Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/44/2017

Potvrdené rozhodnutím 12Co/18/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov senátu Mgr. Martina Štubniaka a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobkyne L. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX U. č. XXX, právne zastúpená JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom, so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 42 197 821, proti žalovanej I.. S. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. XXX/XX, XXX XX Q. Q., právne zastúpená advokátskou kanceláriou Patajová, Pataj, s.r.o., so sídlom J. Chalupku 8, 974 01 Banská Bystrica, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 17C/44/2017 - 196 zo dňa 05. 01. 2021, takto rozhodol: I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Bohušom Hruškom, v právnej veci žalobcu L. D., nar. 8. XX. XXXX, trvale bytom XXX, XXX XX U. zast. advokátom JUDr. Ľubomírom Ivanom, so sídlom Námestie SNP 41, Zvolen 960 01, IČO: 42 197 821 proti žalovanému I.. S. P., nar. 8. 1. XXXX, trvale bytom I. XXX/XX, XXX XX Q. Q., zast. advokátskou kanceláriou Patajová, Pataj, s.r.o. so sídlom J. Chalupku 8, 974 01 Banská Bystrica o určenie vlastníckeho práva takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e že žalobca je výlučným vlastníkom spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti XXX/ XXXXX na nehnuteľnostiach, vedených B. odborom G. úradu S., nachádzajúcich sa v katastrálnom území B., G. B., okres S., zapísaných na LV XXX a to pozemkov: a) U. registra „C“ parc. č. XXXX/X o výmere XX m2, zastavané plochy a nádvoria; b) U. registra „C“ parc. č. XXXX/X o výmere XX m2, zastavané plochy a nádvoria; pričom podľa zápisu na LV je v čase vyhlásenia rozhodnutia ako výlučný vlastník spoluvlastníckeho podielu vedená žalovaná.

II. P. žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške náhrady trov konania, na účet právneho zástupcu žalobkyni.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 12. 10. 2017 domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXX/XXXXX na nehnuteľnostiach vedených B. odborom G. úradu S., nachádzajúci sa v katastrálnom území B., v obci B., okres S., zapísaných na LV XXX a to pozemkov: a) parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X o výmere XX m2, zastavané plochy a nádvoria; b) parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X o výmere XX m2, zastavené plochy a nádvoria, pričom podľa zápisu na LV je v čase vyhlásenia rozhodnutia ako výlučný vlastník spoluvlastníckeho podielu vedená žalovaná. Svoju žalobu odôvodnila tým, že vlastníctvo žalovanej k pozemkom bolo na LV zapísané v konaní, vedenom vtedajšou Správou katastra S. pod spisovou značkou S pričom ako titul nadobudnutia je uvedené Osvedčenie N242/11, Nz 31625/11 zo dňa 30. 8. 2011. Listinou, na základe ktorej bol vykonaný príslušný zápis je Notárska zápisnica o vyhlásení žalovanej o vydržaní pozemkov, spísaná na Notárskom úrade JUDr. Anny Máčajovej v Zvolene Nz XXXXX/XXXX, M. XXXXX/XXXX. V zmysle znenia Notárskej zápisnice pozemky vznikli odčlenením od pôvodnej parcely registra „E“ parc. č. XXX o výmere XXXX m2, lesné pozemky, zapísané na LV XXXX pre k.ú. B.. U. s parc. č. XXX je urbárskym pozemkom až do júna XXXX bola výlučnou vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXX/XXXXX aj na uvedenom pozemku (ktorý nadobudla dedením v roku XXXX), teda aj v čase spísania vyššie uvedenej notárskej zápisnice a zápisu žalovanej ako výlučného vlastníka pozemkov na LV, pričom je teda zjavné, že pozemky vznikli odčlenením od pozemku z parc. č. XXX, ktorého podielovým spoluvlastníkom bola žalobkyňa a to vo vlastníckom podiele vyššie uvedenom a podľa jej názoru je teda nesporné, že je podielovým

spoluvlastníkom pozemkov v rovnakom spoluvlastníckom podiele, keďže žalovanej nedala súhlas s vydržaním vlastníckeho práva a na strane absentuje tiež objektívna dobromyseľnosť. E. , upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti, ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný , že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. Predpoklad dobromyseľnosti potrebnej na vydržanie vlastníckeho práva zodpovedajúceho je presvedčenie osoby, ktorá pozemok užíva že tým pre seba vlastnícke právo vykonáva právom (oprávnene drží). Žalobca tvrdil, že na strane žalovaného nikdy nedošlo k splneniu všetkých predpokladov vydržania pozemku ako celku a teda ani jeho spoluvlastníckeho podielu veľkosti 215/44520 na pozemkoch a teda žalovaná sa nikdy nestala výlučným vlastníckom tohto spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch a tento pritom naďalej patrí žalobcovi. Žalovaná nikdy nemohla byť dobromyseľná v tom, že je výlučným vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 215/44520 na pozemkoch, keďže či už žalovaná alebo právni predchodcovia sa len chopili držby pozemkov ale bez akéhokoľvek právneho titulu, potrebného na takéto vykonávanie držby a najmä vznik vlastníckeho práva vydržaním.

