Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3C-44-2020.pdf
PDF · 93.61 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-3C/44/2020
Uznesenie
Okresný súd Svidník v právnej veci žalobkyne: J. R., rod. M., nar.XX.XX.XXXX, bytom E.. Y. XXX/X, XXX XX Y., štátny občan SR p r o t i žalovanému: H. R., rod. R., nar.XX.XX.XXXX, bytom E.. Y. XXX/X, XXX XX Y., štátny občan SR, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 33,- eur na účet prevádzkovateľa systému a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa návrhom, ktorý napadol na tunajší súdu dňa 8.12.2020 žiada, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa vstupu do bytu č. XX, na X. poschodí bytového domu B.J.AZ/XX, so súp. č. XXX na ul. Y.. F. vo Y., číslo vchodu X, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. Y., obec Y., okres Y., evidovanom K. úradom Y., katastrálnym odborom.
2. Y. žalobu odôvodnila tým, že manželstvo so žalobcom bolo rozsudkom Okresného súdu Svidník pod č.k. 7P/91/2018-35 zo dňa 25.02.2019 rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 07.03.2019. Maloleté deti J. R., nar.XX.XX.XXXX, G. R., nar.XX.XX.XXXX a H. R., nar.XX.XX.XXXX, boli zverené do osobnej starostlivosti žalobkyne. V súčasnosti sa na Okresnom súde Svidník vedie konanie pod sp. zn. 2C/34/2019 o vyporiadanie BSM, ktoré už bolo viackrát z rôznych dôvodov odročené. Predmetom vyporiadania BSM je X,X - izbový byt - zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. Y., obec Y., okres Y., vedený K. úradom Y., katastrálnym odborom, ako byt č. XX, na X.. poschodí bytového domu B.J.G so s. č. XXX na ul. Y.. F. vo Y., číslo vchodu X, v podiele 1/ 1, k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku parcela reg. „C" parc. č. XXXX/XXX o výmere XXX mX druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, v podiele XXXX/ XXXXXX, v hodnote cca 50 000,- eur vrátane zariadenia (nábytok a spotrebiče). Po rozvode žalovaný vymenil zámok na spoločnom byte a zamedzil žalobkyni tak vstup do bytu, prakticky ju spolu s deťmi vyhodil na ulicu. Našťastie jej ponúkli pomoc rodičia. Preto žalobkyňa momentálne býva aj s deťmi, ktoré jej boli súdom zverené do osobnej starostlivosti, u svojej mamy v tom istom bytovom dome. V spoločnom byte spolu so žalovaným nemohla ostať, aby nedochádzalo ku konfliktom, lebo už došlo aj k fyzickému útoku zo strany žalovaného voči jej osobe. Žalovaný žalobkyňu celé roky ich spolužitia psychicky týral a robí to aj naďalej po rozvode. Žalobkyňa má záujem o také vyporiadanie BSM, ktorým by ich spoločný byt prešiel do jej osobného vlastníctva. Žalovaný totiž počas manželstva nikdy nechcel bývať v byte, ale chcel sa odsťahovať k rodičom do obce O.. A keď nebol v práci na kamióne v cudzine, aj tak sa nezdržiaval v byte, ale u rodičov v uvedenej obci. Doma sa so žalobkyňou a s deťmi zdržiaval minimálne. Po rozvode sa v byte zdržiava len preto, aby mohol žalobkyňu sledovať, provokovať a ubližovať jej, čo potvrdzujú aj jeho slová, že ju zničí. Keď má na starosti deti, tak v byte strávia spoločne jednu, maximálne dve noci a potom s nimi ide do obce O.. Tam sa narodil a aj žil väčšinu svojho života. Do Y. sa prisťahoval až keď so žalobkyňou začali spolu
