Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/180/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Igora Ragana a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: PLEX s.r.o., Duklianska 38/1250, Spišská Nová Ves, IČO: 36 592 846, zastúpený: Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka, s.r.o., M. Gorkého 8, Spišská Nová Ves, IČO: 47 233 419, proti žalovanému: D. I. T. I., A.. XX.X.XXXX, S. XXXX/XX, X. A. Q., zastúpený: JUDr. Michal Michalovčík, Makovická 768/20, Svidník, IČO: 42 230 691, adresa na doručovanie: Moldavská cesta 10/B, Košice, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. -52 zo dňa 21. augusta 2020, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. -52 zo dňa 21. augusta 2020 vo výroku č. I. o zriadení záložného práva v prospech žalobcu na nehnuteľnostiach:

1. zapísaných v liste vlastníctva č. XXXX vydanom Okresným úradom Spišská Nová Ves, katastrálnym odborom, pre obec a katastrálne územie X. A. Q., a to rodinný dom súpisné č. XXXX stojaci na pozemku

- parcela registra "C" parcelné č. XXXX/XX; pozemok - parcela registra "C" parcelné č. XXXX/X, druh pozemku: trvalý trávny porast o výmere XXX m2; pozemok - parcela registra "C" parcelné č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2; pozemok - parcela registra "C" parcelné č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2.

2. zapísaných v liste vlastníctva č. XXXX vydanom Okresným úradom Spišská Nová Ves, katastrálnym odborom, pre obec a katastrálne územie M., a to rozostavaná budova bez súpisného čísla stojaca na pozemku - parcela registra "C" parcelné č. XXXX/XX; pozemok - parcela registra "C" parcelné č. XXXX/ X, druh pozemku: trvalý trávny porast o výmere X.XXX m2; pozemok

- parcela registra "C" parcelné č. XXXX/X, druh pozemku: trvalý trávny porast o výmere X.XXX m2; pozemok - parcela registra "C" parcelné č. XXXX/XX, druh pozemku: trvalý trávny porast o výmere XXX m2; pozemok - parcela registra "C" parcelné č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného v podiele X/X k celku za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu proti žalovanému vo výške 145.276,10 eur s príslušenstvom.

II. Z r u š u j e uznesenie vo výroku č. II. o náhrade trov konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vydal zabezpečovacie opatrenie a rozhodol takto:

I. Zriadil záložné právo v prospech žalobcu na nehnuteľnostiach:

1. zapísaných v liste vlastníctva č. XXXX vydanom Okresným úradom Spišská Nová Ves, katastrálnym odborom, pre obec a katastrálne územie X.X. A. Q., a to rodinný dom súpisné č. XXXX stojaci na pozemku - parcela registra "C" parcelné č. XXXX/XX; pozemok - parcela registra "C" parcelné č. XXXX/ X, druh pozemku: trvalý trávny porast o výmere XXX m2; pozemok - parcela registra "C" parcelné č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2; pozemok - parcela registra "C" parcelné č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2.

2. zapísaných v liste vlastníctva č. XXXX vydanom Okresným úradom Spišská Nová Ves, katastrálnym odborom, pre obec a katastrálne územie M., a to rozostavaná budova bez súpisného čísla stojaca na pozemku - parcela registra "C" parcelné č. XXXX/XX; pozemok - parcela registra "C" parcelné č. XXXX/ X, druh pozemku: trvalý trávny porast o výmere X.XXX m2; pozemok - parcela registra "C" parcelné č. XXXX/X, druh pozemku: trvalý trávny porast o výmere X.XXX m2; pozemok - parcela registra "C" parcelné č. XXXX/XX, druh pozemku: trvalý trávny porast o výmere XXX m2; pozemok - parcela registra "C" parcelné č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX8 m2, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného v podiele X/X k celku za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu proti žalovanému vo výške 145.276,10 eur s príslušenstvom.

II. Žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca návrhom, ktorý doručil súdu prvej inštancie dňa 7.8.2020 navrhol, aby súd zriadil zabezpečovacie opatrenie k nehnuteľnostiam špecifikovaným v návrhu a vo výroku uznesenia súdu prvej inštancie a to z toho dôvodu, že žalobca ako zhotoviteľ uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom dňa 21.10.2016 zmluvu o dielo na zhotovenie stavebných prác na rekreačnom dome BINDT zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie M.. Žalovaný ako objednávateľ diela neuhradil žalobcovi po ukončení diela cenu diela v rozsahu 233.276,10 eur, túto sumu žalovaný uznal čo do dôvodu a výšky. Po jednostrannom započítaní vzájomných pohľadávok zo strany žalobcu, zostal dlh žalovaného v istine vo výške 153.276,10 eur. Následne bola uzatvorená dohoda o pristúpení k záväzku medzi žalobcom, žalovaným a pristupujúcim dlžníkom CRW Slovakia s.r.o. dňa 27.9.2018, v ktorej sa zmluvné strany dohodli na splácaní zvyšnej neuhradenej ceny diela 153.276,10 eur spolu s úrokom z omeškania 12,5 % od 24.8.2018 do zaplatenia v presne špecifikovaných splátkach po 8.000,00 eur. Žalovaný neuhrádzal dohodnuté splátky a takto neuhradený dlh žalovaného predstavuje na istine 145.276,10 eur.

3. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že žalovaný nepristúpil k splneniu dohody o splácaní dlhu, preto žalobca podal žalobu o zaplatenie 145.276,10 eur s príslušenstvom. Žalobca uviedol, že dôvod pre nariadenie tohto zabezpečovacieho opatrenia vidí v tom, že má obavu z budúceho zmarenia exekúcie zo strany žalovaného, pretože žalovaný nie je schopný splatiť tento svoj záväzok 145.276,10 eur s príslušenstvom. Jediným majetkom žalovaného sú nehnuteľnosti špecifikované v návrhu vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Na týchto nehnuteľnostiach je však zriadené záložné právo v prospech UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky Bratislava. Žalovaný nie je obmedzený v nakladaní s týmito nehnuteľnosťami, mohol by ich previesť na tretiu osobu v krátkom čase. Približná trhová hodnota týchto nehnuteľností je okolo 250.000,00 eur, teda vyššia ako je pohľadávka žalobcu v istine 145.276,10 eur, avšak tieto nehnuteľnosti sú založené v prospech UniCredit Bank a žalobca nemá vedomosť o tom, aká je výška dlhu žalovaného voči tejto banke a aký výťažok by zostal potom ako by tento záložný veriteľ UniCredit Bank pristúpil k uplatneniu svojho záložného práva vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam. Preto žalobca je toho názoru, že sú zachované kritéria proporcionality pri obmedzení žalovaného v nakladaní s týmito nehnuteľnosťami. Ďalej uviedol, že nariadené zabezpečovacie opatrenie žiadnym spôsobom neohrozí žalovaného, pretože má iba dočasný charakter kým nebude uhradená pohľadávka žalobcu. Žalovanému nemôže vzniknúť týmto zabezpečovacím opatrením žiadna ujma, resp. ujma neporovnateľne nižšia ako tá, ktorá reálne hrozí žalobcovi v prípade, ak nebude nariadené zabezpečovacie opatrenie a bude ohrozená jeho peňažná pohľadávka voči žalovanému.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení , ktorý upravuje zabezpečovacie opatrenie vo forme záložného práva, ďalej podľa ustanovenia o neodkladnom opatrení, ktoré sa primerane použije aj na zabezpečovacie opatrenie, podľa ustanovení , ,

ods. 1, 2, , , , , , , ktoré upravujú nariadenie neodkladaného opatrenia.

5. Súd prvej inštancie zistil z listinných dôkazov, ktoré predložil žalobca, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o dielo, ktorá bola ukončená dohodou dňa 24.8.2018. Predmetom zmluvy o dielo bolo zhotovenie stavebných prác na rekreačnom dome BINDT, žalobca vystupoval v tomto zmluvnom vzťahu ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ. Z uznania záväzku zo strany žalovaného vyplýva, že žalovaný uznáva svoj záväzok za úhradu ceny za vykonané práce čo do dôvodu a výšky na základe vystavených troch faktúr v celkovej výške 308.276,10 eur, z ktorej uhradil 75.000,00 eur a zvyšok dlhu predstavuje 233.276,10 eur. Po jednostrannom započítaní 80.000,00 eur zostal zvyšok pohľadávky 233.276,10 eur. Z dohody o pristúpení záväzku vyplýva, že žalovaný a pristupujúci dlžník CRW Slovakia, s.r.o., ktorej je žalovaný konateľom, sa ako dlžníci zaviazali uhradiť žalobcovi zostatok dlhu 153.276,10 eur do 27.12.2019. Podľa tvrdenia žalobcu zostala neuhradená suma vo výške 145.276,10 eur.

