Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Co-156-2020.pdf
PDF · 96.64 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/156/2020
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Martiny Mochnáčovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného obchodnou spoločnosťou: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, XXX XX Q. K., o zaplatenie sumy 1.715,42 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 10C/40/2013-117 zo dňa 08.06.2015, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 10C/40/2013-117 zo dňa 08.06.2015 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .
Žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol (veta prvá výroku). Zároveň žalovanému náhradu trov konania nepriznal (veta druhá výroku). 2. Predmetom sporu bola žalovaná istina 1.715,42 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 640,08 Eur vyčísleným za obdobie od 23.10.2008 do 21.11.2012 vo výške 9 % ročne a úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 432,88 Eur od 22.11.2012 do zaplatenia. Zároveň sa žalobca domáhal voči žalovanému aj nároku na náhradu trov konania. 3. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že I. I., a. s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 29.04.2002 zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 100.000,00 Sk, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť, spolu s úrokom vo výške 13,85 % ročne, v splátkach vo výške 2.370,00 Sk mesačne, so splatnosťou prvej splátky dňa 16.06.2002 a s konečnou splatnosťou úveru do 16.04.2007. Súčasne v zmluve o úvere prehlásili ručitelia S. J., A. D. a W. N., že preberajú na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku veriteľa v prípade, ak ju neuspokojí dlžník. 4. I. I. a. s. ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli dňa 22.10.2008 zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej, podľa prílohy k zmluve, bolo aj postúpenie žalovanej pohľadávky. Predmetom postúpenia bola pohľadávka vo výške 120.968,40 Sk, z toho istina 82.541,60 Sk a úroky 38.426,80 Sk. I. I., a. s. oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky dňa 28.10.2008. Žalovaný prevzal uvedené oznámenie dňa 19.11.2008. 5. Pokusom o zmier zo dňa 30.11.2012 vyzval žalobca žalovaného na úhradu sumy vo výške 2.766,06 Eur do 07.12.2012. 6. Dňa 25.06.2009 podpísali žalobca a žalovaný dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, v ktorej žalovaný vyhlásil, že uznáva čo do právneho dôvodu a výšky záväzok, ktorý vznikol voči pôvodnému veriteľovi I. I., a. s. v celkovej výške istiny 2.739,88 Eur a súčasne sa dojednali na úhrade tohto záväzku v splátkach po 200,00 Eur mesačne. 7. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že medzi I. I., a. s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola uzavretá zmluva o úvere, na základe ktorej bol žalovanému
poskytnutý úver vo výške 100.000,00 Sk. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splácať v splátkach, s konečnou splatnosťou úveru do 16.04.2007. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom, jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy, jednalo sa o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Podľa ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, je súd povinný od 01.05.2014 ex offo prihliadať na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. Vzhľadom na skutočnosť, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol spotrebiteľský právny vzťah, skúmal možnosť premlčania žalovaného nároku a k tomuto prihliadol pri rozhodovaní. Nakoľko medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol spotrebiteľský právny vzťah, v zmysle ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa dĺžka premlčacej doby spravuje občianskoprávnymi predpismi, teda je trojročná. Keďže ku splatnosti úveru došlo dňa 16.04.2007, trojročná premlčacia doba uplynula dňa 16.04.2010, a teda v čase podania žaloby, t. j. dňa 19.12.2012, už bol celý žalovaný nárok premlčaný. Pokiaľ aj žalobca predložil dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, uzavretú so žalovaným dňa 25.06.2009, súd prvej inštancie ju považoval za neplatnú z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. Z uvedeného dôvodu predmetná dohoda nemala za následok založenie vyvrátiteľnej právnej domnienky o existencii dlhu v čase uznania, resp. pretrhnutie pôvodnej premlčacej doby a začiatok plynutia novej premlčacej doby v zmysle ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlh v čase uznania trval. Na nastúpenie právnych účinkov uznania dlhu je potrebné, aby dlžník písomne uznal, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu a výšky. V spotrebiteľských právnych vzťahoch sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako „slabšej zmluvnej strany“. Žalobca ako iniciátor uzavretia dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku do dohody o splácaní dlhu v splátkach zakomponoval uznanie dlhu, a to, podľa názoru súdu, s cieľom predĺžiť si premlčaciu dobu na úkor žalovaného ako spotrebiteľa. Spotrebiteľ (žalovaný) v tomto prípade nemal možnosť ovplyvniť obsah dohody, vzhľadom na skutočnosť, že táto bola pripravená na predtlačenom formulári, jednalo sa teda o formulárovú dohodu. Postup žalobcu pri uzatváraní dohody o splátkach a uznaní dlhu je preto nekalou obchodnou praktikou. Aj z úradnej činnosti konajúceho súdu (z ďalších súdnych konaní, v ktorých vystupuje žalobca) je známe, že žalobca pri uzatváraní dohôd o uznaní dlhu a o jeho splácaní v splátkach nepoučuje dlžníkov o inštitúte uznania dlhu, a najmä o jeho právnych následkoch, predovšetkým vo vzťahu k plynutiu premlčacej doby. Na základe uvedeného mal okresný súd za to, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu nebola uzavretá so žalovaným s cieľom reálneho poskytnutia výhody splátok (teda v jeho prospech), ale naopak, s cieľom zvýhodnenia žalobcu vzhľadom na účinky uznania dlhu vo vzťahu k premlčaniu. 8. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní mal súd preukázanú zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22.10.2008, ktorou I. I., a. s. postúpila žalovanú pohľadávku na žalobcu. I. I., a. s. oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky dňa 28.10.2008. Žalovaný prevzal uvedené oznámenie dňa 19.11.2008. 9. Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil aplikáciou ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému, ktorý bol v spore úspešný, nepriznal nárok na ich náhradu, keďže si ich voči žalobcovi neuplatnil.
