Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5Sf-25-2023.pdf
PDF · 81.44 KB
Case nature
Subarea
5Sf/25/2023
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: DIAGO SF s.r.o., so sídlom Železničná 7, 977 01 Brezno, IČO: 36 037 443, právne zastúpeného: Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom Skuteckého 33, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 40 887 481, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101602948/2023 zo dňa 26.06.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 28.07.2023 zamieta.
odôvodnenie:
1. Všeobecnou správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) dňa 28.07.2023 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101602948/2023 zo dňa 26.06.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Trnava (ďalej len „správca dane“) č. 100000298/2023 zo dňa 02.01.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku určil rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2015 (daň určená podľa pomôcok) v sume XX XXX,XX Eur.
2. Súčasne so žalobou žalobca podal návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Svoj návrh odôvodnil s poukazom na to, že na trhu pôsobí 23 rokov, v súčasnej dobe zamestnáva takmer 50 zamestnancov, čo znamená, že v danom regióne patrí medzi kľúčových zamestnávateľov. Od jeho činnosti je závislých niekoľko desiatok ďalších spoločností v rámci Slovenskej republiky, ako aj zahraničia v pozícii dodávateľov, ako aj odberateľov. Výkon rozhodnutia, a teda následná daňová exekúcia, v tomto štádiu podľa žalobcu znamená ohrozenie celkovej existencie spoločnosti, nakoľko by poškodila dennodenný chod žalobcu, výkon jeho podnikateľskej činnosti, ohrozila by jeho dôveryhodnosť a dostala by ho do druhotnej platobnej neschopnosti, pretože v dôsledku straty obchodných partnerov a zákazníkov nebude disponovať finančnými prostriedkami na výplatu miezd, odvodov a daní. Daňová exekúcia by zároveň znemožnila spoluprácu s bankami, teda možnosť žiadať o úvery a využívať akékoľvek ďalšie služby potrebné na chod spoločnosti. Žalobca ďalej dodal, že je účastný verejného obstarávania, o čom svedčí Oznámenie zverejnené vo Vestníku verejného obstarávania č. 114/2021 zo dňa 10.05.2021, zn. 26675/MST, a v prípade výkonu rozhodnutia mu hrozí odstúpenie od zmluvy pre podstatné porušenie podmienok, a na to nadväzujúca nemožnosť plniť si záväzky voči svojim dodávateľom, o čom svedčí Kúpna zmluva č. 1/2022 z 24.02.2021. V neposlednom rade takýto stav ohrozuje tiež reálnu možnosť plniť si povinnosti vo vzťahu k štátu tak, ako ich plnil žalobca doteraz. Prípadný výkon rozhodnutia preukázateľne spôsobí žalobcovi nevyčísliteľnú škodu, v prípade výkonu daňovej exekúcie bude žalobca vedený ako dlžník správcu dane, čo mu podstatne sťaží
výkon podnikateľskej činnosti, pretože je objektívne možné očakávať, že obchodní partneri a zákazníci stratia z tohto dôvodu voči spoločnosti dôveru a odstúpia od začínajúcich i prebiehajúcich obchodných aktivít, čo by v konečnom dôsledku viedlo k likvidácii spoločnosti a nemožnosti zamestnávania vyššie uvedeného počtu osôb. Následok všetkých týchto skutočností predstavuje už teraz pre žalobcu škodu, ktorá je v danom štádiu ešte ťažko presne vyčísliteľná, ale určite mnohonásobne prevyšuje sumu, ktorá je predmetom tohto konania. Táto situácia tiež značným spôsobom sťažuje plnenie záväzkov a povinností žalobcu a poškodzuje jeho dobré meno, ktoré si buduje dlhodobo. Žalobca sa zároveň nemôže zúčastňovať verejných súťažných konaní. Napokon konštatoval, že pre odloženie výkonu rozhodnutia sú splnené všetky zákonné podmienky, teda že žalobcovi hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda, nevyčísliteľná finančná škoda a mnoho iných nenapraviteľných následkov, pričom odklad vykonateľnosti nie je v rozpore s verejným záujmom. V prílohe žalobca predložil správnemu súdu účtovnú závierku zostavenú ku dňu 31.12.2022, daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2022, kúpnu zmluvu č. 1/2022 zo dňa 24.02.2021 s prílohami a e-mailovú správu od A. B. zo dňa 14.12.2022 týkajúcu sa úveru.
3. Žalovaný sa k žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 04.03.2024. K návrhu uviedol, že navrhuje nepriznať odkladný účinok správnej žalobe z dôvodov uvádzaných žalobcom v podanej žalobe, pretože žalobu považuje v celom rozsahu za nedôvodnú.
4. Administratívny spis bol správnemu súdu predložený dňa 07.03.2024.
5. Podľa § 185 písm. a) SSP „Správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.“
6. Podľa § 188 SSP „Ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.“
7. Nevyhnutným procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorý tvrdí, že mu okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Ide o prejav dispozičnej zásady správneho súdneho konania, ktorá sa pri tomto procesnom inštitúte uplatňuje len vo vzťahu k žalobcovi, ktorého následne zaťažuje i dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeným skutočnostiam, t. j. tento je povinný predložiť relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o hroziacej ujme. Nie je potrebné preukazovať, že k ujme (či inému zákonom definovanému negatívnemu následku) už reálne došlo, postačuje hrozba, že táto nastane a dosiahne zákonom požadovanú intenzitu (závažná ujma, značná hospodárska alebo finančná škoda, vážny nenapraviteľný následok). Hrozba musí byť priama, reálna, a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 z 30.05.2018). Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Ďalším procesným predpokladom vydania takéhoto rozhodnutia je, aby priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nebolo v rozpore s verejným záujmom, a aby mal žalovaný možnosť sa k návrhu vyjadriť. Vzhľadom k tomu, že priznaním odkladného účinku sa až do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia, teda dochádza k prelomeniu právnych účinkov právoplatnosti rozhodnutia a k zásahu do princípu právnej istoty, je možné konštatovať, že ide o výnimočný inštitút, ktorého aplikácia má byť rovnako výnimočná, nevyhnutná, a jeho dôvody hodnoverne a dostatočne preukázané.
8. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku súd každú vec posudzuje individuálne, pričom nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby a v tejto súvislosti rozhodnutie vo veci samej nesmie prejudikovať. Rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v § 185 písm. a) SSP pre prípad okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia. V tejto časti správny súd poukazuje na závery uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 132/2022-11 z 03.03.2022 (ďalej len „Ústavný súd“), podľa ktorého by okrem všeobecných náležitostí podania mal návrh obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku a pri
dôvode podľa § 185 písm. a) SSP by mal navrhovateľ dostatočne vymedziť konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia podľa Ústavného súdu vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.
9. Správny súd v kontexte uvedených procesných predpokladov skúmal, či tieto boli splnené, a zistil, že návrh žalobcu bol podaný, bol odôvodnený a žalovaný sa k nemu vyjadril. Vo vzťahu k dôvodnosti takéhoto návrhu však dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
10. Správny súd konštatuje, že dôvody, na ktorých je návrh žalobcu založený, sú všeobecné a žalobca ich nepodložil žiadnymi relevantnými a konkrétnymi skutočnosťami či dôkazmi, ktoré by svedčili o hrozbe tvrdených následkov, preto v takto formulovaných všeobecných tvrdeniach žalobcu nevzhliadol skutočnú obavu z následkov predpokladaných ustanovením § 185 písm. a) SSP. Žalobca v predmetnom návrhu hodnoverne neosvedčil hrozbu vzniku závažnej finančnej škody, hospodárskej škody, či iných vážnych nenapraviteľných následkov, a z ním predložených dokladov nevyplýva, že by jeho aktuálna majetková situácia týmto tvrdeniam zodpovedala. Z predloženého daňového priznania a účtovnej závierky súd o základných majetkových pomeroch žalobcu zistil, že žalobca mal celkové výnosy za rok 2022 v sume X,XX mil. Eur, z toho tržby vo výške X,XX mil. Eur, a vychádzajúc z verejne dostupných zdrojov (www.registeruz.sk, www.finstat.sk) je možné konštatovať, že jeho majetková situácia bola podobná aj v bezprostredne predchádzajúcich rokoch. Finančná situácia žalobcu teda nenasvedčuje tomu, že by žalobcovi mala hroziť likvidácia v dôsledku zaplatenia sumy uvedenej v napadnutom rozhodnutí, a nie je možné z tejto situácie nijakým spôsobom vyvodiť žiadnu priamo hroziacu ujmu, hospodársku alebo finančnú škodu.
11. E-mailová správa z banky, ktorou bolo žalobcovi oznámené „holdovanie KTK úveru“ až do času vysporiadania záležitosti s finančnou správou, nie je pre posúdenie priznania odkladného účinku relevantná, pretože z nej nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti, napr. o akú sumu sa jedná, aký dopad má táto skutočnosť na ekonomickú situáciu a podnikanie žalobcu a pod. V tejto súvislosti treba podotknúť, že priznanie odkladného účinku neslúži na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu právoplatne uložených povinností z dôvodu, že žalobca s napadnutým rozhodnutím nesúhlasí. Je potrebné si uvedomiť, že rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia daňových pohľadávok. Priznanie odkladného účinku odôvodňuje prechodný stav, kedy by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a nie daňovým poriadkom predpokladaný následok nedobrovoľného zaplatenia daňových nedoplatkov vyplývajúcich z právoplatných rozhodnutí daňových orgánov.
12. Ďalej je potrebné konštatovať, že z predloženej kúpnej zmluvy nemal správny súd žiadnym spôsobom za preukázané tvrdenie žalobcu, že mu hrozí odstúpenie od zmluvy pre podstatné porušenie podmienok, a na to nadväzujúcu nemožnosť plniť si záväzky voči svojim dodávateľom, a nemal za preukázanú ani skutočnosť, že by sa žalobca nemohol zúčastňovať verejných súťažných konaní, že by nemal možnosť žiadať o úvery a v konečnom dôsledku nebolo preukázané ani ohrozenie dennodenného chodu žalobcu. Ak žalobca zakladá svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe na skutočnostiach, ktoré len eventuálne môžu nastať v prípade, ak dôjde k nútenému výkonu rozhodnutia, nemôže z týchto dôvodov jeho návrh obstáť ako dôvodný. Nad rámec nevyhnutného odôvodnenia správny súd dodáva, že ani samotné začatie daňového exekučného konania, bez toho, aby boli naplnené podmienky ustanovené v § 185 písm. a) SSP, nie je dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe. Je potrebné tiež uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť napadnutých rozhodnutí, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP, preto potom argumentácia žalobcu o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia pre priznanie odkladného účinku je právne irelevantná.
13. Správny súd zároveň konštatuje, že žalobca neosvedčil ani skutočnosť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom. V preskúmavanej veci sa verejný záujem týka včasného a riadneho výberu daní, pričom v danom prípade bol žalobcovi určený rozdiel dane na úhradu za to, že dobrovoľne nesplnil svoju daňovú povinnosť.
14. Vzhľadom na to, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčil základné predpoklady jeho priznania, teda priamu hrozbu závažnej ujmy a finančnej škody, či iný zákonom definovaný následok, ani absenciu rozporu s verejným záujmom, neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady definované v ustanovení § 185 písm. a) SSP, preto súd v súlade s § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
15. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 2 písm. e) SSP].