žiť, ale nikdy si neodpustil pripomienku, že to nie je život pre neho, a že sa chce vrátiť žiť do svojho rodného domu, vtedy aj spolu s ňou a ich deťmi. V rodičovskom dome má jedno poschodie iba pre seba (rodičovský dom však oficiálne vlastní sestra žalovaného, ktorá ho získala darovacou zmluvou v novembri 2018, teda v čase ich rozvodu, a z pohľadu žalobkyne to vyznieva špekulatívne, aby „akože nemal kde bývať"). Deti sa žalobkyne často pýtajú, kedy sa vrátia bývať do ich spoločného bytu. Žalovaný má veľmi zlý vzťah s najstaršou dcérou J., toho času už plnoletou, ktorá sa s ním vôbec nestretáva a ani sa nestretávala pred dovŕšením dospelosti, lebo o to vôbec nemala záujem. Ani by to neprospievalo jej psychickej pohode, keďže sa ešte ako 17 ročná psychicky zrútila, kde jedným z dôvodov bolo aj správanie jej otca ku žalobkyni a celej rodine. Dcéra J. sa ešte pred rozvodom odsťahovala k rodičom žalobkyne, lebo už nechcela žiť spolu s otcom v jednom byte. Žalovaný žalobkyňu neustále, keď sa nachádza v spoločnom byte, sleduje z okna či balkóna. Dokonca raz, keď pred vchodom čakala na kolegyňu, ktorá ju viezla do práce, tak vyšiel náročky von pred vchod a stál tam, lebo videl, že stála vonku sama. Život v jeho blízkosti je neznesiteľný, stále žalobkyňu sleduje a aj po rozvode má pocit, že mu patrí, že je jeho majetok. Aj pracovníčky ÚPSVaR, ktoré riešili ich prípad v čase rozvodu, ale aj po ňom, došli k záveru, že on sa nezmieril s tým, že sa rozviedli. A nielen preto im navrhli, aby to skúsili riešiť prostredníctvom občianskeho združenia, ktoré sa zaoberá takýmito prípadmi. Túto ponuku sa žalobkyňa rozhodla prijať, aby sa vzťahy medzi nimi aspoň trochu normalizovali. Tam im bol pridelený pracovník pán R., s ktorým problémy riešia väčšinou telefonicky, ale mali s ním aj individuálne osobné stretnutia. Žalovaný rady prideleného pracovníka neberie do úvahy, síce si ho vypočuje, aby navodil dojem, že chce spolupracovať, ale svoje správanie nezmenil. Ak sa majú vzťahy aspoň trocha priblížiť štandardným vzťahom rozvedených manželov, tak by bolo lepšie, aby nežili tak blízko seba. Prospelo by to nielen žalobkyni, ale aj žalovanému, aby si konečne uvedomil, že už nie sú manželia a on mohol začať žiť svoj život a nesústreďovať sa len na pomstu voči žalobkyni, lebo si dovolila rozviesť sa s ním. Navyše exmanžel pracuje ako vodič kamiónu v zahraničí a preto sa doma zdržuje len 8 až 9 dní v mesiaci. Do práce chodí na 2 týždňové turnusy. Prichádza domov väčšinou každý druhý piatok večer (už viac krát prišiel až v sobotu), keď si aj vyzdvihne deti a odchádza zvyčajne utorok večer, aj keď je oprávnený mať u seba deti až do stredy. Takže on využíva byt za obdobie dvoch týždňov len 4 až 5 dní, a to za predpokladu, že nie je v obci O., kde trávi veľa času. Z toho dôvodu je byt skoro vôbec nevyužívaný. Žalovaný žalobkyňu do neho nechce pustiť hlavne preto, že vie ako veľmi by sa tam chcela vrátiť a robí to účelovo, aby jej ublížil, ale vôbec si neuvedomuje, že tým ubližuje nielen jej, ale aj deťom samotným. Keďže byt matky žalobkyne je v tom istom vchode, ako ich spoločný byt, tak vždy, keď ide do matkinho bytu, kde dočasne býva, žalobkyňa vidí ako je ich byt opustený a nevyužívaný, o čom hovoria zatiahnuté žalúzie na balkóne a zhasnuté svetlá. Vždy, keď je žalovaný v byte, to už je na prvý pohľad vidno, lebo rozsvieti svetlá v celom byte a vytiahne žalúzie. A to je len v tie 3 alebo 4 dni za dva týždne. Spoločný byt je na druhom poschodí, takže si to hneď žalobkyňa všimne a navyše vždy to jej pohľad tiahne na okná ich bytu, lebo jej veľmi chýba