Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/100/2020

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: W. H., I.. X.X.XXXX, V. X, XXX XX M., o zaplatenie 25.534,75 Eur s príslušenstvom, o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

Návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .

Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Písomným podaním doručeným súdu elektronicky 2.12.2020 o 20:03 hod žalobca navrhol, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie tak, že vydá uznesenie, ktorým zriadi na nehnuteľný majetok: • nehnuteľnosť zapísaná na LV XXXX, T. M., T. Č. O., N. Ú. Č. O., B. Č. XXXX/XX vo výmere 1331 m2, XXXX/XX vo výmere 165 m2, XXXX/XX vo výmere 145 m2, druh pozemku orná pôda a zastavaná plocha a nádvorie, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov podiel, podiel k celku 1/1 • nehnuteľnosť zapísaná na Y. XXXX, T. M., T. Č. O., katastrálne územie Č. O., B. Č. XXXX/XX vo výmere 105 m2, orná pôda, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, podiel k celku 1/2 • nehnuteľnosť zapísaná na Y. XXXX, T. M., T. Č. O., N.Y. Ú. Č. O., parcelné číslo XXXX/XX vo výmere 223 m2, orná pôda, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, podiel k celku 1/4 • nehnuteľnosť zapísaná na Y. XXXX, T. M., T. Č. O., katastrálne územie Č. O., B. Č.Í. XXXX/XX vo výmere 211 m2, orná pôda, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, podiel k celku 1/4 (ďalej len „označený nehnuteľný majetok“) záložné právo v prospech žalobcu, a to za účelom zabezpečenie jeho pohľadávky priznanej platobným rozkazom vydaným Okresným súdom Banská Bystrica v konaní pod sp. zn. .

2. Žalobca toto podanie odôvodnil tým, že je bankou, ktorá vedie bežné účty pre klientov, a že žalovaný v postavení bývalého zamestnanca žalobcu, osobného bankára, neoprávnene nakladal s finančnými prostriedkami na bežnom účte klientky W.. S. T., XXX XX X. XXX, a ďalších bežných účtoch klientov žalobcu, a to takým spôsobom, že prostriedky klientov používal pre vlastnú potrebu bez súhlasu klientov a ich autorizácie. Žalobca uviedol, že za konanie žalovaného doposiaľ poskytol odškodné 5 poškodeným klientom, a že výška škody v prvom prípade klientky W.. S. T. predstavuje čiastku 104.313,49 EUR, ktorú si žalobca uplatnil voči žalovanému v občiansko-právnom konaní, v ktorom Okresný súd v Banskej Bystrici vydal dňa 30.11.2020 platobný rozkaz v konaní pod sp. zn. , ktorým uložil žalovanému, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi istinu vo výške 104 313,49 Eur a úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 104 313,49 Eur od 15.10.2020 do zaplatenia alebo v tej istej lehote podal odpor.

3. Žalobca ďalej uviedol, že platobný rozkaz k dnešnému dňu nenadobudol právoplatnosť, a že plánuje v krátkom čase uplatniť na súde nárok na náhradu odškodného, ktoré za konanie žalobcu poskytol ďalším 4 poškodeným klientom a predpokladá, že v blízkej budúcnosti bude musieť za konanie žalovaného

odškodniť ešte ďalších dvoch klientov. Dodal, že žalovaný (pozn. súdu: správne zrejme žalobca), poškodená klientka T. a viacero ďalších poškodených klientov podalo trestné oznámenie vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu podvodu a sprenevery, čo sa stalo predmetom vyšetrovania vedeného Okresným riaditeľstvo policajného zboru v Prešove pod ČVS. ORP-958/4-VYS-PO-2020, a že žalovaný je spoluvlastníkom označeného nehnuteľného majetku.

4. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho zariadenia žalobca odôvodnil iba všeobecne tým, že „s ohľadom na majetkové pomery žalovaného (pozn. súdu: ktoré okrem jeho spoluvlastníctva k označeným nehnuteľnostiam nijako bližšie nešpecifikoval), výšku ním spôsobenej škody a obzvlášť opovrhnutia hodný spôsob jeho konania je dôvodné sa domnievať, že žalovaný sa bude snažiť vyhnúť dobrovoľnému výkonu súdneho rozhodnutia, prípadne hľadať spôsob ako zmariť výkon exekučného titulu prostredníctvom exekučného konania. Podľa názoru žalobcu hrozí, že pred nadobudnutím právoplatnosti platobného rozkazu pod sp. zn. ako aj ďalších rozhodnutí v budúcich konaniach iniciovaných žalobcom voči žalovanému (pozn. súdu: hoci podľa návrhu žalobcu by pritom predmetné zabezpečovacie opatrenia malo slúžiť výlučne len na zabezpečenie pohľadávky priznanej označeným platobným rozkazom vydaným Okresným súdom Banská Bystrica v konaní pod sp. zn. ) sa žalovaný bude snažiť nehnuteľného majetku zbaviť (pozn. súdu: žalobca však na osvedčenie týchto obáv neuviedol nič z čoho by vyplývalo, že by žalovaný k tomu aktuálne smeroval, resp. že by sa žalovaný aktuálne snažil zbaviť čo i len časti svojho majetku). Z tohto dôvodu existuje podľa žalobcu naliehavý právny záujem na zabezpečení nárokov žalobcu zriadením záložného práva rozhodnutím súdu.“

5. Na preukázanie svojich tvrdení (k skutkovým okolnostiam uvedeným v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia) žalobca predložil neautorizovanú listinu obsahujúcu podľa neho platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Banská Bystrica v konaní pod sp. zn. , a ďalej reklamácie klientov (formulár k reklamácii platobnej operácie vykonanej 4.11.2019 zo dňa 12.10.2020, podľa ktorej W.. H. neodovzdal klientke W.. S. T. výdaj 500,- Eur, a formulár k reklamácii termínovaného účtu W.. S. T. vo výške 100.000,- Eur zo dňa 29.9.2020, podľa ktorej W. W. H. neoprávnene nakladal s finančnými prostriedkami klientov), potvrdenie OO PZ Sabinov o podaní trestného oznámenia (pani S. T.) zo dňa 29.9.2020 vo veci podozrenia zo zločinu sprenevery (bez ďalšieho zrejmého obsahu tohto trestného oznámenia), a listinu nazvanú žalobcom ako potvrdenie o úhrade odškodného (nedatovanú internú listinu žalobcu - riaditeľky odboru účtovníctva - o tom, že z vnútrobankového účtu číslo M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX mala byť dňa 15.10.2020 prevedená suma 104 313,49 EUR na účet číslo M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX s popisom „REKLAMÁCIA Č.402/2020“).

6. Podľa verejného registra katastra nehnuteľností ( a ), a to výpisu LV č. XXXX pre katastrálne územie Č. O., na podstatnej časti označeného nehnuteľného majetku, a to parcelách č. XXXX/XX, XXXX/XX F. XXXX/XX je už v súčasnosti na základe zmluvy zo dňa 7.12.2017 zriadené záložné právo v prospech inej spoločnosti (Všeobecnej úverovej banky, a.s.), ktoré tak predchádza prípadnému záložnému právu zriadenému navrhovaným zabezpečovacím opatrením, čo nepochybne sťažuje možnosť, aby sa žalovaný tohto majetku jednoducho „zbavil“, a znižuje aj možnosť (mieru) uspokojenia žalobcu z navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia a jeho význam.

7. Podľa (ďalej len „“) zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa veta prvá súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

8. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení zabezpečovacie opatrenie predpokladá návrh na jeho vydanie a odôvodnenú potrebu, aby bola (eventuálna) peňažná pohľadávka veriteľa (najčastejšie žalobcu), o ktorú v konaní ide (keďže podľa názoru súdu nie je vylúčené, aby išlo aj o nárok protistrany na náhradu trov konania), zabezpečená s poukazom na obavu, že exekúcia bude ohrozená. Táto potreba by teda mala vychádzať z toho, že strana má pravdepodobne právo, ktorého ochrany sa domáha, a že v čase rozhodovania je tu dôvodná obava, že bez navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia bude neskôr nútený výkon jej (osvedčeného) práva (na peňažné plnenie), teda jeho exekúcia, reálne ohrozená. Inými slovami - podmienkou pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia je teda jednak nielen hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku o ktorý v konaní ide, ale aj osvedčenie obavy, že ide o taký stav, že bez navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia je exekúcia, vzhľadom na nejaké konkrétne skutočnosti, reálne ohrozená. Nestačí teda osvedčiť len to, že veriteľ má snáď voči dlžníkovi eventuálne (hoci aj značnú) peňažnú pohľadávku (o ktorej ešte nebolo právoplatne rozhodnuté), a jednoduchú neistotu o úhrade dlhu (o ktorom ešte nebolo právoplatne rozhodnuté), ale aj obavu, že budúca exekúcia tejto pohľadávky je, vzhľadom na nejaké ďalšie konkrétne skutočnosti s ich možným negatívnym vplyvom na prípadný nútený výkon práva (odlišné od samotných dôvodov vzniku pohľadávky), ohrozená (teda osvedčiť obavu, že nútené vymoženie peňažnej pohľadávky, o ktorú v konaní ide, bude ohrozené). Inak by zákon možnosť vydania zabezpečovacieho opatrenia viazal už na samotné osvedčenie práva (a nie aj obavy, že exekúcia bude ohrozená) vzhľadom na skutočnosť, že veriteľ nemá jednoducho (nikdy) istotu, že jeho peňažná pohľadávka bude v budúcnosti uspokojená. Súdy by tak potom ale zabezpečovacie opatrenie mali vydať vždy, keď ich veriteľ o to požiada, svoje právo osvedčí a nemá istotu, či jeho pohľadávka bude neskôr uspokojená (čo nemá prakticky nikdy), čo je zjavný nezmysel. Nestačí teda len osvedčenie dlhu a jednoduchá neistota jeho úhrady, ale musí byť osvedčená (ďalšími konkrétnymi skutočnosťami) aj odôvodnená obava (nie len neistota), že exekúcia bude ohrozená.

9. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia teda musí tvrdiť a osvedčiť aspoň základné skutočnosti o pravdepodobnosti (základe aj výške) svojho právneho nároku (na peňažnú pohľadávku) voči označenej strane, ktorý má byť zabezpečený, ale tiež skutočnosti odôvodňujúce obavu, že prípadná exekúcia je v danom prípade (aj vzhľadom na všetky okolnosti, najmä ak sú dotknuté veci v spoluvlastníctve aj iných osôb, alebo na nich viazne už aj iné predchádzajúce záložné právo) reálne ohrozená, teda aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia (vrátane jeho primeranosti a zmyslu - najmä ak je označený nehnuteľný majetok, tak ako v tomto prípade, v spoluvlastníctve viacerých osôb, a na predmete zálohu viazne aj iné predchádzajúce záložné právo banky, ktoré tak význam ďalšieho záložného práva a pravdepodobnosť účelovej manipulácie či prevodov znižujú). Netreba pritom stratiť so zreteľa, že zabezpečovacie opatrenie, vzhľadom na jeho výnimočný charakter, obvykle skrátené konanie pri rozhodovaní o ňom (bez vyjadrenia druhej strany) a jeho predbežnú vykonateľnosť je možné vydať len vtedy, ak je to na základe osvedčených tvrdení jeho navrhovateľa zrejme (neodkladne) potrebné (a v len nevyhnutnej miere).

10. Zabezpečovacím opatrením (vydávaným v skrátenom konaní bez vyjadrenia protistrany) teda nepochybne nemožno autoritatívne upravovať pomery (majetkové a vecné práva) v podstate akéhokoľvek (zatiaľ iba potenciálneho) dlžníka len preto, že navrhovateľ má voči nemu (potenciálnu) pohľadávku a vedie súdny spor. Samotná existencia (potenciálnej) dlžnej pohľadávky (v akejkoľvek výške) a vedenie súdneho konania totiž samy o sebe dôvodom pre zriadenie (akéhokoľvek) záložného práva nie sú. Ak by sme akceptovali názor, že už samotná (eventuálna) pohľadávka žalobcu (nech by aj bola akokoľvek vysoká), a nedostatok informácií o ekonomickej situácii a majetkových pomeroch (eventuálneho) dlžníka, bez toho aby boli osvedčené (a v tomto prípade dokonca aspoň čo i len tvrdené) akékoľvek vážne skutočnosti alebo kroky (eventuálneho) dlžníka ohrozujúce jej možnú budúcu exekúciu, by mali odôvodňovať vydanie zabezpečovacieho opatrenia (zriadenie záložného práva) na majetok (eventuálneho) dlžníka, tak v takom prípade prakticky vždy, v prípade akejkoľvek uplatnenej pohľadávky, ak by bola osvedčená a nebola (dostatočne) zabezpečená (záložným právom alebo inak), tak by sa vlastne malo v každom súdnom konaní na návrh (potenciálneho) veriteľa zrejme vydať zabezpečovacie opatrenie, čo je zjavný nezmysel.

