Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4CoP-34-2024.pdf
PDF · 95.34 KB
Case nature
Subarea
4CoP/34/2024
Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Zuzany Biščákovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú G. C., T.. X.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Y., dieťa rodičov: matky Q. S., T.. XX.X.XXXX, H. XXX XX H. XXX, právne zastúpenej: Advokátska kancelária MARIÁN VOJČÍK s.r.o., Jazmínová 1, Košice, a otca C. C., T.. XX.X.XXXX, Š. XXX, XXX XX I., právne zastúpeného: JUDr. Jolana Fuchsová, advokátka, Štúrova 20, Košice, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, o úprave rodičovských práv a povinností, o odvolaní matky proti uzneseniu Mestského súdu Košice č.k. 18P/186/2023-107 zo dňa 4.1.2024, takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia na zverenie maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti a úpravu stretávania sa maloletého dieťaťa s otcom, napadnutým rozhodnutím vyslovil:
Nariaďuje neodkladné opatrenie v tomto znení: I. Dočasne upravuje styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň od piatku od 17:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a každý nepárny týždeň od utorka od 17:00 hod. do stredy do 18:00 hod. s tým, že otec maloletú prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky. II. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v prevyšujúcej časti z a m i e t a. III. Toto neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vedeného na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 18P/168/2023.
2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 324 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) v spojení s § 2 a § 360 zákona č. 161/2015 Z.z Civilný mimosporový poriadok (CMP), považujúc za potrebnú bezodkladnú úpravu pomerov v rodine maloletého dieťaťa.
3. Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodnutí z osvedčených skutočností účastníkmi za stavu, keď nesporne rodičia maloletej spolu žili v spoločnej domácnosti u starej matky v H. od narodenia maloletej do augusta 2023, následne žili spolu v domácnosti rodičov otca v I., odkiaľ matka s maloletou odišli a od tejto doby, resp. od 19.11.2023 matka neumožňuje otcovi styk s maloletou, neposkytuje mu žiadne informácie o maloletej, ani fotografie, o ktoré otec opakovane žiada, s otcom nekomunikuje. Matke maloletej so starostlivosťou o maloletú pomáha jej matka v čase, keď sa nachádza v škole, pretože je študentkou denného štúdia K.. Matka otehotnela ako XX-ročná, maloletú porodila ako XX-ročná, teda v čase, kedy sama bola ešte dieťaťom bez potrebných rodičovských zručností a skúseností. V tom čase študovala K., kde aj doposiaľ študuje dennou formou. Súd sa priklonil k úprave styku s maloletou v rozsahu návrhu otca. Mal za osvedčené, že vzťah otca s maloletou je rovnako harmonický, dobrý a vrúcny ako matky s maloletou. Zo šetrenia pomerov, ktoré uskutočnil kolízny opatrovník, má súd za
osvedčené, že domácnosť matky aj otca je vhodná pre výchovu a starostlivosť o maloleté dieťa, nijakým spôsobom nebol preukázaný opak. Súd upravil styk otca s maloletou považujúc to za optimálny rozsah vzhľadom na vek maloletej, ako aj na skutočnosť, že dieťa otca pozná, žili od jej narodenia v spoločnej domácnosti, otec má s maloletou normálny rodičovský, harmonický vzťah, ktorý je potrebné naďalej udržiavať a rozvíjať. Nie je v rozpore s najlepším záujmom maloletej, aby nemohla u otca prespávať. Súd nepovažoval návrh matky na zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti neodkladným opatrením za dôvodný, pretože maloletá sa v jej osobnej starostlivosti fakticky nachádza, čo otec nijakým spôsobom nerozporoval, preto v tejto časti návrh matky zamietol.
