Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_38P-66-2020.pdf
PDF · 85.89 KB
Case nature
Subarea
38P/66/2020
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. S., E.. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. Č. XXXX/X, J., t.č. ako matka, dieťa rodičov - matka: W. Z., E.. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., t.č. Š. XX, Š. a otec: W. S., E.. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. Č. XXXX/X, J., zastúpený JUDr. Milošom Chrenkom, advokátom, so sídlom Hlavná 25, Trnava, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie nasledovného znenia:
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň od piatku od 18:00 hod. do nedele do 17:00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v utorok od 16:00 hod. do 18:00 hod. a vo štvrtok od 16:00 hod. do 18:00 hod.
Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne a včas pripraviť a odovzdať otcovi v stanovenú hodinu v mieste svojho bydliska. Otec je povinný dodržiavať stanovené hodiny styku a v čase skončenia styku odovzdať maloleté dieťa matke v mieste jej bydliska.
II. Súd p o u č u j e účastníkov, že majú možnosť podať návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.
III. Súd u s t a n o v u j e Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, J. Bottu 4, Trnava, za procesného opatrovníka na zastupovanie maloletého A. v tomto konaní.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec maloletého dňa 03.12.2020 podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal upraviť stretávanie otca s maloletým dieťaťom.
2. Otec v návrhu uviedol, že s matkou maloletého žili v spoločnej domácnosti v J. až do decembra 2019, kedy sa ich vzťah rozpadol a matka maloletého sa aj so synom odsťahovala do Š.. Napriek rozchodu zostali vzťahy rodičov maloletého korektné a dokázali spolu bez problémov komunikovať. So synom sa otec stretával veľmi často, trikrát-štyrikrát do týždňa, niekedy aj viac, vždy sa na stretnutí dohodli (najčastejšie priamo so synom) podľa aktuálnych možností. Situácia sa však zmenila asi pred mesiacom, keď si matka maloletého našla nového partnera a táto skutočnosť zrejme spôsobila výraznú zmenu v jej postoji voči otcovi a k stretávaniu sa s maloletým. Matka prestala s otcom úplne komunikovať a telefónne číslo otca si zablokovala. Zo strany otca nedošlo ku žiadnej zmene, ktorá by mohla ovplyvniť názor matky na stretávanie sa otca s maloletým. Otec má záujem stretávať sa s maloletým tak ako doposiaľ, pričom matke maloletého pravidelne platí výživné a aj nad rámec potreby kupoval veci pre maloletého. Na zmenu postoja matky nevidí žiaden objektívny dôvod a vníma to ako následok jej nového
partnerského vzťahu a snahu prerušiť všetky väzby otca s maloletým. Z uvedených dôvodov bol otec nútený domáhať sa ochrany svojich práv formou neodkladného opatrenia, preto navrhol, aby súd aby vydal neodkladné opatrenie, ktorým by upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny víkend od piatku od 18:00 hod. do nedele do 17:00 hod. a v nepárnom týždni v utorok od 16:00 hod do 18:00 hod. a vo štvrtok od 16:00 do 18:00 hod. Otec k návrhu priložil SMS správy, fotografie rodinného domu, detskej izby maloletého v dome a zo spoločnej dovolenky.
3. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
4. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
7. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
8. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
9. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZR“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24 <http://www.zakonypreludi.sk/zz/2005-36>, § 25 a § 26 <http://www.zakonypreludi.sk/zz/2005-36> sa použijú primerane.
