Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15T/106/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Miroslav Majerník na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05.01.2021 v Rožňave, takto

rozhodol:

Obžalovaní:

1/ G. N., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom L., C. XXX 2/ ml. U. R., nar. XX.XX.XXXX v G.Ň., trvale bytom L., C. XXX

uznávajú sa za vinných, že

v noci zo dňa 16.07.2020 na 17.07.2020, v čase okolo 00:00 hod., v obci L., okres G., v časti zvanej C., na verejnom priestranstve pred obytným domom č. XXX, pod vplyvom alkoholu, po predchádzajúcom konflikte pri rodinnom dome č. XXX, v časti C., v obci L., ktorý obýva aj poškodený L. P., fyzicky napadli poškodeného L. P., tak, že ho najprv obžalovaný G. N. asi dvakrát udrel otvorenou dlaňou do oblasti tváre, následne ho udrel do tváre aj uzavretou päsťou, v dôsledku čoho poškodený spadol na zem, kde ho obžalovaný G. N. ďalej päsťou udieral do oblasti tváre a ramena a obžalovaný ml. U. R. kopal poškodeného do nôh, pričom poškodený L. P. pri útoku utrpel pomliaždenie mäkkých tkanív v ľavej okoloočnej oblasti s krvnou podliatinou a nakrvácaním pod spojovkou ľavého oka, povrchovú tržnú ranku na koži nad ľavým obočím a pomliaždenie a odreninu nad ľavou kľúčnou kosťou s dobou liečby do 6 dní,

teda

spoločným konaním sa dopustili fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom, výtržnosti tým, že napadli iného,

čím spáchali

formou spolupáchateľstva prečin výtržníctva podľa k písmeno a/

za to im ukladá:

Obžalovanému G. N. podľa , , ( písmeno l/ ) trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) mesiaca. Podľa písmeno a/ výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa určuje skúšobnú dobu vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

U obžalovaného ml. U. R. súd podľa upúšťa od potrestania mladistvého U. R., nakoľko spáchanie prečinu ľutuje a prejavuje účinnú snahu po náprave a vzhľadom na povahu spáchaného činu a na doterajší život mladistvého možno dôvodne očakávať, že už prejedanie veci pred súdom postačí na jeho nápravu.

odôvodnenie:

Obžalovaný G. N. na hlavnom pojednávaní pred súdom vyhlásil, že je vinný zo spáchania žalovaného skutku. Súd položil obžalovanému nasledovné otázky a to či rozumel, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, či bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, či rozumel právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu a či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok. Obžalovaný na všetky vyššie uvedené otázky odpovedal kladne.

Súd prijal jeho vyhlásenie, keďže bolo dostatočne podporené dôkazmi zabezpečenými v prípravnom konaní (výpoveďami svedkov, znaleckými posudkami a listinnými dôkazmi), ako aj kladnými odpoveďami obžalovaného na otázky v zmysle , , , a a súhlasným stanoviskom prokurátora.

Rovnako obžalovaný ml. U. R. na hlavnom pojednávaní pred súdom vyhlásil, že je vinný zo spáchania žalovaného skutku. Súd položil obžalovanému nasledovné otázky a to či rozumel, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, či bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, či rozumel právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu a či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok. Obžalovaný na všetky vyššie uvedené otázky odpovedal kladne.

Aj v prípade ml. U. R. súd prijal jeho vyhlásenie, keďže bolo dostatočne podporené dôkazmi zabezpečenými v prípravnom konaní (výpoveďami svedkov, znaleckými posudkami a listinnými dôkazmi), ako aj kladnými odpoveďami obžalovaného na otázky v zmysle , , , a a súhlasným stanoviskom prokurátora.

Dokazovanie bolo na hlavnom pojednávaní vykonané listinnými dôkazmi v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o treste.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov.