domov a chcela by sa tam s deťmi čím skôr vrátiť, aby sa ich život konečne vrátil do normálu a mohli konečne pokojne žiť vo svojom byte. Navyše ho žalobkyňa potrebuje na každodenné používanie, keďže pracuje vo Svidníku v pekárni a ich maloleté deti navštevujú základnú školu, resp. materskú školu v blízkosti bytu. Žalobkyňa je toho názoru, že matka s 2 maloletými deťmi potrebuje byt oveľa viac ako žalovaný, ktorý je väčšinu času pracovne mimo SR a vo voľnom čase sa taktiež minimálne zdržuje vo Svidníku. Žalovaný dokonca žalobkyni ani nechcel umožniť uvziať si osobné veci, ktoré potrebovala z ich spoločného bytu. K tým sa dostala až pomocou privolanej policajnej hliadky, ktorá ho presvedčila, aby žalobkyňu aspoň na nevyhnutnú dobu pustil do spoločného bytu. Teraz sa žalobkyni prostredníctvom dcéry Anny vyhráža, že ak si nevezme všetky svoje veci z nášho bytu, tak jej ich vyhodí ku kontajnerom. V byte svojej matky, u ktorej žalobkyňa s deťmi dočasne býva, využívajú jednu izbu, v ktorej je nábytok matky a ledva sa tam zmestia postele, oblečenie, školské potreby a hračky našich detí. Ďalším nie menej dôležitým dôvodom, prečo je nevyhnutné, aby sa žalobkyňa čím skôr vrátila do zatiaľ nášho spoločného bytu je aktuálna situácia s doterajším dočasným bývaním žalobkyne. Keďže z vyššie uvedeného dôvodu býva dočasne u svojej matky, ktorá je psychiatrický pacient, síce momentálne ambulantne liečená, no bola už viackrát v ústavnej liečbe na Psychiatrickom oddelení NsP Sv. Jakuba, n.o., Bardejov. Hlavným dôvodom jej hospitalizácie bol zhoršený psychický stav a pokusy o samovraždu. Preto je žalobkyňa presvedčená, že táto situácia a spolužitie s osobou s takou diagnózou neprospieva jej, ale najmä jej maloletým deťom, na ktoré to negatívne vplýva. Ale taktiež aj matke žalobkyne, ktorá by potrebovala väčší pokoj, aby si mohla oddýchnuť, lebo je pochopiteľné, že domácnosť s maloletými deťmi je "živšia", lebo deti sa chcú hrať, jednoduchšie povedané je rušnejšie prostredie. Najavo to dávajú žalobkyni najmä jej bratia, hlavne najstarší z troch bratov, ktorý jej viac krát naznačil, aby čím skôr odišla z maminho bytu. V auguste, keď mama mala opäť trochu zhoršený psychický stav, si ju brat vzal k sebe, no po dvoch mesiacoch bola mama bez vopred oznámenia naspäť doma, čomu samozrejme
nemôžem žalobkyňa brániť, keďže je to jej byt a ona je tam len dočasne trpená. Je pochopiteľné, že vo svojom byte sa cíti lepšie, lebo u brata tiež nemala svoj potrebný pokoj, ktorý vo svojom stave potrebuje. A preto keďže žalobkyňa nechce, aby sa jej stav zhoršil, bolo by pre nich všetkých najlepšie, aby sa spolu s deťmi vrátila do spoločného bytu, kde žili. Keďže je spoločný byt v tom istom vchode ako mamin byt, tak v prípade potreby jej bude žalobkyňa nablízku, ak bude niečo potrebovať, ale zároveň bude ona mať kľud, ktorý vo svojom zdravotnom stave potrebuje. Jej zdravotnému stavu neprospieva, ani to, čo žalobkyni robí exmanžel. Nerobí jej dobre, keď sa s ním stretne pred vchodom. Žalobkyňa viem, že náhodným stretnutiam nezabránim, ale on to robí náročky, len aby im ubližoval. No keď už nebude v byte, tak nebude mať výhovorku, prečo je stále "akože náhodou" tam, kde sme my. Nechce spolu s deťmi tieto Vianoce stráviť na ulici, ale v spoločnom byte, aby aspoň tieto sviatky radosti a pokoja mohli osláviť spokojne a bez stresu, bol by to pre žalobkyňu a deti najkrajší darček.
