Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31T-27-2020.pdf
PDF · 120.99 KB
Case nature
Area
Subarea
31T/27/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II samosudcom JUDr. Filipom Gilányim na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.01.2021 v Bratislave takto
rozhodol:
J. L. nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom L. XXXX/XX, Z., t. č. vo výkone väzby v ÚVV Bratislava,
X. X. nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom M. XXXX/XX, Z.,
W. X. nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom M. XXXX/XX, Z., t. č. vo výkone väzby v ÚVV Bratislava,
sa uznávajú vinnými, že
po predchádzajúcej dohode v čase od 23:30 hod. dňa 13.06.2020 do 00:30 hod. dňa 14.06.2020 v bytovom dome na Košickej ulici č. 43F v Bratislave vošli do spoločných pivničných priestorov, a to tým spôsobom, že obžalovaný W. X. pomocou zapaľovača vyskratoval elektrický zámok na vchodových dverách tohto bytového domu a následne obžalovaný J. L. prešiel ku kočikárni, kde pomocou roxorovej tyče poškodil uzamykací mechanizmus na dverách, v dôsledku čoho sa dostal do kočikárne, zatiaľ čo obžalovaní X. X. a W. X. sledovali okolie a dávali pozor, a následne obžalovaný J. L. z kočikárne vzal dámsky bicykel zn. Cross Level A4, bielo červenej farby, v. č. KROS EN 14766, č. rámu C1K02745 v hodnote 300 € patriaci R.. V. Y., pánsky bicykel zn. Giant trance XO, striebornej farby, v. č. GB970231, veľkosť rámu L v hodnote 2 000 € a pánsky bicykel zn. Radon Skeen 9, antracitovej farby, v. č. WOW00182HM0313F, veľkosť rámu XL, v hodnote 2 000 € patriace W.. W. Š.i, pričom tieto bicykle si obžalovaní prerozdelili a z miesta činu odišli, čím uvedeným konaním spôsobili poškodenému R.. V. Y. krádežou škodu vo výške 300 €, poškodenému W.. W. Š. krádežou škodu vo výške 4 000 € a na poškodených dverách vlastníkom bytov a nebytových priestorov bytového domu Košická 43F, Bratislava spôsobili škodu vo výške 297,76 €,
teda
spoločným konaním si prisvojili cudziu vec tým, že sa jej zmocnili a čin spáchali vlámaním a spôsobili ním väčšiu škodu a spoločným konaním poškodili cudziu vec a spôsobili tak na cudzom majetku malú škodu,
čím spáchali
prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.
Za to sa
odsudzuje
1) J. L.
Podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 4, § 36 písm. l), § 37 písm. h) a m), § 42 ods. 1 Trestného zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestné zákona súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
2) X. X.
Podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. l), § 37 písm. h), § 42 ods. 1 Trestného zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 34 ods. 6 a § 56 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému popri treste odňatia slobody ukladá peňažný trest vo výmere 400 (štyristo) eur.
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona sa obžalovaný pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.
3) W. X.
Podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 4, § 36 písm. l), § 37 písm. h) a m), § 42 ods. 1 Trestného zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestné zákona súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovaným J. L., nar. 26.05.1986 v Bratislave, trvale bytom Rovniankova 1667/14, Bratislava, X. X., nar. 22.03.1998 v Bratislave, trvale bytom Stavbárska 5178/40, Bratislava a W. X., nar. 22.08.1986 v Bratislave, trvale bytom Stavbárska 5178/40, Bratislava povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému Bratislavská správcovská spoločnosť, s.r.o., IČO: 36 838 209, so sídlom Rusovská cesta 36, Bratislava škodu vo výške 297,76 €.