2. Právny zástupca žalobkyne uviedol, že z ich pohľadu nie je účelné od nich požadovať, aby zabezpečili účasť v konaní všetkých podielových spoluvlastníkov. Takýto názor je podľa nich už prekonaný. Evidujú judikatúru súdov ako aj rozsudok ktorý predložila protistrana a tieto boli vydané ešte za účinnosti starého zákona v pozemkových spoločenstvách. Žalobkyňa nikdy netvrdila ani netvrdí, že sporné pozemky sú v súčasnosti spoločnou nehnuteľnosťou. Uvádzajú, že výbor pozemkového spoločenstva udelil súhlas s vydržaním a urobilo sa to, že sa tento pozemok vyňal z režimu spoločnej nehnuteľnosti a týmto momentom už sporné pozemky nie sú súčasťou spoločnej nehnuteľnosti. Na škodu žalobkyne ako vlastníčky spoločenského podielu na sporných nehnuteľnostiach nemôže byť to, že to bola žalovaná, ktorá svojím konaním spôsobila neistotu vo vlastníctve sporných pozemkov a práve žalobkyňa sa v tomto konaní túto neistotu snaží odstrániť. Takisto nemôže byť na škodu, že ostatní podieloví spoluvlastníci sporných pozemkov neprejavili záujem o určenie vlastníckeho práva k týmto pozemkom. Z ich pohľadu ani žalobkyňa ani súd nemôže nútiť ostatných podielových spoluvlastníkov k tomu, aby sa pripojili k tomuto konaniu. Pokiaľ sa týka prezentovaného názoru žalovaného o tom, že žalobkyňa nemala mať sama vecnú legitimáciu na podanie takejto žaloby. Toto je protiústavné, keďže nie je v silách žalobkyne toto zabezpečiť a nie je to ani s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti. Je možné, že spravidla členmi urbárskeho spoločenstva býva niekoľko 100 - 1000 osôb. Poukazuje na zjavné rozpory a prelomenie vo vzťahu starého zákona a nového zákona o pozemkových spoločenstvách a to s prihliadnutím na to, že starý zákon nedefinoval pojem spoločná nehnuteľnosť. Pri jej definícii sa vychádzalo z § 2 ods. 1 písm. a) tohto zákona 181/1995, kde s odkazom ešte na staré právne predpisy, či to boli predpisy uhorského obyčajového práva sa uvádzalo to, čo je spoločná nehnuteľnosť direktívne určoval zákon a to staré zákony platili ešte za čias uhorského práva a bralo sa to v podstate tak, že to, čo bolo vtedy spoločnou nehnuteľnosťou, je spoločnou nehnuteľnosťou naďalej. Podľa starého zákona takisto spoločná nehnuteľnosť bola vyslovene nedeliteľná, naopak nový zákon 97/2013, vyslovene uvádza, že nie zákon určuje, čo je spoločná nehnuteľnosť, ale spoločná nehnuteľnosť je to, čo je definované v zmluve, teda samotný zákon vyžaduje pri zmluve § 5 ods. 1 písm. c) vysloviť , aby bolo uvedené katastrálne územie, listy vlastníctva a tieto pozemky sú potom spoločnou nehnuteľnosťou. Z ich pohľadu je teraz objektívne, že sporné nehnuteľnosti nie sú a nemôžu byť spoločné nehnuteľnosti preto sa na nevzťahuje právna argumentácia žalovaného ani rozsudok Krajského súdu s tým, že tento bol ešte vydaný za účinnosti starého zákona. Oni tvrdia, že žalované nehnuteľnosti už nie sú spoločnou nehnuteľnosťou s tým, že vychádzajú z toho, že bol daný súhlas s vydržaním zo strany výboru pozemkového spoločenstva. Podľa ich názoru týmto úkonom prestali byť tieto pozemky spoločnou nehnuteľnosťou.

3. Právny zástupca žalovanej uviedol, že podľa ich názoru nie je v tomto spore dôležité, či v čase, keď došlo k spísaniu notárskej zápisnice bol účinný ešte starý alebo nový zákon, jedná sa o to, že už

v čase nadobudnutia vlastníckeho práva žalovanou, resp. ešte predtým to bolo súčasťou spoločných nehnuteľností, ktorá v zmysle starého zákona bola nedeliteľná a členovia pozemkového spoločenstva boli podielovými spoluvlastníkmi. Z tohto dôvodu naďalej platí to, že žalobkyňa nemá aktívnu vecnú legitimáciu. Podľa ich názoru vzhľadom na právny osud týchto sporných nehnuteľností je zrejmé, že jediným nositeľom hmotno-právneho oprávnenia je pozemkové spoločenstvo, resp. jeho členovia. Ide o nerozlučné spoločenstvo rozsudok, ak by bol vydaný v prospech žalobkyne musel by sa vzťahovať na všetkých členov pozemkového spoločenstva. Z tohto pohľadu nie je tu daná aktívna vecná legitimácia. Vzhľadom na aktuálny stav, súd ani nemôže rozhodnúť rozsudkom tak, ako je to uvedené v petite žaloby, kvôli tomu žalobkyňa už nie je členom pozemkového spoločenstva. Tým, že sa jedná o podielové spoluvlastníctvo je nevyhnutné, aby sa rozsudok vzťahoval na všetkých podielových spoluvlastníkov. Ak by sa vzťahoval iba na jedného z podielových spoluvlastníkov, právne postavenie ostatných podielových spoluvlastníkov by bolo vzhľadom na subjektívnu záväznosť rozsudku neisté. Typovo teda nie je daný ani naliehavý právny záujem, pretože rozsudok v prospech žalobcu by umocnil právnu neistotu a viedlo by k ďalším sporom.