11. Vyššie opísaná situácia pritom nastala aj v tomto prípade. Návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je z tohto pohľadu nekvalifikovaný, okrem skutočností svedčiacich o okolnostiach vzniku deklarovanej pohľadávky (ktorými odôvodňuje svoje právo vo veci samej) ničím neodôvodnený. Potrebu navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil v podstate iba tým, že žalovaný sa môže zbaviť svojho nehnuteľného majetku (disponovanie s ktorým je pritom už čiastočne obmedzené predkupným právom spoluvlastníkov, záložným právom iného subjektu, i normami trestného práva - viď skutková podstata trestného činu Poškodzovania veriteľa podľa ), neuviedol a neosvedčil však nič konkrétne, z čoho by nateraz (v čase rozhodovania súdu o zabezpečovacom opatrení) vyplývali vážne obavy, že sa jeho pozícia zhorší a jeho exekúcia (na označené nehnuteľnosti), i jej význam, sú ohrozené.

12. Okrem toho predmetný návrh (ktorým je súd viazaný) je formulovaný aj neurčito bez dostatočného vymedzenia zabezpečovanej pohľadávky, nakoľko táto je špecifikovaná iba ako pohľadávka priznaná označeným platobným rozkazom (ktorý právoplatný nie je, a môže byť zrušený) a nie jej pôvodom (vznikom), týka sa konania na inom súde, a navyše predmetný návrh smeruje k zriadeniu záložného práva na nehnuteľný majetok, ktorý je podľa návrhu v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, avšak druhý manžel za účastníka tohto konania (ktoré sa dotýka vecných jeho práv k spoločnej nehnuteľnosti, resp. podielu na nej) označený nie je, a navrhované zabezpečovacie opatrenie by tak vo vzťahu tomuto majetku aj z tohto dôvodu zrejme vydané byť nemohlo.

13. Toto konanie, ktoré sa týka úpravy právnych pomerov (záložného práva) k predmetu vlastníctva, sa pritom vo svojej podstate dotýka práv a povinností všetkých (spolu)vlastníkov dotknutých podielov označených nehnuteľnostiach, a preto musia byť účastníkom tohto konania všetci spoluvlastníci dotknutých objektov (tzv. nútené procesné spoločenstvo podľa ). Je tomu tak preto, aby jednak neboli ukrátení na svojich právach, a mohli sa k veci vyjadriť, a najmä preto, aby rozsudok mohol byť pre nich záväzný a mal vôbec význam (rozsudok zaväzuje len strany konania - ). Z povahy veci je teda z hľadiska vecnej legitimácie nevyhnutné, aby v konaní vystupovalo spoločenstvo, inak musí byť žaloba zamietnutá.

14. Z všetkých týchto dôvodov preto súd navrhované zabezpečovacie opatrenie, pre nedostatok osvedčenia jeho potreby a obavy z ohrozenia budúceho možného núteného výkonu (eventuálneho) rozhodnutia (exekúcie), ako i podľa pre nedostatok núteného procesného spoločenstva tohto konania týkajúceho sa vecných práv k veciam aj druhého manžela, ktorý sa podľa dispozície žalobcu na konaní nezúčastňuje, zamietol.

15. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, a preto by mal súd v zmysle ust. aj bez návrhu (s prihliadnutím na obsah súdneho spisu) v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, priznať mu podľa plnú náhradu trov konania, o ktorej výške by následne v zmysle rozhodol po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (ktoré by vydal súdny úradník). Keďže však žalovanej strane v doterajšom konaní podľa obsahu súdneho spisu doposiaľ žiadne konkrétne preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva (trovy konania) nevznikli, toto uznesenie sa žalovanému v zmysle ust. ani nedoručuje, a o jeho eventuálnych neskorších trovách môže byť rozhodnuté v prípadnom odvolacom konaní, a neúspešný žalobca na náhradu trov konania nemá právo, súd náhradu trov konania stranám nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach podania podľa (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).