6. Súd prvej inštancie zistil z výpisov z katastra nehnuteľnosti a to z LV č. XXXX pre katastrálne územie X. A. Q. a LV č. XXXX pre katastrálne územie M. mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností špecifikovaných vo výroku tohto uznesenia a že na predmetných nehnuteľnostiach viaznu ťarchy v podobe záložného práva zriadeného v prospech banky. Súd zistil, že žalobca podal žalobu o zaplatenie predmetnej pohľadávky 145.276,10 eur na súd prvej inštancie dňa 14.7.2020.

7. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je dôvodný, pretože žalobca osvedčil potrebu jeho nariadenia. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný nezaplatil žalobcovi peňažnú pohľadávku v rozsahu 145.276,10 eur aj napriek dohode o uznaní tohto záväzku a dohode o splácaní záväzku. Od čiastočnej úhrady 5.000,00 eur na túto pohľadávku dňa 2.12.2019 už žalovaný ďalšiu splátku dlhu žalobcovi neuhradil.

8. Súd dospel k záveru, že toto konanie žalovaného dôvodne vyvoláva obavy žalobcu, že pre prípad, ak žalobcovi bude priznaná táto pohľadávka v súdnom konaní, môže byť exekúcia tejto pohľadávky ohrozená. Primeranosť nariadeného zabezpečovacieho opatrenia súd prvej inštancie taktiež mal za preukázanú, pretože predmetné nehnuteľnosti, ktorých trhovú hodnotu žalobca odhaduje na 250.000,00 eur, aj keď majú vyššiu hodnotu ako je pohľadávka žalobcu, z listov vlastníctva vyplýva, že na týchto nehnuteľnostiach viazne ťarcha v podobe záložného práva v prospech banky a teda, že žalovaný má peňažný záväzok aj voči banke. Pre poradie uspokojenia záložných práv je rozhodujúci dátum ich registrácie a prednostne sa preto uspokojí banka po predaji predmetných nehnuteľností a až následne žalobca. Preto primeranosť pri nariadení tohto zabezpečovacieho opatrenia je preukázaná. Súd prvej inštancie vyhovel návrhu v celom rozsahu a na základe návrhu žalobcu zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného, ktoré je podrobne špecifikované vo výroku uznesenia súdu prvej inštancie.

9. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a to v celom rozsahu. Uviedol, že pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia absentoval základný predpoklad a tým je existencia dôvodného peňažného nároku žalobcu. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca okrem listín nepredložil žiaden iný dôkaz, ktorý by preukazoval potrebu neodkladnej úpravy pomerov, najmä dôvodnú obavu žalobcu, že budúca exekúcia bude ohrozená. Táto musí byť osvedčená objektívne a nielen tvrdením žalobcu o jeho obave. Preto považuje žalovaný rozhodnutie súdu prvej inštancie za arbitrárne. To, že žalovaný uhradil žalobcovi poslednú splátku dňa 2.12.2019 vo výške 5.000,00 eur, nemôže byť bez ďalšieho dôvodom, ktorý vzbudzuje obavu žalobcu z ohrozenia budúceho vymoženia zostatku pohľadávky. Naopak to odôvodňuje skôr postoj žalovaného, ktorý pohľadávku žalobcu neuznáva a spochybňuje. Žalovaný ďalej uviedol, že zo samotnej dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 24.8.2018 v zmysle vyplýva, že pristúpením ďalšieho nového dlžníka dochádza k vzniku spoločného a nerozdielneho záväzku na zaplatenie nového dlžníka spolu s pôvodným dlžníkom. Teda vstup nového dlžníka posilňuje pozíciu veriteľa. Ani z tejto dohody nemožno vyvodiť záver, že úmyslom žalovaného je vyhýbať sa budúcej exekúcii pohľadávky. Takýto záver považuje žalovaný za absurdný. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca nepredložil jediný dôkaz o tom, že žalovaný nemá majetok, resp. o tom, že by žalovaný mal byť insolventný, alebo že by sa plánoval zbaviť svojho majetku. Hoci je žalovaný cudzí štátny občan, na území Slovenskej republiky je slušne situovaný, podniká, má tu rodinu, preto ani z toho dôvodu nie je obava z ohrozenia prípadnej budúcej exekúcie. Žalovaný namietol

aj zachovanie zásady proporcionality pri nariaďovaní tohto zabezpečovacieho opatrenia, pretože ak predmetné nehnuteľnosti žalobca odhadol na 250.000,00 eur, znamenajú zjavný nepomer vo vzťahu k zabezpečovanej pohľadávke 145.276,10 eur.

