Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cpr/8/2024

Uznesenie

Okresný súd Trenčín o návrhu navrhovateľky A. B. C., narodenej XX.XX.XXXX, bytom v D. E. F., G. E. XXX/XX, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Stanislav Ďurica s. r. o., so sídlom v Bratislave, Jégeho 16999/12, IČO 47 247 673, za ktorú koná JUDr. Stanislav Ďurica, proti odporcovi Centrum sociálnych služieb - DOMOV JAVORINA, so sídlom v D. E. F., C. XXX/XX, IČO 31 118 682, na nariadenie neodkladného opatrenia takto

rozhodol:

I. N a r i a ď u j e s a neodkladné opatrenie nasledovného znenia: "Pozastavuje sa účinnosť výpovede z pracovného pomeru zo dňa 13.12.2023, danej odporcom navrhovateľke, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej."

II. Navrhovateľke s a u k l a d á , aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala ako žalobkyňa proti odporcovi ako žalovanému žalobu o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru zo dňa 13.12.2023.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ a odporca uzatvorili dňa 15.04.1999 pracovnú zmluvu, na základe ktorej bola navrhovateľka zamestnaná u odporcu najprv ako upratovačka a neskôr, po dohode o zmene pracovnej zmluvy, ako opatrovateľka, pričom pozíciu opatrovateľka zastáva aj v súčasnosti. V priebehu viac ako 25 rokov si navrhovateľka svedomito plnila svoje pracovné povinnosti, brala a stále berie svoju prácu ako poslanie a vykonáva ju z presvedčenia. S prácou navrhovateľky boli dlhodobo všetci spokojní, a to tak zo strany zamestnávateľa, ako aj zo strany kolegov a klientov zamestnávateľa. Situácia sa zmenila až dňom oznámenia navrhovateľky o neuspokojivých podmienkach v zariadení zamestnávateľa a následným zasadzovaním sa o riadne prešetrenie situácie v zariadení. Aj napriek dlhodobej spokojnosti s prácou navrhovateľky, mal odporca zrazu záujem ukončiť s navrhovateľkou pracovný pomer, založený pracovnou zmluvou, na základe čoho bola dňa 14.12.2023 navrhovateľke doručená výpoveď podľa . Výpoveď bola doručená krátko po tom, čo navrhovateľka urobila oznámenie o protispoločenskej činnosti v zariadení zamestnávateľa. Výpoveď je neplatná z dôvodu, že bola uskutočnená v príčinnej súvislosti s oznámením protispoločenskej činnosti. Zároveň aj samotné odôvodnenie výpovede údajným opakovaním menej závažných porušení pracovnej disciplíny, ktorých sa mala navrhovateľka dopustiť tak, že najskôr vyvolala konflikt na pracovisku a následne sa nezapísala do knihy hlásení, ja skutkovo a právne nesprávne. 19.12.2023 prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom rozhodol o poskytnutí ochrany v zmysle zákona o ochrane oznamovateľov celkom štyrom zamestnancom zamestnávateľa, ktorí oznámili protispoločenskú činnosť zamestnávateľa. O túto ochranu navrhovateľka žiadala ešte pred tým, ako jej bola daná výpoveď, a to dňa 18.10.2023. Následne dňa 17.12.2023 doručila navrhovateľka Úradu na ochranu oznamovateľov žiadosť o poskytnutie ochrany podľa zákona o ochrane oznamovateľov. Úrad si vyžiadal aj stanovisko zamestnávateľa, ktorý sa vyjadril 22.01.2024. Dňa 27.02.2024 vydal uvedený úrad potvrdenie pod č. , ktorým pozastavil účinnosť pracovnoprávneho úkonu, výpovede, podľa v nadväznosti na zákona o ochrane oznamovateľov. Potvrdenie o pozastavení

účinnosti bolo navrhovateľke doručené 29.02.2024. Pasívna legitimácia odporcu je teda daná tým, že ako zamestnávateľ navrhovateľky urobil voči nej ako oznamovateľke protispoločenskej činnosti pracovnoprávny úkon, výpoveď, na základe ktorého sa má skončiť jej pracovný pomer, a to v súvislosti s oznámením navrhovateľky o zlých podmienkach pre klientov v zariadení zamestnávateľa. Keďže bol voči navrhovateľke ako oznamovateľke protispoločenskej činnosti urobený pracovnoprávny úkon, ktorý bol v príčinnej súvislosti s jej oznámením, je nevyhnutné z dôvodu ochrany jeho práv pozastaviť účinnosť tohto pracovnoprávneho úkonu a následne určiť jeho neplatnosť.