odôvodnenie:
Dňa 10.11.2020 prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II podal obžalobu na J. L., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom L. XXXX/XX, Z., X. X., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom M. XXXX/XX, Z. a W. X., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom M. XXXX/XX, Z. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že po predchádzajúcej dohode v čase od 23:30 hod. dňa 13.06.2020 do 00:30 hod. dňa 14.06.2020 v bytovom dome na Košickej ulici č. 43F v Bratislave vošli do spoločných pivničných priestorov, a to tým spôsobom, že obžalovaný W. X. pomocou zapaľovača vyskratoval elektrický zámok na vchodových dverách tohto bytového domu a následne obžalovaný J. L. prešiel ku kočikárni, kde pomocou roxorovej tyče poškodil uzamykací mechanizmus na dverách, v dôsledku čoho sa dostal do kočikárne, zatiaľ čo obžalovaní X. X. a W. X. sledovali okolie a dávali pozor, a následne obžalovaný J. L. z kočikárne vzal dámsky bicykel zn. Cross Level A4, bielo červenej farby, v. č. KROS EN 14766, č. rámu C1K02745 v hodnote 300 € patriaci R.. V. Y., pánsky bicykel zn. Giant trance XO, striebornej farby, v. č. GB970231, veľkosť rámu L v hodnote 2 000 € a pánsky bicykel zn. Radon Skeen 9, antracitovej farby, v. č. WOW00182HM0313F, veľkosť rámu XL, v hodnote 2 000 € patriace W.. W. Š.i, pričom tieto bicykle si obžalovaní prerozdelili a z miesta činu odišli, čím uvedeným konaním
spôsobili poškodenému R.. V. Y. krádežou škodu vo výške 300 €, poškodenému W.. W. Š. krádežou škodu vo výške 4 000 € a na poškodených dverách vlastníkom bytov a nebytových priestorov bytového domu Košická 43F, Bratislava spôsobili škodu vo výške 297,76 €.
Obžalovaní L., X. a X. po zákonnom poučení urobili všetci vyhlásenie, že sa cítia byť vinní zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Na otázky v zmysle ust. § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku každý z obžalovaných kladne vyhlásil, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, že bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu a bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a mohol sa s ním radiť o spôsobe obhajoby, rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin mu kladený za vinu, a dobrovoľne sa priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako určitý trestný čin. Na základe uvedených vyhlásení, súd u obžalovaného L., X. F. X. v súlade s ustanovením § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie každého z nich a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol o tom, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa menovaní priznali k spáchaniu skutku, sa nevykoná, a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste a o náhrade škody.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného L. a obžalovaného X.; obžalovaný X. využil svoje právo a odmietol vypovedať, ďalej súd vykonal dokazovanie za splnenia podmienok podľa § 263 ods. 2 Tr. por. čítaním zápisnice o výsluchu svedka poškodeného V. V. z č. l. 154-162, za splnenia podmienok podľa § 268 ods. 5, ods. 2 Tr. por. čítaním písomného odborného vyjadrenia k hodnote odcudzených bicyklov z č. l. 230, čítaním listinných dôkazov postupom podľa § 269 ods. 1 Trestného poriadku, a to konkrétne listu s prílohou z č. l. 162-163, zápisnice o previerke výpovede na mieste s obvineným J. L. z č. l. 198-208, zápisnice o previerke výpovede na mieste s obvineným X. X. z č. l. 210-221, zápisnice o obhliadke miesta činu vrátane fotodokumentácie z č. l. 234-240, potvrdenia o zaistení veci z č. l. 223, zápisnice o vydaní veci z č. l. 224, zápisnice o prevzatí zaistenej veci z č. l. 226, zápisnice o vrátení veci z č. l. 228-229, lustrácií a posudkov na obžalovaných z č. l. 267-268, 282-284 a 288-289 a aktuálnych odpisov z registra trestov obžalovaných L., X., X..