10. Žalovaný ďalej v odvolaní uviedol, že zabezpečovacie opatrenie postihuje aj nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, katastrálne územie X. A. Q., aj keď tejto nehnuteľnosti sa predmetná zmluva o dielo z 21.10.2016 netýka. Žalovaný uviedol, že preto považuje predmetné uznesenie súdu prvej inštancie za nesprávne, za nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie.

11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom uznesení a taktiež jeho podrobným odôvodnením. Toto rozhodnutie je vnútorne konzistentné, zrozumiteľné a reaguje na všetky skutočnosti, ktoré boli potrebné pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca opätovne poukázal na to, že žalovaný splnil svoj uznaný záväzok iba čiastočne a zostatok dlhu nebol zo strany žalovaného žiadnym spôsobom spochybnený a popretý. Ak by tvrdenie žalovaného, že pohľadávku neuznáva bolo pravdivé, potom by nepodpísal dohodu o pristúpení k záväzku a následne by neuzatvoril dodatok č. 1 k tejto dohode. Žalovaný má teda vedomosť o predmetnej pohľadávke žalobcu a žalobca vznik a trvanie tejto pohľadávky osvedčil.

12. Žalobca ďalej vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného k zásade proporcionality pri nariaďovaní tohto zabezpečovacieho opatrenia uviedol, že táto zásada je zachovaná, pretože predmetné nehnuteľnosti sú založené v prospech banky žalovaného a teda žalovaný má záväzok nielen voči žalobcovi, ale aj voči banke a v prípade, ak by došlo k uspokojeniu záväzku zo zálohu, najprv by došlo k uspokojeniu pohľadávok banky a až následne by bola uspokojená predmetná pohľadávka žalobcu. Žalobca ďalej uviedol, že účelom zabezpečovacieho opatrenia je posilniť postavenie žalobcu ako veriteľa peňažnej pohľadávky s cieľom zamedziť alebo znížiť nebezpečenstvo, že pohľadávka nebude uspokojená. Žalobca považuje tvrdenie žalovaného, že je slušne situovaný za tvrdenie ničím nepreukázané a ak je toto tvrdenie žalovaného pravdivé, nič žalovanému nebráni uspokojiť predmetnú pohľadávku žalobcu. Keďže boli splnené všetky predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, žalobca navrhol, aby odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne a žalobcovi priznal náhradu trov konania.

13. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného bolo žalovanému doručené 27.11.2020, odvolaciu repliku k nemu nepodal.

14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa (ďalej len „“). Odvolanie prejednal podľa - a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

15. Odvolací súd konštatuje správnosť rozhodnutia a dôvodov napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa , na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu žalovaného odvolací súd uvádza:

16. Žalovaný v odvolaní nespochybnil existenciu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ktorý bol založený zmluvou o dielo, ktorú žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 31.10.2016. Taktiež žalovaný nespochybnil uzatvorenie dohody o ukončení a zániku zmluvy o dielo zo dňa 24.8.2018, z obsahu ktorej vyplýva z jej čl. III bod 12, že žalovaný uznáva zostatok dlhu z predmetnej zmluvy o dielo vo výške 233.276,10 eur (č.l. 8 spisu). Žalovaný nespochybnil ani uzatvorenie dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 24.8.2018, z obsahu ktorého opäť v čl. I bod 2 vyplýva, že žalovaný ako dlžník uznáva, čo do dôvodu a výšky dlh vo výške 153.276,10 eur (č.l. 14 spisu).

17. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že žalobca podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia dňa 7.8.2020 potom ako dňa 14.7.2020 podal na súd prvej inštancie žalobu o zaplatenie 145.276,10 eur s príslušenstvom. O tejto žalobe súd prvej inštancie vydal platobný rozkaz sp. zn.