Uznesením Okresného súdu Rožňava, sp. zn. zo dňa 14.05.2019 bolo nariadené matke T. R. dočasne odovzdať maloletého U. R. do ústavnej starostlivosti Reedukačného centra Veľké Leváre, najmenej po dobu troch mesiacov odo dňa vykonateľnosti tohto uznesenia.

Podľa výpisu z ústrednej evidencii priestupkov boli konania voči obžalovanému G. N. zastavené. Obžalovaný R. sa priestupku nedopustil.

Reedukačné centrum Veľké Leváre vo svojej hodnotiacej správe k obžalovanému R. konštatovalo, že tento je veľmi pracovitý, snaživý, ochotný, spoľahlivý, pri práci samostatný, zároveň jeho správanie je bez problémov a oproti minulosti je oveľa komunikatívnejší, veselší a má viac kamarátov. Dlhodobo patrí k najlepším chlapcom v zariadení.

Obec L. u obžalovaného N. eviduje spoločenské aj medzi susedské problémy, ktoré súvisia s nezhodami medzi rodinnými príslušníkmi na Osade v L.N.. K obžalovanému R. obec uviedla, že tento sa v domácom prostredí správa vulgárne, neposlúcha, nadáva, odvráva a v čase školy si neplnil povinnú školskú dochádzku.

Podľa správy ÚPSVaR Rožňava si ďalšie správanie menovaného vyžaduje systematické usmerňovanie a kontrolu.

Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný N. bol doposiaľ raz súdne trestaný, a to rozsudkom Okresného súdu Rožňava, sp. zn. zo dňa 29.11.2013 pre zločin sexuálneho zneužívania podľa a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov

s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu vo výmere 2 (dvoch) rokov. Na páchateľa sa hľadí, akoby nebol odsúdený.

Obžalovaný R. nemá záznam v registri trestov.

Pri určovaní druhu a výmery trestu uloženého obžalovaným sa súd riadil základnými zásadami uvedenými v ustanovení § 34 Tr. zákona a bral teda do úvahy konkrétne okolnosti spojené so spôsobom spáchania trestného činu a jeho následkom, zavinením, pohnútkou, poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, osobou páchateľa, jeho pomermi a možnosťou jeho nápravy.

Pri určení výšky trestu mal súd za to, že na naplnenie účelu trestu u obžalovaného G. N. je potrebné uloženie trestu pri dolnej hranici zákonom stanovej trestnej sadzby (u obžalovaného prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, nakoľko bola zistená poľahčujúca okolnosť podľa § 37 písm. l/ Tr. zák., priťažujúca okolnosť zistená nebola) a to vo výmere 1 (jedného) mesiaca s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov. Takto uložený trest podľa názoru súdu plne zodpovedá zásade primeranosti trestných sankcií aj zásade individualizácie trestu, mal by byť postačujúci z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie a súčasne byť dostatočnou garanciou nepáchania ďalšej trestnej činnosti obžalovaným v budúcnosti.

