Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/162/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Zuzany Molnárovej a Mgr. Michala Kačániho, PhD. v trestnej veci obžalovaného B. S. a spol., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo 06.10.2022 sp. zn. , na verejnom zasadnutí konanom 04. apríla 2024 takto

rozhodol:

Podľa z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa s použitím sa obžalovaní

1/ B. S., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom D. pri S. č. XXX, na slobode, 2/ K. S., nar. XX.XX.XXXX v D. pri S., trvale bytom D. pri S. č. XX, na slobode,

o s l o b o d z u j ú

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava III zo dňa 11.12.2020 sp. zn. , pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom základe,

ž e

ako zamestnávatelia si vo vzťahu k zamestnankyni - poškodenej M. P., trvalé bytom X. XX, okres S., z nedbanlivosti nesplnili povinnosť oboznámiť poškodenú s návodom na obsluhu balíčky pekárenských výrobkov typu RGD VR 2P a tým aj so zásadami bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s predmetným strojom, čím porušili písmeno a), písmeno a) o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov, v čoho dôsledku poškodená dňa 07.09.2017 v čase približne o 1:19 hod. v Kráľovej pri Senci v (pekárenskej) prevádzke spoločnosti S. a S., s. r. o., so sídlom D. pri S. č. XX, utrpela pracovný úraz, keď počas práce s baličkou pekárenských výrobkov typu RGD VR 2P, omylom vložila prsty ľavej ruky do priestoru, kde dochádza k lisovaniu a zažehleniu baliacej fólie, čo jej spôsobilo rozdrvenie a hlboké popálenie palca, ukazováka, prostredníka a prstenníka ľavej ruky až po hlavičky záprstných kostí, ktoré zranenie si následne vyžiadalo amputáciu (zvyškov) celkom štyroch prstov zápästia ľavej ruky,

n a k o ľ k o

nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obaja obžalovaní stíhaní.

Podľa sa poškodená M. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. č. XX, odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo 06.10.2022 sp. zn. , boli obžalovaní B. S. a K. S. podľa oslobodení spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava III z 10.12.2020 sp. zn. , pre prečin ublíženia na zdraví podľa , Tr. zák., na tom skutkovom základe, že ako zamestnávatelia si vo vzťahu k zamestnankyni - poškodenej M. P., trvalé bytom X. XX, okres S., z nedbanlivosti nesplnili povinnosť oboznámiť poškodenú s návodom na obsluhu balíčky pekárenských výrobkov typu RGD VR 2P a tým aj so zásadami bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s predmetným strojom, čím porušili písmeno a), písmeno a) o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov, v čoho dôsledku poškodená dňa 07.09.2017 v čase približne o 1:19 hod. v Kráľovej pri Senci v (pekárenskej) prevádzke spoločnosti S. a S., s. r. o., so sídlom D. pri S. č. XX, utrpela pracovný úraz, keď počas práce s baličkou pekárenských výrobkov typu RGD VR 2P, omylom vložila prsty ľavej ruky do priestoru, kde dochádza k lisovaniu a zažehleniu baliacej fólie, čo jej spôsobilo rozdrvenie a hlboké popálenie palca, ukazováka, prostredníka a prstenníka ľavej ruky až po hlavičky záprstných kostí, ktoré zranenie si následne vyžiadalo amputáciu (zvyškov) celkom štyroch prstov zápästia ľavej ruky, pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa bola poškodená M. P., nar. XX.XX.XXXX, odkázaná s nárokom na náhradu škody na civilné konanie.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor v zákonnej lehote uvedenej v ako osoba oprávnená podľa Odvolanie bolo podané v neprospech obžalovaných B. S. a K. S..

Podané odvolanie bolo prokurátorom najskôr odôvodnené osobitným podaním doručeným na prvostupňový súd dňa 05.12.2022 a to nasledovným spôsobom:

„S takýmto rozhodnutím Okresného súdu Bratislava III nie je možné súhlasiť. Okresný súd Bratislava III po vykonanom dokazovaní nedostatočne vyhodnotil zabezpečené a vykonané dôkazy, čím dospel k nesprávnym právnym záverom. Obžalovaní B. S. a K. S. sú z trestnej činnosti usvedčovaní predovšetkým výpoveďou svedkyne - poškodenej M. P., svedka Z. P., svedkyne A. G., závermi znaleckého posudku z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia a traumatológia, ako i ostatnými v predmetnej veci zabezpečenými listinnými dôkazmi. Je nepochybné, že k vzniku pracovného úrazu, a tým k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví poškodenej M. P. v podobe amputácie štyroch prstov jej ľavej ruky došlo v dôsledku obsluhy malej balíčky, na prácu s ktorou poškodená nebola zaškolená. Vykonanými výsluchmi však bolo rovnako preukázané, že išlo o bežnú prax, aby zamestnanci (vrátane poškodenej M. P.) aj v rámci nočnej zmeny používali oba baliace stroje, a to najmä v prípadoch poruchy na veľkej baličke alebo zvýšenej produkcie pekárenských výrobkov v dôsledku predajných akcií. Je nepredstaviteľné, aby obžalovaní ako osoby zodpovedné za prevádzku, nemali vedomosť o tom, na akých strojoch výroba a balenie prebieha, najmä ak sú tieto vo firme iba dva. Aj za predpokladu, že by obžalovaní nedali výslovný pokyn na používanie malej balíčky v prípade poruchy na tej veľkej, či v prípade predajných akcií, nepochybne takýto postup zamestnancov vedome tolerovali. Obsahom listinných dôkazov bolo preukázateľne vyvrátené, že by sa poškodená M. P. zúčastnila zaškolenia na obsluhu tak malej, ako i veľkej balíčky, konaného dňa 10.05.2017 tak, ako to vyplýva z prezenčnej listiny protokolu o predmetnom zaškolení. Zo záznamu v cestovnom pase poškodenej totižto vyplýva, že tá sa v deň školenia nachádzala na Ukrajine. Vykonanými dôkazmi tak bolo preukázané, že obžalovaní ako zamestnávatelia poškodenej si nesplnili svoje povinnosti vyplývajúce z ustanovenia písmeno a), písmeno a) o bezpečnosti a a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov v spojení s ustanovením , nariadenia vlády č. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov, kedy nezabezpečili zaškolenie poškodenej k práci na baličke, následkom čoho bola poškodenej pracovným úrazom spôsobená ťažká ujma na zdraví. Na základe vyššie uvedeného mám stále za to, že obžalovaní B. S. a K. S. konaním popísaným v skutkovej vete obžaloby naplnili obligatórne znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa , písmeno a) . Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti som toho názoru, že Okresný súd Bratislava III pri vydávaní

oslobodzujúceho rozsudku nepostupoval v súlade so zisteným skutkovým stavom a dôkazy vyhodnotil jednostranne, len v prospech obžalovaných B. S. a K. S., a preto navrhujem, aby Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. zo dňa 06.10.2022 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava III, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

