Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Cb/9/2020

Uznesenie

Okresný súd Prievidza v právnej veci žalobcu: T., a.s., so sídlom W.-P. časť H., F. XD, G.: XXXXXXXX, zast.: Advokátskou kanceláriou Máčai legal, s.r.o., so sídlom Bratislava-mestská časť Staré Mesto, Hlavné námestie č. 3, proti žalovanému v 1. rade: M., s.r.o., so sídlom v W., P. XX, G.: XXXXXXXX a v 2. rade: F. banka, a.s., so sídlom W.-X. P., T. nábrežie č. 4, G.: XXXXXXXX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Žalovaný v 1. rade je povinný v súvislosti so svojou faktúrou č. 33/20/946, zo dňa 16.11.2020, zdržať sa uplatnenia plnenia z bankovej záruky č. v znení neskorších dodatkov, vystavenej žalovaným v 2. rade v prospech žalovaného v 1. rade ako beneficienta, na základe Zmluvy o dielo č. , zo dňa 15.7.2020.

II. Žalovaný v 1. rade je povinný v súvislosti so svojou faktúrou č. 33/20/946, zo dňa 16.11.2020, zdržať sa uplatnenia plnenia z bankovej záruky č. 011/20190717/550088/14 v znení neskorších dodatkov, vystavenej žalovaným v 2. rade v prospech žalovaného v 1. rade ako beneficienta, na základe Zmluvy o dielo č. , zo dňa 15.7.2020.

III. Žalovaný v 2. rade je v súvislosti s faktúrou žalovaného v 1. rade č. 33/20/946, povinný zdržať sa poskytnutia akýchkoľvek plnení žalovanému v 1. rade na základe bankovej záruky č. v znení neskorších dodatkov, vystavenej žalovaným v 2. rade v prospech žalovaného v 1. rade, na základe Zmluvy o dielo č. , zo dňa 15.7.2020.

IV. Žalovaný v 2. rade je v súvislosti s faktúrou žalovaného v 1. rade č. 33/20/946, povinný zdržať sa poskytnutia akýchkoľvek plnení žalovanému v 1. rade na základe bankovej záruky č. 011/20190717/550088/14 v znení neskorších dodatkov, vystavenej žalovaným v 2. rade v prospech žalovaného v 1. rade, na základe Zmluvy o dielo č. , zo dňa 15.7.2020.

V. Súd ukladá žalobcovi, aby do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podal na príslušný súd žalobu o určenie, že bankové záruky č. v znení neskorších dodatkov a č. 011/20190717/550088/14 v znení neskorších dodatkov, obe zo dňa 15.7.2020, vystavené žalovaným v 2. rade v prospech žalovaného v 1. rade, na základe Zmluvy o dielo č. , trvajú. VI. Žalobca má voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Návrhom, podaným na tunajší súd dňa 30.12.2020, žalobca žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie v znení výrokov I. až IV. tohto rozhodnutia. Návrh zdôvodnil tým, že žalobca ako objednávateľ uzatvoril so žalovaným v 1. rade ako zhotoviteľom dňa 15.7.2020 Zmluvu o dielo č. (ďalej len „ZOD“), na základe ktorej zhotoviteľ vykonáva pre objednávateľa dielo bližšie špecifikované v článku II. ZOD. Žalovaný v 2. rade ako banka vystavila dňa 24.7.2020 neodvolateľnú Bankovú záruku č. v prospech žalovaného v 1. rade ako beneficienta v znení neskorších