Aj pri rozhodovaní o treste u obžalovaného R. súd vychádzal zo zásad pre ukladanie trestov uvedených v . Zohľadniac uvedené zásady dospel súd k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu a na naplnenie najmä jeho výchovnej zložky, ale i represívnej zložky ako i individuálnej, či generálnej prevencie, bude postačujúce už samotné prejednanie predmetného skutku pred súdom, preto súd konštatujúc, že v danom prípade sú splnené podmienky predpokladané v ustanovení písmeno a/ , upustil od potrestania mladistvého, keďže spáchanie prečinu ľutuje a prejavuje úprimnú snahu po náprave a vzhľadom na povahu spáchaného činu a na doterajší život mladistvého možno dôvodne očakávať, že už prejednanie veci pred súdom postačí na jeho nápravu. Tento postup súd považuje sa dostačujúci najmä s ohľadom na skutočnosť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne priznal spáchanie žalovaného skutku. Okrem doznania sa k spáchanému skutku súd neprehliadol rečovú vadu u osoby obžalovaného, ktorá ho síce nezbavuje trestnej zodpovednosti, avšak je potrebné toto vnímať v kontexte celého trestného konania. Obžalovaný sa dopustil protiprávneho konania formou spolupáchateľstva, kde hlavným iniciátorom bol obžalovaný N.. Rovnako netreba opomenúť vyjadrenie poškodeného, ktorý na hlavnom pojednávaní predniesol, že on nechce, aby z toho dačo bolo. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že výchovné podmienky vytvorené rodinným prostredím u mladistvého neboli dostatočné, kde obžalovaný R. bol následne týmto prostredím výrazne ovplyvnený. Následným umiestneným do reedukačného centra podľa názoru súdu obžalovaný prejavil svoje a jemu vlastné charakteristické črty, ktoré sa prejavili aj na hlavnom pojednávaní a to, že tento je veľmi pracovitý, snaživý, ochotný, spoľahlivý, pri práci samostatný. Súd zdôrazňuje hodnotenie centra, podľa ktorého obžalovaný je z dlhodobého hľadiska jeden z najlepších chlapcov v zariadení. Je zrejmé, že v prípade obžalovaného išlo len o exces v súčasnosti v jeho bežnom správaní, nakoľko ide osobu bez kriminálnej histórie.

Na tomto mieste má súd za potrebné zvýrazniť, že inštitút upustenia od potrestania je v podstate zvláštnym prípadom pohrozenia trestom v tom zmysle, že dokiaľ nie je právoplatne rozhodnuté o tom, že súd od uloženia trestu upustí, na páchateľa pôsobí samotný fakt odhalenia trestného činu, jeho vyšetrovanie spojené s trestným konaním vedeným proti páchateľovi, súdne prejednanie skutku a následne najmä počas trestného stíhania existujúca hrozba uloženia trestu súdom. Uvedené sa naplnilo aj v prejednávanom prípade, kedy obžalovaný na hlavnom pojednávaní s pokorným postojom a zreteľnou obavou v priebehu celého pojednávania ľutoval svoje konanie. Súd má za to, že samotné trestné stíhanie obžalovaného, prejednanie jeho konania pred súdom a vyslovenie viny, ktoré v sebe obsahuje negatívne hodnotenie páchateľa trestného činu spoločnosťou má z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie rovnaké účinky, ktoré má inak len uloženie trestu a jeho výkon. Na súdom zvolený postup podľa § 98 písmeno a/ Tr. zák. boli splnené všetky zákonom vyžadované podmienky. Obžalovaný sa svojim konaním dopustil protiprávneho konania vo forme prečinu výtržníctva. Rovnako obžalovaný naplnil aj ďalšie zákonné predpoklady na rozhodnutie podľa § 98 písmeno a/ Tr. zák., kedy spáchanie trestného činu oľutoval a zároveň prejavil účinnú snahu po náprave o čom svedčí postoj obžalovaného v priebehu celého trestného konania. Doterajší život obžalovaného, ktorý doposiaľ nebol priestupkovo ani trestnoprávne postihnutý dáva súdu taktiež dostatočne zdôvodnenú prognózu pozitívneho vývoja

páchateľovho správania a toho, že sa napraví aj bez uloženia trestu a to už aj s viackrát spomínaným hodnotením reedukačného centra. Podľa názoru súdu splnenou bola aj podmienka povahy spáchaného prečinu. Pomocným hľadiskom pri týchto úvahách súdu ohľadom určenia povahy spáchaných prečinov bola odborná literatúra (Doc. JUDr. Pavel Šámal, Ph.D., JUDr. František Púry, JUDr. Stanislav Rizman. Komentář, 6. vydání. Praha: C.H. Beck, 2004 s.). Vzhľadom na tieto skutočnosti preto súd považoval v tomto konkrétnom prípade upustenie od potrestania za postačujúce na nápravu páchateľa, ktorá sa podľa názoru súdu dosiahla už samotným vedením trestného konania voči nemu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2) Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.