3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa pripojila rozsudok Okresného súdu Svidník zo dňa 25.2.2019 sp. zn. 7P/91/2018, ktorým manželstvo J. 4. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2C/34/2019 súd zistil, že dňa 09.08.2019 žalobkyňa J. podala proti žalovanému H. žalobu o vyporiadanie BSM po rozvode manželstva., pričom z uvedenej žaloby vyplýva, že predmetom vyporiadania BSM je aj uvedená nehnuteľnosť a to byt zapísaný na S.. Posledné pojednávanie vo veci vyporiadania BSM bolo vytýčené na deň 09.11.2020, ktoré bolo odročené na deň 18.01.2021.
5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
9. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje soba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje.
10. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
11. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
12. Podľa § 328 ods. 2 CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
13. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
14. Z citovaných zákonných ustanovení Civilného sporového poriadku vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. „Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti); či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti); či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav; či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením“. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha. C.H.Beck, 2016, 1092 s.).
15. Potreba úpravy pomerov medzi stranami musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie je spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Cieľom neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP a § 325 ods. 2 písm. f) CSP je ochrana jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná a sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Súd musí mať pri nariadení tohto typu neodkladného opatrenia za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity žalobcu konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. Relevantné skutkové tvrdenia je žalobca v návrhu povinný osvedčiť, keďže dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania.
16. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj podľa dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené.
17. Súd teda nevyhovel návrhu žalobkyne a nenariadil neodkladné opatrenie, tak ako žiadala žalobkyňa, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa vstupu do bytu č. XX., na X. poschodí bytového domu U., so súp. č..X na ul. Y., číslo vchodu X, zapísaného na LV č. XXXX . pre k. ú. Y., obec Y. okres Y., evidovanom Okresným úradom Svidník, katastrálnym odborom. A to z dôvodu, že cieľom neodkladného opatrenia je len provizórna, dočasná úprava vzťahov strán konania, ktorá by mala umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Neodkladné opatrenie je charakteristické tým, že je to dočasné rozhodnutie, ktoré sa obmedzuje na dosiahnutie len predbežných účinkov, neprejudikuje sa ním výsledok konania a zásahy a dôsledky neodkladného opatrenia musia byť minimálne so zreteľom na zabezpečovaný charakter. Vydanie rozhodnutia, ktoré je zhodné s konečným rozhodnutím je prípustné ak by žalobkyni nerozhodnutím, vznikla ťažko napraviteľná majetková či nemajetková ujma, ktorej vznik musí žalobkyňa preukázať. Súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je nedôvodný, nakoľko súd nemá za preukázané, aby zo strany žalovaného existovalo v súčasnosti potenciálne alebo skutočné nebezpečenstvo ohrozenia žalobkyne a jej telesnej či duševnej integrity. Bolo preukázané, že po rozvode žalobkyňa sa aj s deťmi z bytu dobrovoľne odsťahovala k svojej matke, kde žije doposiaľ. Žalobca žije v uvedenom byte. Bolo preukázané, že na tunajšom súde pod sp. zn. 2C/34/2019 prebieha spor o vyporiadanie BSM po rozvode manželstva medzi účastníkmi konania a predmetom tohto vyporiadania BSM je aj uvedený byt, pričom vo veci sp. zn. 2C/34/2019 súd rozhodne, komu prikáže predmetný byt do výlučného vlastníctva. Z uvedených dôvodov, preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
18. Zároveň súd v zmysle ust. § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. zaviazal žalobkyňu na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 33,- eur (položka č. 1 písm. c) sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.