V otázke viny súd uznal obžalovaných vinnými zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, pretože nemal pochybnosti, že obžalovaní konaním popísaným v skutkovej vete obžaloby, ku ktorému vyhlásili svoju vinu a súd toto vyhlásenie prijal, naplnili všetky znaky skutkovej podstaty uvedených trestných činov. Obžalovaní konali vedome, spoločne a z ich konania jednoznačne vyplýva, že chceli sa vlámať do predmetného bytového domu prekonaním prekážok v podobe uzamknutých vchodových dverí a dverí do kočikárne, boli uzrozumení s tým, že svojim konaním poškodia cudziu vec - predmetné dvere do kočikárne, čím spôsobia škodu na cudzom majetku, a následne si chceli prisvojiť cudzie veci - predmetné bicykle, zmocniť sa ich a spôsobiť tak škodu na cudzom majetku a týmto svojim konaním v oboch prípadoch porušiť záujem na ochrane cudzieho majetku. Čo sa týka výšky škody na poškodených dverách ako kvalifikačného znaku žalovaného trestného činu obžalovaní vedeli, že dvere, ktoré svojim konaním poškodia, bude potrebné opraviť a škoda, ktorú tak spôsobia nebude zanedbateľná, teda boli uzrozumení s tým, že svojim konaním spôsobia aspoň škodu malú. Čo sa týka výšky škody na odcudzených bicykloch ako kvalifikačného znaku žalovaného trestného činu obžalovaní vedeli, že bicykle, ktoré odcudzili, majú aspoň malú hodnotu, teda svojím konaním chceli spôsobiť aspoň škodu malú a vzhľadom na povahu odcudzených bicyklov zn. Giant trance XO a zn. Radon Skeen 9 vedeli alebo prinajmenšom vedieť mohli a mali, že svojim konaním spôsobia škodu väčšiu, teda pri oboch trestných činoch išlo zo strany obžalovaných o úmyselné konanie podľa § 15 Tr. zákona a vo vzťahu k výške škody na odcudzených bicykloch ako okolnosti podmieňujúcej použitie vyššej trestnej sadzby došlo k splneniu podmienky podľa § 18 písm. a) Tr. zákona
V otázke trestu a náhrady škody súd vzal za dokázané nasledovné.
Obžalovaný L. bol v minulosti trestne stíhaný a bol odsúdený celkovo 6 krát, a to dvakrát pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb., jedenkrát pre prečin neoprávneného vyrobenia a používania elektronického platobného prostriedku a inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zák., dvakrát pre prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. a jedenkrát pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., za čo mu boli uložené v rámci prvých piatich odsúdení nepodmienečné tresty odňatia slobody a v rámci doposiaľ posledného právoplatného odsúdenia v roku
2016 trest odňatia slobody podmienečne na 1 rok so skúšobnou dobou v trvaní 3 roky do 11.11.2019. Uvedené skutočnosti vyplynuli z dôkazu listinou - odpis registra trestov obžalovaného. Obžalovaný L. oľutoval svoj skutok, nemal žiadny zvláštny motív k spáchaniu skutku, v súčasnosti nemá žiadny príjem, ani nevlastní žiadny majetok, a nemá ani žiadnu konkrétnu ponuku zamestnania. Uvedené skutočnosti vyplynuli z dôkazu výsluchom obžalovaného L.. Obžalovaný L. sa zúčastnil previerky výpovede na mieste dňa 15.06.2020, čo vyplynulo z dôkazu listinou - zápisnica o previerke výpovede na mieste s obvineným J. L. z č. l. 198-208. Obžalovaný L. sa v posledných 3 rokoch pred spáchaním žalovaného činu dopustil dvoch priestupkov, čo vyplynulo z dôkazu listinou - lustrácií a posudkov na obžalovaných z č. l. 267-268.
Obžalovaný X. doposiaľ nebol odsúdený, čo vyplynulo z dôkazu listinou - odpis registra trestov obžalovaného. Obžalovaný X. oľutoval spáchaný žalovaný čin, k spáchaniu žalovaného činu ho naviedol obžalovaný L., v súčasnosti má príjem 35 € denne z brigády na stavbe, kde pracuje, nevlastní žiadny majetok. Uvedené skutočnosti vyplynuli z dôkazu výsluchom obžalovaného X.. Obžalovaný X. sa zúčastnil previerky výpovede na mieste dňa 15.06.2020, čo vyplynulo z dôkazu listinou - zápisnica o previerke výpovede na mieste s obvineným X. X. z č. l. 210-221. Obžalovaný X. sa v posledných 3 rokoch pred spáchaním žalovaného činu nedopustil priestupku, čo vyplynulo z dôkazu listinou - lustrácií a posudkov na obžalovaných z č. l. 288.
Obžalovaný X. bol v minulosti trestne stíhaný a bol odsúdený celkovo 9 krát, a to štyrikrát pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zák. v znení účinnom do 31.07.2019, jedenkrát pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Tr. zák. v znení účinnom do 31.07.2019, dvakrát pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák., jedenkrát pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 2 Tr. zák. a jedenkrát pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) a d) Tr. zák., za čo mu boli uložené podmienečné tresty odňatia slobody, ako aj nepodmienečné tresty. V roku 2010 bol obžalovanému X. uložený súhrnný trest odňatia slobody nepodmienečne na 7 rokov v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý vykonal dňa 18.05.2018. Uvedené skutočnosti vyplynuli z dôkazu listinou - odpis registra trestov obžalovaného. Obžalovaný X. oľutoval spáchaný žalovaný čin. Uvedená skutočnosť vyplynula zo záverečnej reči obžalovaného X.. Obžalovaný X. sa v posledných 3 rokoch pred spáchaním žalovaného činu dopustil dvoch priestupkov, čo vyplynulo z dôkazu listinou - lustrácií a posudkov na obžalovaných z č. l. 282.