10. Predmetný rozsudok bol doručený žalobcovi prostredníctvom jeho pôvodného splnomocneného zástupcu dňa 08.07.2015 a žalovanému dňa 30.07.2015.
11. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že odvolací súd jeho žalobe v celom rozsahu vyhovie a súčasne prizná žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania.
12. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v celom rozsahu sa stotožňuje s obsahom napadnutého rozsudku.
13. Žalobca vo svojej odvolacej replike v celom rozsahu zotrval na svojej argumentácii prezentovanej vo svojom opravnom prostriedku. Ďalšie podania strán sporu neboli v tomto štádiu konania produkované.
14. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
15. V zmysle ust. § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
16. Z verejne dostupných údajov Obchodného vestníka č. OV 64/2013 s dňom vydania 03.04.2014 odvolací súd zistil, že uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 2K/5/2013 zo dňa 26.03.2013 došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok úpadcu: K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, XXX XX Q. K.. Do funkcie správcu konkurznej podstaty súd ustanovil: KP recovery, k.s., so sídlom kancelárie: Sládkovičova 6, 010 01 Žilina (ďalej len „správca“). Z uznesenia Okresného súdu Žilina sp. zn. 2K/5/2013 zo dňa 21.10.2019 uverejneného v Obchodnom vestníku č. OV 206/2019 vyplýva, že súd schválil konečný rozvrh výťažku nezabezpečených veriteľov. Žalobca ako jeden z nezabezpečených veriteľov sa uspokojil zo sumy výťažku po odpočítaní pohľadávok proti podstate vo výške 114,28 eur. Následne Okresný súd Žilina uznesením č.k. 2K/5/2013-236 zo dňa 10.03.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.05.2020, zrušil konkurz na majetok úpadcu: K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, XXX XX Q. K., po splnení konečného rozvrhu výťažku. Nadväzne na to Okresný súd Žilina vydal uznesenie, ktorým dlžníka
- žalovaného oddĺžil. Uznesenie sp.zn. 3NcKR/1/2014 bolo vydané dňa 27.05.2020 a uverejnené v Obchodnom vestníku pod č. OV 104/2020 s dňom vydania 02.06.2020 č. K 042945.
17. Podľa § 206f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 01.03.2017 konania začaté pred 1. marcom 2017 sa dokončia podľa právnych predpisov účinných do 28. februára 2017.
18. Ak súd rozhodol o oddĺžení dlžníka podľa právnych predpisov účinných do 28. februára 2017, nevymáhateľné sa stávajú voči dlžníkovi všetky pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia bez ohľadu na to, či boli alebo neboli v konkurze prihlásené (§ 206 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z.).
19. Podľa § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ,,zákon č. 7/2005 Z.z.“, alebo „ZKR“) ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).
20. V zmysle § 166a ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.
21. Pohľadávky podľa odseku 1 sa v konkurze uplatňujú prihláškou (§ 166a ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z.).
22. Podľa § 166b ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu, c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom, d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom, e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred rozhodujúcim dňom, f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára.
23. V zmysle § 166b ods. 2 zákona. č. 7/2005 Z. z., nevymáhateľnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na oddlžením nedotknuté pohľadávky.
24. Ak sa konkurz zruší z dôvodu, že tu neboli predpoklady pre vedenie konkurzu, na zastavenie konania sa neprihliada (§ 167e ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z.).