4. Okresný súd Zvolen, svojím rozsudkom -96 zo dňa 24. 4. 2018 žalobu žalobkyne zamietol. Voči tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa. Krajský súd Banská Bystrica svojím uznesením -151 zo dňa 27. 8. 2020 rozsudok Okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Krajský súd Banská Bystrica vo svojom odôvodnení rozsudku uviedol, že Okresný súd zaujal nesprávny záver o nedostatku aktívnej legitimácie žalobkyne. Žalobkyňa až do júna 2017 bola spoluvlastníčkou zvyšujúcej časti parcely V. XXX v k.ú. B., z ktorých reálnym odčlenením vznikli sporné parcely. Kúpnou zmluvou č. V XXXX/XXXX žalobkyňa na svojho syna T. D. nepreviedla spoluvlastnícky podiel k sporným pozemkom parc. č. K. XXXX/X a parc č. K. 10XX/ X, ktoré vznikli reálnym odčlenením na základe geometrického plánu z roku XXXX od pôvodnej parcely V. XXX. Nemohla ho previesť, pretože spoluvlastnícky podiel k sporným pozemkom parc. č. K. XXXX/X a K. XXXX/X bol už v roku XXXX dotknutý vyhlásením žalovanej o vydržaní tohto spoluvlastníckeho podielu k týmto pozemkom osvedčený notárskou zápisnicou zo dňa XX. 8. 2011. Žalobkyňa v roku 2017 nebola oprávnená nakladať so spoluvlastníckym podielom k sporným pozemkom, pretože jej spoluvlastnícke právo bolo dotknuté iným vlastníckym titulom a to vydržaním. Žalobkyňa preukázala, že je nositeľkou tohto hmotno-právneho nároku keďže bola pôvodnou spoluvlastníčkou sporných pozemkov, keď spoluvlastnícky podiel k sporným pozemkom nadobudla dedením. Práve sporný spoluvlastnícky podiel k parc. č. CKN XXXX/X, XXXX/X bol dotknutý osvedčením o jeho vydržaní vo forme notárskej zápisnice zo dňa 30. 8. 2011, kedy žalobkyňa preukázateľne ešte bola spoluvlastníčkou tohto spoluvlastníckeho podielu k dotknutým pozemkom. Ak potom sporné pozemky tvorili tie spoločné nehnuteľnosti, k dotknutiu spoločných nehnuteľností v súvislosti s porušením zákona o pozemkových spoločenstvách tak mohlo dôjsť len v súvislosti s osvedčením o vydržaní vlastníckeho práva, resp. spoluvlastníckeho podielu k spoločnej nehnuteľnosti osvedčením zo dňa 30. 8. 2011 avšak nie podľa ale podľa o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších právnych predpisov, ktoré prípadné dotknutie však žalobkyňa žiadnym spôsobom nezavinila, keďže súhlas k vydržaniu za žalobkyňu udelilo samotné spoločenstvo. Záver Okresného súdu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne na podanie žaloby tak nebol správny. Obdobný právny záver už zaujali súdy v iných rozhodnutiach, napríklad rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. zo dňa 26. 6. 2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č. k. -209 zo dňa 21. 11. 2019 a iné kde na strane žalobkyne vystupovala žalobkyňa L. D..

5. Súd z čiastočného výpisu LV č. XXXX pre okres S., obec a kat. úz. B. zistil, že ku dňu XX. XX. XXXX bol spoluvlastníkom v podiele XXX/XXXXX na pozemkoch parcely č. XXX ako aj ďalších tam uvádzaných T. D.. Titulom nadobudnutia bola kúpna zmluva V 1801/2017 z 27. 6. 2017. V iných údajoch tohto výpisu LV je uvedené, že pozemky tvoria spoločnú nehnuteľnosť pozemkového spoločenstva - urbárska spoločnosť B..

6. Súd z výpisu z LV č. XXX pre okres S., obec a kat. úz. B. zistil, že žalované nehnuteľnosti a to pozemky parc. registra „C“ parc. č. XXXX/X o výmere XX mX zastavané plochy a nádvoria a parc. registra „C“ parc. č. XXXX/X o výmere XX m2, zastavané plochy a nádvoria je žalovaná, ktorej predchádzajúce meno v tom čase bolo P. S. W.. Ako titul nadobudnutia uvedeného osvedčenia M Nz XXXXX/XX zo dňa XX. 8. XXXX.