Odcudzený dámsky bicykel zn. Cross Level A4, bielo červenej farby, v. č. KROS EN 14766, č. rámu C1K02745 bol zaistený obžalovanému X. X. a vrátený vlastníkovi. Odcudzené bicykle pánsky bicykel zn. Giant trance XO, striebornej farby, v. č. GB970231, veľkosť rámu L v hodnote 2 000 € a pánsky bicykel zn. Radon Skeen 9, antracitovej farby, v. č. WOW00182HM0313F, veľkosť rámu XL boli vydané osobou W. J. a vrátené vlastníkovi. Uvedené skutočnosti vyplynuli z dôkazov listinou - potvrdenia o zaistení veci z č. l. 223, zápisnice o vydaní veci z č. l. 224, zápisnice o prevzatí zaistenej veci z č. l. 226, zápisnice o vrátení veci z č. l. 228-229.
Obžalovaní svojim konaním spôsobili vlastníkom bytov a nebytových priestorov bytového domu Košická 43F, Bratislava na poškodených dverách škodu vo výške 297,76 €. Správu bytového domu Košická 43F, Bratislava vykonáva Bratislavská správcovská spoločnosť, s.r.o., IČO: 36 838 209, so sídlom Rusovská cesta 36, Bratislava. Uvedené skutočnosti vyplynuli z dôkazu čítaním zápisnice o výsluchu svedka poškodeného V. V. z č. l. 154-162 a dôkazu listinou - listu s prílohou z č. l. 162-163.
U obžalovaného L. súd v otázke trestu vychádzal z ust. § 34 Trestného zákona, pričom prihliadol na potrebu ochrany spoločnosti pred ďalším páchaním trestnej činnosti obžalovaným, majúc na zreteli vytvorenie podmienok na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a ďalšiu trestnú činnosť už nepáchal a aby trest vyjadril morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou. Súd pritom v zmysle § 41 ods. 1 Trestného zákona vychádzal z trestnej sadzby ustanovenej § 212 ods. 2 Trestného zákona, keďže ukladal trest za dva úmyselné prečiny podľa § 10 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, pričom podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona zohľadnil prevahu dokázaných priťažujúcich okolností spočívajúcich v tom, že obžalovaný Rehák bol už za trestné činy odsúdený (§ 37 písm. m) Trestného zákona) a že svojim konaním spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h) Trestného zákona) nad poľahčujúcimi okolnosťami spočívajúcimi v tom, že obžalovaný L. sa ku skutku priznal a svoj čin úprimne oľutoval (§ 36 písm. l)
Trestného zákona). Preto súd podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona ukladal trest v trestnej sadzbe podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona so zvýšenou dolnou hranicou trestnej sadzby o jednu tretinu a uložil obžalovanému L. úhrnný trest odňatia slobody na šestnásť mesiacov, ktorý považoval za primeraný, nie neprimerane prísny a postačujúci na zabezpečenie ochrany spoločnosti, a to aj vzhľadom na (1) osobu obžalovaného L. ako početného recidivistu, a to predovšetkým v rámci majetkovej trestnej činnosti, keď sa obžalovaný L. neštítil spáchať trestný čin iba pár mesiacov potom, ako mu skončila skúšobná doba predchádzajúceho podmienečného odsúdenia, (2) pohnútku obžalovaného L., keď bolo zistené, že obžalovaný L. nemal žiadny zvláštny motív k svojmu konaniu, (3) spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, keď škoda v podobe odcudzených bicyklov bola poškodeným reparovaná ich vrátením a škodu spôsobenú poškodením dverí prejavil obžalovaný L. vôľu nahradiť. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že obžalovaný L. sa zúčastnil previerky výpovede na mieste dňa 15.06.2020 a k veci vypovedal na hlavnom pojednávaní dňa 11.01.2021, avšak uvedené konanie obžalovaného L. nebolo materiálne spôsobilé naplniť podstatu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Tr. zák. spočívajúcej v napomáhaní pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, keďže táto nápomocnosť obžalovaného L. mala len minimálny dopad na výsledok trestného stíhania, preto na uvedenú okolnosť súd ako na poľahčujúcu neprihliadal.