Odvolanie prokurátora bolo následne doplnené osobitným podaním doručeným na Krajský súd v Bratislave dňa 13.04.2023 a to nasledovným spôsobom:

„V trestnej veci vedenej proti obžalovaným B. S. a K. S., pre prečin ublíženia na zdraví podľa , písmeno a) si dovoľujem predložiť doplnenie odôvodnenia odvolania podaného prokurátorom Okresnej prokuratúry Bratislava III dňa 11.10.2022 a písomne odôvodneného dňa 30.11.2022, v neprospech oboch obžalovaných proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. zo dňa 06.10.2022, ktorým boli obžalovaní B. S. a K. S. podľa písmeno b) oslobodení spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava III sp. zn. -50 zo dňa 10.12.2020. Okresný súd Bratislava III svoje rozhodnutie zdôvodnil najmä tým, že medzi konaním obžalovaných, ktoré spočívalo v nezaškolení poškodenej k práci na malej baličke a spôsobeným následkom v podobe ťažkej ujmy na zdraví poškodenej neexistuje príčinná súvislosť, teda nedošlo k naplneniu objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví. Poškodená bola vyškolená na prácu s veľkou baličkou, pričom obžalovaní nevedeli a ani nemohli vedieť, že poškodená sa svojvoľne rozhodne ísť baliť na balíčku, na ktorú nebola vyškolená. V odôvodnení citovaného rozsudku sa konkrétne uvádza, že obžalovaní, ako zamestnávatelia vyškolili poškodenú na prácu s veľkou baličkou a pri všetkej rozumnej miere mali za to, že táto bude na prácu používať baličku, na ktorú bola vyškolená. Svojvoľné rozhodnutie, ísť baliť na baličku, na ktorú nebola vyškolená, nemôže byť vnímaná na ťarchu obžalovaných, nakoľko títo nevedeli, a ani nemohli vedieť, že poškodená sa rozhodne použiť baličku, na ktorú nebola vyškolená. Uvedené konštatovanie súdu, ktoré tvorí vlastné jadro odôvodnenia rozsudku, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, keďže poškodená nebola zaškolená na prácu so žiadnou z baličiek. Tvrdenie o svojvôli poškodenej sa tak javí ako nenáležité, keďže vzhľadom na celkový počet baličiek (2 zariadenia) a absenciu akéhokoľvek odborného vyškolenia na prácu s ktorýmkoľvek z týchto zariadení, poškodená, ktorá chcela plniť svoje pracovné povinnosti, nepostupovala svojvoľne, ale jediným spôsobom, ktorý jej umožňovalo technické zázemie na pracovisku. V rozhodnutí súdu tak absentuje logické a presvedčivé odôvodnenie záverov vyplývajúcich z vykonaného dokazovania, čím sa ním deklarované skutkové zistenia javia v rozpore s vykonanými dôkazmi, čo má pre výsledky vykonaného dokazovania ten následok, že sa stávajú vecne neudržateľnými. Prvostupňový súd pri odôvodnení svojho rozhodnutia vychádzal výlučne z argumentov obhajoby, ktoré sú však právne neakceptovateľné. Argumenty obhajoby spočívali v tvrdení, že v danej trestnej veci nie je daná príčinná súvislosť medzi porušením dôležitej povinnosti obvinených a spôsobeným následkom, teda príčinná súvislosť medzi nevykonaním školenia ohľadom bezpečnej manipulácie s baliacou linkou typu RGD VR 2P a vznikom ťažkej ujmy na zdraví poškodenej v rozsahu, v akom ho konštatuje znalecký posudok MUDr. prof. MUDr. Jozefa Lohnerta, CSc. č. 190/18 zo dňa 18.07.2018. Inými slovami, podľa obhajoby nevykonanie školenia o bezpečnom používaní baliacej linky nie je dôvodom vzniku ťažkej ujmy na zdraví poškodenej, toto preto nevyhnutne muselo byť zapríčinené inými dôvodmi. Z pohľadu obhajoby sú týmito dôvodmi jednak skutočnosť, že poškodená na baliacej linke vôbec nemala pracovať, keďže na prácu s ňou nebola zaškolená a absencia pokynu na použitie tejto linky poškodenou zo strany nadriadeného. Z vykonaného dokazovania, predovšetkým zo svedeckých výpovedí zamestnancov spoločnosti S. a S. spol. s r. o., vyplynulo, že zamestnanci spoločnosti nikdy nepracovali za stálej prítomnosti nadriadeného, či už konateľov spoločnosti alebo vedúceho prevádzky, ktorí by zamestnancom vydávali podrobné pokyny upravujúce ich pracovný postup, keďže títo pracovali pomerne autonómne a na nadriadených sa obracali v prípade, keď na výrobných zariadeniach nastala porucha. Tak tomu bolo aj v tomto prípade, pričom z výpovedí svedkov vyplýva, že novšia baliaca linka mala poruchu už v čase, keď zamestnanci nočnej zmeny prišli na pracovisko, po príprave pekárenských výrobkov teda ich zabalenie prichádzalo do úvahy výlučne s použitím baliacej linky typu RGD VR 2P, ktorá bola navyše podľa výpovedí svedkov v prípade poruchy primárnej baliacej linky používaná bežne ako jej náhrada. Išlo teda o dlhodobo zaužívaný postup zamestnancov na pracovisku, o ktorom konatelia spoločnosti museli mať vedomosť. Pokiaľ ide o tvrdenie obhajoby, že poškodená vzhľadom na jej nezaškolenie na prácu s baliacou linkou typu RGD VR 2P nemala túto vôbec používať, je potrebné poukázať na skutočnosť, že poškodená nebola preukázateľne zaškolená ani na prácu s primárnou baliacou linkou, hoci bola zamestnankyňou spoločnosti tri roky. Vychádzajúc z uvedeného argumentu obhajoby teda poškodená po dobu troch rokov nemala používať ani jednu z celkovo dvoch baliacich liniek a po dobu troch rokov