7. Súd z M. zápisnice N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, M. XXXXX/XXXX zo dňa XX. 8. XXXX zistil, že táto bola spísaná na Notárskom úrade JUDr. Anny Máčajovej, kde sa dostavila žalovaná a vyhlásila, že splnila zákonné podmienky pre vydržanie vlastníctva k nehnuteľnostiam podľa zákona č. 323/92 Zb. v znení zákona 230/95 Z.z., ako aj podľa zákonných ustanovení a nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam obec a kat. úz. Kováčová: KN-C parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria XX m2, KN-C parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria XX mX v celosti. Tieto pozemky boli zamerané geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/ XXXX od vyhotoviteľa L. kancelária Ing. Šramka Zvolen a vznikli odčlenením dielov 1-30 mX do KN- C parc. č. XXXX/X a dielov X-XX mX do KN-C parc. č. XXXX/X z pôvodnej KN-E parc. č. XXX A. XXXXX mX vedená na LV č. XXXX, k.ú. B.. F. právo k týmto nehnuteľnostiam zdôvodnila právnym titulom vydržania vlastníctva na podklade kúpy. Právnym titulom nadobudla do vlastníctva stavbu rekreačnej chaty súp. číslo XXX na KN-C parc. č. XXXX/X. A. bola postavená v roku XXXX a ona ju nadobudla do vlastníctva zmluvou V XXXX/XX. Spolu s chatou vstúpila do držby a užívania žiadaných pozemkov. Chata bola nadobudnutá do vlastníctva fyzickej osoby, ktorá okrem vlastníctva stavby užívala aj pozemky z neznámeho právneho titulu. Predložila aj uznesenie z VZ pozemkového spoločenstva - urbárskej spoločnosti Kováčová zo 4. 3. 2006, kde Valné zhromaždenie prijalo rozhodnutie o udelenie súhlasu a schválení práv členov výboru tohto spoločenstva záväzne sa „.... vyjadrovať a dávať súhlas k vydaniu notárskeho osvedčenia o nadobudnutí vlastníctva pozemkov Obec a kat. úz B., ktoré sú vo vlastníctve členov spoločenstva ... „ Predstúpili PaedDr. L. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., Q. XXX/XX a R. N., nar. XX. 8. XXXX, bytom B., R. XXX/XX, ktoré ako splnomocnení zástupcovia za dotknutých vlastníkov a členov spoločenstva uviedli: „v zmysle vyššie citovaného uznesenia VZ sme oprávnení udeliť súhlas pre účastníka, aby si upravil svoje vlastnícke práva k žiadaným pozemkom vydržaním, pretože užíva pozemky viac ako XX rokov, so započítaním doby držby právnym predchodcom. Dojednanú cenu za nadobudnutie vlastníctva k týmto pozemkom vydržaním pre spoločenstvo bola vyplatená vo výške 3 811,36 Eur + spätné nájomné po dobu 2 roky spolu vo výške 55,76 Eur. Takéto vyhlásenie, ktoré bolo urobené pred notárkou potom notárka osvedčila.

8. Súd z kúpnej zmluvy F zo dňa 6. 9. XXXX zistil, že V XXXX/XX zo dňa 6. 9. XXXX zistil, že žalovaná kúpila od predávajúcej nehnuteľnosti, zapísané na B. úrade Q. Q., P. katastra S. na LV č. XXX v katastrálnom území B. a to rekreačnú chatu č.XX, nachádzajúcu sa v B..

9. Súd z uznesenia z Valného zhromaždenia Pozemkového spoločenstva - Urbárskej spoločnosti Kováčová, konaného dňa 4. 3. XXXX v B. zistil, že v bode III bod 5 je uvedené: „oprávnenie výboru záväzne sa vyjadrovať a dávať súhlas s vydaním notárskeho osvedčenia o nadobudnutí vlastníctva pozemkov k.ú. B. , ktoré sú vedené v P. katastra S. pre obec B. za dobromyseľnú odplatu schválenú na VZ XXX,- Sk/mX pre jej žiadateľov. Notárske osvedčenie musia podpísať dvaja členovia výboru.

10. Súd zo Zmluvy o založení pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou zo dňa 6. 3. 2004 zistil, že majetková podstata spoločenstva sa nahcádza v katastrálnom území B., A., Q. a je vedená na LV č. XXXX katastrálne územie B. o výmere XX,XX hektárov a na ďalších tam uvádzaných LV.

11. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 8. 12. 2020 uviedol, že naďalej zotrvávajú na ich právnom stanovisku, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na určení tak, ako je to špecifikované v petite žaloby. Podľa ich názoru sa Krajský súd pri vyslovení svojho právneho názoru nedostatočným spôsobom zaoberal otázkou charakteru ním tvrdenej neplatnosti právneho úkonu, na základe ktorého žalovaná nadobudla predmetné nehnuteľnosti. Nejedná sa o prípad relatívnej neplatnosti právneho úkonu a musí potom logicky ísť len o prípad absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Ak by sa stotožnili so záverom odvolacieho súdu musia vychádzať z tej situácie, že celý tento právny úkon je absolútne neplatný nie len jeho časť. V takomto prípade by potom súd rozhodnutím na základe precízne formulovaného petitu žaloby žalobkyne mal rozhodnúť tak, že svojím rozhodnutím obnoví právny stav, platný v čase pred vykonaním absolútne neplatného právneho úkonu. Ak by súd postupoval takýmto spôsobom zisťoval by, či na takomto určení má žalobkyňa naliehavý záujem, musel by dospieť k záveru, že takýto naliehavý právny záujem na jej strane existuje, nakoľko už nie je členkou pozemkového spoločenstva. Druhým dôvodom je to, ako je formulovaný petit, ktorý však nesmeruje k obnoveniu pôvodne platného právneho stavu.

12. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní 8. 12. 2020 uviedol, že v zásade dotknuté pozemky nie je možné označiť za spoločnú nehnuteľnosť, nakoľko tieto sa nachádzajú vo výlučnom vlastníctve

žalovanej. Majú za to, že naliehavý právny záujem je eterminovaný v tomto prípade ochranou práva a právom chránených záujmov, ktoré v tomto prípade nie je možné riešiť iným spôsobom.

13. Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

14. Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

15. Podľa , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

16. Podľa , ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

17. Podľa , súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

18. Podľa , súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

19. Podľa , prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

20. Podľa , vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

21. Podľa , držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

22. Podľa , držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon. 23. Podľa os. 1 , ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

24. Podľa , ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

25. Podľa , oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Obvyklé náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však nenahrádzajú.

26. Podľa , vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

27. Podľa , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

28. Podľa , takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( ).

29. Podľa , do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

30. Podľa , vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

31. Podľa , podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

32. Podľa , z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

33. Podľa , právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

34. Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

35. Podľa , ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

36. Podľa , odporovať možno právnym úkonom urobeným v čase troch rokov pred účinnosťou tohto zákona, pokiaľ dôvod odporovateľnosti trval aj po účinnosti tohto zákona; toto právo však treba uplatniť do jedného roka po účinnosti tohto zákona, inak zanikne.

37. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

38. Podľa , ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

39. Podľa , ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 2a)

40. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná. Žalobkyňa sa v konaní domáhala určenia, že je spoluvlastníčkou spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXX/XXXXX na nehnuteľnostiach, vedených G. úradom S., odbor katastrálny, nachádzajúci sa v katastrálnom území B., obec B., okres S., zapísaných na LV č. XXX a to pozemkov: a) U. registra „C“ parc. č. XXXX/X o výmere XX m2, zastavané plochy a nádvoria; b) U. registra „C“ parc. č. XXXX/X o výmere XX m2, zastavané plochy a nádvoria; pričom podľa zápisu na LV je v čase vyhlásenia rozhodnutia ako výlučný vlastník spoluvlastníckeho podielu vedený na žalovanú. R. je zápis z LV č. XXX zo dňa XX. XX. XXXX , kde v celosti na týchto parcelách je zapísaná žalovaná. S. tak podala určovaciu žalobu v zmysle s tým, že z tohto zákonného procesného ustanovenia vyplýva, že takáto žaloba je procesne pripravená len vtedy, ak je na takejto žalobe preukázaný naliehavý právny záujem. Žalobkyňa tak bola povinná preukázať, že má na požadovanom určení právny záujem. Súd v súlade s je vždy povinný v konaní zisťovať a vyhodnotiť, či určovacia žaloba je procesne prípustná lebo až po takomto vyhodnotení je dôvodné skúmať, či žaloba obstojí z hmotno-právneho hľadiska. V tomto smere je povinný viesť i dokazovanie, nevyhnutné na ustanovenie záveru, že žaloba je procesne prípustná. V konaní bolo zistené, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu sú vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Žalovaná je zapísaná ako výlučný vlastník v celosti predmetných nehnuteľností v katastri nehnuteľností na LV č. 617 pre k.ú. B.. Z notárskej zápisnice Nz XXXXX/XXXX M. XXXXX/XXXX zo dňa XX. 8. XXXX, spísanej na

