Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_31R-2-2023.pdf
PDF · 160.97 KB
Case nature
Area
Subarea
31R/2/2023
Uznesenie
Okresný súd Nitra, v právnej veci povolenej reštrukturalizácie dlžníka: VEKAM Security s.r.o., sídlo Studenohorská 2058/7, 841 03 Bratislava, IČO: 36 412 597, ktorého správcom je: CUBE RECOVERY, k. s., so sídlom Námestie slobody 28, 811 06 Bratislava, značka správcu S2087, konajúc o žiadosti správcu dlžníka z 05.03.2024 o vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, takto
rozhodol:
I. Súd zastavuje reštrukturalizačné konanie dlžníka: VEKAM Security s.r.o., sídlo Studenohorská 2058/7, 841 03 Bratislava, IČO: 36 412 597.
II. Súd začína konkurzné konanie na majetok dlžníka: VEKAM Security s.r.o., sídlo Studenohorská 2058/7, 841 03 Bratislava, IČO: 36 412 597.
III. Súd vyhlasuje konkurz na majetok dlžníka: VEKAM Security s.r.o., sídlo Studenohorská 2058/7, 841 03 Bratislava, IČO: 36 412 597.
IV. Súd má medzinárodnú právomoc na začatie tohto insolvenčného konania (t. j. na vyhlásenie konkurzu) ako hlavného insolvenčného konania podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení.
V. Súd ustanovuje do funkcie správcu: CUBE RECOVERY, k. s., so sídlom Námestie slobody 28, 811 06 Bratislava, značka správcu S2087.
VI. Súd vyzýva veriteľov, aby prihlásili pohľadávky, ktoré nie sú pohľadávkami proti podstate, prihláškou, ktorá musí byť správcovi doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Prihláška musí byť podaná spôsobom podľa § 28 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v účinnom znení (ďalej len „ZKR“) a musí spĺňať náležitosti podľa § 29 ZKR.
VII. Súd ukladá správcovi podať súdu (1.) do 15 dní od ustanovenia do funkcie súdu podrobnú písomnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, (2.) do 35 dní od ustanovenia do funkcie druhú podrobnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, (3.) do 50 dní od ustanovenia do funkcie tretiu podrobnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, (4.) najneskôr 5 dní pred konaním prvej schôdze veriteľov štvrtú podrobnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch.
VIII. Súd ukladá správcovi povinnosť okamžite informovať o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka spôsobom podľa článku 54 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení známych zahraničných veriteľov dlžníka, t. j. veriteľov, ktorí majú svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako v Slovenskej republike, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov.
odôvodnenie:
I. Reštrukturalizácia dlžníka
1. V záhlaví označenej právnej veci bola dňa 16.02.2024 povolená reštrukturalizácia dlžníka (§ 118 ods. 1 ZKR) a dlžníkovi ustanovený správca, označený v záhlaví.
II. Žiadosť správcu o vyhlásenie konkurzu (predmet subkonania)
2. Správca žiadosťou z 05.03.2024, podanou a doručenou súdu dňa 06.03.2024, požiadal súd o vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, ktorý odôvodnil týmito dôvodmi:
2.1. Dlžník správcovi neuhradil paušálnu odmenu podľa § 24 ods. 1 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. v sume 10.000,- eur, paušálnu odmenu podľa § 24 ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 665/2005 Z. z. v sume 1.000,- eur plus daň z pridanej hodnoty podľa § 10 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. za mesiac február 2024 a paušálnu náhradu nákladov za vedenie kancelárie podľa § 24b ods. 2 písm. a) a § 10 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. v sume 300,- eur za mesiac február 2024.
2.2. Dlžník správcovi neposkytol úplnú súčinnosť na základe výzvy z 15.02.2024, a to (a/) súvahu, výkazov ziskov a strát k poslednému dňu februára 2024, (b/) stav bankových účtov k poslednému dňu februára 2024, (c/) zoznam došlých faktúr k poslednému dňu februára 2024 a (d/) plán tržieb a cash- flow dlžníka na rok 2024.
2.3. Dlžník vrátil správcovi vystavenú faktúru spolu s čím oznámil, že nevykonáva už žiadnu činnosť, vrátil licenciu na výkon strážnej služby, čo bola jeho primárna podnikateľská činnosť a nemá žiadnu aktívnu zmluvu, ktorá by produkovala príjem pre dlžníka.
3. Doručením uvedenej žiadosti správcu o vyhlásenie konkurzu sa začalo v rámci prebiehajúceho reštrukturalizačného konania subkonanie o jeho konverzii na konkurz podľa § 129 a § 131 ZKR.
III. Procesný postup súdu po začatí subkonania o žiadosti správcu o vyhlásenie konkurzu
4. Súd dňa 13.03.2024 podľa § 196 ZKR v spojení s čl. 9 CSP zaslal dlžníkovi žiadosť správcu o vyhlásenie konkurzu, ktorá mu bola doručená podľa zákona o e-Governmente dňa 30.03.2024.
4.1. Po doplnení žiadosti správcu (na výzvu súdu z 13.03.2024 o jej doplnenie o listinný dôkaz, na ktorý v jej obsahu odkazuje), súd dňa 15.03.2024 podľa § 196 ZKR v spojení s čl. 9 CSP zaslal dlžníkovi toto doplnenie žiadosti správcu o listinný dôkaz, na ktorý v nej odkazoval, ktorý mu bol doručený podľa zákona o e-Governmente dňa 03.04.2024.
IV. Prejednanie žiadosti správcu o vyhlásenie konkurzu na pojednávaní
5. Súd, vychádzajúc z právnych záverov Ústavného súdu Slovenskej republiky (inak aj len „ÚS SR“) (nález č. k. II. ÚS 867/2014 – 86 z 10. marca 2015) ako aj z doktríny konkurzného práva (Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 4. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2021 – ďalej aj len „Komentár k ZKR“, § 197) (aj keď táto čiastočne poukazuje na nekonzistentnosť judikatúry ÚS SR ohľadom nariaďovania pojednávania vo veci rozhodovania o konverzii reštrukturalizačného konania na konkurz), na prejednanie žiadosti správcu (bod 2. odôvodnenia) po jej doručení dňa 13.03.2024 podľa § 197 ods. 1 vety poslednej ZKR pojednávanie na 05.04.2024, na ktoré predvolal účastníkov reštrukturalizačného konania a správcu (ako osobu zúčastnenú na konaní).
5.1. Súd v predvolaní upovedomil účastníkov reštrukturalizačného konania, že žiadosť správcu a iné podania týkajúce sa tohto subkonania, ktoré budú oboznámené na pojednávaní, na ktorom im súd aj umožní sa k nim vyjadriť, im na ich žiadosť zašle osobitne aj pred pojednávaním.
6. Všetkým účastníkom konania a správcovi bolo predvolanie na pojednávanie doručené podľa § 199 ods. 1, ods. 9 ZKR dňa 21.03.2024 (ako dňa nasledujúceho po dni zverejnenia predvolania v Obchodnom vestníku č. 57/2024 zo dňa 20.03.2024). Lehota na prípravu na pojednávanie bola podľa § 196 ZKR v spojení s § 178 ods. 2 CSP zachovaná u všetkých predvolaných osôb.
7. Súd prejednal žiadosť správcu na pojednávaní dňa 05.04.2024 (z ktorého bol podľa § 196 ZKR v spojení s § 98 CSP vyhotovený zvukový záznam a o ktorom bola podľa § 196 ZKR v spojení s § 99 CSP spísaná aj zápisnica).
7.1. Pojednávania sa zúčastnil správca a veriteľ 5/ – Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej v tomto odôvodnení aj len „veriteľ 5/“).
7.2. Dlžník a ostatní veritelia (označení v zápisnici o pojednávania) procesné právo zúčastniť sa pojednávania nevyužili, keďže títo sa na pojednávanie nedostavili napriek riadnemu a včasnému predvolaniu (pričom spomedzi nich sa veriteľ 6/ - PREMIUM Insurance Company Limited tohto procesného práva vzdal výslovne v podaní doručenom súdu 28.03.2024). Vo vzťahu k týmto účastníkom konania preto súd na pojednávaní podľa § 196 ZKR v spojení s § 180 CSP uznesením rozhodol o konaní pojednávania v ich neprítomnosti.