teda nespĺňala predpoklady na prácu so žiadnou z baličiek a tým na plnenie jednej z jej základných pracovných úloh, konkrétne úlohy zabaliť pripravené pekárenské výrobky a umožniť tak ich expedovanie. Domnievam sa, že už tento stav sám osebe poukazuje na porušenie povinnosti zamestnávateľa podľa o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov podľa ktorého zamestnávateľ je povinný pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi a overovať ich znalosť. Obhajoba teda na jednej strane tvrdí, že príčinná súvislosť medzi absenciou zaškolenia a následkom v podobe vzniku ťažkej ujmy na zdraví poškodenej daná nie je, na strane druhej tento následok odôvodňuje práve skutočnosťou, že poškodená zaškolenie neabsolvovala, pričom z tohto dôvodu baliace zariadenia nemala vôbec používať. Uvedená argumentácia sa vyznačuje zjavnou vnútornou rozporuplnosťou a z tohto dôvodu neobstojí. Obhajoba poukazovala okrem iného na to, ako štátne orgány v postavení zamestnávateľov plnia svoje povinnosti v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci len formálne, a to čisto formálnym podpisovaním nevyhnutných dokladov požadovaných zákonom, pričom všetky tieto inštitúcie porušujú svoje povinnosti a takto to zrejme bolo aj v prípade konateľov spoločnosti S. a S. spol. s r. o. Argument tohto druhu možno hodnotiť ako neprimerané bagatelizovanie porušovania zákonných povinností, pričom skutočnosť, že podobný postup sa obhajobe javí ako bežný, nijakým spôsobom neospravedlňuje obvinených pre zanedbávanie plnenia zákonných povinností zamestnávateľa a skôr poukazuje na širokú mieru akceptácie porušovania zákonných povinností zo strany štátnych orgánov a zástupcov súkromných obchodných spoločnosti, s ktorou sa prokurátor presadzujúci verejný záujem nemôže stotožniť. Vo vzťahu k predmetnej trestnej veci navyše nejde o porušenie nejakej všeobecne formulovanej povinnosti zamestnávateľa, ktorej preukazovanie by bolo spojené so zvláštnymi ťažkosťami. V tejto veci totiž poškodená ako zamestnankyňa obvinených nebola zaškolená a poučená o podmienkach bezpečného používania dvoch baliacich zariadení, s ktorými pracovala každý deň, pričom predmetné zariadenia vzhľadom na poškodenej spôsobené ublíženie na zdraví sú pri nesprávnej manipulácii spôsobilé privodiť ich užívateľovi vážne zranenia, prípadne trvalú invaliditu, ako je tomu v tomto prípade. Poukazovanie obhajoby na skutočnosť, že Inšpektorát práce Bratislava neuložil zamestnávateľovi peňažnú pokutu nijako nespochybňuje závery tohto orgánu vyplývajúce z protokolu o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu č. IBA- 20-28-2.1/P- J2-18, podľa ktorého príčinou pracovného úrazu bolo neoboznámenie zamestnancov s podmienkami bezpečnej práce a nedostatok potrebnej kvalifikácie, ďalej skutočnosť, že zamestnávateľ disponoval len návodom na obsluhu balíčky v španielskom jazyku čiastočne preloženým do maďarského jazyka, pričom nedostatky zo strany poškodenej konštatované neboli. V tejto súvislosti možno poukázať aj na rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn. - 51 zo dňa 12.04.2019, podľa ktorého miera zavinenia žalovaného (spoločnosť S. a S. spol. s r. o.) na pracovnom úraze žalobkyne (poškodenej) je 100%. Uvedený záver nie je právnym záverom orgánu činného v trestnom konaní, resp. trestného súdu, ide však o jednu z ďalších indícií, podľa ktorej zavinenie vo vzťahu k vzniku pracovného úrazu možno pripísať jednoznačne zamestnávateľovi. Vznik pracovného úrazu a ťažkej ujmy na zdraví poškodenej v predmetnej trestnej veci nie je sporný a je objektivizovaný závermi Inšpektorátu práce Bratislava, ako aj znaleckým posudkom z odboru zdravotníctva a farmácie. Spornými sú teda z hľadiska obhajoby príčiny vzniku pracovného úrazu s následkom ťažkej ujmy na zdraví. Obhajoba vidí tieto príčiny v konaní poškodenej, ktorá je teda sama zodpovedná za zmrzačenie svojej ľavej ruky a trvalú invaliditu, v protiklade k tomuto tvrdeniu sú ale zistený skutkový stav, ako aj vyššie uvedené závery Inšpektorátu práce Bratislava a Okresného súdu Bratislava III sp. zn. . V súvislosti s vykonanými svedeckými výpoveďami je potrebné poznamenať, že tvrdenie poškodenej, podľa ktorého jej manžel balíčku najskôr vypol a ona následne vložila do balíčky ruky, bolo spochybnené výpoveďou B. S. mladšieho, podľa ktorého na manipuláciu s fóliou musela byť balíčka zapnutá, ďalej výpoveďou svedkyne O. A., ako aj výpoveďou manžela poškodenej, ktorý počas výsluchu síce najprv tvrdil, že stroj vypol a poškodená až následne vopchala do stroja ruku, v rámci rovnakého výsluchu však neskôr v súvislosti s prelepením senzorov baliaceho stroja uviedol, že pokiaľ vie, v jeho vnútri sú senzory, ktoré ak sa nejaký predmet dostane do vnútra stroja spôsobia jeho automatické vypnutie a teraz (v čase pracovného úrazu) sa stroj nevypol. So zreteľom na obsah predmetných výpovedí teda v čase vzniku pracovného úrazu najpravdepodobnejšie došlo k opätovnému zapínaniu a vypínaniu baliacej linky. V prospech obvinených vyznievajú výpovede B. S. mladšieho, Bc. O. K., vedúceho výroby, ako aj výpoveď zamestnankyne O. A., ktorou potvrdila svoje zaškolenie na manipuláciu s baličkou, pričom pri výsluchu dňa 24.06.2020 uviedla, že senzory prelepil páskou asi Z. P. (manžel poškodenej), dávali to tam častejšie a keď to B. S. zbadal, hneď na to nadával a kázal to dať dolu. Z výpovede B. S. zo dňa 07.12.2017