4. Existenciu stavu vyžadujúceho neodkladnú úpravu styku odvodil súd prvej inštancie od zrejmých skutočností, že rodičia maloletej spolu nežijú, styk upravený nebol, nevedia sa dohodnúť na podmienkach a pravidelnej realizácii styku otca s maloletou a nie sú prístupní dohode s tým, že ich vzťahy sú značne problematické, ich tvrdenia protichodné a odlišne hodnotia situáciu. Dlhodobá absencia otca pri výchove maloletej je vzhľadom na jej vek schopná spôsobiť, že dôjde k odcudzeniu maloletej od otca v čase, kým konajúci súd rozhodne v merite veci a takýto následok, ktorý nie je v záujme maloletého dieťaťa, bude ťažko odstrániteľný. Napokon súd poukázal na to, že v konaní vo veci samej o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej vykoná ďalšie dokazovanie na zistenie všetkých relevantných skutočností, potrebných pre rozhodnutie vo veci samej a poučil, že v prípade, ak rodičia nebudú schopní do budúcna vzájomne konštruktívne komunikovať ohľadne maloletej, súd zváži uloženie výchovného opatrenia, spočívajúceho v povinnosti podrobiť sa sociálnemu alebo inému odbornému poradenstvu.
5. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého dieťaťa v rozsahu výroku I. a II. uznesenia podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/, g/, h/ CSP a § 62 ods. 1 CMP, k čomu predložila sms komunikáciu a správu detskej lekárky maloletého dieťaťa. Odvolateľka považuje výrok o styku otca s maloletou za nevykonateľný bez rozhodnutia o osobnej starostlivosti. Nie je v záujme právnej istoty maloletej a rovnako ani v záujme právnej istoty matky, aj keď len dočasnej, že súd nerozhodol o dočasnom zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky. Ďalej poukázala na všeobecne známu skutočnosť, že odlúčenie dieťaťa od matky vo veku do troch rokov dieťaťa je pre maloleté dieťa nevhodné a z tohto dôvodu je potrebné takýto stav trpieť len v nevyhnutných prípadoch a po nevyhnutný čas. V tejto súvislosti otec aj matka navštívili ambulanciu klinickej psychológie a na uvedenom spoločnom stretnutí rodičia dospeli k dohode na tom, že je v najlepšom záujme správneho zdravého duševného vývoja maloletej, aby táto po dobu najbližších 4 mesiacov trávila noci v domácnosti a fyzickej prítomnosti matky a počas tejto doby postupne maloletú pripravovať na to, že bude prespávať aj u otca. Krátko po tom, čo obaja rodičia opustili ambulanciu, sa otec rozhodol negovať dohodu. Matka koná výlučne v záujme maloletej podľa jej najlepšieho vedomia a svedomia a na základe odporúčaní detskej psychologičky. Nemá záujem brániť otcovi v styku s maloletou, je si plne vedomá, že maloletá má prirodzenú potrebu byť s otcom a v dlhodobej životnej línii mať pre život jeho mužský vzor. Otec neskôr uznal, že závery detskej psychologičky sú na prospech maloletej a súhlasil, že v čase stretávania si ju ráno u matky prevezme a večer na noc ju donesie k matke. Tak tomu bolo aj počas víkendového stretávania otca s maloletou G. v dňoch 26.1.2024 až 28.1.2024. Ďalej odvolateľka trvá na tom, že starý otec zo strany otca požíva nadmerne alkoholické nápoje, že ich požíva po práci, čo potvrdil aj otec v sms komunikácii, teda v čase, kedy by bola maloletá v prítomnosti starého otca, čo matka považuje za neprijateľné. Tvrdenie súdu prvej inštancie o svojvoľnom zamedzení otcovi v styku s dcérou označila odvolateľka za nepravdivé domnienky. Uviedla, že maloletá bola niekoľkokrát chorá a otec sa mohol stretnúť s maloletou u nich doma, čo však neakceptoval. Napokon odvolateľka navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak, že zverí maloletú do osobnej starostlivosti matky a otca oprávni stretávať sa s maloletou každú párnu nedeľu od 15:00 hod. do 18:00 hod. a každú stredu v čase od 15:00 do 18:00.