8. Súd po otvorení pojednávania podľa § 196 ZKR v spojení s čl. 9 a 10 CSP oboznámil žiadosť správcu o vyhlásenie konkurzu (časť II. odôvodnenia) a umožnil správcovi a prítomným účastníkom konania vyjadriť sa k predmetu subkonania.
8.1. Správca zotrval na podanej žiadosti a nad jej rámec uviedol, že dňa 28.02. sa uskutočnilo osobné stretnutie s dlžníkom (konajúcim konateľom), na ktorom tento zopakoval, že nevykonáva podnikateľskú činnosť a nemá ani finančné prostriedky na jej pokračovanie. Dlžník odmenu správcovi doposiaľ neuhradil, pričom nad rámec tej, ktorú vyčíslil v žiadosti o vyhlásenie konkurzu, neuhradil ani už splatnú odmenu za marec.
8.2. Veriteľ 5/ uviedol, že sa stotožňuje so žiadosťou správcu, majúc za to, že v prejednávanej veci nie sú splnené podmienky na pokračovanie reštrukturalizácie.
9. Súd na pojednávaní vykonal podľa § 197 ods. 8 ZKR dokazovanie listinným dôkazom pripojeným k žiadosti správcu o vyhlásenie konkurzu (označeným v uznesení o vykonaní dokazovania listinami, obsiahnutým v zápisnici o pojednávaní).
10. Rozhodné skutkové okolnosti (s uvedením podkladu, na základe ktorých boli zistené a s vyhodnotením dôkazov) s ich právnym posúdením uvádza súd v nasledujúcej časti odôvodnenia rozhodnutia.
V. Rozhodné skutkové okolnosti a právne posúdenie veci
11. Predmetom subkonania, o ktorom súd meritórne rozhoduje týmto uznesením, je konanie a rozhodovanie o žiadosti správcu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka počas povolenej reštrukturalizácie (I. až II. časť odôvodnenia), z dôvodov vymedzených v žiadosti správcu.
12. Právny základ rozhodovania súdu o konverzii reštrukturalizačného konania na konkurz je daný v §§ 129 a 131 ZKR, a to v závislosti od dôvodov tejto konverzie.
13. Súd rozhodnutie vo veci založil primárne na nasledovných ustanoveniach právnych predpisov:
13.1. Podľa § 129 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (inak aj len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“ alebo „ZKR“), správca počas reštrukturalizácie vykonáva nad podnikaním dlžníka dohľad. Pri výkone dohľadu patria správcovi rovnaké oprávnenia ako správcovi počas konkurzu pri zisťovaní majetku podliehajúceho konkurzu; ustanovenia § 74 a 75 sa použijú primerane. Dohľad nad dlžníkom je správca povinný vykonávať s odbornou starostlivosťou tak, aby dlžník neznížil hodnotu svojho majetku alebo nezmaril úspešné skončenie reštrukturalizácie. Ak dlžník závažne alebo opakovane poruší povinnosti ustanovené týmto zákonom, správca bezodkladne požiada súd o vyhlásenie konkurzu.
13.2. Podľa § 129 ods. 2 ZKR, správca je povinný počas reštrukturalizácie s odbornou starostlivosťou sledovať vývoj finančnej situácie a obchodnej situácie dlžníka. Ak sa finančná situácia alebo obchodná situácia dlžníka zmení tak, že nemožno odôvodnene predpokladať úspešné skončenie reštrukturalizácie, správca bezodkladne požiada súd o vyhlásenie konkurzu.
13.3. Podľa § 129 ods. 3 ZKR, ak správca požiada súd o vyhlásenie konkurzu podľa odseku 1 alebo 2, súd najneskôr do 15 dní od doručenia žiadosti jedným uznesením zastaví reštrukturalizačné konanie, začne konkurzné konanie a vyhlási na majetok dlžníka konkurz. Ustanovenie § 131 ods. 3 platí rovnako.
13.4. Podľa § 131 ods. 2 písm. j) ZKR, súd bez návrhu jedným uznesením zastaví reštrukturalizačné konanie, začne konkurzné konanie a vyhlási na majetok dlžníka konkurz, ak zistí, že (j/) dlžník je v omeškaní s úhradou paušálnej odmeny správcu alebo náhrady nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.
13.5. Podľa § 131 ods. 3 ZKR, v uznesení podľa odseku 2 súd ustanoví do funkcie správcu toho istého správcu, ktorý vykonával funkciu v reštrukturalizácii. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania a funkcia veriteľského výboru a funkcia správcu nezaniká. Uznesenie súd doručí dlžníkovi a správcovi, ktorého v uznesení ustanovil.
13.6. Podľa § 74 ods. 1 ZKR, úpadca je povinný poskytnúť správcovi ním požadovanú súčinnosť, najmä všetky správcom požadované vysvetlenia vo forme a lehote určenej správcom. Na tento účel je úpadca povinný sa aj opakovane dostaviť na požiadanie do kancelárie správcu. V žiadosti o poskytnutie súčinnosti správca vždy poučí úpadcu o trestnoprávnych následkoch nesplnenia jeho povinnosti.
13.7. Podľa § 24 ods. 1 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (inak aj len „vykonávacia vyhláška č. 665/2005 Z. z. k ZKR“ alebo „vyhláška č. 665/2005 Z. z.“), za prevzatie prípadu patrí správcovi, ktorý bol ustanovený náhodným výberom pri povolení reštrukturalizácie, paušálna odmena 10 000 eur.
13.8. Podľa § 24 ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 665/2005 Z. z., za výkon funkcie počas reštrukturalizácie patrí správcovi ustanovenému náhodným výberom paušálna odmena (c/) 1 000 eur mesačne za každý aj začatý kalendárny mesiac v ostatných prípadoch.
13.9. Podľa § 24 ods. 3 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., nárok na odmenu správcu podľa odseku 1 je splatný zálohovo do siedmich pracovných dní od povolenia reštrukturalizácie.
13.10. Podľa § 24 ods. 4 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., nárok na odmenu správcu podľa odseku 2 je splatný do siedmich pracovných dní od začatia kalendárneho mesiaca, za ktorý správcovi odmena patrí.
13.11. Podľa § 24b písm. a) vyhlášky č. 665/2005 Z. z., za užívanie priestorov kancelárie a personálne zabezpečenie vedenia podateľne patrí správcovi paušálna náhrada výdavkov spojených s týmito činnosťami takto: 300 eur mesačne za každú reštrukturalizačnú vec podľa tretej časti zákona.
14. Zo žiadosti správcu o vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka vyplývajú tri samostatné dôvody podania žiadosti.
15. Prvým z týchto dôvodov je neuhradenie paušálnej odmeny správcu a náhrady nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.
16. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v § 131 ods. 2 písm. j) ZKR stanovuje ako jeden z dôvodov konverzie reštrukturalizačného konania na konkurz omeškanie dlžníka s úhradou paušálnej odmeny správcu alebo náhrady nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.
17. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii bližšie neupravuje výšku paušálnej odmeny správcu ani jej splatnosť a rovnako tak ani bližšie nešpecifikuje a nestanovuje výšku nevyhnutných výdavkov spojených s vedením (reštrukturalizačného) konania. Uvedené je na základe splnomocňovacieho ustanovenia obsiahnutého v § 204 písm. e) ZKR predmetom vykonávacej vyhlášky č. 665/2005 Z. z., a to najmä v § 24, upravujúcom paušálnu odmenu správcu ustanoveného náhodným výberom v reštrukturalizácii a v § 24b, upravujúcom paušálnu náhradu nákladov za vedenie kancelárie, ktoré možno považovať za jedny z nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.