2. Navrhovateľka je viac ako 25 rokov nepretržite zamestnaná u odporcu a okrem práce opatrovateľky je predsedkyňou odborového orgánu ROD ZO ECHOZ uniJA v CSS-DOMOV JAVORINA. Navrhovateľka a jej kolegovia dlhodobo pociťovali, že ich pracovné podmienky, ale najmä podmienky pre klientov v zariadení zamestnávateľa sú nevhodné a dlhodobo neudržateľné. Postupom času si začali uvedomovať, že zamestnávateľ situáciu sám od seba nebude aktívne riešiť a ak teda chcú zabezpečiť klientom zariadenia civilizované podmienky adekvátne 21. storočiu, musia sami podniknúť kroky na zlepšenie situácie. Keďže interná snaha o zlepšenie situácie v zariadení neviedla k úspechu, navrhovateľka a jej kolegovia sa rozhodli, že jedinou možnosťou, ktorá im zostáva, v snahe zlepšiť situáciu klientov v zariadení, je obrátiť sa na externé nezávislé inštitúcie príslušné na riešenie situácie a zároveň prehovoriť o nevyhovujúcich podmienkach v zariadení aj verejne, konkrétne vystúpili v TV Markíza v relácii Reflex, odvysielanej 11.10.2023. V uvedenej relácii poukázali na neakceptovateľnú situáciu v zariadení zamestnávateľa. Poukázali na viaceré zarážajúce, bežne sa vyskytujúce, situácie v zariadení. Jednou z nich je napríklad situácia, keď klientka prechádzajúca sa po chodbe zariadenia, musí zniesť pohľad na iného klienta zariadenia, ktorý sa po chodbe pohybuje nahý a dokonca na chodbe vykonáva potrebu. Ďalšou je situácia, keď za klientkou príde iný klient a začne ju nevhodne obchytkávať. Alebo situácia, keď zatiaľ čo nevidiaca pacientka ide na záchod, ľahne si do jej postele spomínaný klient, ktorý sa rád prechádza po chodbe nahý. V zariadení sa ďalej bežne vyskytujú aj bitky, v dôsledku čoho musia byť do zariadenia privolaní aj príslušníci polície, či lekári. Klienti nemajú pokoj ani v noci, keďže sa bežne stáva, že ich v noci na ich izbe svojvoľne "navštívi" iný klient. Ďalším akútnym problémom v zariadení, na ktorý v relácii Reflex poukázal ďalší zamestnanec, je skutočnosť, že na jedného opatrovateľa v zariadení pripadá až 22 resp. 23 klientov. Uvedená značná poddimenzovanosť zariadenia vedie k častému výskytu nebezpečných situácii, keď objektívne nie je v ľudských silách jednému opatrovateľovi ustriehnuť taký vysoký počet klientov. V relácii bolo ďalej poukázané aj na prípad úmrtia klienta zariadenia. Ako v relácii hovorí dcéra zosnulého, zariadenie ju o chorobe jej otca neinformovalo a o celej situácii sa dozvedela až v momente, keď jej zavolali z nemocnice, že jej otec je mŕtvy. Z uvedených dôvodov dcéra zosnulého podala na žalovaného aj trestné oznámenie a to, okrem iného, z dôvodu zanedbania starostlivosti.