10. Podľa § § 25 ods. 2 ZR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
11. Podľa čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.
12. Podľa čl. 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.
13. Podľa čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
14. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
15. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je riešiť urgentné situácie vyžadujúce okamžitý zásah súdu, v ktorých by odklad riešenia do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej spôsobil ujmu na právach niektorého z dotknutých účastníkov. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa je pritom pre súd rozhodujúcim hľadiskom, ovplyvňujúcim jeho rozhodnutie, záujem
maloletého dieťaťa. V otázkach týkajúcich sa úpravy styku s maloletými súd pristupuje k využitiu inštitútu neodkladného opatrenia len výnimočne, a to najmä v situáciách, kedy jeden z rodičov neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom za situácie, kedy styk nie je dosiaľ jednoznačne súdne upravený (teda ani vymáhateľný), najmä s cieľom zabrániť zániku citových väzieb medzi dotknutým rodičom a dieťaťom.
16. Vychádzajúc z obsahu spisu mal súd za osvedčené, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti od decembra 2019, kedy došlo k rozpadu ich partnerského vzťahu a matka sa aj s maloletým odsťahovala do Š.. Práva a povinnosti rodičov k maloletému neboli doposiaľ upravené súdnym rozhodnutím. Stretávanie otca s maloletým prebiehalo na základe dohody rodičov a otec takisto prispieval na výživu maloletého na základe vzájomnej dohody rodičov. Matka si našla nového partnera a v období posledného mesiaca prestala umožňovať otcovi stretávanie s maloletým.
17. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je priestor na vykonávanie podrobného dokazovania, a preto autoritatívna úprava stretávania na základe neodkladného opatrenia môže byť len úpravou v nevyhnutnom rozsahu, najmä na zabezpečenie zachovania citových väzieb medzi rodičom, ktorý sa o dieťa osobne nestará a dieťaťom. Z návrhu otca je zrejmé, že rodičovské práva a povinnosti k maloletému nie sú upravené súdnym rozhodnutím a rodičia sa po ukončení ich partnerského vzťahu dohodli, že osobnú starostlivosť o maloletého bude vykonávať matka. Stretávanie otca s maloletým prebiehalo pravidelne, tiež na základe dohody, spravidla priamo na základe dohody otca s maloletým. Aktuálne sa otec s maloletým nestretáva pravidelne, nakoľko matka po tom ako si našla nového partnera prestala s otcom maloletého komunikovať, jeho číslo si zablokovala, a preto sa nevie s ňou dohodnúť na styku s maloletým. Keďže došlo k narušeniu komunikácie medzi rodičmi a títo nie sú schopní sa dohodnúť o úprave styku otca s maloletým, je tu osvedčená potreba neodkladne upraviť pomery účastníkov.
18. Súd považuje za potrebné uviesť, že práva rodičov možno obmedziť a maloleté dieťa možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Predpokladá sa, že rodičia svoje dieťa vychovávajú v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletého dieťaťa. Zákon zasahuje do úpravy styku s maloletým dieťaťom len v špecifických, neštandardných situáciách s tým, že uprednostňuje dohodu o úprave styku s maloletým dieťaťom a rozhodovanie súdu prichádza do úvahy až po zistení, že takáto dohoda nie je možná. Hlavným účelom styku je, aby zostal zachovaný vzťah maloletého dieťaťa a rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, keď napriek nezhodám medzi rodičmi je základným právom dieťaťa, aby malo kontakt s obidvoma rodičmi. Zároveň je však úlohou oboch rodičov, aby svoje nezhody a konflikty v žiadnom prípade neprenášali na maloleté dieťa, na ktoré uvedená situácia pôsobí nepriaznivo. Právna úprava styku rodičov s ich dieťaťom nevedie k obmedzeniu práv rodičov, ale práve naopak, prostredníctvom tejto úpravy sa prispieva k ich garancii (napr. uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 24CoPno/1/2019 zo dňa 10.09.2019).
