Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_17P-66-2020.pdf
PDF · 91.45 KB
Case nature
Subarea
17P/66/2020
Uznesenie
Okresný súd Trnava vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: B. I., L.. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX, dieťa rodičov: matka - T. I.,L.. XX.XX.XXXX, P. J. J., a otec - C. I., L.. XX.XX.XXXX, P. J. J. XXX, P..Č.. Ú. B., o návrhu starých rodičov: stará matka - R. I., L.. XX.XX.XXXX, S. D. M. - I. I., L.. XX.XX.XXXX, M. P. J. J.S. XXX, na nariadenie neodkladného opatrenia o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti a určení výživného, takto
rozhodol:
I. N a r i a ď u j e sa neodkladné opatrenie, ktorým sa maloletý B. I., L.. XX.XX.XXXX dočasne zveruje do starostlivosti starých rodičov - R. I., L.. XX.XX.XXXX S. I. I., L.. XX.XX.XXXX, M. P. J. J. XXX, ktoré neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
II. Súd u s t a n o v u j e Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, za procesného opatrovníka na zastupovanie maloletého B. v tomto konaní.
III. Matka je p o v i n n á platiť na maloletého B. výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, a to na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
IV. Otec je p o v i n n ý platiť na maloletého B. výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, a to na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
odôvodnenie:
1. Dňa 17.12.2020 bol súdu doručený návrh navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bol maloletý B. dočasne zverený do starostlivosti navrhovateľov- starých rodičov, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Návrhom žiadajú uložiť obom rodičom povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 30% zo sumy životného minima, mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred na účet príslušného úradu práce, soc. vecí a rodiny. Zároveň bol navrhovateľmi podaný aj návrh na začatie konania vo veci náhradnej osobnej starostlivosti v znení výroku totožného ako v konaní o neodkladnom opatrení.
2. Návrh bol odôvodnený tým, že maloletý B. pochádza z manželského vzťahu syna navrhovateľov C. S. T. I.. Rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 21P/69/2017 zo dňa 30.11.2017, právoplatným dňa 23.01.2018 bol B. zverený do osobnej starostlivosti jeho otca C.. Matke bolo stanovené výživné v sume 150,- Eur. Malol. B. býval od narodenia s rodičmi v rodinnom dome navrhovateľov v J.. Po zverení do starostlivosti otca mu navrhovatelia pomáhali so starostlivosťou, navrhovateľka ako babka vnuka vodila do škôlky, vybavovala všetky potrebné záležitosti, spolu s manželom vnukovi uhrádzali všetky financie, oblečenie, stravu, hygienické potreby. Jeho otec pracoval na stavbách, s vnukom bol vždy ako mohol, ľúbili sa. Otec má okrem malol. B. ešte ďalšie dieťa - L. C. V., ktorá je zverená do starostlivosti jej matky. Ich syn bol zaviazaný platiť výživné na toto neplnoleté dieťa, avšak mal úraz, bol na Pn a dlhší čas
nezaplatil výživné. S matkou sa aj snažil dohodnúť na splátkach, avšak ona toto odmietla, nesúhlasila s tým. Z toho dôvodu bol ich syn právoplatne odsúdený a dňa 15.12.2020 vzatý do výkonu trestu odňatia slobody v Leopoldove. Pre nich, ako aj pre jeho syna B. to bola veľká rana. Jeho matka T. sa o dieťa nezaujíma už asi 3 roky, neplatí ani výživné, nevedia o nej nič, ani kde býva. Od nich utiekla, dlhodobo užívala drogy, bola aj bezdomovkyňa. S manželom ihneď prevzali B. do ich starostlivosti, spolu bývajú v 4 izbovom rodinnom dome, ktorý je kompletne zariadený, B. má svoju vlastnú izbičku. Navrhovateľka je na starobnom dôchodku, ktorý je vo výške 801,- Eur. Manžel je tiež na starobnom dôchodku, vo výške 660,- Eur, popri tom je aj zamestnaný v Sloveo, a.s., dosahuje príjem asi 900,- Eur. Obaja sú zdraví, nikdy neboli trestaní, sú plne spôsobilí zabezpečiť vnuka po materiálnej a hlavne citovej stránke. Veľmi ho ľúbia, má teraz ťažké obdobie, ktoré sa mu snažia s manželom uľahčovať. Malol. B. navštevuje materskú školu v J., od septembra by mal nastúpiť na základnú školu. Nakoľko otec maloletého, ktorému je dieťa zverené, sa aktuálne nemôže oňho postarať a matka sa oňho dlhšiu dobu nezaujíma, žiadajú, aby im bol vnuk neodkladným opatrením zverený do spoločnej starostlivosti. Uvedené je potrebné, aby boli upravené pomery voči dieťaťu, aby bola zabezpečená aj jeho zdravotná starostlivosť a ďalšie veci, potrebné pri vybavovaní úradných záležitostí.