6. K odvolaniu sa vyjadril otec maloletého dieťaťa, ktorý považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne a navrhuje toto potvrdiť. Uviedol, že na neodkladné zverenie maloletej komukoľvek z rodičov neexistujú nijaké zákonné ani racionálne dôvody. Matku v jej starostlivosti o dcéru nijak nerušil a neurobil nič, čo by indikovalo, že chce dcéru zo starostlivosti matky odňať. Dočasnú úpravu styku s dcérou považuje za potrebnú a rozsah je stanovený súdom prvej inštancie správne. V rámci rekapitulácie uviedol, že s dcérou mu nebolo umožnené byť vôbec od 19.11.2023 do 25.12.2023. Od 25.12.2023 do 26.1.2024 dcéru mohol vidieť 3-krát (25.12.2023, 2.1.2024 a 10.1.2024), aj to len na hodinu, v dome rodičov matky. Také boli podmienky matky a on ich akceptoval, lebo bolo prioritou byť s dcérou. Po doručení neodkladného opatrenia matke dňa 20.1.2024 mu matka umožňuje styk
s dcérou v dni stanovené neodkladným opatrením bez prespania a mimo domu rodičov matky, s výnimkou jedného termínu, ktorého zmenu matka odo mňa žiadala a on súhlasil. K styku dcéry s ním nedochádzalo i podľa vyjadrení samotnej matky pred kolíznym opatrovníkom, aj podľa správy detskej psychologičky. Psychologička pri spoločnom stretnutí opakovane zdôraznila celkom nevyhnutnú potrebu umožnenia styku dcéry s ním. Potrebu realizácie styku vyhodnotila, vzhľadom na jeho dlhšiu absenciu, za bezodkladne potrebnú. K vyšetreniu dcéry u detskej psychologičky považuje za potrebné uviesť, že matka ho o vyšetrení vopred neinformovala a nežiadala ani jeho súhlas, dezinterpretovala informácie poskytnuté psychologičke. Od kedy sa začal realizovať styk - víkend od 26.1.2024 do 28.1.2024 (bez prespania), napriek vykonateľnosti neodkladného opatrenia, rešpektuje odporúčanie psychologičky a styk s dcérou realizuje bez prespania. Dcéru v upravené dni, teda v piatky (od 17.00 do 19.00), soboty (od 9.00 do 19.00) a nedele (od 9.00 do 19.00) v párnom týždni donesie matke o 19.00 a v nepárnom týždni ju na základe návrhu matky má v stredu od 9.00 do 19.00. Dcéru si na noc nenechal, i keď mu toto právo vyplýva z vykonateľného neodkladného opatrenia a to aj napriek tomu, že dcéra plače, keď od neho odchádza a vyslovene sa dožaduje dlhšieho kontaktu a prespania. I keď po odchode z ambulancie prejavil pochybnosti o správnosti odporúčaného postupu (4 mesiace bez prespávania), napokon toto odporúčanie prijal a riadi sa ním. Meniť neodkladné opatrenie kvôli 4 mesiacom, pri ktorých rešpektuje odporúčanie psychologičky, podľa otca nemá význam. Pokiaľ po uplynutí 4 mesiacov psychologička usúdi, že dcéra ešte nie je dostatočne stabilizovaná, prispôsobí sa. Za podstatné považuje, že jeho rodičia kúpili v januári 2024 byt v I. T. H., v ktorom už býva, pričom ide o 3-izbový, pekne zariadený byt, kde má dcéra pripravené všetko potrebné. Teda výhrady matky vo vzťahu k domácnosti v I. neobstoja. Dcéra má rodičov otca, rovnako ako rodičov matky, veľmi rada a cíti sa s nimi dobre a bezpečne. Aj pred rozchodom často prespávala u jeho rodičov a trávila tam celé dni, niekedy aj 3 dni v kuse, keďže matka chodila do školy a on šiel do práce.
7. V následnom vyjadrení matky k tvrdeniam otca, táto okrem už uvedeného poukázala na to, že vyhľadala detskú psychologičku z dôvodu, že vnímala, že maloletá má stavy, ktoré nesvedčia o jej úplnom psychickom zdraví, čo nemala dôvod pred otcom tajiť. Je toho názoru, že nepotrebuje súhlas otca na návštevu akéhokoľvek lekára. Opätovne zdôraznila potrebu stabilizácie prostredia maloletej.
8. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd, príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 2 ods. 1 a § 3 ods. 5 písm. c/ CMP, preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) a contrario, pričom dospel k záveru, že odvolanie matky maloletého dieťaťa nie je dôvodné.
