, táto námietka nemá akúkoľvek relevanciu k predmetu konania, pretože ustanovenie zmluvy o výpožičke, z ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok, výslovne na túto zmluvu odkazuje a bez „Zmluvy o finančnom vysporiadaní“ nie je možné s určitosťou zistiť, čo je obsahom predmetného právneho úkonu. Uvedené tak spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy o výpožičke v časti dojednania zmluvy o budúcej zmluve aj z dôvodu neurčitosti ako správne skonštatoval aj súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie pritom správne posudzoval vec aj v zmysle základného princípu výkladu zmlúv, ktorým je priorita takého výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady, pričom správne dospel k záveru, že ani výkladom zmluvy o výpožičke nemožno dôjsť k právne udržateľnému záveru, že táto zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o budúcej zmluve a táto je určitým právnym úkonom, v dôsledku ktorého by sa žalobca mohol úspešne domáhať nahradenia prejavu vôle žalovaného uzavrieť kúpnu zmluvu na prevod vlastníckeho práva k vozidlu.

17. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci vykonal všetky navrhnuté relevantné dôkazy a z vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a správne aplikoval a interpretoval na úplne zistený skutkový stav právne normy ustanovení a až 3 . Nakoľko odvolacie námietky vzhľadom na to, čo uviedol odvolací súd vyššie, neboli dôvodné, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil.

18. V odvolacom konaní mal žalovaný plný úspech, preto odvolací súd v zmysle v spojení s a rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

19. O samotnej výške náhrady trov konania v prvoinštančom, ako aj odvolacom konaní, rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa ( ).

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).