3. Zo správy zaslanej ÚPSVaR Trnava zo dňa 28.11.2020 súdu vyplýva, že dňa 21.12.2020 bolo vykonané šetrenie pomerov v domácnosti navrhovateľov- starých rodičov na adrese J. XXX. Jedná sa o štvorizbový, kompletne zariadený rodinný dom, ktorý je v osobnom vlastníctve oboch starých rodičov. Okrem nich tu žije maloletý B. s jeho otcom. B. má v domácnosti k dispozícii svoju detskú izbu, kde má svoju posteľ, skriňu na šatstvo a množstvo hračiek. Písací stôl, počítač a ďalšie hračky a osobné veci má tiež v spálni, kde spával jeho otec. Aktuálne po odchode otca do ÚVTOS spáva maloletý v spálni starých rodičov na samostatnom lôžku. Počas šetrenia pomerov bola hygiena v domácnosti na vysokej úrovni, zásoby potravín boli v dostatočnom množstve. V starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Počas rozhovoru sa starí rodičia vyjadrili, že matka maloletého sa oňho nezaujíma už cca 3 roky, po rozvode manželstva otcovi neplatila výživné, nič o nej nevedia. Spoločnú domácnosť opustila v auguste roku 2017, kedy sa zistilo, že spreneverila finančné prostriedky u jej vtedajšieho zamestnávateľa a začala užívať návykové omamné látky. Otec sa o syna riadne staral, starí rodičia mu so starostlivosťou pomáhali. Maloletý je odmalička zvyknutý na ich domácnosť, nakoľko tam vyrastal. Navštevuje materskú škôlku v J., kde má veľa kamarátov, medzi učiteľkami je obľúbený. So starými rodičmi má vytvorený veľmi pekný vzťah, čomu nasvedčovalo aj túlenie sa k starej matke počas rozhovoru. Bol usmievavý, komunikatívny, veselý, čisto a vhodne oblečený. O svojom otcovi rozprával veľmi pekne, myslí si, že odišiel za prácou do zahraničia, píše mu listy, kreslí výkresy a teší sa, kedy príde domov. Z rozhovoru so starými rodičmi vyplýva, že sa snažia, aby maloletý čo najmenej pocítil negatívny vplyv aktuálnej situácii v domácnosti. Na základe šetrenia odporúča ÚPSVaR Trnava návrhu starých rodičov o vydanie neodkladného opatrenia vyhovieť.
4. Z lustrácie z registra priestupkov a registra trestov súd zistil, že navrhovatelia nemajú v uvedených registroch žiadne záznamy.
5. Z predloženej lekárskej správy všeobecného lekára navrhovateľov zo dňa 16.12.2020 vyplýva, že obaja navrhovatelia sú zdraví a schopní sa o svojho maloletého vnuka postarať.
6. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. (1) Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. (2)
Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (1) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. (2)
Podľa § 328 ods. 1 až 3 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. (1) O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. (2) Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať. (3)
Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (1) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (2)
Podľa § 330 ods. 1 a 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. (1) Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. (2)
Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
Podľa § 367 ods. 1 až 3 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
Podľa § 44 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.
Podľa § 44 ods. 2 Zákona o rodine náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.
Podľa § 44 ods. 3 Zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“), b) pestúnska starostlivosť a c) ústavná starostlivosť.
Podľa § 44 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.
Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
7. Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, zmyslom neodkladného opatrenia je neodkladná úprava pomerov medzi účastníkmi a zabránenie ďalšiemu zhoršovaniu ich postavenia. Z neodkladného charakteru vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Pri vydaní neodkladného opatrenia účastníci nemusia byť vypočutí. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnuté, aby v návrhu na jeho nariadenie boli opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je riešiť urgentné situácie vyžadujúce okamžitý zásah súdu, v ktorých by odklad riešenia do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej spôsobil ujmu na právach niektorej z dotknutých účastníkov. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa je pritom pre súd rozhodujúcim hľadiskom, ovplyvňujúcim jeho rozhodnutie, záujem maloletého dieťaťa.