dodatkov (ďalej len „BZ1“), v ktorej sa žalovaný v 2. rade zaviazal, že žalovanému v 1. rade ako beneficientovi do 10 pracovných dní od obdržania prvej písomnej výzvy beneficienta, v ktorej beneficient vyhlási, že žalobca ako klient nesplnil svoje záväzky vyplývajúce zo ZOD, zaplatí žalovaný v 2. rade na bankový účet uvedený vo výzve platbu vo výške uvedenej vo výzve, maximálne však do celkovej výšky 170.960 eur (ďalej len „záručná suma 1“) a to bez skúmania právnych vzťahov, na ktorých sa vec zakladá a pri vzdaní sa akýchkoľvek z nich vyplývajúcich námietok. Prílohou výzvy musí byť aj doklad, preukazujúci beneficientom uplatnený nárok. Žalovaný v 2. rade vystavil dňa 5.8.2020 takisto neodvolateľnú Bankovú záruku č. 011/20190717/550088/14 v prospech žalovaného v 1. rade ako beneficienta (ďalej len „BZ2“), v ktorej sa žalovaný v 2. rade zaviazal, že žalovanému v 1. rade ako beneficientovi do 10 pracovných dní od obdržania prvej písomnej výzvy beneficienta, v ktorej beneficient vyhlási, že žalobca ako klient nesplnil svoje záväzky vyplývajúce zo ZOD, zaplatí žalovaný v 2. rade na bankový účet uvedený vo výzve platbu vo výške uvedenej vo výzve, maximálne však do celkovej výšky 272.500 eur (ďalej len „záručná suma 2“) a to bez skúmania právnych vzťahov, na ktorých sa vec zakladá a pri vzdaní sa akýchkoľvek z nich vyplývajúcich námietok. Prílohou výzvy musí byť aj doklad preukazujúci beneficientom uplatnený nárok. Dňa 28.12.2020 žalovaný v 2. rade doručil žalobcovi ako svojmu klientovi list žalovaného v 1. rade, adresovaný žalovanému v 2. rade, ako banke, z rovnakého dňa, v ktorom žalovaný v 1. rade vyzýva žalovaného v 2. rade, aby do 10 pracovných dní od obdržania výzvy zaplatil na bankový účet žalovaného v 1. rade z vystavenej bankovej záruky 1 sumu vo výške 122.210 eur. V ten istý deň žalovaný v 2. rade doručil žalobcovi ako svojmu klientovi list žalovaného v 1. rade adresovaný žalovanému v 2. rade, ako banke, z rovnakého dňa, v ktorom žalovaný v 1. rade vyzýva žalovaného v 2. rade, aby do 10 pracovných dní od obdržania výzvy zaplatil na bankový účet žalovaného v 1. rade z vystavenej bankovej záruky 1 sumu vo výške 272.500 eur. Ako prílohu k výzvam na zaplatenie vyššie uvedených súm priložil žalovaný v 1. rade svoju faktúru č. 33/20/946, zo dňa 16.11.2020, na sumu 394.710 eur. Žalobca vyššie uvedenú faktúru vrátil žalovanému v 1. rade v súlade s článkom VI. ods. 6.4 ZOD, a to listom, zo dňa 20.11.2020. V zmysle ustanovenia vyššie uvedeného článku ZOD, začne lehota splatnosti faktúr plynúť až doručením opravenej faktúry žalobcovi ako objednávateľovi zo ZOD. Keďže do dnešného dňa žalovaný v 1. rade nedoručil žalobcovi opravenú faktúru v zmysle výhrad uvedených v liste žalobcu, zo dňa 20.11.2020 a v zmysle ustanovenia článku VI. ods. 6.4 ZOD, žalovaný v 1. rade nemá splatnú pohľadávku voči žalobcovi, ktorej úhradu si uplatňuje svojimi výzvami na plnenie z bankovej záruky 1 a bankovej záruky 2, zo dňa 28.12.2020. Dôvody vrátenia faktúry č. 33/20/946, zo dňa 16.11.2020. listom žalobcu, zo dňa 20.11.2020, boli a sú nasledovné: 1. V zmysle ustanovenia odseku 4.12 ZOD je zhotoviteľ oprávnený vystaviť konečnú faktúru v súlade s bodom 4.3 ZOD po zhotovení a prevzatí objednávateľom alebo investorom položky výkaz výmer ,,4.3.5 Rozšírenie a zatiahnutie potrubia O 1000 mm“, pričom túto je objednávateľ povinný uhradiť nasledovne: 75.000 eur v dohodnutej lehote splatnosti 18 dní odo dňa jej vystavenia a 319.710 eur v dohodnutej lehote splatnosti 31 dní odo