3. Nasledovali kontroly z viacerých kompetentných orgánov, jednou z nich bola kontrola vykonaná Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorá sa začala 04.10.2023. Kontrola sa zamerala na preskúmanie dodržiavania zákona o sociálnych službách pri poskytovaní sociálnych služieb. Výsledkom kontroly ministerstva bolo rozhodnutie o povinnosti prijať neodkladné opatrenie zo dňa 16.10.2023, nakoľko pri kontrole v zariadení bolo zistené, že poskytovateľ sociálnej služby (t. j. odporca) neposkytuje ošetrovateľské činnosti odborne kvalifikovaným personálom. Ministerstvo preto dospelo k záveru, že možno dôvodne predpokladať, že prijímateľov sociálnej služby vystavuje ohrozeniu života a zdravia, neľudskému alebo zlému zaobchádzaniu. Ministerstvo z uvedeného dôvodu odporcovi nariadilo, aby poskytoval odbornú činnosť, ošetrovateľskú starostlivosť, prostredníctvom osôb, ktoré spĺňajú kvalifikačný predpoklad. Kontrolu v zariadení ďalej vykonal aj Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, a to práve na podnet navrhovateľa a jeho kolegýň. Kontrola bola vykonaná 13. 09. 2023. Výsledok kontroly úradu komisára bol zaznamenaný v Správe úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. V správe úradu komisára sú konštatované viaceré nedostatky v zariadení zamestnávateľa. Úrad komisára sa tak stal už druhou nezávislou inštitúciou, ktorá potvrdila opodstatnenosť tvrdení navrhovateľky a jeho kolegýň o nevhodných podmienkach v zariadení. Fakt, že navrhovateľka a jej kolegovia okrem medializácie prípadu kontaktovali aj iné inštitúcie, s cieľom napomôcť riešeniu neakceptovateľnej situácie v zariadení zamestnávateľa, len potvrdzuje, že navrhovateľke a jej kolegom skutočne záleží na zlepšení podmienok pre klientov v zariadení. Medializácia prípadu teda nebola jedinou ich aktivitou v snahe o riešenie zlej situácie v zariadení. Okrem vyššie zmienených aktivít stojí za zmienku aj ich podnet na Inšpektorát práce Trenčín zo dňa 09.11.2023. Opomenúť nemožno ani skutočnosť, že navrhovateľka spolu s jej kolegami podali na odporcu aj trestné oznámenie vo veci podozrenia zo spáchania zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa , , () s poukazom na , §

139 písm. d), písm. e), písm. f) a iné, ktoré bolo doručené na Okresnú prokuratúru Nové Mesto nad Váhom dňa 15.11.2023.

4. Všetky vyššie uvedené aktivity navrhovateľky a jej kolegov, najmä verejné vystúpenie v TV Markíza v relácii Reflex, viedli k tomu, že sa navrhovateľka stala pre odporcu nepohodlnou a odporca začal voči nej podnikať odvetné opatrenia. Odvetné opatrenia zahŕňali aj zníženie osobných príplatkov zamestnancov, ktoré bolo ohlásené dňa 23.11.2023, teda krátko po vystúpení v relácii Reflex na TV Markíza a bolo zrealizované napriek nesúhlasu odborárov. Odvetné opatrenia nakoniec vyústili až do dania výpovede navrhovateľke. Výpoveď bola daná v priamej súvislosti s jej oznámením protispoločenskej činnosti v zariadení zamestnávateľa. Uvedenú skutočnosť síce zamestnávateľ nepriznal a výpoveď zdôvodnil inak, ale s celkového kontextu situácie je zrejmé, že ide o umelo vytvorené dôvody, ktoré majú zakryť skutočný dôvod výpovede. Odporca dal výpoveď všetkým 4 funkcionárom odborového orgánu, ktorí sa na oznamovaní protispoločenskej činnosti podieľali. 18.10.2023 doručil odporca navrhovateľke upozornenie na menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, v rovnaký deň doručil odborovému orgánu žiadosť o udelenie súhlasu na okamžité skončenie pracovného pomeru, spolu s ostatnými troma oznamovateľmi. Možno konštatovať, že išlo o koordinovanú akciu odporcu s cieľom pomstiť sa všetkým štyrom funkcionárom odborového orgánu za to, že im nebola ľahostajná situácia v zariadení. 30.11.2023 doručil odporca navrhovateľke opakované upozornenie na menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, pričom oboch porušení sa mala navrhovateľka dopustiť v jeden deň, počas predchádzajúcich 25 rokov nebola navrhovateľka ani raz na porušenie pracovnej disciplíny upozornená. Napriek nesúhlasu odborovej organizácie bola navrhovateľke 14.12.2023 doručená výpoveď zo dňa 13.12.2023. Dňa 19.12.2023 prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom rozhodol o poskytnutí ochrany v zmysle § 4 ods. 1 zákona o ochrane oznamovateľov navrhovateľovi a jeho kolegyniam, ktorí oznámili protispoločenskú činnosť zamestnávateľa. Následne dňa 17.12.2023 doručila navrhovateľka úradu žiadosť o poskytnutie ochrany podľa zákona o ochrane oznamovateľov. 27.02.2024 vydal úrad potvrdenie o pozastavení účinnosti, ktorým pozastavil účinnosť pracovnoprávneho úkonu - výpovede. Potvrdenie o pozastavení účinnosti bolo doručené navrhovateľke dňa 29.02.2024. Navrhovateľka bola v potvrdení o pozastavení účinnosti poučená o skončení pozastavenia účinnosti pracovnoprávneho úkonu uplynutím 30 dní od doručenia tohto potvrdenia a o možnosti obrátiť sa na súd s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Zamestnávateľ odôvodnil výpoveď danú navrhovateľke tým, že sa mala údajne opakovane dopustiť menej závažného porušenia pracovnej disciplíny tým, že mala vyvolať konflikt a následne sa nezapísať do knihy hlásení.