8. Po oboznámení sa s návrhom a ostatnými listinnými dôkazmi mal súd za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Maloletý B. bol Rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 21P/69/2017 zo dňa 30.11.2017, právoplatným dňa 23.01.2018, zverený do osobnej starostlivosti jeho otca C.. Z návrhu navrhovateľov a zo správy ÚPSVaR Trnava zo dňa 28.12.2020 mal súd za osvedčené, že otec maloletého B. sa aktuálne nachádza v ÚVTOS Leopoldov z dôvodu jeho trestnej činnosti, matka sa o maloletého dlhodobo viac ako 3 roky nezaujíma, obaja rodičia tak nie sú schopní riadne zabezpečovať starostlivosť o maloletého. Starostlivosť o maloletého B. aktuálne zabezpečujú jeho starí rodičia zo strany otca- navrhovatelia, so starostlivosťou o maloletého pomáhali jeho otcovi už v čase pred jeho nástupom do výkonu trestu odňatia slobody. Medzi maloletým a starými rodičmi je citové puto. Podmienky v domácnosti starých rodičov boli preverené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, neboli zistené žiadne nedostatky, domácnosť ako aj starostlivosť o maloletého bola na požadovanej úrovni. Podľa výsledku lustrácie navrhovateľov v registri priestupkov a registri trestov, súd nezistil žiadne záznamy ohľadne porušenia zákona navrhovateľmi. Keďže ani jeden z rodičov nemôže nateraz zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloleté dieťa, je potrebné, aby túto starostlivosť vykonávali navrhovatelia, keď nimi vykonávaná starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia videl súd v tom, že v prípade nevydania neodkladného opatrenia by sa maloleté dieťa ocitlo bez akejkoľvek starostlivosti, nakoľko schopnosť zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloletého nie je zabezpečená zo strany jeho biologických rodičov a priaznivý vývoj maloletého dieťaťa detí by tak bol ohrozený. Vzhľadom na uvedené súd vo výroku I. uznesenia nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne, do právoplatného skončenia tohto konania, zveril maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov- starých rodičov.
9. Podľa § 30 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ak dôjde k stretnutiu záujmov zákonného zástupcu so záujmami zastúpeného alebo k stretnutiu záujmov tých, ktorých zastupuje ten istý zákonný zástupca, ustanoví súd osobitného zástupcu.
Podľa § 31 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej len „ZR“), žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník“).
Podľa § 31 ods. 3 ZR, kolízneho opatrovníka súd ustanoví aj v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať.
Podľa § 31 ods. 4 ZR, na ustanovenie kolízneho opatrovníka sa primerane použijú ustanovenia § 60 a 61. Funkcia kolízneho opatrovníka zaniká ukončením konania alebo vykonaním právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený.
Podľa § 68 ods. 1 a 2 CSP, v rozsahu, v akom nemá fyzická osoba spôsobilosť samostatne konať pred súdom, koná za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník. (1) Procesný opatrovník je osoba ustanovená z dôvodov uvedených v tomto zákone súdom, ktorý spor prejednáva a rozhoduje. (2)
Podľa § 69 CSP, súd ustanoví procesného opatrovníka fyzickej osobe, ktorá nemôže samostatne konať pred súdom a nemá zákonného zástupcu. Rovnako postupuje, ak zákonný zástupca nemôže za fyzickú osobu konať alebo ak je nečinný.
Podľa § 117 CMP, ak treba, aby za maloletého konal opatrovník, súd na návrh ustanoví za opatrovníka najmä blízku osobu maloletého, u ktorej je predpoklad, že bude konať v záujme maloletého, ak s ustanovením súhlasí. Inak ustanoví za opatrovníka orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
10. V zmysle citovaných ustanovení súd ustanovil maloletému dieťaťu vo výroku II. tohto uznesenia procesného opatrovníka, ktorý bude zastupovať jeho záujmy v tomto konaní. Za procesného opatrovníka pritom ustanovil podľa bydliska maloletého miestne príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, keď návrh na ustanovenie blízkej osoby za opatrovníka podaný nebol.
11. Súd zároveň vo výroku III. a IV. rozsudku uložil rodičom maloletého v súlade s § 81 ods. 1 Zákona o rodine povinnosť platiť na maloletého výživné, a to matke ako aj otcovi vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred na maloleté dieťa. Pri určení výšky výživného súd vychádzal zo skutočnosti, že otec maloletého sa t. č. nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, pobyt matky ani jej aktuálny príjem nie je známy. Súd teda považuje rodičom stanovené výživné za primerané potrebám maloletého dieťaťa, tak aj možnostiam a schopnostiam oboch rodičov. Stanovené výživné sú rodičia povinní v zmysle § 45 ods. 8 Zákona o rodine uhrádzať príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Poučenie:
Proti výroku I., III., IV. tohto uznesenia je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. d) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Proti výrokom II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 CSP a § 59 CMP a contrario).