M. úrade T.. Anny Máčajovej, vo Zvolene vyplýva, že žalovaná požiadala o vydržanie týchto pozemkov s tým, že pozemky boli zamerané geometrickým plánom č. 10928634-41/2011 od vyhotoviteľa Ing. Šramku Zvolen. Štatutárni zástupcovia urbárskeho spoločenstva Kováčová uviedli, že vyjadrujú a dávajú súhlas k vydaniu notárskeho osvedčenia o nadobudnutí vlastníctva pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve členov spoločenstva. Ďalej je uvedené, že v zmysle uznesenia VZ sú oprávnení udeliť súhlas pre účastníka, aby si upravila svoje vlastnícke práva k žiadaným pozemkom vydržaním, pretože užíva pozemky viac ako 10 rokov so započítaním doby držby právnym predchodcom. Dojednanú cenu za nadobudnutie vlastníckeho práva k týmto pozemkom vydržaním pre spoločenstvo bola vyplatená vo výške 3 811,36 Eur + spätné nájomné po dobu 2 rokov spolu vo výške 55,76 Eur. V zápisnici sa ďalej uvádza, že držba nehnuteľností bola vykonávaná od roku 1970 ešte právnymi predchodcami vo vlastníctve stavby rekreačnej chaty a to za účinnosti Pretože tento o vydržaní, nebolo možné nadobudnúť vlastnícke právo k pozemkom podľa tohto zákona. V zápisnici bolo tvrdené, že zákonné podmienky pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním boli naplnené až podľa zákona - jeho novely a to ku dňu 1. 4 1984. Takto boli splnené podmienky oprávnenosti držby a dobromyseľnosti tak v čase vstupu do nej ako aj počas celej doby jej trvania a najmä je podmienka 10 rokov trvajúcej držby a to ešte jej právnym predchodcom vo vlastníctve stavby , ktorý aj vlastníctvo pozemkov vydržal. Z notárskej zápisnice potom vyplýva, že vyhlásenie vydržaním boli dotknuté spoluvlastnícke práva žalobkyne k sporným parcelám. Žalobkyňa bola osvedčením vydržaním dotknutá vo svojom spoluvlastníckom práve k týmto častiam v pôvodných parceliach, ktoré sú predmetom sporu. Za takéhoto stavu existuje stav objektívnej právnej neistoty medzi stranami sporu, ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť, preto žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Tento existoval v čase podania žaloby ako aj v čase prebiehajúceho pojednávania. V prípade vyhovenia žalobe, žalobkyňa môže dosiahnuť pre seba priaznivejšie právne postavenie, keďže by bola ako spoluvlastníčka zapísaná k sporným nehnuteľnostiam a to na základe súdneho rozhodnutia do Katastra nehnuteľností na úkor žalovanej. V danom prípade žiadnou inou žalobou, napríklad na plnení nemožno odstrániť stav právnej neistoty medzi stranami sporu, preto žalobkyňa má naliehavý právny záujem a tento preukázal na požadovanom určení. Na základe týchto skutočností súd potom žalobu žalobkyne pripustil ako procesne dovolenú podľa . V tejto súvislosti súd ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že pôvodne bola žaloba zamietnutá práve z toho dôvodu, že súd mal za to, že nie je preukázaný naliehavý právny záujem. V tejto súvislosti súd poukazuje na právny názor, vyslovený odvolacím súdom v danej veci vo svojom uznesení -151 s tým, že KS uviedol, že OS zaujal nesprávny záver o nedostatku aktívnej legitimácie žalobkyne. Pokiaľ Okresný súd zamietol žalobu argumentujúc, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, nesprávne právne vec posúdil. Súd ďalej poukazuje na to, že Okresný súd je viazaný názorom, ktorý vyslovil odvolací súd.

41. Po procesnom pripustení žaloby sa súd zaoberal otázkou aktívnej legitimácie žalobkyne na podaní žaloby. Nehnuteľnosť bola prevedená na tretiu osobu v júni 2017 a to na syna žalobkyne T. D.. Žalobkyňa však prevodom, ktorý urobila v roku 2017 na svojho syna T. D. nemohla previesť spoluvlastnícky podiel k sporným pozemkom parcelné číslo CK XXXX/X a parc. č. CK XXXX/X, ktoré vznikli reálnym odčlenením na základe geometrického plánu z roku XXXX od pôvodnej parcely V. XXX. Nemohla ho previesť, pretože spoluvlastnícky podiel k sporným pozemkom parc. č. K. XXXX/X a K. XXXX/X boli už v roku XXXX dotknuté vyhlásením žalovanej o vydržaní tohto spoluvlastníckeho podielu k týmto pozemkom, osvedčených notárskou zápisnicou zo dňa 30. 8. 2011. Žalobkyňa teda v roku 2017 nebola oprávnená nakladať so spoluvlastníckym podielom k sporným pozemkom, pretože jej spoluvlastnícke právo bolo dotknuté iným spoluvlastníckym titulom a to vydržaním. Žalobkyňa preukázala, že je nositeľnou tohto hmotnoprávneho nároku, keď bola pôvodnom vlastníčkou sporných pozemkov. Keď spoluvlastnícky podiel k sporným pozemkom nadobudla dedením. Práve sporný spoluvlastnícky podiel k parcele č. 1046/1 a XXXX/X bol dotknutý osvedčením o jeho vydržaní vo forme notárskej zápisnice zo dňa XX. 8. XXXX, kedy žalobkyňa preukázateľne ešte bola spoluvlastníčkou tohto spoluvlastníckeho podielu k dotknutým pozemkom. Ak potom sporné pozemky tvorili spoločnú nehnuteľnosť k dotknutiu spoločnej nehnuteľnosti v súvislosti s porušením zákona o pozemkových spoločenstvách tak mohlo dôjsť len v súvislosti s osvedčením o vydržaní vlastníckeho práva, resp. spoluvlastníckeho podielu k spoločnej nehnuteľnosti osvedčením zo dňa 30. 8. 2011 podľa zákona č. XXX/XXXX Z.z. o pozemkových spoločenstvách, ktoré prípadné dotknutie žalobkyňa žiadnym spôsobom nezavinila, keďže súhlas k vydržaniu za žalobkyňu vydalo samotné pozemkové spoločenstvo. Okresný súd je teda toho názoru, že žalobkyňa má aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby.

42. Podľa o pozemkových spoločenstvách, spoločnou nehnuteľnosťou na účely tohto zákona sa rozumie jedna nehnuteľná vec, ktorá môže pozostávať z viacerých pozemkov a na ktorú sa vzťahovali osobitné predpisy.2) Podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti možno zrušiť a vyporiadať podľa osobitného predpisu.11) Spoločnou nehnuteľnosťou nie je stavba.