25. Vo vzťahu k procesnému inštitútu zbavenia sa dlhov dlžníka (oddĺženie) odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že ide o procesný nástroj určený výlučne pre dlžníka, ktorým možno za podmienok ustanovených v zákone č. 7/2005 Z. z. dosiahnuť nevymáhateľnosť rozhodujúcej množiny pohľadávok v rozsahu, v ktorom tieto nie sú kryté hodnotou majetku dlžníka, pričom v predmetnom konaní sa nerozlišuje medzi fyzickou osobou - podnikateľom a nepodnikateľom. Oddĺžiť sa možno dvoma spôsobmi, a to konkurzom (podľa štvrtej časti zákona č. 7/2005 Z. z.) alebo splátkovým kalendárom. Voľba formy oddĺženia je výlučne na dlžníkovi, tento nepodáva všeobecný návrh na oddĺženie, kde by vhodnú formu určil súd, príp. správca, ale voľbu spôsobu oddĺženia vykoná dlžník podaním príslušného návrhu. Súčasne krajský súd k procesnoprávnym účinkom vyhlásenia konkurzu zdôrazňuje, že na rozdiel od likvidačného konkurzu súdne konania, v ktorých sa vymáhajú pohľadávky, ktoré sa uspokojujú v oddlžovacom konkurze (§ 166a zákona č. 7/2005 Z. z.) a pohľadávky, ktoré sú v tomto konkurze vylúčené z uspokojenia a sú nevymáhateľné (§ 166b zákona č. 7/2005 Z. z.) sa neprerušujú, ale súd je povinný tieto konania bez zbytočného odkladu zastaviť (§ 167e zákona č. 7/2005 Z. z.) 26. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citovanú právnu úpravu mal okresný súd postupom podľa § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov konanie ako celok zastaviť, nakoľko v tomto konaní je žalobou podanou na súd dňa 19.12.2012 uplatňovaná peňažná pohľadávka, ktorá vznikla pred rozhodujúcim dňom (§ 166a ods. 1 písm. a/ zákona č. 7/2005 Z. z.) a nejedná sa o konkurzom nedotknutú pohľadávku podľa § 166c zákona č. 7/2005 Z. z.
27. V danej súvislosti odvolací súd uvádza, že zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku na majetok dlžníka nastali účinky vyhláseného konkurzu a dňom 02.06.2020 a dňom 27.05.2020 nastali i účinky rozhodnutia o jeho oddĺžení. Ak teda súd v danom prípade rozhodol o oddĺžení dlžníka podľa právnych predpisov účinných do 28. februára 2017, nevymáhateľné sa stali voči dlžníkovi (t.j. žalovanému) všetky pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia bez ohľadu na to, či boli alebo neboli v konkurze prihlásené. V posudzovanom prípade tak boli naplnené predpoklady, na základe ktorých odvolací súd z úradnej povinnosti prebiehajúce konanie s poukazom na § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. je povinný zastaviť, a to bez ohľadu na to, že pred rozhodnutím súdu o zastavení konania bol už konkurz vyhlásený na dlžníka zrušený, čo vyplynulo z údajov z Obchodného vestníka. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že dlžník, ktorý sa na základe rozhodnutia konkurzného súdu oddĺžil, prestáva byť dlžníkom a všetky konania musia byť voči nemu z dôvodu oddĺženia ex offo zastavené.
28. Preto, ak súd prvej inštancie základné súdne konanie nezastavil napriek tomu, že k vyhláseniu konkurzu došlo pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým o veci rozhodol, nie je jeho rozhodnutie správne, pretože nemal splnené procesné podmienky na konanie.
29. Procesno-právnym účinkom vyhlásenia konkurzu podľa štvrtej časti zákona č. 7/2005 Z. z. je, že súd je povinný konanie uvedené v ust. § 167e ods. 1 citovaného zákona bez zbytočného odkladu zastaviť. Žalobca si žalobou uplatnil voči žalovanému pohľadávku, ktorá vznikla pred rozhodujúcim dňom (§ 166a ods. 1 písm. a/ zákona č. 7/2005 Z. z.) a ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze na majetok žalovaného. Zároveň oddĺžením súd dlžníka zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze. Vzhľadom na uvedené skutočnosti boli dané zákonné predpoklady na zastavenie predmetného konania ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie s poukazom na ust. § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z.
30. S poukazom na vyššie uvedené dôvody a právnu argumentáciu odvolací súd pri aplikácii ust. § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. s použitím § 161 ods. 2 CSP v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. a/ CSP a § 391 ods. 1 CSP rozhodol o zrušení rozsudku okresného súdu a zastavení konania.
31. Je nepochybné, že pokiaľ žalovaný podal na súd návrh na vyhlásenie konkurzu a súd následne vyhlásil konkurz na jeho majetok, táto procesná strana zavinila zastavenie tohto civilného sporového konania. V dôsledku toho by mal žalobca v zmysle § 256 ods. 1 CSP proti žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania. V danom prípade však podľa názoru odvolacieho súdu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v okolnostiach prípadu (§ 257 CSP), pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalobcovi. Je zrejmé, že prípade, ak by v súdenej veci nedošlo k zastaveniu konania z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného, rozhodujúcim hľadiskom pre rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania by bol úspech tej- ktorej strany v konaní vo veci samej na základe posúdenia dôvodnosti námietok žalobcu vznesených v jeho opravnom prostriedku proti napadnutému rozhodnutiu. V danom prípade je však nutné prihliadnuť na okolnosti relevantné pre vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného súdom v zmysle § 166 ZKR, 167 ZKR a § 167a ods. 1 ZKR, ako sú napr. dlžníkov životopis spolu s opisom jeho aktuálna životná situácia, platobná neschopnosť, vedenie exekučného konania alebo obdobného vykonávacieho konania na majetok dlžníka pred vyhlásením konkurzu, ktoré podľa názoru vo svojom súhrne viedli odvolací súd k rozhodnutiu o nepriznaní náhrady trov konania žalobcovi.
32. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)