Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Tos-119-2020.pdf
PDF · 68.7 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/119/2020
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Veselovskej a členov senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a JUDr. Zuzany Molnárovej, v trestnej veci odsúdeného S. W. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 0T/207/2019 zo dňa 12.11.2020, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 04.01.2021 jednomyseľne takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného S. W., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona vyslovil, že odsúdený S. W. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia určenej trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 0T/207/2019 zo dňa 11.09.2019 neosvedčil a trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace vykoná. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd prvého stupňa zaradil odsúdeného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že odsúdený nežil riadnym životom, nakoľko v skúšobnej dobe spáchal úmyselný trestný čin.
Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený v zákonnej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov si napriek pandemickej situácii našiel prácu ako šéfkuchár, už nechce v trestnej činnosti pokračovať, vo výkone trestu sa poučil. Má vyživovaciu povinnosť na 2 deti a zároveň spláca vyživovaciu povinnosť svojim rodičom, ktorí ho počas jeho výkonu trestu zastúpili. Z pohľadu odsúdeného nástupom ďalšieho trestu vznikne viac škody, pretože príde o prácu.
Krajský súd v Bratislave ako nadriadený orgán podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako i konanie, ktoré predchádzalo týmto výrokom napadnutého uznesenia, a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Sťažnostný súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že odsúdený S. W. bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 0T/207/2019 zo dňa 11.09.2019 uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok.
Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 11.09.2019. V zmysle § 50 ods. 1 Trestného zákona, veta druhá, skúšobná doba podmienečného odsúdenia začala plynúť dňa 12.09.2019 a uplynula dňa 11.09.2020.
Súd prvého stupňa nariadil vo veci verejné zasadnutie za účelom zisťovania vedenia riadneho života odsúdeným v skúšobnej dobe, a za týmto účelom ho predvolal. Odsúdený ospravedlnil svoju neúčasť z dôvodu práceneschopnosti a písomne požiadal o konanie v neprítomnosti. Súd prvého stupňa teda podľa § 293 ods. 5 Trestného poriadku vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti odsúdeného, čomu nebránili žiadne zákonné prekážky.
Na verejnom zasadnutí súd prvého stupňa vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, z ktorých vyplynulo, že odsúdený bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 0T/331/2019 zo dňa 14.11.2019 právoplatne uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. b) Trestného zákona, ku ktorému došlo dňa 11.11.2019.
Prokurátor na verejnom zasadnutí navrhol rozhodnúť o premene trestu.
Podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne vykonal iné uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby. Výnimočne môže súd vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad, b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú hranicu skúšobnej doby ustanovenej v ods. 1, c) ustanoviť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo primerané povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život, alebo d) nariadiť kontrolu uložených primeraných obmedzení alebo povinností technickými prostriedkami, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu a ak takáto kontrola nebola doposiaľ nariadená.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
Správne postupoval súd prvého stupňa, keď dospel k záveru, že odsúdený S. Džugan neviedol riadny život, keď počas skúšobnej doby spáchal úmyselný trestný čin, a to rovnaký ako ten, pre ktorý mu bola určená skúšobná doba (krádež v obchode). Spáchanie úmyselného trestného činu je z hľadiska hodnotenia závažnosti protiprávneho konania v zmysle posudzovania vedenia riadneho života najvážnejšou formou protiprávneho konania, a vylučuje záver o vedení riadneho života v skúšobnej dobe. Z tohto je evidentné, že podmienečný trest odňatia slobody nemal na odsúdeného dostatočný výchovný vplyv. Ak odsúdený dôvodí možnou stratou práce a dostatočnou resocializáciou vo výkone trestu odňatia slobody, sťažnostný súd uvádza, že tieto aspekty nie je možné vo vykonávacom konaní skúmať, ibaže by prichádzalo do úvahy ponechanie podmienečného odsúdenia v platnosti, vtedy by súd skúmal, či sa jedná o výnimočné okolnosti. V súčasnosti súd môže a musí skúmať len to, či odsúdený v skúšobnej dobe viedol riadny život.
Sťažnostný súd k strohému odôvodneniu napadnutého uznesenia dopĺňa, že nebolo možné uvažovať o ponechaní podmienečného odsúdenia v platnosti a primeranom predĺžení skúšobnej doby, pretože v čase rozhodovania súdu prvého stupňa skúšobná doba už neplynula. Nemožnosť naznačeného postupu vyplýva nielen z gramatického výkladu citovaného ustanovenia zákona, ale tento záver bol explicitne vyslovený v zjednocujúcom stanovisku trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. Tpj 43/2012 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č. 4/2013. Týmto stanoviskom bola súdna prax zjednotená.
V súlade so zákonom postupoval súd prvého stupňa aj v časti, v ktorej odsúdeného podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko z odpisu registra trestov je zrejmé, že hoci má odsúdený v registri trestov 6 záznamov, pred spáchaním trestného činu, pre ktorý mu bola určená skúšobná doba, nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.
Krajský súd nezistil dôvody pre zrušenie alebo zmenu napadnutého uznesenia, preto sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.