18. Správca, ustanovený náhodným výberom v reštrukturalizácii, má podľa § 24 ods. 1 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. nárok na paušálnu odmenu za prevzatie prípadu vo výške 10.000,- eur, ktorá je podľa § 24 ods. 3 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. splatná do 7 pracovných dní od povolenia reštrukturalizácie. Ďalej má tento správca podľa § 24 ods. 2 písm. c) (ak nejde o dlžníka spĺňajúceho podmienky stanovené pod písm. a/ alebo b/, odvíjajúce sa alternatívne od výšky obratu, počtu zamestnancov a majetku, v ktorom prípade je nárok správcu na mesačnú paušálnu odmenu vyšší, pričom správca ani len netvrdí, že by išlo v prejednávanej veci o prípad, kedy by niektorá z týchto podmienok, zakladajúca vyšší nárok správcu na mesačnú paušálnu odmenu, bola splnená, o to viac to nepreukázal) vyhlášky č. 665/2005 Z. z. za výkon funkcie nárok na mesačnú paušálnu odmenu vo výške 1.000,- eur za každý aj začatý kalendárny mesiac, ktorá je podľa § 24 ods. 4 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. splatný do 7 pracovných dní od začatia kalendárneho mesiaca, za ktorý správcovi patrí odmena. Vo vzťahu k mesačnej paušálnej odmene za výkon funkcie správcu súd uvádza, že z § 24 ods. 2 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. vyplýva, paušálna odmena za výkon funkcie správcu tomuto patrí za každý kalendárny mesiac (pričom z tam použitého slovného spojenia „aj začatý“ vyplýva, že aj vtedy, ak bola reštrukturalizácia povolená aj len v jeho časti). Na základe uvedeného súd uzatvára, že paušálna odmena za výkon funkcie správcu tomuto patrí aj za prvý kalendárny mesiac, v ktorom bola reštrukturalizácia povolená, s tým, že v tomto prípade je na účely splatnosti tejto odmeny, upravenej v § 24 ods. 4 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., potom nutné považovať za začatie kalendárneho mesiaca, za ktorý správcovi patrí odmena, deň povolenia reštrukturalizácie.
19. Správca má napokon podľa § 24b písm. a) vyhlášky č. 665/2005 Z. z. nárok aj na paušálnu náhradu výdavkov spojených s užívaním priestorov kancelárie (správcu) a personálnym zabezpečením vedenia podateľne vo výške 300 eur mesačne (za každú reštrukturalizačnú vec), bez rozlišovania toho, či reštrukturalizácia bola povolená celý mesiac alebo aj len jeho časť.
20. V prejednávanej veci bola reštrukturalizácia povolená dňa 16.02.2024.
21. Vychádzajúc z právnej úpravy nárokov správcu, omeškanie so zaplatením ktorých zakladá podľa § 131 ods. 2 písm. j) ZKR obligatórny dôvod konverzie reštrukturalizačného konania na konkurz, bol dlžník povinný do 7 pracovných dní od povolenia reštrukturalizácie, t. j. do 27.02.2024, zaplatiť správcovi podľa § 24 ods. 1, 3 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. sumu 10.000,- eur titulom paušálnej odmeny za prevzatie prípadu a podľa § 24 ods. 2 písm. c), ods. 4 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. sumu 1.000,- titulom mesačnej paušálnej odmeny za výkon funkcie správcu za február 2024. Sumu 1.000,- eur titulom mesačnej paušálnej odmeny za výkon funkcie správcu za marec 2024 bol dlžník podľa § 24 ods. 2 písm. c), ods. 4 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. povinný zaplatiť správcovi do 11.03.2024. Za uvedené mesiace (február až marec 2024) mal súčasne správca nárok na paušálnu náhradu výdavkov za vedenie kancelárie vo výške 300,- eur mesačne, teda celkový nárok správcu voči dlžníkovi za toto obdobie bol vo výške 600,- eur.
22. Správca nielen v žiadosti, ale aj na pojednávaní (a na ňom aj vo vzťahu k mesačnej paušálnej odmene za výkon funkcie správcu za marec 2024) uviedol, že dlžník mu doposiaľ nezaplatil ani sčasti žiadnu z týchto paušálnych odmien správcu, na ktoré mu vznikol nárok. Dlžník tieto tvrdenia nielenže nepoprel (či už pred pojednávaním v nadväznosti na jemu doručenú žiadosť správcu o vyhlásenie konkurzu alebo na pojednávaní, keď výkon procesného práva vyjadriť sa k žiadosti správcu si zmaril svojou neúčasťou na pojednávaní), ale naviac, z vykonaného dokazovania listom dlžníka vo veci „vrátenia faktúry“, ktorý doručil správcovi potom, ako mu správcu vyfakturoval svoje nároky vymedzené v žiadosti o vyhlásenie konkurzu a ktorým túto faktúru správcovi vrátil, vyplýva, že ide o úmyselné
nekonanie dlžníka vo veci zaplatenia odmeny a náhrady nákladov správcovi, odôvodnené v danom liste tým, že od 01.08.2023 dlžník nevykonáva žiadnu činnosť, k 29.11.2023 odovzdala licenciu na výkon strážnej služby a nemá preto žiadny uzavretý zmluvný vzťah, z ktorého by plynul dlžníkovi príjem.
23. Súd na základe uvedeného ustálil, že dlžník je v čase rozhodovania súdu (ako relevantnom okamihu z hľadiska posúdenia naplnenia dôvodu konverzie reštrukturalizačného konania na konkurz, vyplývajúcom z jazykového výkladu § 131 ods. 2 písm. j/ ZKR, v ktorom je použitý v súvislosti s trvaním omeškania prítomný čas „dlžník je v omeškaní ...“) v omeškaní s úhradou uvedených nárokov správcu na paušálnu odmenu a náhradu nákladov za vedenie kancelárie, ktoré vzhľadom na svoje vymedzenie a zakotvenie v § 24b vyhlášky č. 665/2005 Z. z. sú nevyhnutnými výdavkami správcu spojenými s vedením konania. Tým je v prejednávanej veci naplnený dôvod konverzie reštrukturalizačného konania na konkurzu, stanovený v § 131 ods. 2 písm. j) ZKR. Hoci už naplnenie čo i len jediného dôvodu konverzie reštrukturalizačného konania na konkurz zakladá povinnosť súdu podľa § 131 ods. 2 ZKR jedným uznesením zastaviť reštrukturalizačné konanie, začať konkurzné konanie a vyhlásiť na majetok dlžníka konkurz, súd v prejednávanej veci skúmal aj dôvodnosť zvyšnej časti žiadosti správcu o vyhlásenie konkurzu.
24. Ďalším v žiadosti správcu o vyhlásenie konkurzu vymedzeným dôvodom jej podania bolo, že dlžník neposkytol správcovi úplnú súčinnosť na základe výzvy správcu z 15.02.2024, keď mu nepredložil súvahu, výkaz ziskov a strát, stav bankových účtov, zoznam došlých faktúr, všetko k poslednému dňu februára 2024 a plán tržieb a cash-flow dlžníka na rok 2024.
25. Správca má v reštrukturalizácii viaceré povinnosti voči dlžníkovi, ktoré sú primárne upravené v § 129 ZKR. V rámci týchto základných všeobecných povinností, stanovených v § 129 ZKR, je správca (a/) povinný vykonávať s odbornou starostlivosťou počas reštrukturalizácie dohľad nad podnikaním dlžníka tak, aby dlžník neznížil hodnotu svojho majetku alebo nezmaril úspešné skončenie reštrukturalizácie (§ 129 ods. 1 ZKR), (b/) povinný počas reštrukturalizácie s odbornou starostlivosťou sledovať vývoj finančnej situácie a obchodnej situácie dlžníka (§ 129 ods. 2 ZKR). Aby mohol správca účinne vykonávať tento dohľad nad dlžníkom, zákon o konkurze a reštrukturalizácii mu v § 129 ods. 1 priznáva voči dlžníkovi významné oprávnenia, ktoré sú vymedzené tak, že sú totožné s tými, ktoré má správca počas konkurzu pri zisťovaní majetku podliehajúcemu konkurzu s odkazom na primerané použitie ustanovení § 74 a § 75 ZKR, v ktorých je upravený inštitút súčinnosti úpadcu (§ 74 ZKR) a súčinnosti tretích osôb (§ 75 ZKR).
26. Dlžník je podľa § 74 ZKR, primerane použiteľnom aj pri výkone dohľadu správcom, povinný poskytnúť správcovi ním požadovanú súčinnosť, pričom demonštratívne zákon o konkurze a reštrukturalizácii v tejto súvislosti vymedzuje, že ide o všetky správcom požadované vysvetlenia vo forme a lehote určenej správcom, pričom dlžník je na tento účel povinný dostaviť sa na požiadanie do kancelárie správcu.