dňa jej vystavenia. Faktúra č. 33/20/946, zo dňa 16.11.2020, má uvedenú splatnosť 14 dní a teda je vystavená v rozpore s odsekom 4.12 písmeno a/ a b/ ZOD. 2. Vo faktúre č. 33/20/946, zo dňa 16.11.2020, sa žalovaný v 1. rade odvoláva pri stanovení splatnosti faktúry 14 dní na ustanovenie odseku 11.6 písmeno b/ ZOD. Uvedená citácia ustanovenia odseku 11.6 písmeno b/ je nesprávna, keďže citovaný odsek pojednáva o tzv. vyúčtovaní prác na diele vykonaných zhotoviteľom do momentu odstúpenia od ZOD. Vyššie uvedená faktúra nespĺňa požiadavky ustanovenia odseku 11.6 ZOD, keďže nejde o vyúčtovaciu faktúru celého diela podľa ZOD, ale len o fakturáciu položky 4.3.5 ZOD. Ak by malo ísť o vyúčtovaciu faktúru celého diela, musela by jej predchádzať inventúra a vzájomne odsúhlasené vyúčtovanie všetkých dovtedy vykonaných prác na diele, čo faktúra č. 33/20/946 zjavne neobsahuje. Aj z tohto dôvodu je táto faktúra vystavená v rozpore so zmluvou. Zároveň vo vyúčtovacej faktúre podľa odseku 11.6 ZOD by muselo predchádzať platné odstúpenie od ZOD, pričom k platnému odstúpeniu od ZOD nikdy nedošlo. Žalovaný v 1. rade síce zaslal dňa 15.11.2020 žalobcovi list zo dňa 14.11.2020, ktorým údajne z dôvodu neprebratia diela zo strany žalobcu neplatne odstúpil od ZOD, avšak sám svoje odstúpenie poprel svojím následným konaním, a to vystavením tzv. konečnej faktúry č. 33/20/946, zo dňa 16.11.2020 a nie vyúčtovacej faktúry podľa odseku 11.6 ZOD. K špecifickým dôvodom, pre ktoré považujú odstúpenie od ZOD listom žalovaného v 1. rade, zo dňa 14.11.2020, za neplatné, odkazujú na list žalobcu, zo dňa 16.11.2020. Hlavným dôvodom neplatnosti odstúpenia, listom žalovaného zo dňa 14.11.2020, je nedodržanie podmienok pre odstúpenie od ZOD, najmä ustanovenia odseku 9.1 a 9.2 ZOD, kedy žalovaný v 1. rade ako zhotoviteľ nevyzval žalobcu zmluvne dohodnutým spôsobom na prevzatie diela a zároveň ignoroval požiadavky žalobcu ako objednávateľa na doplnenie dokumentácie k dielu, ktorý ho k tomuto doplneniu vyzval v zmluvne dohodnutej lehote. Túto dokumentáciu žalobcovi nedodal doposiaľ. V zmysle ustanovenia odseku 4.3 ZOD je povinnou prílohou každej faktúry preberací protokol, písomne potvrdený podpisom oprávnenej osoby objednávateľa alebo investora, vo veciach

podpisovania súpisov prác. Faktúra č. 33/20/946 neobsahuje žiaden preberací protokol, ktorý by bol písomne potvrdený podpisom oprávnenej osoby objednávateľa alebo investora vo veciach podpisovania súpisov prác a teda je vystavená v rozpore so ZOD. Preberací protokol k fakturovanej časti diela žalovaný v 1. rade žalobcovi nepredložil v súlade so ZOD a teda ani nikdy nedošlo k prevzatiu fakturovanej časti diela faktúrou č. 33/20/946. Žalobca od žalovaného v 1. rade opakovane požadoval k fakturácii položky 4.3.5 ZOD - ,,Rozšírenie a zatiahnutie potrubia O 1000 mm“ najmä doručenie potvrdenej Realizačnej projektovej dokumentácie so zakreslením zmien a odchýlok od dokumentácie overenej v stavebnom konaní 7-krát v tlačenej forme a 1-krát v digitálnej forme. Uvedená požiadavka žalobcu ako objednávateľa vychádza zo skutočností, že položka odseku 4.3.5 ZOD je v zmysle odseku 4.3 ZOD určovaná ako súčin