Súd ďalej posudzoval možnosť podmienečného odkladu výkonu trestu u obžalovaného L.. Nie je totiž vylúčené dosiahnuť účel trestu uložením trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu aj u obvineného, ktorý sa dopustil majetkovej trestnej činnosti po krátkom čase po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody za podobnú trestnú činnosť (R 57/1990), teda analogicky aj po skončení skúšobnej doby predchádzajúceho podmienečného odsúdenia. Pri hodnotení recidívy páchateľa z hľadiska možnosti jeho nápravy musí súd prihliadnuť na povahu predchádzajúcej trestnej činnosti, na časový odstup od posledného odsúdenia, na celkový spôsob jeho života a na pohnútku jeho ďalšieho trestného činu (R 39/1965). Pri úvahe o podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody musí súd zhodnotiť všetky okolnosti týkajúce sa osoby páchateľa, najmä jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, ako aj činu, ktorý obvinený spáchal, aby mohol urobiť odôvodnený záver, či sa účel trestu dosiahne aj bez jeho výkonu alebo nie (R 56/1970). Vychádzajúc z uvedených úvah a vzhľadom na zistený skutkový stav súd dospel k záveru, že u obžalovaného L. účel trestu nie je možné dosiahnuť bez jeho výkonu. Obžalovaný L. je početný recidivista, a to najmä v rámci majetkovej trestnej činnosti, pričom doposiaľ uložené tak podmienečné ako aj nepodmienečné tresty neviedli k jeho náprave. Súd je toho presvedčenia, že pokiaľ by bolo možné uložiť obžalovanému L. popri podmienečnom treste odňatia slobody aj primeraný peňažný trest, ktorý by postihol práve majetok, resp. zárobok obžalovaného L. získaný z poctivých zdrojov, mohlo by to viesť k jeho čiastočnej náprave a k uvedomeniu obžalovaného L., že kradnúť sa nevypláca, keďže kto kradne, bude napokon aj tak v strate. To je napokon, vychádzajúc z ustanovenia § 56 ods. 1 Tr. zákona, aj účelom peňažného trestu - postihnúť majetok páchateľa úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech. V spojitosti s hrozbou premeny peňažného trestu v prípade jeho neuhradenia a premeny popritom uloženého podmienečného trestu odňatia slobody by mohol byť na obžalovaného L. takýmto spôsobom vytvorený dostatočný tlak na to, aby začal žiť riadny život, aby sa riadne zamestnal a aby svoje živobytie pokrýval z poctivých zdrojov. A naopak, ak by napriek tomu došlo k ďalšiemu zlyhaniu zo strany obžalovaného L., vykonaním náhradného trestu odňatia slobody a nariadením výkonu uloženého podmienečného trestu odňatia slobody by bola spoločnosť ochránená od ďalšieho protiprávneho konania zo strany obžalovaného L. na primerane dlhú dobu. Takýmto trestom by teda mohla byť naplnená tak individuálna ako aj generálna preventívna funkcia trestu u obžalovaného L. lepšie než uložením mu ďalšieho nepodmienečného trestu odňatia slobody. Tým skôr, že predchádzajúce nepodmienečné odsúdenia obžalovaného L. nemali na jeho neskoršiu trestnú činnosť vplyv. Vychádzajúc zo skutočností prebratých na hlavnom pojednávaní a zistených z vykonaného dokazovania (§ 278 ods. 2 Tr. por.) súd ale dospel k záveru, že peňažný trest obžalovanému L. nie je podľa § 57 ods. 1 Tr. zák. možné uložiť, keďže bolo zistené, že obžalovaný L. je nemajetný, nemá žiadny príjem, ani reálnu ponuku zamestnania, a teda je zrejmé, že by peňažný trest nebol schopný zaplatiť. Zároveň vzhľadom na uvedené súd nepovažoval za dostačujúce uloženie iba prostého podmienečného trestu odňatia slobody, keďže takýto trest by bez súčasného uloženia peňažného trestu nesplnil svoju funkciu, nevytvoril by potrebné podmienky k výchove obžalovaného L. a zároveň by ani dostatočne nevyjadril morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, čo je ďalšou z funkcií trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. Preto súd nepristúpil u obžalovaného L. k podmienečnému odkladu výkonu trestu odňatia slobody podľa § 49 ods. 1 alebo 51 ods. 1 Tr. zák.