ale vyplýva, že o prelepení senzora sa dozvedel až po vzniku pracovného úrazu, výpoveď menovanej preto nemožno bez výhrad považovať za hodnovernú, keďže táto vykazuje znaky tendenčnosti. Hoci v súlade s druhá alinea pri prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní nie je samosudca viazaný právnou kvalifikáciou, ani druhom a výmerou trestu obsiahnutými v trestnom rozkaze, v predmetnej trestnej veci nemožno prehliadnuť, že rovnaký samosudca trestným rozkazom sp. zn. zo dňa 15.12.2020 obvinených uznal vinnými a uložil im podmienečné tresty odňatia slobody, pričom rozsudkom rovnakej spisovej značky zo dňa 06.10.2022 obvinených oslobodil spod obžaloby z vyššie popísaných dôvodov. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti som toho názoru, že Okresný súd Bratislava III pri vydávaní oslobodzujúceho rozsudku nepostupoval v súlade so zisteným skutkovým stavom a vybočil tiež z medzí voľného hodnotenia dôkazov ako zásady trestného konania uvedenej v , keď skutkový stav ustálil iba na základe selektívneho hodnotenia výsledkov dokazovania, v rámci ktorého nebolo starostlivo prihliadnuté na všetky relevantné zistenia. Preto navrhujem, aby Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. zo dňa 06.10.2022 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava III, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.“

Obžalovaní B. S. a K. S. sa k odvolaniu prokurátora písomne vyjadril osobitným podaním, ktoré bolo doručené na Krajský súd v Bratislave dňa 04.10.2023. V odôvodnení tohto vyjadrenia prostredníctvom svojho obhajcu uviedli, že porušenie dôležitej povinnosti je vecou o ktorej je zbytočné sa baviť, pokiaľ pracovný úraz a trvalé následky pracovného úrazu boli právoplatne rozhodnuté v správnom konaní. V posudzovanej veci existovala prekážka skončenej veci v zmysle ustanovenia O skutku bolo rozhodnuté a obchodná spoločnosť bola povinná nahradiť škodu a pri poistení likvidovať nároky spojené s ujmou na zdraví. Je irelevantné, či bola poškodená P. školená na prácu na stroji alebo iba v rámci školení o bezpečnosti pri práci. V úvahu by prichádzalo školenie a jeho nevykonanie iba vtedy, ak by následok a teda poranenie a invalidita zamestnanca nastala preto, že jej bola pridelená práca na stroji tým kto musel a mal zamestnanca preškoliť a naučiť stroj ovládať. Práce na stroji a poučiť všetko potrebné v oblasti bezpečnosti práce vykonávali subjekty na to zriadené. Konateľ - obžalovaný B. S. si svoju zákonnú povinnosť splnil, keďže zazmluvnil dodávateľa a zabezpečil tak pravidelné aj jednorazové školenia a kontroly bezpečnosti práce. Tým došlo k prerušeniu príčinnej súvislosti medzi nevykonaným školením na konkrétnom stroji, ktoré vykonával technik dodávateľa - výrobcu stroja a konkrétnym porušením predpisov o bezpečnosti pri práci. Ak je inštalovaný nový stroj, tak aj u baličky spúšťal do prevádzky baličku zodpovedný pracovník za dodávateľa a ten aj odovzdával predmet kúpy, aj zaškoloval ľudí, ktorých majster smeny chcel na tom ktorom stroji nechať pracovať. Zamestnanec P. - manžel poškodenej bol zaškolený dodávateľom na staršej, teraz poruchovej baličke. Zamestnanec P. nesmel a nikým nebol poverený pri poruche jednej baličky, preniesť vyrobené výrobky k druhej baličke, ktorá bola cez deň obsluhovaná inými zamestnancami na to pridelenými a ktorú svedok P. nikdy nesmel zapojiť do elektriny a pustiť do chodu. Nesmel a nemal čo spúšťať baličku, ktorá bola nastavená na iný druh tovaru a tým prinútil, žiaľ svoju manželku, aby nastavila fóliu na balenie buchiet, ktoré sú iných rozmerov, než bola nastavená fólia na balenie vianočky. Druhý konateľ - obžalovaná K. S. nemala na starosti školenie a ani nevedela, kto je alebo kto nie, je zaradený vedúcim výroby na balenie v noci na baličke. O poruche baličky sa dozvedela až pri návšteve poškodenej v nemocnici. Je mimo argumentu, že musela vedieť o porušovaní predpisov na nočnej smene. Aj jednoduché racionálne myslenie nedovoľuje spájať nevykonané školenie konateľmi, za príčinu, následok porušenia povinností a predpisov nižšieho článku riadenia, aj keď následok bol spôsobený v pracovnom pomere, v práci a pri výkone práce. Inak povedané v režime objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa podľa . Konateľ spoločnosti - obžalovaný B. S. objednal školenie o bezpečnosti práce licencovanú odbornú osobu, ktorá mala zaplatené, aby školenie urobila u všetkých zamestnancov a naviac školenie na strojoch a mechanizmoch vždy samostatne. Konateľka - obžalovaná K. S. nie je u nedbanlivostného prečinu predsa spolupáchateľka. Nie je, ani nemôže byť účastníčkou na porušovaní predpisu alebo zákona. Nemala ako konateľka na starosti bezpečnosť pri práci. Mala na starosti výroky a ich distribúciu a fakturáciu. Nie je pri nedbanlivostnom skutku nezaujímavé, či konatelia spoločnosti vedeli o tom, že jednorazovo a bez súhlasu a pokynu vedúceho výroby alebo smeny, zamestnanci robili na stroji, na ktorom bola odstavená poistka. Ten, kto prilepil istenie pred úrazom, prerušil príčinnú súvislosť medzi školiteľom a vedúcim výroby, lebo pri funkčnosti poistky, by aj svojvoľný prístup k stroju a neoprávnene spustený stroj, neporanil zamestnankyňu, aj keď manipulovala v priestore, kde rukou sa ani dostať pri chode stroja nemohla. Pri riadnom a funkčnom istení stroja sa stroj pri priblížení k mechanizmu vypne. Vedeli alebo naopak nevedeli konatelia, že zamestnanci na nočnej smene si robia čo chcú. Konateľ spoločnosti o tomto porušení nevedel. Je nepodstatné a nie je dôvod zaoberať sa tým, či manželia

