Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Csp-112-2020.pdf
PDF · 80.99 KB
Case nature
Area
Subarea
8Csp/112/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, v konaní zast. Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanej: Q. W., nar. X.XX.XXXX, bytom Q., v konaní o zaplatenie 468,22 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 468,22 Eur, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 468,22 Eur od 23.12.2019 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca má nárok voči žalovanej na náhradu trov konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Dňa 10.12.2019 žalobca súdu doručil žalobu a žiadal, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť mu sumu 468,22 Eur spolu s úrokom z omeškania na tom skutkovom základe, že dňa 2.8.2018 bol zistený odber zemného plynu bez uzavretej zmluvy. Pri ukončení zmluvného vzťahu bol na meradle v mieste spotreby žalovanej zaznamenaný stav 5742 m3, a pri kontrole dňa 2.8.2018 na tom istom mieste spotreby stav 6806 m3.
2. Na prejednanie veci samej súd nenariadil pojednávanie, pretože podľa § 297 ods. 2 písm. b) C.s.p. (Civilný sporový poriadok), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ak ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s faktúrami, protokolom o skúške meradla, výstupom zo systému SAP, vyúčtovaním a ostatnými k spisu pripojenými listinami a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
4. Od 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Civilný sporový poriadok. Podľa čl. 6 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
Podľa čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany,
návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
Podľa § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP) strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia tohto zákona, zostávajú zachované.
5. Podľa §-u 588 Obč. zák. z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola zo strany žalobcu podaná dôvodne, keď žalobca v konaní svoje skutkové tvrdenia uvádzané v žalobe preukázal.
6. Podľa § 20 zák.č.656/2004 Z.z. ods. 1 Odberateľ elektriny v domácnosti a odberateľ plynu v domácnosti okrem práv na ochranu spotrebiteľa podľa osobitných predpisov15) majú právo pri dodávke elektriny alebo plynu a) uzatvoriť s dodávateľom elektriny alebo dodávateľom plynu zmluvu o dodávke elektriny alebo zmluvu o dodávke plynu (ďalej len „zmluva“). Podľa § 49 zák.č.656/2004 Z.z. (1) Oprávnený odberateľ plynu má právo a) vybrať si dodávateľa plynu, ktorý je držiteľom povolenia na dodávku plynu, pričom prechod k inému dodávateľovi je bezplatný; toto ustanovenie nemá vplyv na prípadné zmluvné záväzky voči predchádzajúcemu dodávateľovi alebo iným účastníkom trhu s plynom, b) požadovať pred uzatvorením zmluvy o dodávke plynu sprístupnenie informácií súvisiacich so základnými náležitosťami zmluvy; dodávateľ plynu je povinný tieto informácie oprávnenému odberateľovi plynu poskytnúť pred uzatvorením zmluvy, d) na dopravu plynu, ktorý spĺňa technické podmienky a obchodné podmienky na dopravu plynu podľa tohto zákona, f) na pripojenie odberného plynového zariadenia k prepravnej sieti alebo k distribučnej sieti, ak sú splnené technické a obchodné podmienky pripojenia k prepravnej sieti a k distribučnej sieti. (2) Oprávnený odberateľ plynu je povinný a) podieľať sa na úhrade oprávnených nákladov prevádzkovateľa prepravnej siete alebo prevádzkovateľa distribučnej siete, ktoré sú spojené s pripojením odberného plynového zariadenia k sieti. Podľa § 49 zák.č.656/2004 Z.z. (1) Neoprávneným odberom plynu je odber a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou, b) nemeraného plynu, c) bez určeného meradla alebo s meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nesprávne zaznamenáva odber plynu, d) bez určeného meradla alebo s meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, e) ak odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu; takýto odber sa za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu, f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete alebo prevádzkovateľom distribučnej siete, g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky, h) ak odberateľ nedodal odberový diagram.
(2) Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.
7. Strany sporu uzavreli Zmluvu o dodávke plynu, ktorá bola ukončená dňa 16.1.2018. Následne dňa 2.8.2018 bol zistený neoprávnený odber zemného plynu. Faktúrou č. 9000298955 na sumu 468,22 Eur so splatnosťou 21.8.2018 si žalobca túto sumu vyfaktúroval v zmysle § 59 zák. č. 656/2004 a § 1 ods. 9 vyhl. č. 155/2005 ako škodu za neoprávnený odber. Čo sa týka týchto nárokov žalobcu tieto žalovaná nerozporovala a nenamietala. Túto sumu súd priznal žalobcovi ako dôvodné, pretože žalovanej vznikla povinnosť uhradiť túto sumu, pretože nárok žalobcu vyplýval zákona (656/2004 Z.z.). Taktiež žalobcovi prináležali aj úroky z omeškania podľa §-u 517 ods.1, 2 Obč. Zák. v spojení s § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z.z., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Z vykonaného dokazovania nebolo sporné, že žalovaná odoberala plyn tak v takom množstve ako to preukázal žalobca, pretože meradlo bolo technicky vyhovujúce. Žalovaná nepredložila žiaden prostriedok procesnej obrany, súd považoval žalobu za plne dôvodnú a preto jej vyhovel.
8. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V danom prípade bol plne úspešný žalobca.
9. O výške náhrady trov konania rozhodne súd obsadený súdnym úradníkom samostatným uznesením v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach, resp. autorizovaným elektronickým podaním.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Podľa § 9 ods. 1 v spojení s § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a justícii a ktorým sa menia
a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov, lehota na podanie odvolania v čase odo dňa účinnosti tohto zákona t.j. od 19.1.2021 do 28.2.2021 neplynie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.