Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_5Csp-75-2020.pdf
PDF · 104.1 KB
Case nature
Subarea
5Csp/75/2020
Uznesenie
Okresný súd Levice v spore žalobcu: M. D., L.. X.X.XXXX, XXX XX J. XX, zast.: JUDr. Peter Vachan, advokát so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzsko, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd ukladá žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov (§ 551 Občianskeho zákonníka v platnom znení), ktorá je súčasťou zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru Č.. XXXXXXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného - CETELEM SLOVENSKO a. s., Panenská č. 7, 812 36 Bratislava dňa 22.10.2003.
II. Súd ukladá žalovanému povinnosť oznámiť zamestnávateľovi žalobcu SOMEK s.r.o., so sídlom Tekovské Lužany, časť Hulvínky, IČO: 34 105 654, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa dohody dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov (§ 551 Občianskeho zákonníka v platnom znení), ktorá je súčasťou zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru Č.. XXXXXXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného - CETELEM SLOVENSKO a. s., Panenská č. 7, 812 36 Bratislava dňa 22.10.2003.
III. Súd poučuje žalovaného o tom, že môže podať žalobu vo veci samej, ktorej predmetom bude určenie, že žalovaný má právo uplatňovať si zrážky zo mzdy žalobcu vyplývajúce z dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov (§ 551 Občianskeho zákonníka v platnom znení), ktorá je súčasťou zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 42618935749100 uzavretej dňa 22.10.2003.
IV. Žalobca má nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania o neodkladnom opatrení rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobca dňa 14.12.2020 doručil súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru Č.. XXXXXXXXXXXXXX a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobcu SOMEK s.r.o., so sídlom Tekovské Lužany, časť Hulvínky, IČO: 34 105 654, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu. Tiež žiadal, aby súd poučil žalovaného, že na Okresný súd Levice môže podať proti žalobcovi žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru Č.. XXXXXXXXXXXXXX, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným.
2. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia právny zástupca žalobcu uviedol, že medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného CETELEM SLOVENSKO a.s., Panenská 7, 812 36 Bratislava,
IČO: 35 787 783 došlo k uzavretiu zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktorá je evidovaná u žalovaného G. Č.. XXXXXXXXXXXXXX. Súčasťou tejto formulárovej zmluvy bolo aj ustanovenie o dohode o zrážkach zo mzdy nachádzajúce sa v bode F zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s názvom: „Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (§ 551 Obč. zákonníka v platnom znení).“ Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 16.08.2016, sp. zn. 34Exre/311/2016 - 9 v zmysle ust. § 69a, ods. 8 Obchodného zákonníka vymazal z obchodného registra obchodnú spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s., Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783, na základe oznámenia Súdnej kancelárie Obchodného súdu v Paríži zo dňa 22.07.2016, z ktorého vyplýva, že v súlade s článkom R.123 - 74 - 1 Obchodného zákonníka v spojení s článkom 13 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/ES zo dňa 26. októbra 2005 o cezhraničných zlúčeniach alebo splynutia kapitálových spoločností, došlo s účinnosťou ku dňu 30. júna 2016 k cezhraničnému zlúčeniu medzi spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, akciovou spoločnosťou, zapísanou v obchodnom registri Paríž pod číslom 542 097 902 RCS Paris, so sídlom na adrese 1 boulevard Haussmann 75009 Paríž a spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO, spoločnosťou podľa slovenského práva pôvodne so sídlom na adrese Panenská 7, 812 36 Bratislava I, IČO: 35 787 783. Spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, akciová spoločnosť, zapísaná v obchodnom registri Paríž pod číslom 542 097 902 RCS Paris, so sídlom na adrese 1 boulevard Haussmann 75009 Paris je v dôsledku uvedeného cezhraničného zlúčenia právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s., pôvodne so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783 pôvodne zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, vložka č. 2435/ B. (<http://orsr.sk/vypis.asp?ID=333996&SID=2&P=1>). Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že v danom prípade ide o spotrebiteľský právny vzťah pre ktoré je typické, že návrh zmlúv býva veľmi často predtlačený na formulároch s tým, že fyzická osoba - spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná a spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal). Formulácia dohody o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na poctivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Žalovaný pristúpil k vykonávaniu zrážok zo mzdy listom zo dňa 30.10.2020 označeným ako „Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy“ prílohou, ktorého bola zmluva o úvere. Vyššie uvedený skutkový a právny stav umožňuje siahnuť žalovanému na majetok žalobcu prostredníctvom zamestnávateľa žalobcu na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, resp. neplatného právneho úkonu. Podľa názoru žalobcu, z predložených listinných dôkazov vyplýva nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ako jeden z predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia. Žalobca poukázal na ustanovenia Občianskeho zákonníka, čl.4 smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o. „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich zriadenej pri Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, zo dňa 21.1.2011 pod č. 8636/2010-110.98,113,179, ktorými v bode 9 Komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ust. § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy.