jednotkovej ceny za predmetnú činnosť podľa výkazu výmer a množstva vykonaných prác. Množstvo vykonaných prác na položke odseku 4.3.5 ZOD je možné overiť a vyfakturovať len na základe požadovanej Realizačnej projektovej dokumentácie so zakreslením zmien a odchýlok od dokumentácie overenej v stavebnom konaní. Len na základe overiteľných skutočností je teda možné vystaviť riadny daňový doklad, ktorý by bol nespochybniteľným dokladom pre preukázanie zdaniteľného plnenia aj vo vzťahu k príslušnej daňovej legislatívne. Preto, ako žalobca žalovaného v 1. rade už viackrát informoval, k prevzatiu práce podľa položky odseku 4.3.5 ZOD, je zo strany zhotoviteľa potrebné doložiť predmetný realizačný projekt spôsobom a v počte podľa odseku 9.3 ZOD. Bez toho nebude možné časť diela podľa položky 4.3.5 ZOD zo strany objednávateľa prevziať, keďže nebude možné vykonať kontrolu kvality a rozsahu vykonanej časti diela podľa ZOD. Žalovaný v 1. rade napriek opakovaným výzvam túto svoju zmluvnú povinnosť podľa ZOD odmieta splniť z nepochopiteľných dôvodov. V tejto súvislosti je nevyhnutné tiež poukázať aj na to, že len oprávnenou osobou (projektantom) potvrdenou realizačnou projektovou dokumentáciou je možné preukázať, že dielo je zhotovené podľa príslušnej technickej dokumentácie riadne a že nevykazuje také odchýlky (napríklad nedostatočná hĺbka uloženého potrubia pod hladinou vodného toku, či jeho vyosenie), ktoré by znemožňovali následnú riadnu prevádzku vysokotlakového plynovodu medzinárodného významu zo strany objednávateľa žalobcu - spoločnosti eustream, a.s., ktorá uvedené rovnako, z pochopiteľných dôvodov požaduje od žalobcu. Z dôvodu dlhodobého vyhýbania sa splnenia si tejto zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného v 1. rade má preto žalobca dôvodnú obavu z toho, že dielo nie je zhotovené v požadovanej kvalite a že javí vady, ktoré by bránili následnej prevádzke zo strany objednávateľa žalobcu - spoločnosti eustream, a.s., a preto aj pri preberaní diela musí byť vo vzťahu k žalovanému v 1. rade ako zhotoviteľovi obozretný. Z uvedeného konania žalovaného v 1. rade, ako aj z toho, že napriek trvania bankových záruk až do 28.2.2021, žalovaný v 1. rade uplatnil plnenie z bankových záruk práve v období pracovného voľna a sviatkov, je dôvodné usudzovať, že motiváciou takéhoto konania žalovaného v 1. rade môže byť neoprávnený majetkový prospech vytvorením situácie, kedy sa žalovaný v 1. rade snaží vyhnúť plneniu si svojich zmluvných povinností podľa ZOD a súčasne sa žalovaný v 1. rade snaží takýmto konaním dostať predčasne k finančným prostriedkom od žalobcu ako objednávateľa pred riadnym zhotovením diela podľa ZOD, pričom zabraňuje žalobcovi ako objednávateľovi jeho riadnu kontrolu pred prevzatím tým, že odmieta poskytnúť žalobcovi relevantnú projektovú dokumentáciu, tak ako žalovaného v 1. rade k tomu zaväzuje odsek 9.3 ZOD. Uvedený odôvodnený záver o účelovom konaní zo strany žalovaného v 1. rade možno vyvodiť aj zo skutočností, že medzi žalobcom a žalovaným aktuálne prebiehajú rokovania o mimosúdnom vysporiadaní sporných nárokov, pričom žalobca žalovanému v 1. rade po vzájomnom rokovaní, dňa 