P. v noci, aby odišli domov čo najskôr, boli porušovateľmi aj inokedy. Teraz, keď došlo k poškodeniu zdravia, svedok P. dal stroj do pohybu a nechal poistku prelepenú a znefunkčnenú. Preto došlo k zraneniu jeho manželky. Toto je podstatné a rozhodujúce. Iné, než oslobodzujúce rozhodnutie, neprichádzalo vôbec do úvahy. Iba zbavenie podozrenia zo spáchania nedbanlivostného prečinu je rozhodnutím zákonným a spravodlivým. Argumentácia prokurátora trpí zjavnou vnútornou rozporuplnosťou. Je úplne bez významu, či úraz bol zavinený preto, že poškodená P. bola, alebo nebola školená na manipuláciu s baličkou, alebo vôbec o baličke, na ktorú išla na pokyn manžela, vôbec nevedela. Je nepodstatné, že ani nevedela o tom, že na nej sa balia cez dennú smenu vianočky, ktoré sú nastavené na iný tovar iných rozmerov. Svojvoľne, neodborne a bez znalostí sa pokúsila nastaviť fóliu na iný rozmer baleného tovaru, na ktorý táto balička určená nebola. K úrazu došlo po pokynoch, ktoré zmenili podstatu a zmysel porušenia predpisov a boli v príčinnej súvislosti k následku - spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví. To, že rozsudkom sp. zn. bolo zavinenie spoločnosti S. a S., s.r.o. priznané v rozsahu sto percent na pracovnom úraze, svedčí o hmotnoprávnej pasívnej legitimácii zamestnávateľa a nie toho ktorého konateľa, je zrejme úplne jasné. To, že nebolo podané odvolanie, aj keď zamestnávateľ v správnom konaní spoluúčasť flagrantne preukázal, tak iba preto, že konatelia nechceli a bolo to proti ich presvedčeniu, znížiť výšku odškodnenia, hoci bolo treba prihliadať na zavinenie porušenia predpisu svedkom P. na nočnej smene. Záverom obžalovaní navrhli, aby odvolací súd, pokiaľ možno čo v najkratšej dobe nariadil verejné zasadnutie a pokiaľ prokurátor nevezme odvolanie späť, aby odvolanie zamietol a rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne a právne správny.

Krajský súd v Bratislave v konaní o odvolaní prokurátora nariadil verejné zasadnutie, ktorého sa zúčastnili obžalovaný B. S., obhajca O.. O. G. a prokurátor krajskej prokuratúry. Verejného zasadnutia sa nezúčastnila obžalovaná K. S., ktorej neprítomnosť ospravedlnil iba jej obhajca. Ten konštatoval, že obžalovaná K. S. sa cíti prepracovaná a nie je v dobrej duševnej kondícii, aby sa mohla zúčastniť verejného zasadnutia. Odvolací súd v zmysle ustanovenia vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovanej K. S.. Obžalovaná bol na verejné zasadnutie riadne a včas upovedomená (doklad o doručení upovedomenia o termíne verejného zasadnutia bol obžalovanou podpísaný dňa 04.03.2024), pričom bola aj poučená o možnosti konania verejného zasadnutia v jej neprítomnosti. Obžalovaná sama svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnila, ani nepožiadala o odročenie verejného zasadnutia. Žiada sa ešte dodať, že u obžalovanej bola v zmysle lehota piatich pracovných dní od doručenia upovedomenia na verejné zasadnutie dodržaná, takže príprava obžalovanej na verejné zasadnutie pred odvolacím súdom bola plne zachovaná. Verejného zasadnutia sa tiež nezúčastnili splnomocnenkyňa poškodenej Mgr. P. D. a poškodená M. P.. Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti týchto osôb, keďže takémuto postupu nebránili žiadne zákonné prekážky.

Na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom prokurátor krajskej prokuratúry navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju znovu prejednal a rozhodol.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí navrhol, aby krajský súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol. Dodal, že predmetná vec nemala byť riešená prostriedkami trestného práva. V tomto smere poukázal na písomné vyjadrenie obžalovaných k odvolaniu prokurátora.

Obžalovaný B. S. na verejnom zasadnutí uviedol, že sa pridržiava ústneho prednesu svojho obhajcu.

Krajský súd v Bratislave podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je iba čiastočne dôvodné, hoci z celkom iných dôvodov než ktoré namietal.

Okresný súd pochybil v tom, keď obžalovaných B. S. a K. S. oslobodil spod obžaloby podľa ustanovenia , hoci správny postup mal byť taký, že obžalovaní mali byť oslobodení spod obžaloby podľa Takéto pochybenie odvolací súd konvalidoval svojim vlastným rozhodnutím.

Krajský súd aj v kontexte odvolacích námietok prokurátora vyslovuje, že výrok o vine musí byť vždy založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že žalovaný skutok sa skutočne

stal, vykazuje všetky znaky trestného činu po objektívnej a subjektívnej stránke a spáchala ho výlučne osoba, prípadne osoby uvedené v podanej obžalobe.