5. S týmto navrhovateľka nesúhlasí. Ona a jej kolegovia sú všetci funkcionármi v odboroch a je ich úlohou poukazovať na nedostatky na pracovisku. Pokiaľ interná snaha o riešenie situácie nevedie k úspechu, majú odborári právo aj povinnosť oznámiť zistené nedostatky iným príslušným inštitúciám a tiež o nich prehovoriť verejne. Navrhovateľku ako oznamovateľku uznali od seba dve nezávislé inštitúcie, prokuratúra a úrad, ktoré jej zároveň poskytli ochranu. Namiesto toho aby bola uvedená snaha ocenená, navrhovateľka a jej kolegovia sa od zamestnávateľa dočkali presného opaku, a to diskriminácie, potierania odborov a aj šikany. S celkového kontextu je zjavné, že odporca celých 25 rokov nemal výhrady voči práci navrhovateľky a až vo chvíli, keď sa rozhodla s kolegami oznámiť protispoločenskú činnosť, stala sa pre zamestnávateľa nechcenou a musí čeliť jeho odvetným opatreniam. Je priveľkou zhodou okolností, keď prakticky v rovnakom čase dostanú krátko po oznámení štyria oznamovatelia výpoveď. Dve odporcom uvedené menej závažné porušenia pracovnej disciplíny sú odporcom vykonštruované s cieľom nájsť dôvod výpovede za každú cenu.

6. Chýbanie podpisov v knihe hlásení je bežnou praxou, vyskytujúcou sa v zariadení a navrhovateľka zďaleka nie je jedinou zamestnankyňou odporcu, ktorej podpis niekedy chýbal. Jej jedinečnosť v porovnaní s inými zamestnankyňami ale vyplýva z inej skutočnosti a to konkrétne z takej, že je jedinou zamestnankyňou odporcu, ktorá bola za absenciu podpisu upozornená na porušenie pracovnej disciplíny a následne za ňu dostala výpoveď. Zhodou okolností sa uvedené stalo krátko po oznámení navrhovateľky o protispoločenskej činnosti. Na základe uvedenej skutočnosti sa preto možno domnievať, že dôvodom na vyššie popísaný diskriminačný postup odporcu bolo práve oznámenie navrhovateľky o protispoločenskej činnosti. To, že dôvody výpovede sú vykonštruované a skutočným dôvodom výpovede je oznámenie o protispoločenskej činnosti ďalej naznačuje aj skutočnosť, že odporca sa v konaní pred úradom musel uchýliť k zavádzaniu až klamaniu, čo mu koniec koncov v potvrdení o pozastavení účinnosti vytkol aj samotný úrad. Úrad v tejto súvislosti konkrétne uviedol, že "vzhľadom na jednotlivé písomnosti ako aj jednotlivé odpovede na žiadosti úradu o súčinnosť ku jednotlivým