-31 zo dňa 3. augusta 2020, ktorým uložil žalovanému a druhému žalovanému CRW Slovakia s.r.o. povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 145.276,10 eur s príslušenstvom. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný podal proti tomuto platobnému rozkazu odpor. V tomto odpore namietal iba to, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu je vzťahom spotrebiteľským a že v dohode o ukončení prác a v dohode o pristúpení sa nachádzajú viaceré neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, najmä o dojednanej zmluvnej pokute, o výške úrokov z omeškania, ktoré sa priečia dobrým mravom a preto sú podľa neplatné. Ďalej žalovaný namietal, že sa nezúčastnil ohliadky diela na mieste samom pri jeho preberaní.

18. Z uvedených listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný písomne uznal čo do dôvodu a výšky uplatnenú pohľadávku žalobcu titulom ceny diela a jej výšku nespochybnil ani v odvolaní, ani v podanom odpore proti platobnému rozkazu, ktorý bol vydaný vo veci samej o zaplatenie 145.276,10 eur. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný namietal iba to, že na predmetný vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia o neprijateľných zmluvných podmienkach v zmluve o dielo.

19. Odvolací súd k tomuto tvrdeniu žalovaného udáva, že z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný ich so žalobcom uzatváral podľa ustanovení , nie podľa ustanovení . Zmluva o dielo sa týkala stavebných prác na rekreačnom zariadení BINDT. Toto všetko však nie je pre posúdenie dôvodnosti nariadeného zabezpečovacieho opatrenia právne významné, pretože objednávateľ diela je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu diela bez ohľadu na to, či táto zmluva o dielo bola uzatvorená podľa ustanovení alebo a taktiež je povinný plniť dohody uzatvorené so zhotoviteľom diela o lehote splatnosti ceny diela. Namietané tvrdenia žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu budú predmetom konania vo veci samej, avšak nespochybňujú nárok žalobcu na zaplatenie ceny diela v jej istine.

20. Žalovaný v odvolaní ďalej tvrdil, že uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia je nepreskúmateľné a arbitrárne. Odvolací súd toto tvrdenie žalovaného nepovažuje za dôvodné, pretože v zmysle ustanovenia , ktorý upravuje náležitosti odôvodnenia rozhodnutia súdu, je odôvodnenie napadnutého uznesenia jasné, zrozumiteľné, súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia vyhodnotil všetky zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa má posilniť postavenie veriteľa, ak je u neho dôvodná obava pre možné ohrozenie budúcej exekúcie peňažnej pohľadávky voči dlžníkovi.

21. Odvolací súd udáva, že takýto postup žalovaného, ktorý najprv viacnásobne uzná predmetnú peňažnú pohľadávku žalobcu a následne v odpore proti platobnému rozkazu poukazuje, že uplatnená pohľadávka je v rozpore s dobrými mravmi a je založená na neplatnom právnom úkone, že takýto postup žalovaného môže nepochybne vzbudzovať dôvodnú obavu žalobcu, že žalovaný neuspokojí pohľadávku žalobcu a bude ohrozený budúci výkon exekúcie predmetnej pohľadávky žalobcu. Tvrdenie žalovaného, že pristúpením ďalšieho dlžníka k predmetnému záväzku žalovaného a to dohodou o pristúpení záväzku zo dňa 24.8.2018 a pristúpenie CRW Slovakia s.r.o. Spišská Nová Ves podľa , že je posilnením pozície žalobcu ako veriteľa, nemôže obstáť, pretože žalovaný nepreukázal, že tento pristupujúci dlžník má majetok z ktorého by bolo možné uspokojiť predmetnú pohľadávku žalobcu. Taktiež žalovaný nepreukázal aký iný majetok vlastní žalovaný, z ktorého by bolo možné uspokojiť predmetnú pohľadávku, ak tvrdí, že zriadenie zabezpečovacieho opatrenia na predmetných nehnuteľnostiach je zjavne neprimerané k výške uplatnenej pohľadávky, ak jeho hodnota je cca 250.000,00 eur a uplatnená pohľadávka žalobcu je 145.276,10 eur.