Výrok o vine zo spáchania trestného činu nie je možné založiť len na indíciách, domnienkach, alebo len na pravdepodobných skutkových záveroch. Výrok o vine musí byť založený na skutkovom stave, o ktorom nie sú dôvodné (rozumné) pochybnosti a ktorý nepochybne vyplýva z vykonaných dôkazov.

Už dôkazy produkované v prípravnom konaní nepriniesli jednoznačné závery o tom, či obaja obžalovaní ako zamestnávatelia vo vzťahu k svojej zamestnankyni si nesplnili svoju povinnosť oboznámiť poškodenú M. P. s návodom na obsluhu baličky pekárenských výrobkov typu RGD VR 2P a tým aj so zásadami bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s predmetným stojom. Rovnako ostalo sporné, či to boli práve obaja obžalovaní, ktorí porušili ustanovenia , o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. V prípravnom konaní boli totiž produkované dôkazy tak v prospech, ako aj v neprospech oboch obžalovaných. Dôkazná situácia v prípravnom konaní tak ostala neprehľadná a sporná ohľadom vyvodenia trestnoprávnej zodpovednosti oboch obžalovaných.

Práve takáto nejasná dôkazná situácia v štádiu prípravného konania si vyžadovala dôsledné vykonanie dôkazov pred súdom I. stupňa, pričom sa mali vyčerpať všetky nevyhnutné relevantné dôkazy, resp. aspoň sa pokúsiť o ich vykonanie. Podľa názoru krajského súdu, prokurátor neuniesol dôkazné bremeno na ustálenie viny obžalovaných B. S. a K. S.. Je nepochopiteľné, prečo prokurátor netrval na osobnej účasti obžalovanej K. S. na hlavnom pojednávaní, bez ohľadu na to, že táto obžalovaná v prípravnom konaní odmietla vypovedať. U obžalovanej K. S. sa mal na hlavnom pojednávaní v každom prípade nariadiť jej osobný výsluch a až následne by bolo vecou tejto obžalovanej, či využije svoje právo vypovedať alebo nevypovedať. Rovnako je nepochopiteľné, prečo sa prokurátor nedomáhal ani osobných výsluchov svedkýň S. L. a O. A., ktoré boli očitými svedkyňami priebehu skutkového deja. Z hľadiska zásady ústnosti a bezprostrednosti bolo nepochybne žiadúce, aby tieto uvedené osoby, vypovedali o rozhodných skutkových okolnostiach na hlavnom pojednávaní, vrátane toho, či aj ony samé boli alebo neboli oboznámené s návodom na obsluhu baličky pekárenských výrobkov typu RGD VR 2P, prípadne či samé sa zúčastnili školenia o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a ak áno, kto ich zaškolil, resp. či mali vedomosť o tom, že bezpečnostný spínač na predmetnej baličke bol znefunkčnený sťahovacou páskou. Toto konštatovanie sa vzťahuje aj na svedkyňu O. A., ktorá síce v kritický deň nebola v práci, ale išlo o zamestnankyňu, ktorá v pekárni pracovala od roku 2014 a zrejme by sa dokázala náležite vyjadriť k samotnému chodu pracovných smien a k zaužívaným pracovným postupom, k využívaniu jednotlivých typov baličiek pekárenských výrobkov, či k školeniam na danom pracovisku, atď. Prokurátor tak mohol vyvinúť väčšiu aktivitu v súdnom konaní v snahe ustáť obžalobu, eventuálne vyvrátiť obranu obžalovaných, ktorú si uplatňovali v rámci trestného konania. Pokiaľ ide o výsluch svedka Bc. O. K., tento svedok nebol na hlavnom pojednávaní vyčerpávajúcim spôsobom vypočutý. Minimálne mal byť menovanému svedkovi predložený listinný dôkaz - protokol o zaškolení zamestnancov na obsluhu zariadenia (na č. l. 150) s tým, aby sa vyjadril k okolnostiam vykonaného zaškolenia, k účasti zamestnancov na tomto školení a tiež k samotným podpisom zamestnancov na danom protokole. Navyše prokurátor na hlavnom pojednávaní netrval na prečítaní všetkých relevantných listinných dôkazov, dokonca ani na oboznámení vecného dôkazu (tzv. sťahovacej pásky). V konaní pred súdom neboli totiž prečítané listinné dôkazy a to Dodatok č. 1 k protokolu č. IBA-20-28-2.1/P-J2-18 zo dňa 11.04.2018 Inšpektorátu práce Bratislava na č. l. 163 - 163 p. v., vyjadrenie konateľa spoločnosti S. a S., s.r.o., D. pri S. č XX k Protokolu Inšpektorátu práce Bratislava na č. l. 164, 165 - 166, listina označená ako záznamová kniha výchovy a vzdelávania zamestnancov a vedúcich zamestnancov na č. l. 146 - 147, záznam zo záverečného overovania vedomostí zamestnancov z predpisov o BOZOP na č. l. 149, zápisnica o ohliadke miesta činu s vyhotovenou fotodokumentáciou na č. l. 128 - 134, výsledky toxikologicko-chemickej analýzy na č. l. 138, potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti na č. l. 139, prepúšťacia správa Univerzitnej nemocnice Bratislava na č. l. 140, lekárska správa na č. l. 141. oznámenie o poistnej udalosti na č. l. 152, zápis z prešetrenia vzniku pracovného úrazu zo strany spoločnosti S. a S. s.r.o., D. pri S. č XX na č. l. 154, oznámenie poistnej udalosti k úrazovému poisteniu na č. l. 155 - 157 a záznam o registrovanom pracovnom úraze na č. l. 157 - 158. Nemožno prehliadnuť ani procesné pochybenie zo strany súdu I. stupňa, keď bez výslovného súhlasu obžalovaných B. S. a K. S., bol na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký posudok č. 190/18 znalca prof. MUDr. Jozefa Lohnerta, CSc. Na postup podľa nestačil súhlas iba obhajcu a prokurátora, ale vyžadoval sa súhlas oboch obžalovaných (navyše obžalovaní neboli ani poučení, že pokiaľ sa nedostavia na hlavné

pojednávanie, bude sa môcť znalecký posudok prečítať len so súhlasom prokurátora). Z dôvodu tohto chybného procesného postupu nebolo možné ani na tento znalecký posudok pri meritórnom rozhodnutí prihliadať.