9. Podľa § 28 ods. 2 prvá veta zákona č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia.
10. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Z predloženého spisu vyplýva, že vo veci starostlivosti súdu o maloletú vo veku S. Z. Š. roku, ktorej rodičia spolu nežijú, je vedené konanie vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností pod sp.zn. 18P/168/2023 a doposiaľ tak nebolo v tomto rozsahu vo vzťahu k maloletému dieťaťu právoplatne rozhodnuté. Návrh matky v predmetnom konaní o nariadenie neodkladného opatrenia smeroval k predbežnej úprave zverenia maloletej do osobnej starostlivosti jedného z rodičov - matky a k úprave stretávania sa s maloletej otcom v navrhovanom čase každú párnu nedeľu od 15:00 do 18:00 hod. a každú stredu v čase od 15:00 do 18:00 hod. s tým, že otec maloletú prevezme v čase začatia styku v mieste trvalého bydliska matky a maloleté dieťa v čase ukončenia styku matke odovzdá v mieste trvalého bydliska. Svoj návrh odôvodňuje matka dieťaťa stabilizáciou výchovného prostredia maloletého dieťaťa a dosiahnutím právnej istoty v rodinných vzťahoch súdnym rozhodnutím dočasného charakteru. S uvedenou navrhovanou úpravou otec maloletého dieťaťa súhlasil čiastočne, keď nerozporoval osobnú starostlivosť matky, ktorú považuje za dôvodnú. Nesúhlasil však s rozsahom navrhovaného styku s maloletou dcérou, odôvodňujúc širší rozsah úpravy, vrátane prespania maloletého dieťaťa v jeho domácnosti, dobrými vzájomnými vzťahmi s dcérou a ich rozvíjaním a vhodným výchovným prostredím, tiež prejavujúc rodičovské zručnosti a schopnosť sa o maloleté dieťa postarať.
13. Odvolací súd vo všeobecnosti, zhodujúc sa so závermi súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, na dôvody ktorého odkazujúc zdôrazňuje, že účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania alebo v priebehu konania a možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Potreba zabezpečenia ochrany maloletého dieťaťa vyplýva z ustanovení zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a sleduje najmä zásadne záujem maloletého dieťaťa. Pre účely zabezpečenia takejto ochrany v prípade naliehavej potreby pri hroziacej ujme formou nariadenia neodkladného opatrenia je postačujúca existencia okolností, z ktorých sa dá vyvodiť opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň v rovine osvedčenia.
14. Je preto správny záver súdu prvej inštancie, za aplikácie správnych zákonných ustanovení, v zmysle ktorého nedošlo k osvedčeniu nevyhnutnosti dočasnej úpravy pomerov účastníkov v zmysle návrhu matky maloletého dieťaťa v rozsahu úpravy osobnej starostlivosti autoritatívnym súdnym rozhodnutím. Z vyjadrení matky nevyplývajú skutočnosti, ktoré by osvedčovali nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov v navrhovanom rozsahu a takéto neboli zistené ani v priebehu odvolacieho konania. Právna istota vo vzájomných rodinných vzťahoch je zabezpečená v zmysle zákonných ustanovení Zákona o rodine, pričom rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia v rovnakom rozsahu bez ohľadu na to, či sú rodičia dieťaťa manželmi, alebo nie (čl. 12, čl. 41 Ústavy SR).
15. Odvolací súd konštatuje vecne správne závery prvoinštančného súdu aj v prípade úpravy stretávania sa maloletého dieťaťa s otcom. Reflektujúc na odvolacie námietky, odvolací súd nepopiera, že naviazanosť maloletého dieťaťa na matku je prirodzená a žiadúca a má svoj vývoj. V danom prípade osvedčené skutočnosti indikujú, že tak matka, ako aj otec maloletého dieťaťa, majú porovnateľné vzťahové schopnosti a potreby vo vzťahu k maloletému dieťaťu, z pohľadu záujmu ktorého obaja taktiež disponujú porovnateľnými rodičovskými schopnosťami, ktoré tak v prípade matky, ako aj otca boli a naďalej sú dopĺňané pomocou starých rodičov. Navyše od doby posúdenia stavu adaptability maloletého dieťaťa detskou psychologičkou s odporúčajúcimi závermi už uplynula doba, ktorú rodičia čiastočne využili na nastavenie stretávania sa otca s maloletým dieťaťom bez preukázaných negatívnych dopadov. Súčasne však odvolací súd zdôrazňuje, že nízky vek maloletého dieťaťa vyžaduje od rodičov primárne sledovať záujem dieťaťa na zabezpečení pocitu bezpečnosti a stability výchovného prostredia za súčasnej prirodzenej citovej naviazanosti na osobu matky, ktorá toto zabezpečuje v súčasnosti v prevažnej miere. Zároveň je osobnou zodpovednosťou otca ako druhého rodiča plne rešpektovať primárne potreby a režim maloletého dieťaťa a predchádzať stresovým zážitkom dieťaťa. Je osobnou zodpovednosťou rodičov plne podporovať priebeh výchovy a výživy spoločného maloletého dieťaťa bez stresových zážitkov, predchádzajúc tak možným nepriaznivým dopadom na psychiku dieťaťa a rešpektujúc právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom (§ 30 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine). Odpútanie sa od osobného partnerského konfliktu pri primárnom zabezpečovaní záujmu spoločného maloletého dieťaťa je predpokladom pre dosiahnutie rodičovskej dohody pri jeho výchove. O zaistenie najlepšieho záujmu dieťaťa musia v prvom rade usilovať jeho rodičia.