22. Odvolací súd k tvrdeniu žalovaného o zachovanie zásady proporcionality udáva, že pod primeranosťou nariaďovaného zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k hodnote, ktorú má zabezpečovať, sa rozumie nielen samotná hodnota majetku, vo vzťahu ku ktorému súd obmedzuje žalovaného v nakladaní, ale primeranosť znamená širší pojem, teda či navrhovaný spôsob obmedzenia zabezpečovacím opatrením je adekvátny k uplatnenému právu žalobcu, ktoré má zabezpečovacie opatrenie zabezpečiť pre prípad ohrozenia budúcej exekúcie, napr. či nie je navrhovaný zabezpečovacím opatrením zákaz nakladať s akýmkoľvek majetkom žalovaného, v akejkoľvek hodnote, ak ide o majetok obežný, ktorý by mohol ohroziť bežnú činnosť žalovaného ako dlžníka. V prejednávanej veci však žalobca navrhol a súd prvej inštancie zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného, ktorý nie je obežným majetkom, ide o nehnuteľnosti a ak je žalovaný obmedzený v ich nakladaní, toto obmedzenie je časovo obmedzené a to tak, že bude trvať len do právoplatného

rozhodnutia vo veci samej o zaplatenie peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške 145.276,10 eur s príslušenstvom.

23. Odvolací súd nepovažoval za dôvodné ani tvrdenie žalovaného v odvolaní v tom, že nariadené zabezpečovacie opatrenie sa okrem nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie M.

- rozostavaná budova rekreačného zariadenia vzťahuje aj na nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, katastrálne územie X. A. Q. a to rodinný dom, ktorý nemá žiaden vzťah k zmluvnému vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Zákon pri nariaďovaní zabezpečovacieho opatrenia nevyžaduje ako podmienku zriadenia záložného práva na nehnuteľnosti to, aby šlo o tú nehnuteľnosť, ktorá je predmetom zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným vo veci samej a teda, aby išlo o nehnuteľnosť, na ktorej žalobca v prospech žalovaného realizoval stavebné práce. Záložným právom môže súd obmedziť žalovaného ako dlžníka zo zmluvy o dielo, aj vo vzťahu k jeho ďalšiemu majetku.

24. Odvolací súd preto dospel k záveru, že je potrebné posilniť postavenie žalobcu ako veriteľa voči žalovanému ako dlžníkovi, ktorý má voči žalovanému pomerne vysokú peňažnú pohľadávku vo výške 145.276,10 eur s príslušenstvom a to zriadením záložného práva na predmetný nehnuteľný majetok vo vlastníctve žalovaného a to až do vymoženia tejto pohľadávky aj v prípadnom exekučnom konaní a to napriek existencii skoršieho záložného práva na predmetných nehnuteľnostiach v prospech iného veriteľa - banky, pretože to nie je v rozpore s inštitútom zabezpečovacieho opatrenia podľa , ktorý umožňuje zriadiť zabezpečovacie opatrenie formou záložného práva v ktoromkoľvek štádiu súdneho konania až do zániku vymáhanej pohľadávky. Odvolací súd preto dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre nariadenie navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia a že súd prvej inštancie rozhodol správne, ak návrhu žalobcu ako veriteľa vyhovel v I. výroku napadnutého uznesenia.

25. Odvolací súd preto podľa potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia v jeho I. výroku a to vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, katastrálne územie X. A. Q. a k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, katastrálne územie M..

26. Odvolací súd o odvolaní žalovaného aj proti Il. výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania o nariadení neodkladného opatrenia rozhodol tak, že podľa zrušil uznesenie súdu prvej inštancie v tomto II. výroku o náhrade trov konania, pretože toto rozhodnutie o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je rozhodnutím vo veci samej, toto zabezpečovacie opatrenie bolo vydané v konaní vo veci samej o zaplatenie peňažnej pohľadávky žalobcu 145.276,10 eur a preto neexistovali dôvody, aby súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodoval už v tomto uznesení o nariadení zabezpečovacieho opatrenia a nie až v konaní vo veci samej. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je predmetnom samostatného konania a preto súd prvej inštancie rozhodne o nároku na náhradu trov celého konania, vrátane konania o zabezpečovacom opatrení v rozhodnutí, ktorým sa skončí konanie vo veci samej o zaplatenie 145.276,10 eur a to v zmysle ustanovenia

27. V tomto rozhodnutí vo veci samej, ktorým sa konanie skončí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania v zmysle a to podľa úspechu strán sporu vo veci samej.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).