kontrolám sa javí tvrdenie zamestnávateľa k vykonanému monitoringu, podľa ktorého zamestnávateľ nemal mať vedomosť, či sa kontrola uskutočnila na základe podnetu alebo bola v pláne činnosti, ako účelové (...) úrad uvádza, že minimálne pri vykonanom monitoringu Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím z listiny "Stanovisko CSS-DOMOV JAVORINA k vykonanému monitoringu" je možné vyvodiť záver, že zamestnávateľ predpokladal, že monitoring komisárky bol vykonaný na základe podnetu opatrovateliek, ktoré boli dňa 13. 09. 2023 v službe. Zo zamestnankyňou predloženého rozpisu služieb na september vyplýva, že dňa 13. 09. 2023 mali dvaja zamestnanci nočnú službu (...) a traja zamestnanci mali dennú službu (od 06:00 hod. do 18:00 hod.) a to, vrátane zamestnankyne aj p. H. a p. B.. Úrad z vlastnej činnosti tiež zistil, že zamestnávateľ so všetkými troma zamestnankyňami, ktoré mali dňa 13.09.2023 dennú službu, ukončil pracovný pomer v rovnakom období." Z citovanej pasáže z potvrdenia o pozastavení účinnosti teda vyplývajú dva fakty. Po prvé, odporca vedome zavádzal úrad, čo samo osobe môže naznačovať, že nevie dobre preukázať dôvodnosť výpovede danej navrhovateľke. Po druhé, odporca sám predpokladal, že kontroly v zariadení sú vykonávané práve na podnet navrhovateľky a jej kolegov. Aj na základe týchto skutočností sa preto javí príčinná súvislosť medzi oznámením navrhovateľky a jej výpoveďou ako daná. Výpoveď daná navrhovateľke jednoznačne súvisí s jej oznámením protispoločenskej činnosti, čo vyplýva z toho, že navrhovateľka je zamestnaná u odporcu 25 rokov, počas ktorých nebola nikdy upozornená na porušenie pracovnej disciplíny a ani nebola vyjadrená nespokojnosť s jej prácou. Bezprostredne po tom, ako urobila oznámenie o protispoločenskej činnosti, sa začali odvetné opatrenia voči jej osobe, ktoré vyústili až do výpovede z pracovného pomeru. V rovnakom období odporca ukončil pracovný pomer výpoveďou aj s ďalšími 3 kolegami navrhovateľky, ktorí všetci spolu s ňou urobili oznámenia o protispoločenskej činnosti. Pri výpovediach daných 3 kolegom aj samotný odporca priznal, že skutkovým dôvodovom výpovedí bolo verejné oznámenie zamestnancov o protispoločenskej činnosti v zariadení, ktoré označil za údajné porušenie povinnosti mlčanlivosti. Jediným rozdielom medzi navrhovateľkou jej troma kolegami je, že navrhovateľka osobne nevystúpila v relácii Reflex na TV Markíza a odporca teda nemohol odôvodniť jej výpoveď rovnako, ako odôvodnil výpovede jej kolegov. Odporca zavádzal úrad o skutočnosti, že nemal vedomosť o tom, že kontroly v zariadení sú vykonané na podnet navrhovateľky a jej kolegov, pretože z listinných dôkazov vyplýva, že o tom vedomosť mal a opakovane na to poukazoval. Odporca odôvodnil výpoveď umelo vymyslenými dôvodmi, ktoré nie je objektívne možné považovať za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. K prvému menej závažnému porušeniu pracovnej disciplíny malo dôjsť tým, že navrhovateľka na pracovisku porušila povinnosť nevyvolávať konflikty. V súvislosti s týmto údajným porušením pracovnej disciplíny bolo riaditeľom odporcu zvolané zasadnutie komisie na prešetrenie menej závažného porušenia pracovnej disciplíny. Už len toto samo o sebe svedčí o tom, že zamestnávateľ nepostupoval v prípade navrhovateľky rovnako, ako by postupoval v prípade zamestnanca, ktorý nie je oznamovateľom protispoločenskej činnosti. Zvolávanie komisie na prešetrenie menej závažného porušenia pracovnej disciplíny, pri ktorom nedošlo k žiadnej škode, neboli spôsobené žiadne závažné následky, a vôbec neprišlo k akémukoľvek negatívnemu ovplyvneniu fungovania zariadenia zamestnávateľa, je mimoriadne neštandardné. Navyše, podľa zamestnávateľa táto komisia potvrdila, že k menej závažnému porušeniu pracovnej disciplíny došlo, avšak v skutočnosti táto komisia povedala, že "k podanému písomnému upozorneniu sa komisia nebude vyjadrovať". K druhému údajnému menej závažnému porušeniu pracovnej disciplíny malo dôjsť tým, že v knihe hlásení chýbal podpis navrhovateľky, čo zamestnávateľ zistil pri vykonávaní kontroly len 4 dni po tom, ako sa navrhovateľka mala dopustiť prvého porušenia pracovnej disciplíny a len 1 deň po tom, čo jej bolo doručené upozornenie na menej závažné porušenie pracovnej disciplíny a na možnosť podania výpovede. Faktom je, že podpisy v knihe hlásení absentovali dlhodobo a od viacerých zamestnancov a išlo teda o zamestnávateľom tolerované správanie. Chýbajúci podpis nespôsobuje žiadnu škodu, žiadne negatívne následky a nemá vplyv na riadne fungovanie zariadenia zamestnávateľa. Navrhovateľka bola jedinou zamestnankyňou, u ktorej žalovaný vyhodnotil túto skutočnosť ako porušenie pracovnej disciplíny a sankcionoval ho výpoveďou, čo je opäť dôkazom o diskriminačnom konaní voči navrhovateľke ako oznamovateľke protispoločenskej činnosti. Na základe vyššie uvedeného je teda zrejmé, že výpoveď daná navrhovateľke je neoprávnená a je len odvetným opatrením za jej oznámenie protispoločenskej činnosti.