19. V prejednávanej veci je preto potrebné prihliadnuť predovšetkým na záujem dieťaťa na stretávaní sa aj s rodičom (otcom), vo výchove ktorého sa nenachádza, pričom tento rodič má možnosť osobne sa podieľať na výchove dieťaťa len v čase jeho styku s dieťaťom. Keďže právo na styk je nespochybniteľným právom maloletého dieťaťa, ako aj jeho otca, je nutné hľadať riešenie úpravy styku tak, aby bolo v čo najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Rozsah stretávania súd potom určil v súlade s návrhom otca, nakoľko takýto rozsah styku je v záujme maloletého dieťaťa. Súd dodáva, že otcom navrhovaná úprava rozsahu stretávania je postačujúca a primeraná potrebe neodkladnej úpravy. Navyše otec bude mať v zmysle rozhodnutia jasne stanovený priestor na stretávanie sa s maloletým, nakoľko má záujem sa s maloletým stretávať a tým zároveň nedôjde k pretrhnutiu citových väzieb medzi otcom a maloletým. Pokiaľ sa rodičia budú vedieť dohodnúť, styk otca s maloletým sa môže realizovať aj mimo rámca nariadeného neodkladného opatrenia, keďže dohoda rodičov má vždy prednosť.
20. Vzhľadom na uvedené súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upravil stretávanie otca s maloletým každý párny týždeň od piatku od 18:00 hod. do nedele do 17:00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v utorok od 16:00 hod. do 18:00 hod. a vo štvrtok od 16:00 hod. do 18:00 hod. Zároveň uložil matke povinnosť maloletého na styk s otcom riadne pripraviť, pričom miesto preberania a odovzdávania maloletého bude v mieste bydliska matky.
21. V danom prípade otec návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nepodal spolu s návrhom vo veci samej, pričom súd nepovažuje za potrebné začať konanie vo veci samej ex offo, pretože neodkladné opatrenie môže byť aj konečným rozhodnutím vo veci, súd preto podľa § 360 ods. 2 CMP poučil účastníkov, že môžu podať návrh vo veci samej, t.j. vo veci úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu.
22. Podľa § 30 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ak dôjde k stretnutiu záujmov zákonného zástupcu so záujmami zastúpeného alebo k stretnutiu záujmov tých, ktorých zastupuje ten istý zákonný zástupca, ustanoví súd osobitného zástupcu.
23. Podľa § 31 ods. 2 ZR, žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník“).
24. Podľa § 31 ods. 3 ZR, kolízneho opatrovníka súd ustanoví aj v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať.
25. Podľa § 31 ods. 4 ZR, na ustanovenie kolízneho opatrovníka sa primerane použijú ustanovenia § 60a 61. Funkcia kolízneho opatrovníka zaniká ukončením konania alebo vykonaním právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený.
26. Podľa § 68 ods. 1 a 2 CSP, v rozsahu, v akom nemá fyzická osoba spôsobilosť samostatne konať pred súdom, koná za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník. Procesný opatrovník je osoba ustanovená z dôvodov uvedených v tomto zákone súdom, ktorý spor prejednáva a rozhoduje.
27. Podľa § 69 CSP, súd ustanoví procesného opatrovníka fyzickej osobe, ktorá nemôže samostatne konať pred súdom a nemá zákonného zástupcu. Rovnako postupuje, ak zákonný zástupca nemôže za fyzickú osobu konať alebo ak je nečinný.
28. Podľa § 117 CMP, ak treba, aby za maloletého konal opatrovník, súd na návrh ustanoví za opatrovníka najmä blízku osobu maloletého, u ktorej je predpoklad, že bude konať v záujme maloletého, ak s ustanovením súhlasí. Inak ustanoví za opatrovníka orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
29. V zmysle citovaných ustanovení súd ustanovil maloletému procesného opatrovníka, ktorý bude zastupovať záujmy maloletého v tomto konaní. Za procesného opatrovníka pritom ustanovil podľa obvyklého pobytu maloletého miestne príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, nakoľko žiaden z účastníkov návrh na ustanovenie blízkej osoby za opatrovníka nepodal.
30. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
31. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti výroku III. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 CSP a contrario)
Proti výrokom I., II. a IV. tohto uznesenia je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. d) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.