V naznačených súvislostiach treba konštatovať aj to, že konajúci súd nie je predĺženou rukou, či pomocníkom procesnej strany, ktorá iniciatívne doplní alebo dotvorí dokazovanie tak, aby to bolo v jej prospech a to za situácie, keď procesné strany nevyužívajú svoje oprávnenia. Dôkazné bremeno v konaní pred súdom ťaží prokurátora, ktorý je povinný aktívne viesť dokazovanie na hlavnom pojednávaní (tejto povinnosti zodpovedá právo obžalovaného viesť aktívne svoju obhajobu a využívať svoje práva dané mu zákonom v dokazovaní na hlavnom pojednávaní), pričom povinnosťou súdu je len spravodlivo rozhodnúť, teda posúdiť, či prokurátor uniesol alebo neuniesol dôkazné bremeno (v zmysle majú povinnosť dokazovať a objasňovať rozhodné skutkové okolnosti len orgány činné v trestnom konaní, ale nie súd). Ak by sa prijal taký názor, že súd si môže alebo má si v dokazovaní na hlavnom pojednávaní „všetko urobiť sám“, išlo by o zjavné porušenie rovnosti strán v konaní pred súdom ( ). Takéto poňatie kontradiktórneho procesu by bolo neakceptovateľné. Súd by preto mal využívať svoje oprávnenie na aktívny vstup do dokazovania iba v nevyhnutných prípadoch, zdržanlivo a len na objasnenie dielčích otázok, či len na určité upresnenie skutkových okolností. Celkom určite by však nemal súd aktívne vstupovať do dokazovania, zvlášť za situácie, ak strany netrvajú na vykonaní určitého dôkazu, resp. takýto dôkaz ani nenavrhujú vykonať.

Znovu treba vysloviť, že akýkoľvek vysoký stupeň podozrenia sám osebe nestačí k tomu, aby mohol tvoriť zákonný podklad pre odsudzujúci výrok súdu.

Priame dôkazy, prípadne aj súhrn nepriamych dôkazov k preukázaniu viny obžalovaných, musia tvoriť logickú a ničím nenarušenú sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktoré vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčujú z jeho spáchania oboch obžalovaných, ale súčasne vylučujú možnosť akéhokoľvek iného záveru.

K problematike kauzálneho vzťahu medzi konaním páchateľa a spôsobeným následkom, odvolací súd poukazuje na stále aktuálny judikát R 72/1971, podľa ktorého, ak pri vzniku následku uvedeného v § 224 Tr. zák. (teraz § 157 Tr. zák.) spôsobili viaceré príčiny (konanie obvineného aj poškodeného, resp. i tretej osoby) treba hodnotiť každú príčinu čo do jej významu pre vznik následku osobitne a určiť jej dôležitosť pre následok, ktorý z konania obvineného nastal. Konanie obvineného, i keď je len jedným článkom reťaze príčin, ktoré spôsobili následok, je príčinou následku aj vtedy, keď následok nenastal bez ďalšieho konania tretej osoby.

Príčinná súvislosť medzi konaním a následkom však sama osebe nepostačuje pre záver o trestnej zodpovednosti za prečin podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. Treba, aby páchateľ následok uvedený v citovanom ustanovení aj z nedbanlivosti zavinil. Tým, že na hlavnom pojednávaní neboli vykonaným dokazovaním náležite objasnené jednotlivé úkony oboch obžalovaných ako možné príčiny vzniknutého následku, bola konajúcemu súdu vzatá možnosť hodnotiť aj zavinenie týchto obžalovaných osôb. Zostala preto nezodpovedaná otázka, či obžalovaní zavinili následok závažný pre spoločnosť a z akých skutočností zavinenie obžalovaných vyplýva.

Pokiaľ obžalovaní vo svojom vyjadrení k odvolaniu prokurátora poukazovali, že v posudzovanej veci nastala prekážka právoplatne skončenej veci (res iudicata), odvolací súd v tomto smere uvádza, že nie každý správny delikt má trestnoprávny charakter. Trestnoprávny charakter správneho deliktu sa zisťuje na základe tzv. engelovských kritérií, ktoré Európsky súd pre ľudské práva formuloval v rozsudku vo veci Engel a ďaší v. Holandsko č. 5100/71 z 08.06.1976. Pomocou týchto kritérií sa poskytuje odpoveď na otázku, aké dve konania o totožnom skutku proti totožnému páchateľovi sa zbiehajú. Ak tzv. engelovské kritériá potvrdia trestnoprávny charakter konania o správnom delikte, v druhom kroku je potrebné skúmať totožnosť skutkov - teda skutku, o ktorom sa rozhodlo v prvom konaní, a skutku, ktorý je predmetom druhého konania (trestného stíhania). Napokon naznačenú problematiku krajský súd uzatvára tak, že v prejednávanej trestnej veci nenastala prekážka veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata) a preto postup podľa , ktorého sa domáhali obaja obžalovaní, bol jednoznačne vylúčený.