Keďže obžalovaný L. bol v predchádzajúcich 10 rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, súd podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil obžalovaného L. na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
U obžalovaného X. súd v otázke trestu rovnako vychádzal z ust. § 34 Trestného zákona, pričom prihliadol na potrebu ochrany spoločnosti pred ďalším páchaním trestnej činnosti obžalovaným, majúc na zreteli vytvorenie podmienok na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a ďalšiu trestnú činnosť už nepáchal a aby trest vyjadril morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou. Súd pritom v zmysle § 41 ods. 1 Trestného zákona vychádzal z trestnej sadzby ustanovenej § 212 ods. 2 Trestného zákona, keďže ukladal trest za dva úmyselné prečiny podľa § 10 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, pričom podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona zohľadnil pomer dokázaných priťažujúcich okolností spočívajúcich v tom, že obžalovaný X. svojim konaním spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h) Trestného zákona) a poľahčujúcich okolností spočívajúcich v tom, že obžalovaný X. sa ku skutku priznal a svoj čin úprimne oľutoval (§ 36 písm. l) Trestného zákona). Preto súd podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona ukladal trest v trestnej sadzbe podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona a uložil obžalovanému X. úhrnný trest odňatia slobody na deväť mesiacov, ktorý považoval za primeraný, nie neprimerane prísny a postačujúci na zabezpečenie ochrany spoločnosti, a to aj vzhľadom na (1) osobu obžalovaného X. ako prvotrestaného, (2) pohnútku obžalovaného X., keď bolo zistené, že obžalovaný X. bol na spáchanie trestného činu zvedený, (3) spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, keď škoda v podobe odcudzených bicyklov bola poškodeným reparovaná ich vrátením a škodu spôsobenú poškodením dverí prejavil obžalovaný X. vôľu nahradiť. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že obžalovaný X. sa zúčastnil previerky výpovede na mieste dňa 15.06.2020 a k veci vypovedal na hlavnom pojednávaní dňa 11.01.2021, avšak uvedené konanie obžalovaného X. nebolo materiálne spôsobilé naplniť podstatu poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. n) Tr. zákona spočívajúcej v napomáhaní pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, keďže táto nápomocnosť obžalovaného X. mala len minimálny dopad na výsledok trestného stíhania, preto na uvedenú okolnosť súd ako na poľahčujúcu neprihliadal.
Súd ďalej posudzoval možnosť podmienečného odkladu výkonu trestu u obžalovaného X.. Pri úvahe o podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody musí súd zhodnotiť všetky okolnosti týkajúce sa osoby páchateľa, najmä jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, ako aj činu, ktorý obvinený spáchal, aby mohol urobiť odôvodnený záver, či sa účel trestu dosiahne aj bez jeho výkonu alebo nie (R 56/1970). Vychádzajúc z uvedených úvah súd vyhodnotil zistený skutkový stav a dospel k záveru, že u obžalovaného X. účel trestu je možné dosiahnuť bez jeho výkonu. Obžalovaný X. je prvotrestaný, teda podmienečný tresty v kombinácii s uloženým peňažným trestom môžu viesť k efektívnej náprave obžalovaného X.. Zároveň súd dospel k záveru, že hrozba premeny podmienečného trestu odňatia slobody na nepodmienečný najlepšie naplní účel trestu ustanovený v § 34 ods. 1 Trestného zákona a povedie k náprave obžalovaného X. a k predchádzaniu páchania ďalšej trestnej činnosti zo strany obžalovaného X.. Súd teda podľa § 34 ods. 6 Tr. zákona súčasne uložil obžalovanému X. popri podmienečnom treste odňatia slobody aj peňažný trest podľa § 56 ods. 1 Tr. zákona, keďže je súd toho presvedčenia, že takáto kombinácia dvoch trestov najlepšie naplní účel trestu definovaný v § 34 ods. 1 Tr. zákona. Primeraný peňažný trest postihne majetok, resp. zárobok obžalovaného X., čo ho môže viesť k náprave a k uvedomeniu, že kradnúť sa nevypláca, keďže kto kradne, bude napokon aj tak v strate, čo ako už bolo uvedené je aj účelom peňažného trestu. Vychádzajúc zo skutočností prebratých na hlavnom pojednávaní a zistených z vykonaného dokazovania (§ 278 ods. 2 Tr. por.) súd dospel k záveru, že peňažný trest obžalovanému X. je možné uložiť, keďže bolo zistené, že pracuje a zarába si brigádne sumu 35 € denne. Preto súd považoval za primerané uložiť obžalovanému X. trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na kratšiu skúšobnú dobu v kombinácii s uvedeným primeraným peňažným trestom, ktorý reflektuje podiel obžalovaného X. na majetkovej trestnej činnosti, na ktorej sa spolupodieľal ako aj jeho životnú úroveň.