27. Vo vzťahu k žiadosti o vyhlásenie konkurzu vymedzenému neposkytnutiu súčinnosti dlžníkom správcovi súd uvádza, že v nej vymedzené listiny (aktuálna súvaha, výkaz ziskov a strát, stav bankových účtov, zoznam došlých faktúr, plán tržieb a cash-flow dlžníka) sú nepochybne účtovnými dokumentmi, nevyhnutnými pre riadne splnenie povinnosti správcu, stanovenými v § 129 ods. 2 ZKR, a to sledovať s odbornou starostlivosťou vývoj finančnej situácie a obchodnej situácie dlžníka, čo možno považovať za jednu z najzákladnejších a súčasne najvýznamnejších povinností správcu, sledujúcu aj ochranu veriteľov dlžníka pred pokračovaním reštrukturalizácie na úkor konkurzu, ak už reštrukturalizácia nemôže viesť k sanácii dlžníka. Bez týchto elementárnych účtovných dokumentov je vo veľmi významnej miere znemožnené riadne plnenie uvedenej povinnosti správcu, ktorá pritom nie je samoúčelná, ale jej riadne splnenie je nevyhnutným predpokladom pre splnenie povinnosti správcu požiadať o konverziu reštrukturalizačného konania na konkurz bezodkladne ako správca zistí takú zmenu finančnej situácie alebo obchodnej situácie dlžníka, pri ktorej nemožno odôvodnene predpokladať úspešné ukončenie reštrukturalizácie.
28. Z uvedeného komplexu vzájomných povinností a správcu, ktoré v konečnom dôsledku vedú k tomu, aby bezodkladne potom, čo aktuálna finančná situácia a obchodná situácia dlžníka už neodôvodňuje úspešné skončenie reštrukturalizácie (teda sanáciu dlžníka), bolo reštrukturalizačné konanie zastavené a vyhlásený na majetok dlžníka konkurz, vyplýva, že porušenie povinnosti dlžníka neposkytnúť v rámci súčinnosti, na ktorú je podľa § 129 ods. 1 v spojení s § 74 ods. 1 ZKR povinný, správcovi elementárne
účtovné dokumenty, bez ktorých správca nemôže posúdiť finančnú situáciu a obchodnú situáciu dlžníka, a tak ani to, že sa táto nezmenila do tej miery, že už nemožno odôvodnene predpokladať úspešné ukončenie reštrukturalizácie, v ktorom prípade je bezodkladne povinný správca požiadať súd o konverziu reštrukturalizačného konania na konkurz, je porušením povinnosti dlžníka závažným spôsobom, a to z dôvodu už uvedených následkov porušenia tejto povinnosti dlžníka.
29. V dôsledku nevyjadrenia sa dlžníka k danej časti žiadosti správcu o vyhlásenie konkurzu na jeho majetok (či už pred pojednávaním po doručení mu tejto žiadosti, alebo najneskôr na pojednávaní, na ktorom si v dôsledku svojej neúčasti zmaril výkon procesného práva vyjadriť sa k žiadosti správcu) mal súd v prejednávanej veci za nesporné skutkové tvrdenia správcu o tom, že dlžníka vyzval výzvou z 15.02.2024 na predloženie v žiadosti vymedzených účtovných dokumentov, ktoré mu dlžník neposkytol, pričom na týchto tvrdeniach správca zotrval aj na pojednávaní.
30. Keďže súd už vyššie uviedol, že porušenie tejto povinnosti dlžníkom je vzhľadom na jej následky závažným porušením povinnosti, ktoré mu stanovuje zákon o konkurze a reštrukturalizácii (§ 74 ods. 1 s primeraným použitím podľa § 129 ods. 1 aj v reštrukturalizačnom konaní), je tým naplnený v § 129 ods. 1 vete poslednej v spojení s ods. 3 ZKR stanovený obligatórny dôvod konverzie reštrukturalizačného konania na konkurzu.
31. Napokon, posledným v žiadosti správcu o vyhlásenie konkurzu vymedzeným dôvodom jej podania bolo, že dlžník oznámil správcovi, že nevykonáva už žiadnu činnosť, vrátil licenciu na výkon strážnej služby, čo bola jeho primárna podnikateľská činnosť a nemá žiadnu aktívnu zmluvu, ktorá by mu produkovala príjem.
32. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v § 129 ods. 2 stanovuje ako obligatórny dôvod konverzie reštrukturalizačného konania na konkurz takú zmenu finančnej situácie a obchodnej situácie dlžníka, že nemožno odôvodnene predpokladať úspešné skončenie reštrukturalizácie. Bezodkladne potom, ako takáto právna skutočnosť nastane, je správca povinný požiadať o vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, teda o konverziu reštrukturalizačného konania na konkurz.
33. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii súčasne nevymedzuje čo sa rozumie úspešným skončením reštrukturalizácie, toto však možno vyvodiť z komplexnej právnej úpravy reštrukturalizačného konania, jeho priebehu a jednotlivých inštitútov, ako aj z porovnania právnej úpravy tohto konania s ostatnými, v ktorých sa taktiež rieši úpadok dlžníka.
34. V nadväznosti na uvedené, vychádzajúc v podstatnom z doktríny konkurzného práva (Komentár k ZKR, § 108), súd uvádza, že v slovenskom konkurznom práve je reštrukturalizačné konanie konaním, v ktorom môže dlžník riešiť hroziaci úpadok alebo úpadok a ktorého využitím môže dlžník predísť likvidačnému konkurzu. Účelom reštrukturalizačného konania, ktoré z hľadiska konkurzného práva medzinárodného možno zaradiť do skupiny sanačných konaní (teda ktoré smerujú k sanácii podnikateľského subjektu), je ekonomická záchrana dlžníka, ktorému sa umožní počas sanačného konania pokračovať v podnikateľskej alebo inej ekonomickej aktivite pod dozorom súdu, správcu a veriteľov. Samotná sanácia sa vykonáva podľa určeného postupu, v našom právnom priestore označovaného ako reštrukturalizačný plán, ktorý schvaľujú veritelia a súd. Výsledkom sanačných postupov je čiastočné uspokojenie pohľadávok veriteľov, pričom vo zvyšku ich pohľadávky na rozdiel od likvidačného konkurzu zanikajú alebo sa inak oslabia právne tak, že sa nedajú vymáhať a oddlženému dlžníkovi sa poskytuje nová možnosť úspešne pokračovať v podnikateľskej činnosti. Neúspešné sanačné konania prechádzajú do likvidačného konkurzu. Akékoľvek sanačné konanie predpokladá aktívny prístup dlžníka, pretože nie je možné vykonať sanáciu dlžníka, ak o to neprejaví záujem sám dlžník. U právnických osôb musia mať o sanáciu záujem štatutárne orgány dlžníka alebo jeho vlastníci. To sa prejaví medziiným v tom, že dlžník včas požiada o sanačné konanie, keď konanie prichádza do úvahy nielen právne, ale aj ekonomicky. Regulačné možnosti práva však v tejto oblasti nemožno preceňovať. Reštrukturalizácia teda predpokladá pokračovanie v ekonomickej činnosti dlžníka. Dlžník by preto mal mať zachované tie ekonomické prostriedky, ktoré sú z hľadiska pokračovania tejto činnosti potrebné.
35. Uvedené teda možno zhrnúť tak, že za úspešné skončenie reštrukturalizácie ako konania spadajúceho do skupiny sanačných konaní riešiacich hroziaci úpadok alebo úpadok dlžníka možno
považovať stav, keď sa nielen čiastočne uspokoja pohľadávky veriteľov, ale keď sa aj oddlženému dlžníkovi v dôsledku reštrukturalizácie poskytuje nová možnosť úspešne pokračovať v podnikateľskej činnosti, pričom imanentným predpokladom priebehu samotnej reštrukturalizácie je, že dlžník pokračuje v ekonomickej činnosti a má teda na to aj zachované ekonomické prostriedky.
36. V prejednávanej veci boli vykonaným dokazovaním listinným dôkazom – listom dlžníka z 29.02.2024, doručeným správcovi dňa 01.03.2024, jednoznačne preukázané tvrdenia správcu o tom, že dlžník mu oznámil, že od 01.08.2023 nevykonáva žiadnu činnosť, k 29.11.2023 odovzdala licenciu na výkon strážnej služby a že nemá žiadnu aktívnu zmluvu, ktorá by produkovala príjem spoločnosti. Naviac, správca na pojednávaní doplnil, že dňa 28.02. sa uskutočnilo aj osobné s dlžníkom, na ktorom tento uviedol v podstate totožné tvrdenia, ako uviedol následne v predmetnom liste, s tým, že nemá finančné prostriedky na pokračovanie podnikateľskej činnosti.