Odvolací súd v ďalšom poukazuje na to, že závery súdu I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku v tom zmysle, že „obžalovaní, ako zamestnávatelia vyškolili poškodenú na prácu s veľkou baličkou, a pri všetkej rozumnej miere mali za to, že táto bude na prácu používať baličku, na ktorú bola vyškolená,“ nezodpovedajú vykonaným dôkazom. Okresný súd prehliadol, že na protokole o zaškolení zamestnancov na obsluhu zariadenia typu: balička BH - 08 C, RGD VR 2P (na č. l. 150) sa nenachádza podpis, ktorý by reálne podpísala M. P., ale ide o podpis, ktorý vyhotovila zrejme iná osoba. Na uvedenom protokole sú navyše uvedené obe baličky pekárenských výrobkov, t. j. veľká balička (BH - 08 C), ako aj malá balička (RGD VR 2P). Podľa tohto protokolu, mali byť zamestnanci, ktorí tento protokol podpísali, zaškolení na oboch typoch baličiek pekárenských výrobkov, nie iba na jednej z nich. Na strane druhej treba konštatovať, že na uvedenom protokole je uvedené, že zaškolenie vykonal Bc. O. K., čo osvedčil aj vlastnoručným podpisom. Uvedené by malo teda podporovať obhajobu obžalovaných, že školenie zamestnancov na obsluhu zariadení nevykonávali osobne, ale prostredníctvom iných osôb. Ostalo však sporným, či ten istý protokol (na č. l. 150), ktorý bol založený do vyšetrovacieho spisu, bol predložený aj inšpektorátu práce, alebo išlo o celkom iný protokol, resp. o taký protokol, ktorý sa dodatočne upravoval, prípadne dopĺňal. Tieto nejasnosti vyplývajú aj z toho, že v Dodatku č. 1 k protokolu č. IBA-20-28-2.1/ P-J2-18 zo dňa 11.04.2018, ktorý bol vyhotovený inšpektorátom práce dňa 26.04.2018 (na č. l. 163

- 163 p. v.), bolo okrem iného konštatované: „Poškodená M. P. nebola oboznámená s návodom na obsluhu baličky pekárenských výrobkov typ RGD VR-2P, výr. č. 458/93, rok výroby 1993, na ktorom sa stal pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví. Kontrolovaný subjekt nepredložil o tom žiadne písomné doklady. Predložil len oboznámenie poškodenej M. P. s návodom na obsluhu baličky typ BH - 08C zo dňa 10.05.2017. Balička typ BH-08C a balička typ RGD VR-2P nie sú totožné zariadenia, balička typ BH-08C oproti baličke typ RGD VR-2P je novší typ, ktorý umožňuje baliť viac druhov produktov a má viac možností nastavenia.“ V naznačených súvislostiach nemožno prehliadnuť ani výpoveď svedka Bc. O. K. z prípravného konania (na č. l. 84), kedy uviedol, že dňa 10.05.2017 zamestnancov zaškoľoval iba k baličke BH - 08, aj keď na protokole o zaškolení sú napísané obe baličky. Pre úplnosť treba dodať, že nielen prvotná výpoveď svedka Bc. O. K. z prípravného konania (na č. l. 83 - 84 p. v.), ale ani Dodatok č. 1 k pôvodnému protokolu inšpektorátu práce, vyhotovený dňa 26.04.2018, neboli vôbec „vnesené“ do dôkazov vykonávaných na hlavnom pojednávaní.

Krajský súd preto vyslovuje, že s ohľadom na odôvodnenie napadnutého rozsudku je zrejmé, že prvostupňový súd nevenoval náležitú pozornosť všetkým relevantným okolnostiam a k ustáleniu samotného oslobodzujúceho dôvodu podľa dospel na základe zjavne nesprávneho postupu a v rozpore s požiadavkou vyjadrenou v základnej zásade trestného konania, ktorá je upravená v a to bez toho, aby boli jednoznačne všetky skutočnosti náležite uvážené a aby na základe toho boli skutkové zistenia jasné, zrozumiteľné a zodpovedajúce zákonným požiadavkám.

Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že každé odôvodnenie rozsudku musí mať vnútornú logiku, musí byť jasné a zrozumiteľné a predovšetkým musí pôsobiť cez jeho primárnu vlastnosť, ktorou je jeho presvedčivosť. Odôvodnenie napadnutého rozsudku však tieto atribúty nespĺňalo. Možno preto prisvedčiť odvolateľovi (prokurátorovi) v tom, že súd I. stupňa neodôvodnil oslobodzujúci rozsudok takým spôsobom, ak si to vyžaduje ustanovenie

Obžalovaným B. S. a K. S. je obžalobou kladené za vinu, že ako zamestnávatelia vo vzťahu k svojej zamestnankyni si nesplnili svoju povinnosť oboznámiť poškodenú M. P. s návodom na obsluhu baličky pekárenských výrobkov typu RGD VR 2P a tým aj so zásadami bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s predmetným stojom, čím tak porušili ustanovenia , o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pričom táto skutočnosť nebola na hlavnom pojednávaní jednoznačne preukázaná vykonanými dôkazmi. Na podklade tejto skutočnosti je možné preto konštatovať, že sa prokurátorovi nepodarilo preukázať, že sa stal skutok, pre ktorý boli obaja obžalovaní stíhaní.

Na základe vyššie uvedených záverov neostalo odvolaciemu súdu nič iné, iba obžalovaných B. S. a K. S. podľa spod obžaloby prokurátora oslobodiť, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní. Pre úplnosť treba zopakovať, že podstatou skutku podľa obžaloby prokurátora malo byť predovšetkým to, že obžalovaní si nesplnili svoju povinnosť oboznámiť poškodenú M. P. s návodom na obsluhu baličky pekárenských výrobkov typu RGD VR 2P a tým aj so zásadami bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s predmetným stojom, čím tak porušili ustanovenia , o bezpečnosti a ochrany zdravia pri

práci, čo zapríčinilo vznik predmetného pracovného úrazu. Nakoľko však nebolo jednoznačne dokázané, že táto najpodstatnejšia časť tzv. skutkovej vety obžaloby prokurátora sa stala, bolo potrebné uplatniť oslobodzujúci dôvod podľa

K oslobodzujúcemu dôvodu podľa stačí, že nie je dokázané, že sa skutok stal, pritom sa však nevyžaduje, že musí byť nepochybné, že sa nestal skutok, resp. nevyžaduje sa dokázanie (rozumná istota), že sa skutok nestal (porovnaj R 13/1982).

S poukazom na to, že krajský súd rozhodol postupom podľa , ohľadom adhézneho konania musel obligatórne aplikovať ustanovenie a poškodenú M. P. odkázať s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Vzhľadom na vyjadrené úvahy, krajský súd rozhodol na základe odvolania prokurátora spôsobom, vyplývajúcim z výrokovej časti tohto rozsudku, pričom v zmysle mal dostatok podkladov pre vlastné rozhodnutie.

Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.