U obžalovaného X. súd v otázke trestu rovnako vychádzal z ust. § 34 Trestného zákona, pričom prihliadol na potrebu ochrany spoločnosti pred ďalším páchaním trestnej činnosti obžalovaným, majúc na zreteli vytvorenie podmienok na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a ďalšiu trestnú činnosť už nepáchal a aby trest vyjadril morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou. Súd pritom v zmysle § 41 ods. 1 Trestného zákona vychádzal z trestnej sadzby ustanovenej § 212 ods. 2 Trestného zákona, keďže ukladal trest za dva úmyselné prečiny podľa § 10 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, pričom podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona zohľadnil prevahu dokázaných priťažujúcich okolností spočívajúcich v tom, že obžalovaný X. bol už za trestné činy odsúdený (§ 37 písm. m) Trestného zákona) a že svojim
konaním spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h) Trestného zákona) nad poľahčujúcimi okolnosťami spočívajúcimi v tom, že obžalovaný X. sa ku skutku priznal a svoj čin úprimne oľutoval (§ 36 písm. l) Trestného zákona). Preto súd podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona ukladal trest v trestnej sadzbe podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona so zvýšenou dolnou hranicou trestnej sadzby o jednu tretinu a uložil obžalovanému X. úhrnný trest odňatia slobody na šestnásť mesiacov, ktorý považoval za primeraný, nie neprimerane prísny a postačujúci na zabezpečenie ochrany spoločnosti, a to aj vzhľadom na osobu obžalovaného X. ako početného recidivistu, a to predovšetkým v rámci majetkovej trestnej činnosti. Súd pri ukladaní trestu zároveň zohľadnil, že obžalovaný X. sa neštítil spáchať trestný čin iba dva roky potom, ako vykonal pomerne dlhý - sedemročný trest za predchádzajúcu trestnú činnosť. Vzhľadom na dĺžku trvania predchádzajúceho odsúdenia je doba, kedy obžalovaný X. trestnú činnosť nepáchal pomerne krátka. Súd ďalej prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, keď škoda v podobe odcudzených bicyklov bola poškodeným reparovaná ich vrátením a škodu spôsobenú poškodením dverí prejavil obžalovaný X. vôľu nahradiť. Súd nezistil, že by obžalovaný X. napomáhal príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti, keď na rozdiel od ostatných dvoch spoluobžalovaných nebola zistená ani jeho účasť na previerke výpovede na mieste a k veci na hlavnom pojednávaní dňa 11.01.2021 odmietol vypovedať, čo obvinenému v žiadnom prípade nemôže byť na ujmu, keďže ide o jeho zákonné právo, ale na druhej strane nemožno spravodlivo očakávať, že takýmto postojom naplní poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zákona. Vzhľadom na uvedené súd u obžalovaného X. poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zákona spočívajúcu v napomáhaní pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, na ktorú poukazovala obhajoba, nezistil.