37. Na základe už uvedeného súd uzatvára, že v prejednávanej veci oproti reštrukturalizačnému posudku, na základe ktorého súd rozhodoval o povolení reštrukturalizácie nastala v prejednávanej veci taká preukázaná zmena finančnej situácie a obchodnej situácie dlžníka, že nemožno odôvodnene predpokladať úspešné skončenie reštrukturalizácie. Totiž, z uvedeného vykonaného dokazovania vyplynulo, že dlžník dokonca ešte pred podaním návrhu na povolenie reštrukturalizácie (ktorý podal dňa 21.12.2023) prestal dňa 01.08.2023 vykonávať podnikateľskú činnosť a aj vrátil licenciu na výkon strážnej služby, pričom práve komplexné poskytovanie bezpečnostných služieb a ochrany majetku tvoril nielen hlavný, ale aj v podstate jediný predmet podnikateľskej činnosti dlžníka. V dôsledku toho dlžník ani nemá uzavretú žiadnu zmluvu, na základe ktorej by vykonával akúkoľvek podnikateľskú činnosť, z ktorej by mu plynul akýkoľvek príjem. Vzhľadom na uvedené dlžník v prebiehajúcej reštrukturalizácii nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť (pričom licenčné oprávnenie vrátil), nemá ani finančné prostriedky a ich zdroje za účelom pokračovania v tejto podnikateľskej činnosti, a teda za tohto stavu nemožno odôvodnene predpokladať úspešné skončenie reštrukturalizácie, ktoré je podmienené pokračovaním v podnikateľskej činnosti počas reštrukturalizácie, ktoré je bez ekonomických zdrojov nemožné. V tejto súvislosti na okraj súd dopĺňa, že vzhľadom na to, že uvedené skutočnosti nastali ešte pred tým, ako dlžník podal návrh na povolenie reštrukturalizácie, javí sa celé podanie tohto návrhu ako šikanózne, ktorého jediným cieľom bolo oddialenie konkurzného konania účelovým vedením jemu predchádzajúceho reštrukturalizačného konania.
38. Keďže u dlžníka nastala oproti reštrukturalizačnému posudku taká zmena obchodnej situácie a finančnej situácie, že odôvodnene nemožno predpokladať úspešné skončenie reštrukturalizácie, bol v prejednávanej veci naplnený aj ďalší obligatórny dôvod konverzie reštrukturalizačného konania na konkurz, stanovený v § 129 ods. 2 vety poslednej v spojení s ods. 3 ZKR.
39. Na základe uvedeného súd uzatvára, že v prejednávanej veci zistil na základe žiadosti správcu o vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka existenciu troch samostatných dôvodov konverzie reštrukturalizačného konania na konkurz (a teda pre konverziu by postačoval ktorýkoľvek z nich), a to: (i/) závažné porušenie povinnosti dlžníka ustanovenej zákonom o konkurze a reštrukturalizácii, ktoré je dôvodom konverzie podľa § 129 ods. 1 vety poslednej v spojení s ods. 3 ZKR, (ii/) taká zmena obchodnej situácie a finančnej situácie dlžníka, že nemožno predpokladať úspešné skončenie reštrukturalizácie, ktorá je dôvodom koverzie podľa § 129 ods. 2 vety poslednej v spojení s ods. 3 ZKR a (iii/) omeškanie dlžníka s úhradou paušálnej odmeny správcu a náhrady nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré je dôvodom konverzie podľa § 131 ods. 2 písm. j) ZKR.
40. Súd preto týmto uznesením podľa § 129 ods. 1 vety poslednej v spojení s ods. 3 ZKR, podľa § 129 ods. 2 vety poslednej v spojení s ods. 3 ZKR a podľa § 131 ods. 2 písm. j) ZKR v I. výroku zastavil reštrukturalizačné konanie dlžníka, v II. výroku začal konkurzné konanie na majetok dlžníka a v III. výroku vyhlásil konkurz na majetok dlžníka.
41. Ak súd podľa § 129 ods. 1 v spojení s ods. 3 ZKR, § 129 ods. 2 v spojení s ods. 3 ZKR alebo podľa 131 ods. 2 ZKR rozhodne o konverzii reštrukturalizačného konanie na konkurzné konanie, je podľa § 131 ods. 3 ZKR povinný ustanoviť do funkcie správcu toho istého správcu, ktorý vykonával funkciu v reštrukturalizácii.
42. Súd preto v V. výroku tohto uznesenia podľa § 131 ods. 3 ZKR ustanovil do funkcie správcu CUBE RECOVERY, k. s., značka správcu S2087, ktorý bol ustanovený do funkcie správcu dlžníka v reštrukturalizačnom konaní, ku ktorého konverzii na konkurzné konanie dochádza I. až III. výrokom tohto uznesenia.
43. Podľa § 22 ods. 1 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu súd ustanoví správcu a vyzve veriteľov, aby v zákonnej lehote prihlásili svoje pohľadávky; v uznesení tiež poučí veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok odkazom na príslušné ustanovenia tohto zákona. Ak súd v konkurznom konaní už ustanovil predbežného správcu, do funkcie správcu ustanoví predbežného správcu.
44. Ak súd vyhlási konkurz, je povinný v tomto uznesení podľa § 22 ods. 1 ZKR súčasne vyzvať veriteľov, aby v zákonnej lehote (§ 28 ods. 2 ZKR) prihlásili svoje pohľadávky, a (v poučení) poučiť veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok odkazom na príslušné ustanovenia ZKR.
45. Súd preto v VI. výroku podľa § 22 ods. 1 v spojení s § 28 ods. 1, ods. 2 vyzval veriteľov, ktorí majú pohľadávku, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, aby prihlásili svoje pohľadávky prihláškou, ktorá musí byť správcovi doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu (a v poučení podľa § 22 ods. 1 ZKR poučil veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok odkazom na príslušné ustanovenia ZKR, ktorými sú ustanovenia § 28 ZKR o prihlasovaní pohľadávok, § 29 ZKR o náležitostiach prihlášky a § 30 ZKR o nedostatkoch prihlášky).
46. Súd je oprávnený a súčasne povinný vykonávať dohľad nad správcom, a za tým účelom ZKR okrem iného zveruje súdu oprávnenie v § 41 vyžadovať od správcu (okrem iného) správy o priebehu konania. Súd pritom môže stanoviť správcovi povinnosť predkladať správy aj vo vopred stanovených lehotách.
47. Súd preto v VII. výroku tohto uznesenia podľa § 41 ZKR uložil správcovi povinnosť predkladať súdu podrobné písomné správy o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, a to (1.) do 15 dní od ustanovenia do funkcie, (2.) do 35 dní od ustanovenia do funkcie, (3.) do 50 dní od ustanovenia do funkcie a najneskôr do 5 dní pred konaním prvej schôdze veriteľov.
48. Podľa § 197 ods. 6 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo povolení reštrukturalizácie súd poučí účastníkov o ich práve uplatniť námietku zaujatosti. Účastník môže uplatniť námietku zaujatosti najneskôr do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Na neskôr doručené námietky súd neprihliada.
49. Podľa § 197 ods. 7 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu, v uznesení o povolení reštrukturalizácie alebo v uznesení o poskytnutí ochrany pred veriteľmi súd vo výroku určí medzinárodnú právomoc súdu podľa osobitného predpisu3b) a uloží správcovi povinnosti podľa osobitného predpisu.26)
50. Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje poznámka pod čiarou 3b) ZKR v ustanovení § 197 ods. 7 ZKR je čl. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 141, 5. 6. 2015) v platnom znení.
51. Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje poznámka pod čiarou 26) ZKR v ustanovení § 197 ods. 7 ZKR je Nariadenie Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 01; Ú. v. ES L 160, 30. 6. 2004) v platnom znení (a) Nariadenie (EÚ) č. 2015/848 v platnom znení.
52. Podľa čl. 2 ods. 4., ods. 7, ods. 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení (ďalej aj len „nariadenie o insolvenčnom konaní“ alebo „nariadenie č. 2015/848“), na účely tohto nariadenia: (4) „insolvenčné konanie“ sú konania uvedené v prílohe A; (7) „rozhodnutie o začatí insolvenčného konania“ zahŕňa: i) rozhodnutie akéhokoľvek súdu o začatí insolvenčného konania alebo o potvrdení začatia takéhoto konania a ii) rozhodnutie súdu o vymenovaní správcu, (8) „okamih začatia konania“ je okamih, v ktorom rozhodnutie o začatí insolvenčného konania nadobúda účinky, a to bez ohľadu na to, či je rozhodnutie konečné.