43. Podľa o pozemkových spoločenstvách, ak vlastník podielu na spoločnej nehnuteľnosti prevádza spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, je povinný ho ponúknuť ostatným vlastníkom podielov na spoločnej nehnuteľnosti; podiel možno ponúknuť prostredníctvom výboru. Ak o podiel neprejavia záujem ostatní vlastníci podielov alebo v ich mene spoločenstvo podľa odseku 10, možno ho previesť tretej osobe.

44. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že kúpnou zmluvou V XXXX/XXXX žalobkyňa na svojho syna nepreviedla spoluvlastnícky podiel k sporným pozemkom, ktoré vznikli reálnym odčlenením na základe geometrického plánu v roku 2011. Nemohla ho previesť, pretože spoluvlastnícky podiel k sporným pozemkom bol už v roku 2011 dotknutý práve vyhlásením žalovanej o vydržaní tohto spoluvlastníckeho podielu k týmto pozemkom 2011. Žalobkyňa v roku 2011 nebola oprávnená nakladať so spoluvlastníckym podielom k sporným pozemkom, pretože jej spoluvlastnícke právo bolo dotknuté iným vlastníckym titulom a to vydržaním. Nadobúdateľ spoluvlastníckeho podielu zvyšujúcej časti sporných pozemkov Ján D. tak nemôže byť nositeľom hmotno-právneho nároku, o ktorom v konaní ide, pretože tento nikdy nebol vlastníkom resp. spoluvlastníkom sporných pozemkov. Naopak žalobkyňa preukázala, že je nositeľnou tohto hmotno-právneho nároku, keďže bola pôvodnom spoluvlastníčkou sporných pozemkov, keď tento spoluvlastnícky podiel sporných pozemkov nadobudla dedením. Sporné pozemky tvorili tiež spoločnú nehnuteľnosť. K dotknutiu spoločnej nehnuteľnosti v súvislosti s porušením zákona o pozemkových spoločenstvách tam mohlo dôjsť len v súvislosti s osvedčením o vydržaní vlastníckeho práva, resp. spoluvlastníckeho podielu spoločnej nehnuteľnosti osvedčením zo dňa 30. 8. 2011. Otázkou, ktorou sa súd v konaní musel nutne vysporiadať bola otázka dobromyseľnosti žalovanej pri vydržaní spoluvlastníckeho práva k sporným pozemkom, ktoré boli osvedčené formou notárskej zápisnice zo dňa 30. 8. 2011 Nz 31625/2011 NCRIs 32393/2011, ktorá bola spísaná na Notárskom úrade JUDr. Anny Máčajovej vo Zvolene. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že touto notárskou zápisnicou notárka osvedčila pred ňou urobené vyhlásenie o tom, že žalovaná splnila v znení zákona NR SR 232/95 Z.z. ako aj podľa zákonných ustanovení nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam obec a k.ú. B.: U. registra „C“ parc. č. XXXX/X o výmere XX mX, zastavané plochy a nádvoria; U. registra „C“ parc. č. XXXX/X o výmere XX m2, zastavané plochy a nádvoria; E. vyhlásenie bolo zaznamenané pod bodom 2 textu osvedčenia. V časti textu označeného pod bodom X sa okrem iného uvádza, že vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam zdôvodňuje právnym titulom vydržania vlastníctva na podklade kúpy. Právnym titulom nadobudnutia vlastníctva stavbu rekreačnej chaty súp. č. XXX, KN-C parc. č. XXXX/X. A. bola postavená v roku XXXX a ona ju nadobudla do vlastníctva zmluvou V 1534/96, spolu s chatou vstúpila do tržby a užívania aj žiadaných pozemkov. U. titulom kúpy ich nadobudla do vlastníctva. Chata bola nadobudnutá do vlastníctva fyzickej osoby, ktorá okrem vlastníctva stavieb užívala aj pozemky z neznámeho právneho titulu, pretože vlastnícke práva k pozemkom boli veľmi roztrieštené, nebolo možné ich vlastnícky usporiadať v prospech držiteľa. Touto listinou sa zosúladil užívací stav pozemkov zostal právnym. Predložila aj uznesenie VZ pozemkového spoločenstva - urbárskej spoločnosti B. zo X.X. XXXX, kde Valné zhromaždenie prijalo rozhodnutie o udelení súhlasu a schválení práv členov výboru tohto spoločenstva záväzne „ ... vyjadrovať a dávať súhlas k vydaniu notárskeho osvedčenia o nadobudnutí spoluvlastníctva pozemkov, obec a k.ú. B., ktoré sú vo vlastníctve členov spoločenstva ... „. Splnomocnený zástupca dotknutých vlastníkov a členovia výboru spoločenstva udávajú: „v zmysle vyššie citovaného uznesenia VZ sme oprávnení udeliť súhlas pre účastníka, aby upravil svoje vlastnícke práva k žiadaným pozemkom vydržaním, pretože užíva pozemky viac ako 10 rokov so započítaním doby držby právnym predchodcom. Dojednanú cenu za nadobudnutie vlastníctva k týmto pozemkom vydržaním pre spoločenstvo bola vyplatená vo výške 3 811,36 Eur + spätné nájomné po dobu 2 roky spolu vo výške 55,76 Eur.“ Súd uvedenú notársku zápisnicu považoval obsahovo za rozpornú, nadobudnutý spoluvlastnícky podiel žalovanej formou uvádzaným v zápisnici nemá oporu v zákone, pretože je nepostačujúce, aby sa notárka uspokojila so zmätočným vyhlásením žalovanej, ktorá svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam odôvodnila titulom vydržania na podklade kúpy a potvrdila spoluvlastnícky podiel k sporným nehnuteľnostiam. Z obsahu z hora citovaného hmotno-právneho ustanovenia vyplýva, že vlastnícke právo možno nadobudnúť rôznymi