11.12.2020, zaslal návrh dohody o úprave niektorých práv a povinností zo ZOD, ku ktorej zaslal žalovaný v 1. rade svoje pripomienky 22.12.2020 a ku ktorým sa žalobca ešte nestihol ani vyjadriť. Súčasne uvádzajú, že žalobca žalovaného v 1. rade viackrát písomne upozornil na porušovanie povinností podľa ZOD (napríklad otázka nakladania s odpadom zo stavby, nedodržiavanie predpisov BOZP) a na omeškanie s odovzdaním diela podľa ZOD, na základe čoho žalobcovi vznikol nárok na vysoké zmluvné pokuty podľa ZOD. Taktiež omeškaním žalovaného v 1. rade s odovzdaním diela podľa ZOD, vznikajú žalobcovi škody, keďže nemôže takéto nedokončené dielo fakturovať investorovi stavby - spoločnosti eustream, a.s.. Žalovanému v 1. rade hrozia v zmysle ZOD takisto sankcie v podobe nároku na náhradu škody a zmluvných pokút tiež z dôvodu, že žalovaný v 1. rade počas zhotovovania diela podľa zistení žalobcu nedodržiava predpisy vo vzťahu k ochrane životného prostredia, keď nespotrebovaný materiál, používaný pri zhotovovaní diela, tzv. bentonit na báze polymérov, ktorý podľa odseku 4.3.4 ZOD na zhotovenie diela použil a fakturoval, jednoducho rozlial nielen na pozemkoch, ku ktorým má žalobca právny vzťah (povolenie na užívanie počas výstavby), t.j. v tzv. pracovnom pruhu, ale aj na pozemkoch mimo pracovného pruhu (ktorých používanie nie je počas výstavby povolené). Žalovaný v 1. rade tento bentonit z týchto pozemkov neodstránil, a to aj napriek skutočnosti, že za túto položku zo ZOD už dostal od žalobcu zaplatené. Splnením tejto svojej zmluvnej povinnosti sa napriek viacerým výzvam žalobcu bráni a

z nepochopiteľných dôvodov ich odmieta. Žalobca tak zjavne nebude mať inú možnosť, než tento bentonit v podobe eventuálnej potenciálnej environmentálnej záťaže odstrániť na náklady žalovaného v 1. rade, čím vzniknú žalobcovi ďalšie dodatočné škody. Krok žalovaného v 1. rade možno preto za určitých okolností vnímať tiež ako spôsob, ako zabrániť prípadnému jednostrannému zápočtu zo strany žalobcu vzájomných nárokov zo ZOD, kedy sa žalovaný v 1. rade snaží všetky svoje údajné nároky dostať zaplatené predtým, ako začne s vymáhaním pohľadávok žalobca. Zároveň týmto neoprávneným plnením z bankových záruk má žalobca odôvodnenú obavu, že sa stanú pohľadávky žalobcu voči žalovanému v 1. rade titulom zmluvných pokút a spôsobených škôd nevymáhateľné. Na základe vyššie uvedeného má teda žalobca za to, že žalovaný v 1. rade nie je oprávnený požiadať žalovaného v 2. rade o plnenie z bankových záruk, keďže žalobca o uplatnených nárokoch ani neúčtuje vo svojom účtovníctve a súčasne v prípade neoprávneného uplatnenia práva na plnenie z bankových záruk hrozí žalobcovi vznik rozsiahlej škody a súčasne sledovaný účel nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. S ohľadom na uvedené sú tu podľa názoru žalobcu skutočnosti odôvodňujúce dočasnú úpravu pomerov sporových strán. Napriek skutočnosti, že žalovaný v 1. rade s ohľadom na závery uvedené vyššie, objektívne nie je oprávnený uplatniť nárok voči spoločnosti T. a.s. z bankových záruk, žalovaný v 1. rade v rozpore s objektívnym stavom uplatnil u žalovaného v 2. rade nárok na zaplatenie sumy v celkovej