53. Podľa čl. 3 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, právomoc začať insolvenčné konanie majú súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka (ďalej len
„hlavné insolvenčné konanie“). Centrum hlavných záujmov dlžníka je miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami.
54. Podľa čl. 3 ods. 1., pododsek prvý nariadenia o insolvenčnom konaní, v prípade spoločnosti alebo právnickej osoby sa za centrum jej hlavných záujmov považuje miesto, kde má registrované sídlo, ak sa nepreukáže opak. Táto domnienka sa uplatňuje len vtedy, ak sa registrované sídlo neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania.
55. Podľa čl. 4 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, súd, na ktorý bola podaná žiadosť o začatie insolvenčného konania, bez návrhu preskúma, či má právomoc podľa článku 3. V rozhodnutí o začatí insolvenčného konania sa uvedie, na čom je právomoc tohto súdu založená, a najmä skutočnosť, či je právomoc založená na článku 3 ods. 1 alebo 2.
56. Podľa čl. 5 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní, dlžník alebo ktorýkoľvek veriteľ môže proti rozhodnutiu o začatí hlavného insolvenčného konania podať opravný prostriedok na súde, a to na základe medzinárodnej právomoci.
57. Podľa čl. 54 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, hneď po začatí insolvenčného konania v členskom štáte súd tohto štátu s príslušnou právomocou alebo správca vymenovaný týmto súdom okamžite informuje známych zahraničných veriteľov.
58. Podľa čl. 2 ods. 12 nariadenia o insolvenčnom konaní, na účely tohto nariadenia: „zahraničný veriteľ“ je veriteľ, ktorý má svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako je štát, v ktorom sa začalo konanie, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov.
59. V prípade, ak súd uznesením vyhlási konkurz, je jeho povinnosťou v tomto uznesení podľa § 197 ods. 7 ZKR jednak určiť medzinárodnú právomoc súdu podľa osobitného predpisu a jednak uložiť správcovi povinnosti podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom, na ktorý odkazuje v poznámkach pod čiarou použitých v § 197 ods. 7 ZKR je nariadenie o insolvenčnom konaní.
60. Čo sa týka určenia medzinárodnej súdnej právomoci vo vzťahu k cezhraničným insolvenčným konaniam v rámci Únie okrem Dánska (recitál 88 nariadenia o insolvenčnom konaní), tak nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 4 ods. 1 ustanovuje povinnosť súdu vždy bez návrhu preskúmať, či má na insolvenčné konanie právomoc podľa čl. 3 (ktorá povinnosť súdu je prenesená aj do vnútroštátnej právnej úpravy, a to už uvedeného § 197 ods. 7 ZKR), pričom v rozhodnutí o začatí insolvenčného konania je súčasne povinný uviesť, na čom je právomoc tohto súdu založená, a najmä skutočnosť, či je založená na čl. 3 ods. 1 alebo 2.
61. Medzinárodnú súdnu právomoc upravuje nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 3, ktorý z hľadiska systematiky rozlišuje hlavné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 1) a územné (teritoriálne) insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 2 až 4), ktoré môže prebiehať ako vedľajšie územné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 2 a 3) alebo ako nezávislé územné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 4). Hlavné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní) má univerzálnu pôsobnosť, jeho snahou je zahrnúť všetok majetok dlžníka do konkurznej podstaty a vyvolať účinky voči jeho veriteľom. Vo vzťahu k jednému dlžníkovi môže byť na území Únie začaté len jedno hlavné insolvenčné konanie.
62. Právomoc začať hlavné insolvenčné konanie majú podľa čl. 3 ods. 1 vety prvej nariadenia o insolvenčnom konaní súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka (ktorý koncept je v medzinárodnom a európskom insolvenčnom práve označovaný skratkou COMI). Centrum hlavných záujmov dlžníka je definované v čl. 3 ods. 1 vete druhej nariadenia o insolvenčnom konaní ako miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami.
63. V tejto súvislosti, skôr ako súd pristúpi k skúmaniu COMI dlžníka a od toho odvodenej medzinárodnej súdnej právomoci, je potrebné vymedziť, čo sa rozumie „rozhodnutím o začatí insolvenčného konania“, ktorý pojem je používaný v čl. 3 až 5 nariadenia o insolvenčnom konaní upravujúcich medzinárodnú
súdnu právomoc, na účely slovenského konkurzného konania (ktoré je podľa prílohy A v nadväznosti na čl. 2 ods. 4 nariadenia o insolvenčnom konaní insolvenčným konaním v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní, na ktoré sa toto nariadenie podľa jeho čl. 1 ods. 1 vzťahuje), a to najmä vzhľadom na to, že podľa vnútroštátneho práva sa konkurzné konanie začína uznesením o začatí konkurzného konania (§ 14 ZKR), obsiahnutého v II. výroku tohto uznesenia o konverzii reštrukturalizačného konania na konkurzné konanie.
64. Za použitia čl. 2 (najmä ods. 7 a ods. 8) nariadenia o insolvenčnom konaní je za „rozhodnutie o začatí insolvenčného konania“ v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní nutné považovať v konkurznom konaní podľa druhej časti ZKR (až) uznesenie o vyhlásení konkurzu (okrem iného) podľa § 129 ods. 1 v spojení s ods. 3, § 129 ods. 2 v spojení s ods. 3 alebo § 131 ods. 2 ZKR, čomu zodpovedá aj výslovná vnútroštátna úprava obsiahnutá v § 197 ods. 7 ZKR, pretože až toto rozhodnutie súdu je rozhodnutím spĺňajúcim kritériá stanovené v čl. 2 ods. 7 nariadenia o insolvenčnom konaní (podľa ktorého „rozhodnutie o začatí insolvenčného konania“ zahŕňa: [i/] rozhodnutie akéhokoľvek súdu o začatí insolvenčného konania alebo o potvrdení takéhoto konania a [ii/] rozhodnutie súdu o vymenovaní správcu), pričom okamih, kedy toto „rozhodnutie o začatí insolvenčného konania“ (t. j. uznesenie o vyhlásení konkurzu [okrem iného] podľa § 129 ods. 1 v spojení s ods. 3, § 129 ods. 2 v spojení s ods. 3 alebo § 131 ods. 2 ZKR) nadobúda účinky, a to bez ohľadu na to, či je rozhodnutie konečné, sa považuje podľa čl. 2 ods. 8 nariadenia o insolvenčnom konaní za okamih začatia insolvenčného konania (na účely nariadenia o insolvenčnom konaní).
65. Vychádzajúc preto z uvedeného, rozhodnutím o začatí insolvenčného konania v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní je v slovenskom konkurznom konaní uznesenie súdu o vyhlásení konkurzu (okrem iného) podľa § 129 ods. 1 v spojení s ods. 3, § 129 ods. 2 v spojení s ods. 3 alebo § 131 ods. 2 ZKR, pričom okamih nadobudnutia jeho účinkov je okamihom začatia insolvenčného konania v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní. V tomto zmysle sú preto uvedené pojmy európskeho insolvenčného práva používané aj v tomto rozhodnutí (pokiaľ ide o aplikáciu jeho noriem).
66. Čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní upravuje vo vzťahu k určeniu centra hlavných záujmov dlžníka v pododseku prvom až treťom tri vyvrátiteľné právne domnienky v závislosti od druhu dlžníka, ktoré sa za splnenia v nich uvedenej podmienky uplatnia pri určovaní COMI dlžníka (a v takom prípade – t. j. za splnenia podmienky uplatnenia konkrétnej právnej domnienky a [vzhľadom na vyvrátiteľný charakter uvedených domnienok] jej nevyvrátenia – sa COMI dlžníka určí podľa tejto domnienky a nie podľa z judikatúry vychádzajúcich štandardných kritérií pre zistenie COMI). Konkrétne čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní upravuje osobitne vyvrátiteľné právne domnienky určenia COMI vo vzťahu k dlžníkovi, ktorý je (i/) spoločnosťou alebo právnickou osobou, (ii/) samostatne zárobkovo činnou osobou a (iii/) inou fyzickou osobou (t. j. fyzickou osobou nepodnikateľom).