spôsobmi a to tak originálnym spôsobom, ktorým je spracovanie veci ako aj derivátnym spôsobom, ktorým je kúpna zmluva, darovacia zmluva a či nadobudnutie vlastníctva, spoluvlastníctva dedením. Zákon vylučuje, aby jednu a tú istú vec bolo možné nadobudnúť dvomi spôsobmi v tomto prípade držbou a kúpou. Buď je vlastníctvo k veci hnuteľné alebo nehnuteľné, nadobudnuté kúpou alebo vydržaním. Zákon vylučuje nadobudnutie vlastníctva kumuláciou nadobúdacích titulov a z tohto dôvodu súd považoval predmetnú notársku zápisnicu ako právny titul pre zápis spoluvlastníckych titulov v prospech žalovanej do katastra nehnuteľností za listinu nespôsobilú zmeniť dovtedajší právny stav v príslušnej evidencii nehnuteľnosti. V tomto prípade žalovaná vyplatila kúpnu cenu na účet pozemkového spoločenstva, súdu nie je známy právny dôvod takéhoto úkonu, pretože v spore nebola súdu predložená kúpna zmluva, ktorá v tomto prípade musí byť uzatvorená ex lege v písomnej forme s presným označením existujúceho vlastníka/spoluvlastníka (predávajúceho) a budúceho vlastníka/spoluvlastníka (kupujúceho) s presným a nezameniteľným označením predmetu kúpnej zmluvy tak, ako je vedená v príslušnom LV pozemno-knižnej vložky OÚ, katastrálny odbor pre dané katastrálne územie a obec s uvedením kúpnej ceny, prípadne ďalších náležitostí kúpnej zmluvy s tým, že kúpna zmluva musí byť podpísaná tak predávajúcim ako aj kupujúcim, pričom podpis predávajúceho musí byť úradne overený buď na notárskom úrade alebo orgáne, poverenom viesť matriku a vykonávať overenie podpisov. Takáto dôkazná listina súdu predložená nebola, preto súd vylúčil nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu žalovanej k predmetu sporu titulom kúpy. Pokiaľ ide o vydržanie, súd mal za to, že pre inštitút vydržania je potrebné splniť určité podmienky zákonom požadované, tieto žalovaná nepreukázala. Súd ich bližšie neskúmal. Žalovaná nemohla nadobudnúť vydržanie k pozemkom za výplatu 3 811,36 Eur. Súd považuje takýto spôsob vysporiadania pozemkov pod rekreačnými chatkami vlastníkov týchto nehnuteľností v rekreačnej oblasti Kováčová za obchádzajúci zákon, odporujúci v platnej právnej úprave. S poukazom na uvedené súd žalobe vyhovel. Súd pri vyhodnotení námietky nedbalého vlastníka konštatoval, že žalobkyňa nebola síce na schôdzi urbárskeho spoločenstva v B., avšak urbárske spoločenstvo B. nepreukázalo doporučenou zásielkou, že na schôdzu bola pozvaná. Súd z uvedeného dôvodu žalobkyňu nepovažoval za nedbalého vlastníka. Žalobkyňa nedostala z katastra žiadne vyrozumenie, že došlo k zápisu o vydržaní. K malosti podielu, ktorý si žalobkyňa uplatňuje čo sa týka veľkosti podielu XXX/XXXXX tento podiel má pre žalobkyňu význam, pretože bol jej neoprávnene a nezákonne odňatý. Súd považoval nárok žalobkyne za lege artis dôvodný a preto jej v celom rozsahu tak, ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia vyhovel. Pokiaľ právny zástupca žalovanej namietal, že v tomto prípade sa môže jednať len o absolútne neplatný právny úkon a teda bolo by možné petitu žaloby vyhovieť len v takom prípade, keby sa obnovil celý pôvodný právny stav , platný v čase pred vykonaním absolútne neplatného právneho úkonu. V tejto súvislosti súd poukazuje na tú skutočnosť, že uvedené pozemky už nie je možné označiť za spoločnú nehnuteľnosť, keďže tieto sa nachádzajú vo výlučnom vlastníctve žalovanej a žalovaná svoj vlastnícky nárok už nemá možnosť riešiť iným spôsobom.

45. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Nakoľko v konaní mala plný úspech žalobkyňa, súd jej priznal plnú náhradu trov konania, voči žalovanej v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením a to podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach ( a ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa nerozlučné spoločenstvo podľa ( C.s.p). V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa ( ). Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi ( ). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde ( ).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia ( ). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania ( ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ). Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd ( ). Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu ( ). Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti ( ). Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia ( ). Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova ( ). Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania ( ). Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví ( ). Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane ( ).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia ( ). Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví ( ). Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane ( ). Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť ( ). V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou ( ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok ( ).