3. Žalobca predložil listinné dôkazy a to zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 42618935749100, ako aj žiadosť o poskytnutie informácie zo dňa 30.10.2020 adresovanú zamestnávateľovi žalobcu.
4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
7. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
8. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/20160701>, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
9. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
11. Podľa § 336 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.
12. Podľa § 336 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.
13. Podľa § 337 ods. 1, 2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/20181212> neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
14. Podľa § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby,12cd) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/20200721> ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.
15. Podľa § 551 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
16. Zmyslom neodkladného opatrenia je dočasná úprava právnych pomerov strán. Ako vyplýva z tohto procesného inštitútu, ide o dočasné opatrenie, nariadením ktorého súd poskytne dočasnú ochranu práv a právom chránených záujmov strán konania. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe dočasnej úpravy. Účelom neodkladného opatrenia nie je prejudikovať rozhodnutie súdu v samotnom merite sporu.
17. Pred začatím, počas konania ako aj po jeho skončení, je možné nariadiť neodkladné opatrenie z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov strán a druhým je zabezpečenie exekúcie, ak by táto mala byť ohrozená. Spoločným znakom oboch typov neodkladných opatrení je ich predbežný charakter. Znamená to, že sa nimi dočasne upravujú pomery strán alebo zabezpečuje
exekúcia do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Neodkladné opatrenie musí mať preto vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania vo veci samej. Neodkladné opatrenie nie je možné vydať len na základe tvrdenia navrhovateľa bez toho, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
18. Nariadenie neodkladného opatrenia je opodstatnené a prípustné vtedy, ak sa takýmto rozhodnutím neprimerane nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami, takýto zásah musí byť primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov. Bez osvedčenia, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré musí byť preukázané nielen všeobecným tvrdením navrhovateľa o hrozbe, ale musí byť preukázané konkrétnymi skutkovými okolnosťami odôvodňujúcimi záver, že právo navrhovateľa je bezprostredne ohrozené, že je tu reálna obava zo zmarenia jeho práva a bez nariadenia neodkladného opatrenia bude toto právo navrhovateľa ohrozené, súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie.
19. O nariadení neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, pričom súd pred jeho nariadením nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, ktoré v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia teda spočívajú najmä v povinnosti aspoň osvedčiť tvrdené skutočnosti a táto povinnosť zaťažuje v tomto prípade výlučne žalobcu. Aby súd mohol návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť, je tiež potrebné, aby žalobca predložil dôkazy o tom, že jeho právo je konaním žalovaného vážne ohrozené resp., že doterajším konaním žalovaného dôjde k stavu, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladného opatrenia je totiž zabezpečenie bezodkladnej ochrany porušeného, alebo ohrozeného práva.
20. Oboznámením sa so skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvedených žalobcom a k návrhu priloženými listinnými dôkazmi dospel súd k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Nesporným je, že žalobca a právny predchodca žalovaného dňa 22.10.2003 uzatvorili zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru Č.. XXXXXXXXXXXXXX, ktorej súčasťou v bode F) je dohoda o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru Č.. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 22.10.2003. Žalobca je zamestnaný v spoločnosti SOMEK s.r.o., pričom zo žiadosti o poskytnutie informácie zo dňa 30.10.2020 adresovanej zamestnávateľovi žalobcu vyplýva, že zamestnávateľovi bola zaslaná žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy. Žalovaný je právny nástupcom právneho predchodcu žalovaného a to obchodnej spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a. s. Bratislava, ktorá zanikla z dôvodu zlúčenia so žalovaným. Táto skutočnosť vyplýva z výpisu z obchodné registra s tým, že je známa súdu aj z jeho činnosti.
21. Žalobca ako spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky (napr. Dohody o zrážkach zo mzdy) v právnom vzťahu k dodávateľovi (žalovanému) a v tomto slova zmysle je nerozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie, alebo či sa spotrebiteľ obráti priamo na súd so zreteľom na zabezpečenie stavu právnej istoty v tom slova zmysle, aby nebol obťažovaný hrozbou aplikácie takejto dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť nikto neurčil.
22. Podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany spotrebiteľa zavedený Smernicou 93/13/EHS z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941, bod 25, a z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25, ako aj uznesenie Pohotovosť, bod 37).
23. S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou Súdny dvor viackrát zdôraznil, že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných zmluvných strán (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, bod 27; Mostaza Claro, bod 26; Asturcom Telecomunicaciones, bod 31, ako aj uznesenie Pohotovosť, bod 39).
24. Súd skúmal, či žalobca tvrdeniami obsiahnutými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil, že prípadným nariadením neodkladného opatrenia je možné v danom prípade dosiahnuť účel ochrany poskytovanej súdom, teda či je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Súd pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdení žalobcu bez hodnoverného osvedčenia skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená.
25. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Moc nad majetkom žalobcu je koncentrovaná v rukách veriteľa - žalovaného, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia majetku žalobcu nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluva tak veriteľovi poskytuje priamo právny priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnení, ktoré sú v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale naopak, na subjektívnej predstave veriteľa o výše pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale ako uvádza Súdny dvor EÚ (C-76/10 POHOTOVOSŤ proti Korčkovskej), pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Situácia sa vyhrocuje a dostáva sa do kolízie s verejným poriadkom, ak dôjde k zrážkam zo mzdy na sumy vyplývajúce z neprijateľných podmienok, alebo v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Ochrana pred nekalými podmienkami sa má poskytnúť obdobne ako to vyžadujú vnútroštátne pravidlá verejného poriadku. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (C-106/77 Simmenthal).
26. Z predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že žalobca sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, pričom jeho povinnosťou bolo osvedčiť základné skutočnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia. Súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru, že žalobca má postavenie spotrebiteľa nakoľko predmetnú úverovú zmluvu ako aj dohodu o zrážkach zo mzdy uzatváral s právnym predchodcom žalovaného, ktorý konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, ktorým okrem iného bolo aj poskytovanie úverov. Zároveň v konaní nebolo preukázané, že by žalobca konal pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Okrem toho úverová zmluva ako aj dohoda o zrážkach zo mzdy mala formulárový charakter, ktorých obsah bol vopred pripravený právnym predchodcom žalovaného a žalobca nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Z predložených dokladov tiež vyplýva, že žalovaný vyzval zamestnávateľa žalobcu na vykonávanie zrážok zo mzdy, a preto podľa názoru súdu žalobcovi bezprostredne hrozí možnosť ujmy tým, že prichádza o svoj majetok na základe takejto dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá umožňuje vykonávať takéto zrážky bez ohľadu na to či je nárok žalovaného z takejto úverovej zmluvy dôvodný v celom rozsahu. Súd preto nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia takejto dohody o zrážkach zo mzdy nakoľko ten si prostredníctvom takejto dohody uhrádza svoju pohľadávku, ktorá je sporná a nebola doposiaľ judikovaná súdnym rozhodnutím. Súd tiež dospel k názoru, že takéto neodkladné opatrenie je primerané vzhľadom na skutočnosť, že žalobca má postavenie spotrebiteľa a z jeho mzdy sú vykonávané zrážky, pričom hrozí, že bude zrazená aj suma, ktorá presahuje odôvodnený a zákonný nárok žalovaného. Okrem toho možno mať dôvodné pochybnosti o platnosti takejto dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu, že je v rozpore so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, pretože ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a/ zákona o ochrane spotrebiteľa síce nevylučuje zabezpečenie záväzku v spotrebiteľských vzťahoch formou dohody o zrážkach zo mzdy avšak len za predpokladu, ak tá je dohodnutá formou osobitnej zmluvy, spotrebiteľ bol poučený o jej následkoch a mal možnosť ju odmietnuť. Uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy nebola dojednaná formou osobitnej zmluvy, pretože bola súčasťou úverovej zmluvy, pričom bola vopred pripravená
právnym predchodcom žalovaného a spotrebiteľ - žalobca mal sťaženú možnosť odmietnuť ju nakoľko ak chcel získať úver tak musel uzavrieť aj takúto dohodu o zrážkach zo mzdy. Okrem toho z jej ustanovení nevyplýva, že by mal žalobca právo odmietnuť uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy. Takáto forma zabezpečenia záväzku tak jednoznačne bola výhodná pre žalovaného nakoľko mu umožňuje vymôcť svoju pohľadávku bez ohľadu na to, aby súd preskúmal, či si neuplatňuje aj nároky, ktoré vyplývajú z neprijateľných zmluvných podmienok resp. na ktoré nemá nárok z dôvodu, že zmluva o úvere je napríklad bezúročná resp. bezpoplatková prípadne, že jeho nárok je premlčaný a pod..
27. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobcovi je dôvodné poskytnúť neodkladným opatrením bezodkladnú ochranu a to i za stavu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený. Takouto bezodkladnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti sporových strán, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi, obsahom tejto úpravy súd nebude v konaní vo veci samej viazaný a môže rozhodnúť inak. Nakoľko zo strany žalovaného už došlo k použitiu dohody o zrážkach zo mzdy, pričom ten si z nej uplatňuje právo na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu, tak súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa používania takejto dohody o zrážkach zo mzdy ako aj povinnosť oznámiť takúto skutočnosť zamestnávateľovi žalobcu.
28. Zároveň súd dospel k názoru, že nariadením neodkladného opatrenia, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy sa dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami sporu vo vzťahu k výkonu zrážok na základe špecifikovanej dohody a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že takáto dohoda bola uzavretá pred viac ako 17 rokmi a žalovaný ju uplatnil až 30.10.2020, kedy požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy. Súd z uvedených dôvodov tak neuložil žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 CSP) a poučil žalovaného v zmysle § 337 ods. 1 CSP o možnosti podať žalobu tak, ako vyplýva z výroku tohto rozhodnutia.
29. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32. Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní úspešný, súd mu priznal nárok voči žalovanému na plnú náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Levice, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.