67. V prípade právnickej osoby (akou je aj dlžník v prejednávanej veci) sa podľa čl. 3 ods. 1 pododseku prvého nariadenia o insolvenčnom konaní predpokladá, že COMI dlžníka je miesto, kde má registrované sídlo, ak sa nepreukáže opak. Podmienkou postupovania pri určovaní COMI právnickej osoby podľa uvedenej vyvrátiteľnej právnej domnienky je podľa čl. 3 ods. 1 pododseku prvého vety druhej nariadenia o insolvenčnom konaní to, že sa registrované sídlo neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania. Vzhľadom na to, že v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní sa v prípade konkurzného konania podľa druhej časti ZKR za začatie tohto konania považuje až vydanie uznesenia o vyhlásení konkurzu (okrem iného) podľa § 129 ods. 1 v spojení s ods. 3, § 129 ods. 2 v spojení s ods. 3 alebo § 131 ods. 2 ZKR, v prípade, ak dochádza ku konverzii reštrukturalizačného konania na konkurzné konanie je nutné za podanie „žiadosti o začatie insolvenčného konania“ považovať rozhodnutie súdu o konverzii reštrukturalizačného konania na konkurzné konanie, keďže k tomuto rozhodnutiu dochádza ex offo, bez návrhu.
68. Nariadenie o insolvenčnom konaní nedefinuje pojem „registrované sídlo“, avšak definuje ho doktrína (Ikrényi, I. Nariadenie o insolvenčnom konaní. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2020 – ďalej len „Komentár k nariadeniu o insolvenčnom konaní“, čl. 3) ako „štatutárne sídlo“, oficiálnu adresu spoločnosti, pričom každá spoločnosť v Únii musí mať registrované sídlo ako oficiálnu adresu na prijímanie úradnej korešpondencie a toto musí byť uvedené aj na listoch a ostatných tlačivách (oficiálnej korešpondencii), čo vyplýva z európskeho podnikového práva.
69. V prejednávanej veci je dlžník právnickou osobou zapísanou v slovenskom obchodnom registri so sídlom v Bratislave (od 30.09.2010), teda na území Slovenskej republiky.
70. Súd v prejednávanej veci preto dospel k záveru, že dlžník má tak v čase vydania tohto uznesenia o vyhlásení konkurzu podľa § 129 ods. 1 v spojení s ods. 3, § 129 ods. 2 v spojení s ods. 3 a § 131 ods. 2 ZKR, nadobudnutím účinkov ktorého podľa čl. 2 ods. 7 a 8 nariadenia o insolvenčnom konaní začína insolvenčné konanie v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní, ako aj počas 3-mesačnej suspenzívnej lehoty predchádzajúcej uzneseniu o konverzii reštrukturalizačného konania na konkurzné konanie registrované sídlo na území Slovenskej republiky.
71. Keďže dlžník má v čase vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu podľa § 129 ods. 1 v spojení s ods. 3, § 129 ods. 2 v spojení s ods. 3 a § 131 ods. 2 ZKR, nadobudnutím účinkov ktorého podľa čl. 2 ods. 7 a 8 nariadenia o insolvenčnom konaní začína insolvenčné konanie v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní, ako aj počas 3-mesačnej suspenzívnej lehoty predchádzajúcej uzneseniu o konverzii reštrukturalizačného konania na konkurzné konanie registrované sídlo na území Slovenskej republiky, pri určovaní jeho COMI sa uplatní vyvrátiteľná právna domnienka podľa čl. 3 ods. 1 pododseku prvého nariadenia o insolvenčnom konaní o tom, že COMI dlžníka je miesto jeho registrovaného sídla, teda v Slovenskej republike.
72. Návodom, kedy dôjde k vyvráteniu uvedenej právnej domnienky (čím vznikne povinnosť súdu určovať COMI na základe všeobecných kritérií pre jeho zisťovanie) môže byť recitál 30 nariadenia o insolvenčnom konaní, ktorý uvádza, že vyvrátiť túto právnu domnienku v prípade právnickej osoby by malo byť možné, ak sa ústredie spoločnosti nachádza v inom členskom štáte ako jej registrované sídlo a ak z komplexného posúdenia všetkých relevantných okolností vyplýva, a to spôsobom zistiteľným tretími stranami, že skutočné centrum vedenia a kontroly uvedenej spoločnosti, ako aj správy jej záujmov sa nachádza v tomto inom členskom štáte.
73. Súd z návrhu na vyhlásenie konkurzu a jeho príloh existenciu žiadnych takýchto a ani iných okolností, ktoré by čo i len spochybňovali (nieto vyvracali), že COMI dlžníka sa zhoduje s miestom jeho registrovaného sídla.
74. V danej veci preto boli splnené podmienky na to, aby sa COMI dlžníka určilo na základe právnej domnienky stanovenej v čl. 3 ods. 1 pododseku prvom nariadenia o insolvenčnom konaní, teda, že týmto je miesto registrovaného sídla dlžníka. Keďže dlžník má registrované sídlo na území Slovenskej republiky, má tu podľa uvedenej právnej domnienky aj centrum hlavných záujmov, čím je podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní daná medzinárodná právomoc slovenských súdov na začatie insolvenčného konania ako hlavného insolvenčného konania, ktoré insolvenčné konanie začína v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní vydaním tohto uznesenia o vyhlásení konkurzu podľa § 131 ods. 2 ZKR v konkurznom konaní (čl. 2 ods. 7 v spojení s ods. 8 a čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní).
75. Čo sa týka povinnosti súdu podľa § 197 ods. 7 ZKR uložiť správcovi povinnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je nariadenie o insolvenčnom konaní, tak vzhľadom na štádium konania (vyhlásenie konkurzu), v ktorom sa tieto povinnosti podľa uvedeného ustanovenia majú správcovi uložiť, možno predpokladať, že ide o informačné povinnosti správcu k veriteľom ohľadne prihlasovania pohľadávok, ktoré sú obsiahnuté v čl. 54 nariadenia o insolvenčnom konaní, podľa ktorého hneď po začatí insolvenčného konania v členskom štáte súd tohto štátu s príslušnou právomocou alebo správca vymenovaný týmto súdom okamžite informuje známych zahraničných veriteľov, ktorých vymedzuje nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 2 ods. 12.
76. Súd preto podľa § 197 ods. 7 ZKR v IV. výroku tohto uznesenia v spojení s čl. 4 nariadenia o insolvenčnom konaní rozhodol, že má medzinárodnú právomoc na začatie tohto insolvenčného konania (vyhlásenie konkurzu) ako hlavného insolvenčného konania podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní a v VIII. výroku v spojení s čl. 54 nariadenia o insolvenčnom konaní uložil správcovi povinnosť okamžite informovať o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka spôsobom podľa článku 54 nariadenia o insolvenčnom konaní známych zahraničných veriteľov dlžníka, t. j. veriteľov, ktorí majú svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako v Slovenskej republike, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu, okrem IV. výroku, odvolanie nie je prípustné (§ 198 ods. 1 veta druhá v spojení s § 131 ods. 2 ZKR).
Proti IV. výroku tohto uznesenia môže na základe čl. 5 nariadenia o insolvenčnom konaní podať dlžník alebo ktorýkoľvek veriteľ odvolanie, ktoré možno odôvodniť iba tým, že súd nemal medzinárodnú právomoc na začatie tohto insolvenčného konania (vyhlásením konkurzu v konkurznom konaní) ako hlavného insolvenčného konania. Odvolanie (§ 196 ZKR v spojení so štvrtou časťou prvou hlavou CSP) sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia, za ktorý sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia v Obchodnom vestníku (§ 199 ods. 9 veta prvá ZKR), na Okresnom súde Nitra ako súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 Civilného sporového poriadku uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Za deň doručenia tohto súdneho rozhodnutia sa považuje nasledujúci deň po jeho faktickom zverejnení v Obchodnom vestníku (§ 199 ods. 9 veta prvá ZKR).
U tých osôb, ktorým sa toto uznesenie doručuje aj iným spôsobom ako jeho zverejnením v Obchodnom vestníku, je začiatok plynutia lehoty na podanie odvolania alebo urobenie iného procesného úkonu spojený s dňom jeho doručenia formou zverejnenia v Obchodnom vestníka (§ 199 ods. 4, ods. 3, ods. 1 ZKR), za ktorý sa považuje nasledujúci deň po faktickom zverejnení uznesenia v Obchodnom vestníku (§ 199 ods. 9 veta prvá ZKR).