16. Odvolací súd vo vzťahu k obom rodičom preto zdôrazňuje potrebu konštruktívnej komunikácie v záujme ich spoločnej maloletej dcéry v útlom veku, ktorá má smerovať k dohode o výkone práv a povinností v záujme zachovania rovnocenného vplyvu otca a matky na jej výchovu a výživu. Odvolací súd apeluje na potrebu rešpektovania plnohodnotne druhého rodiča. Pri tom nie je rozdiel, či k úprave rodičovských práv a povinností dochádza po dohode rodičov, alebo na základe rozhodnutia súdu, zákon dohodu rodičov uprednostňuje. Odvolací súd dáva účastníkom konania do pozornosti čl. 41 ods. 4 Ústavy SR, z ktorého jednoznačne vyplýva, že starostlivosť o deti a ich výchova je nielen právom rodičov, ale aj právom dieťaťa, ktoré má právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Pre dieťa je dôležité, aby rodič, v tomto prípade obaja rodičia, sústredene robili všetko pre jeho zdravý vývoj bez bočných úmyslov namierených na ťarchu druhého rodiča. Odvolací súd poukazuje na to, že úprava styku otca s maloletým dieťaťom v súdnom rozhodnutí predstavuje oprávnenie realizovať tento s dieťaťom vo vymedzenom rozsahu. Táto úprava má slúžiť na to, aby otec mal k dispozícii dostatočný časový priestor na budovanie plnohodnotného vzťahu s dieťaťom. Je na ňom, ako tento potenciál využije. Rodičia ponesú zodpovednosť za dôsledky, ktoré ich konanie vo vzťahu k výchove maloletého dieťaťa prinesie. Nad všetkým však stojí záujem maloletého dieťaťa, jeho zdravý vývoj, čomu majú rodičia prispôsobiť svoje kroky. Uvedenému podlieha tiež akékoľvek závažné rozhodnutie, týkajúce sa
spoločného maloletého dieťaťa, ako napríklad diagnostika, či liečba maloletého dieťaťa, resp. závažné zdravotné úkony, cesta s dieťaťom do zahraničia, správa jeho majetku, príprava na budúce povolanie a pod., ktorej za štandardných okolností má predchádzať dohoda rodičov, ktorú zákon uprednostňuje, inak rozhodnutie súdu na návrh niektorého z rodičov, v súlade s ustanovením § 35 Zákona o rodine.
17. Napokon, okolnosti narušenia zdravého výchovného prostredia maloletého dieťaťa v dôsledku správania sa a postupu otca, resp. jeho rodičov v kontexte odvolacích námietok matky, ako aj priebeh výkonu rodičovských práv, bude predmetom ďalšieho dokazovania v prebiehajúcom konaní, ktorého výsledkom bude úprava rodičovských práv a povinností v záujme maloletého dieťaťa. Vzhľadom na výsledky ďalšieho riadneho dokazovania, vykonávaného v konaní vo veci samej o úpravu práv a povinností rodičov k spoločnému maloletému dieťaťu, nebude vylúčený postup súdu podľa § 360 a nasl. CMP, pričom terajšie rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pri zmene skutkových okolností, resp. na základe riadne vykonaného dokazovania, nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci (§ 329 ods. 3 CSP).
18. So zreteľom na tieto dôvody odvolací súd s odkazom na vecne správne odôvodnenie napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil v celom rozsahu (§ 387 CSP).
19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).