7. Účelom neodkladného opatrenia je teda zabrániť zamestnávateľovi v poškodzovaní práv a oprávnených záujmov navrhovateľky v súvislosti s oznámením. To znamená, že zamestnávateľovi je nutné zabrániť v tom, aby ukončil pracovný pomer s navrhovateľkou výpoveďou, prestal jej prideľovať prácu a poskytovať plat. Neodkladné opatrenie má teda za účel zachovanie práv a oprávnených záujmov navrhovateľky, ktoré jej vyplývajú z pracovného pomeru so zamestnávateľom, a to až do momentu

právoplatného rozhodnutia súdu o (ne)platnosti tohto právneho úkonu. Ďalej výpoveďou dochádza k porušovaniu zásady rovnakého zaobchádzania podľa ustanovenia § 2 ods. 1 antidiskriminačného zákona, nakoľko dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. Je preto nevyhnutné posudzovať zásah do práv a oprávnených záujmov navrhovateľky aj v nadväznosti na porušenie zásady rovnakého zaobchádzania zo strany odporcu ako zamestnávateľa. Z § 9 ods. 2 antidiskriminačného zákona vyplýva, že ak ide o nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, navrhovateľka sa môže domáhať neplatnosti právneho úkonu, ktorého účinnosť bola podľa osobitného predpisu pozastavená. Z uvedeného vyplýva, že na to, aby sa navrhovateľka mohla domáhať neplatnosti pracovnoprávneho úkonu, výpovede z pracovného pomeru, je zákonnou požiadavkou, aby účinnosť tohto právneho úkonu bola pozastavená podľa zákona o ochrane oznamovateľov. Na základe uvedeného je zrejmé, že neodkladným opatrením je nutné bezodkladne upraviť pomery medzi navrhovateľkou ako zamestnancom a odporcom ako zamestnávateľom.

8. Neodkladným opatrením je nutné bezodkladne upraviť pomery medzi navrhovateľkou a odporcom. Bezodkladná úprava pomerov je potrebná preto, aby boli zachované práva a oprávnené záujmy navrhovateľky, ktoré jej vyplývajú z pracovného pomeru a zabránilo sa tak odporcovi v uplatňovaní účinkov výpovede v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, aby navrhovateľka neprišla o stály príjem, na ktorý je existenčne odkázaná a nedostala sa tak kvôli jej oznámeniu protispoločenskej činnosti do finančnej tiesne, aby sa navrhovateľka mohla domáhať neplatnosti výpovede, ktorej účinnosť bola pozastavená, tak ako to predpokladá ustanovenie antidiskriminačného zákona, a aby navrhovateľka mohla naďalej vykonávať prácu, ktorú považuje za spoločensky veľmi dôležitú a vníma ju ako svoje poslanie.

9. Navrhovateľka skutkové tvrdenia z návrhu doložil listinnými dôkazmi, obsah ktorých nebol v rozpore s jej tvrdeniami.

10. Podstatná z nich bola písomná výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 13.12.2023 podľa , daná odporcom navrhovateľke. Odporca ako zamestnávateľ ako dôvody výpovede uviedol, že došlo k opakovanému menej závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, ku ktorému došlo spôsobom, ako je uvedené v návrhu. Okresná prokuratúra Nové Mesto nad Váhom písomne dňa 19.12.2023 oznámila navrhovateľke, že bolo rozhodnuté o poskytnutí ochrany jej osobe v zmysle ustanovení Zákona o ochrane oznamovateľov. Úrad na ochranu oznamovateľov rozhodol dňa 27.02.2024 (číslo spisu I./XXXX, I./XXXX, číslo záznamu I.) tak, že pozastavil účinnosť pracovnoprávneho úkonu, výpovede z pracovného pomeru zo dňa 13.12.2023. Toto rozhodnutie bolo navrhovateľke doručené 29.02.2024. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol súdu doručený 28.03.2024 formou elektronického podania.

11. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa , o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti úrad bezodkladne pozastaví účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa odseku 1, ak bola dodržaná lehota podľa odseku 1 a ak zamestnávateľ v primeranej lehote určenej úradom nepreukáže, že pracovnoprávny úkon nemá príčinnú súvislosť s oznámením. Úrad vydá potvrdenie o pozastavení účinnosti pracovnoprávneho úkonu a doručí ho zamestnávateľovi a oznamovateľovi. Pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu sa skončí uplynutím 30 dní od doručenia potvrdenia podľa odseku 2 oznamovateľovi. Doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na súd počas tejto lehoty sa trvanie pozastavenia účinnosti pracovnoprávneho úkonu predlžuje až do nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia súdu o tomto návrhu.

13. Podľa o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie; ak ide o nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu oznámenia

kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, môže sa tiež domáhať neplatnosti právneho úkonu, ktorého účinnosť bola podľa osobitného predpisu pozastavená.

14. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

15. Podľa , , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

16. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

17. Podľa , , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.

18. V danom prípade navrhovateľka navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej, ktorým sa má pozastaviť účinnosť výpovede z pracovného pomeru zo dňa 13.12.2023, ktorým mal byť skončený jeho pracovný pomer s odporcom ako jeho zamestnávateľom.

19. Vo všeobecnosti platí, že súd nariadi neodkladné opatrenie na základe návrhu len vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady ustanovené v , pričom tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať náležitosti uvedené v . Z týchto ustanovení je zrejmé, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo existuje obava, že exekúcia budúceho rozhodnutia bude ohrozená. Jeho nariadenie je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a navrhovateľ opíše skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

20. Súd po posúdení obsahu návrhu a pripojených listinných dôkazov dospel k záveru, že pre vydanie neodkladného opatrenia boli splnené zákonom dané podmienky, preto návrhu vyhovel.

21. V prejednávanom prípade ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov budúcich sporových strán. Dôvodom tejto úpravy je zabezpečenie trvania pracovného pomeru navrhovateľky s odporcom, a to do doby, kým vo veci samej bude dôsledne preskúmaná dôvodnosť a zákonnosť skončenia pracovného pomeru. Na nariadenie neodkladného opatrenia tohto druhu sa vyžaduje najmä skúmanie dvoch predpokladov, a to či bola daná existencia pracovnoprávneho úkonu zamestnávateľa voči navrhovateľke ako zamestnancovi a oznamovateľovi kriminality a či odporca ako zamestnávateľ neosvedčil, že takýto úkon nemá príčinnú súvislosť s oznámením zamestnanca o kriminalite resp. protispoločenskej činnosti. V konaní bola osvedčená existencia pracovnoprávneho úkonu odporcu ako zamestnávateľa voči navrhovateľke ako oznamovateľovi protispoločenskej činnosti, zároveň zamestnávateľ neosvedčil, že pracovnoprávny úkon nemá príčinnú súvislosť s oznámením o protispoločenskej činnosti, ktoré urobila navrhovateľka. Z vyššie popísaných dôvodov, uvedených v návrhu, má súd za to, že hľadanie dôvodov, ktoré by mohli byť menej závažným porušením pracovnej disciplíny navrhovateľkou sa javí byť účelovým konaním odporcu ako zamestnávateľa a časová súslednosť úkonov odporcu v súvislosti s výpoveďou skôr napovedá, že skutočným dôvodom pre výpoveď z pracovného pomeru navrhovateľke bola reakcia na jej oznamovaciu činnosť. Je teda nateraz zrejmá príčinná súvislosť medzi výpoveďou z pracovného pomeru a oznamovacou činnosťou navrhovateľky, čo napokon potvrdzuje aj rozhodnutie Úradu na ochranu oznamovateľov o pozastavení účinnosti tohto pracovnoprávneho úkonu.

22. Súd zároveň uložil navrhovateľke povinnosť podať žalobu vo veci samej, v podobe a lehote určenej vo výroku tohto uznesenia, pokiaľ takáto žaloba podaná nebude, súd uznesenie o neodkladnom opatrení zruší.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. O prípadnom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.

Toto neodkladné opatrenie je vo výroku I. vykonateľné okamihom jeho doručenia.