Právne účinky zverejnenia tohto súdneho rozhodnutia nastávajú nasledujúci deň po jeho faktickom zverejnení v Obchodnom vestníku (§ 199 ods. 9 veta druhá ZKR).
Poučenie účastníkov podľa § 197 ods. 6 ZKR o práve uplatniť námietku zaujatosti:
Účastník konania môže najneskôr do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok uplatniť proti sudcovi námietku zaujatosti, ak u sudcu so zreteľom na jeho pomer ku konaniu, k účastníkom, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Na neskôr doručené námietky sa neprihliada (§ 197 ods. 6, § 196 ZKR v spojení s § 52 ods. 1, § 49 CSP).
V dôsledku skutočností, ktoré nastanú po skončení lehoty na prihlasovanie pohľadávok, môže účastník konania najneskôr do siedmich dní, odkedy sa dozvedel o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený, uplatniť proti sudcovi námietku zaujatosti, ak u sudcu so zreteľom na jeho pomer ku konaniu, k účastníkom, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, § 197 ods. 6, § 196 ZKR v spojení s § 52 ods. 1, § 49, § 53 ods. 1 CSP).
V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 CSP uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa účastník uplatňujúci si námietku o dôvode vylúčenia dozvedel a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa predchádzajúcej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú (§ 197 ods. 6, § 196 ZKR v spojení s § 52 ods. 2 CSP).
Poučenie veriteľov podľa § 22 ods. 1 ZKR o spôsobe prihlasovania pohľadávok:
Podľa § 28 ZKR, upravujúceho prihlasovanie pohľadávok: (1) Pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze uplatňuje prihláškou. (2) Prihláška sa podáva u správcu elektronicky prostredníctvom na to určeného elektronického formulára do elektronickej schránky správcu a musí byť autorizovaná. Ak ide o zahraničného veriteľa podľa osobitného predpisu,8ac) prihláška sa podáva u správcu elektronicky prostredníctvom na to určeného formulára podľa osobitného predpisu.8ad) Prihláška musí byť správcovi doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Ak prihlášku podáva zástupca veriteľa, plnomocenstvo vyhotovené v listinnej podobe sa doručuje elektronicky tak, že sa prevedie do elektronickej podoby a pripojí sa k prihláške; ustanovenia osobitného predpisu o zaručenej konverzii8ae) sa nepoužijú. Ak plnomocenstvo vyhotovené v elektronickej podobe alebo plnomocenstvo podľa predchádzajúcej vety nie je pripojené k prihláške, na prihlášku sa neprihliada. (3) Ak veriteľ doručí prihlášku neskôr, na prihlášku sa prihliada, veriteľ však nemôže vykonávať hlasovacie právo a ďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou. Právo na pomerné uspokojenie veriteľa tým nie je dotknuté; môže byť však uspokojený len z výťažku zaradeného do rozvrhu zo všeobecnej podstaty, ktorého zámer zostaviť bol oznámený v Obchodnom vestníku po doručení prihlášky. Zapísanie takejto pohľadávky do zoznamu pohľadávok správca zverejní v registri úpadcov s uvedením okolnosti, že prihláška bola podaná po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty. (4) Ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, a to v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, inak sa na zabezpečovacie právo neprihliada. (5) Prihláškou možno uplatniť aj budúcu pohľadávku alebo pohľadávku, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky (ďalej len „podmienená pohľadávka“); práva spojené s podmienenou pohľadávkou je však podmienený veriteľ oprávnený uplatňovať, až keď správcovi preukáže vznik podmienenej pohľadávky. (6) Doručenie prihlášky správcovi má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde. (7) V konkurze uplatňuje svoju pohľadávku prihláškou aj veriteľ, ktorý má pohľadávku voči inej osobe ako úpadcovi, ak je zabezpečená zabezpečovacím právom vzťahujúcim sa k majetku úpadcu. Takýto veriteľ môže byť v konkurze uspokojený iba z výťažku získaného speňažením majetku, ktorý zabezpečuje jeho pohľadávku, pričom hlasovacie práva na schôdzi veriteľov môže vykonávať iba v rozsahu, v akom jeho pohľadávka bude pravdepodobne uspokojená z majetku, ktorým je zabezpečená. (8) Ak si takýto veriteľ svoju zabezpečenú pohľadávku v základnej prihlasovacej lehote neprihlási, na jeho zabezpečovacie právo sa v konkurze neprihliada, má však proti dotknutej podstate právo na vydanie toho, o čo sa dotknutá podstata v dôsledku toho obohatila, pričom takéto právo môže uplatniť proti dotknutej podstate ako pohľadávku proti podstate, ktorá sa však uspokojí až po uspokojení všetkých ostatných pohľadávok proti tejto podstate.
Podľa § 29 ZKR, upravujúceho náležitosti prihlášky: (1) Prihláška musí byť podaná spôsobom podľa § 28 ods. 2 a musí obsahovať základné náležitosti prihlášky, inak sa na prihlášku neprihliada. Základnými náležitosťami prihlášky sú: a) meno, priezvisko a bydlisko veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno, meno a priezvisko, ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania veriteľa, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a sídlo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, b) meno, priezvisko a bydlisko úpadcu, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno, meno a priezvisko, ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania úpadcu, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a sídlo úpadcu, ak ide o právnickú osobu, c) právny dôvod vzniku pohľadávky, d) poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty, e) celková suma pohľadávky. (2) Pre každú zabezpečenú pohľadávku musí byť podaná samostatná prihláška s uvedením zabezpečenej sumy, druhu, poradia, predmetu a právneho dôvodu vzniku zabezpečovacieho práva. (3) V prihláške podmienenej pohľadávky musí byť uvedená aj skutočnosť, na základe ktorej má pohľadávka vzniknúť alebo podmienka, od ktorej závisí vznik pohľadávky. (4) Celková suma pohľadávky sa v prihláške rozdelí na istinu a príslušenstvo, pričom príslušenstvo sa v prihláške rozdelí podľa právneho dôvodu vzniku. (5) Pohľadávka sa uplatňuje v eurách. Ak sa pohľadávka neuplatní v eurách, sumu pohľadávky určí správca prepočtom podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného v deň vyhlásenia konkurzu Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska. Ak je pohľadávka uplatnená v mene, ktorej referenčný výmenný kurz Európska centrálna banka ani Národná banka Slovenska neurčuje a nevyhlasuje, sumu pohľadávky určí správca s odbornou starostlivosťou. (6) K prihláške sa pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Veriteľ, ktorý je účtovnou jednotkou, v prihláške uvedie vyhlásenie, či o pohľadávke účtuje v účtovníctve, v akom rozsahu, prípadne dôvody, prečo o pohľadávke
v účtovníctve neúčtuje. (7) V konkurze uplatňuje svoju pohľadávku prihláškou aj veriteľ, ktorý má pohľadávku voči inej osobe ako úpadcovi, ak je zabezpečená zabezpečovacím právom vzťahujúcim sa k majetku úpadcu. Takýto veriteľ môže byť v konkurze uspokojený iba z výťažku získaného speňažením majetku, ktorý zabezpečuje jeho pohľadávku, pričom hlasovacie práva na schôdzi veriteľov môže vykonávať iba v rozsahu, v akom jeho pohľadávka bude pravdepodobne uspokojená z majetku, ktorým je zabezpečená. (8) Veriteľ, ktorý nemá na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo alebo organizačnú zložku podniku, je povinný ustanoviť si zástupcu na doručovanie s bydliskom alebo sídlom na území Slovenskej republiky a ustanovenie zástupcu písomne oznámiť správcovi, inak sa mu budú písomnosti doručovať len zverejnením v Obchodnom vestníku.
Podľa § 30 ZKR, upravujúceho nedostatky prihlášky: (1) Správca bez zbytočného odkladu po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty predloží súdu spolu so svojím stanoviskom zoznam podaní, pri ktorých má za to, že sa na ne neprihliada ako na prihlášky, pričom súd bez zbytočného odkladu uznesením určí, či sa na tieto podania prihliada ako na prihlášku. Uznesenie súd doručí správcovi, ktorý o ňom upovedomí dotknuté osoby. (2) Podanie, ktorým bola uplatnená pohľadávka, ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou, nemožno opraviť ani doplniť.