Súd ďalej posudzoval možnosť podmienečného odkladu výkonu trestu u obžalovaného X. zohľadniac už skôr uvedenú judikatúru súdov (R 57/1990, R 39/1965, R 56/1970). S ohľadom na zistený skutkový stav súd dospel k záveru, že u obžalovaného X. účel trestu nie je možné dosiahnuť bez jeho výkonu. Obžalovaný X. je početný recidivista, a to najmä v rámci majetkovej trestnej činnosti, pričom doposiaľ uložené tak podmienečné ako aj nepodmienečné tresty vrátane naposledy vykonaného súhrnného trestu odňatia slobody okrem iných za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) a d) Tr. zák. pomerne dlhého trvania - 7 rokov, zjavne neviedli k jeho náprave. Súd je toho presvedčenia, že pokiaľ by bolo možné uložiť obžalovanému X. (rovnako ako v prípade obžalovaného Reháka) popri podmienečnom treste odňatia slobody aj primeraný peňažný trest, ktorý by postihol práve majetok, resp. zárobok obžalovaného X. získaný z poctivých zdrojov, mohlo by to viesť k jeho čiastočnej náprave a k uvedomeniu obžalovaného X., že kradnúť sa nevypláca, keďže kto kradne, bude napokon aj tak v strate, čo ako už bolo uvedené je aj účelom peňažného trestu. V spojitosti s hrozbou premeny peňažného trestu v prípade jeho neuhradenia a premeny popritom uloženého podmienečného trestu odňatia slobody by mohol byť aj v prípade obžalovaného X. na neho takýmto spôsobom vytvorený dostatočný tlak na to, aby začal žiť riadny život, aby sa riadne zamestnal a aby svoje živobytie pokrýval z poctivých zdrojov. A naopak, ak by napriek tomu došlo k ďalšiemu zlyhaniu zo strany obžalovaného X., vykonaním náhradného trestu odňatia slobody a nariadením výkonu uloženého podmienečného trestu odňatia slobody by bola spoločnosť ochránená od ďalšieho protiprávneho konania zo strany obžalovaného X. na primerane dlhú dobu. Takýmto trestom by teda mohla byť naplnená tak individuálna ako aj generálna preventívna funkcia trestu u obžalovaného X. lepšie než uložením mu ďalšieho nepodmienečného trestu odňatia slobody. Tým skôr, že predchádzajúce nepodmienečné odsúdenia obžalovaného X. nemali na jeho neskoršiu trestnú činnosť vplyv. Vychádzajúc zo skutočností prebratých na hlavnom pojednávaní a zistených z vykonaného dokazovania (§ 278 ods. 2 Tr. por.) súd ale dospel k záveru, že peňažný trest obžalovanému X. nie je podľa § 57 ods. 1 Tr. zák. možné uložiť, keďže nebolo zistené, že by obžalovaný X. vlastnil majetok, mal nejaký príjem alebo reálnu ponuku zamestnania, a teda je zrejmé, že by peňažný trest nebol schopný zaplatiť. Zároveň vzhľadom na uvedené súd nepovažoval za dostačujúce uloženie iba prostého podmienečného trestu odňatia slobody, keďže takýto trest by bez súčasného uloženia peňažného trestu nesplnil svoju funkciu, nevytvoril by potrebné podmienky k výchove obžalovaného X. a zároveň by ani dostatočne nevyjadril morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, čo je ďalšou z funkcií trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. Preto súd nepristúpil u obžalovaného X. k podmienečnému odkladu výkonu trestu odňatia slobody podľa § 49 ods. 1 alebo 51 ods. 1 Tr. zák.
Keďže obžalovaný X. bol v predchádzajúcich 10 rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, súd podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil obžalovaného X. na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Vo vzťahu k uplatnenému nároku poškodenej spoločnosti Bratislavská správcovská spoločnosť, s.r.o. na náhradu škody súd mal dostatočne preukázané, že vlastníkom bytov a nebytových priestorov bytového domu Košická 43F, Bratislava spôsobili obžalovaní svojim spoločným konaní škodu na poškodených dverách vo výške 297,76 €, táto im doposiaľ nebola uhradená a správcom bytového domu Košická 43F, Bratislava je spoločnosť Bratislavská správcovská spoločnosť, s.r.o. Keďže podľa § 9 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z. z. správca vo vlastnom mene zastupuje a koná na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom, súd podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovaným, aby spoločne a nerozdielne nahradili škodu spôsobenú vlastníkom bytov a nebytových priestorov bytového domu Košická 43F, Bratislava vo výške 297,76 € práve správcovi tohto bytového domu - spoločnosti Bratislavská správcovská spoločnosť, s.r.o.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Bratislava II, Drieňova 5, 827 02 Bratislava.