výške 394.710 eur, argumentujúc existenciou pohľadávky z faktúry č. 33/20/946, ktorú spoločnosť DÚHA, a.s. neuznáva v celom rozsahu. T. a.s. neeviduje voči žalovanému v 1. rade akékoľvek splatné a neuhradené záväzky a teda ani neporušila ZOD, tak ako vo svojich výzvach na plnenie adresovaných žalovaným v 1. a 2. rade, zo dňa 28.12.2020, nepravdivo tvrdí žalovaný v 1. rade. Naopak, žalobca eviduje voči žalovanému v 1. rade nesplnené zmluvné povinnosti zo ZOD (nedodaná dokumentácia, nevypratané stavenisko, nezlikvidovaný odpad a podobne), pričom vyplatením bankovej záruky žalovanému v 1. rade sa žalobcovi právne postavenie z pohľadu vymáhateľnosti plnenia zmluvných povinností žalovaného v 1. rade, zo ZOD, významne oslabí. Keďže žalovaný v 2. rade ako banka, nie je oprávnený skúmať naplnenie podmienok, na základe ktorých sa žalovaný v 1. rade domáha plnenia z bankových záruk, v prípade doručenia úplnej požiadavky žalovaného v 1. rade bude povinná z bankovej záruky v prospech žalovaného v 1. rade plniť, a to napriek tomu, že samotná žiadosť žalovaného v 1. rade bude neoprávnená. Poskytnutie plnenia z bankových záruk žalovaným v 2. rade spôsobí žalobcovi rozsiahle majetkové škody: 1. žalobca bude povinný celú sumu neoprávnene obdržanú žalovaným v 1. rade žalovanému v 2. rade uhradiť aj napriek skutočnosti, že ide o plnenie bez právneho dôvodu; 2. vyplatenie niektorej z bankových záruk sa objaví v účtovníctve žalobcu, čím dôjde u žalobcu k zníženiu hospodárskeho výsledku a k súvisiacemu zníženiu kredibility voči finančným , čo sa priamo prejaví v zhoršených úverových podmienok - zhoršenie žalobcovho kreditného ratingu; 3. zhoršenie úverových podmienok ovplyvní možnosť žalobcu získať ďalšie financovanie, resp. výhodné podmienky financovania a teda dôjde k priamemu ovplyvneniu možnosti žalobcu zúčastniť sa ďalších verejných obstarávaní, ktorá skutočnosť povedie k zníženiu potenciálne dosiahnuteľného zisku; 4. žalovaný v 1. rade na druhej strane si môže uplatniť svoj nárok v konaní pred príslušným súdom a preukázať dôvodnosť svojho nároku a teda škoda na strane žalovaného v 1. rade nehrozí. Tvrdia, že vyššie uvedené skutočnosti odôvodňujú potrebu bezodkladnej dočasnej úpravy pomerov žalobcu, žalovaného v 1. rade, i žalovaného v 2. rade.

2. Tvrdenia žalobcu a takisto dôvodnosť ním uplatneného nároku žalobca preukazoval Zmluvou o dielo č. , Bankovou zárukou č. spolu s dodatkami č. 1, 2 a 3, Bankovou zárukou č. 011/20190717/550088/14 spolu s dodatkami č. 1, 2 a 3, listom žalovaného v 1. rade zo dňa 28.12.2020 - výzva na plnenie z BZ 1, listom žalovaného v 1. rade zo dňa 28.12.2020 - výzva na plnenie z BZ2, faktúrou č. 33/20/946 zo dňa 16.11.2020, listom žalovaného zo dňa 14.11.2020, listom žalobcu žalovanému v 1. rade zo dňa 16.11.2020 - odpoveď k odstúpeniu od ZOD, listom žalobcu žalovanému v 1. rade zo dňa 20.11.2020 - vrátenie faktúry č. 33/20/946, emailom zo dňa 20.11.2020 s názvom ,,Konečná faktúra č. 33/20/495 - opätovná výzva č. 3“, fotodokumentáciou k rozliatemu bentonitu v pracovnom pruhu aj mimo pracovného pruhu, listom žalobcu žalovanému v 1. rade zo dňa 23.12.2020 a listom žalobcu žalovanému v 1. rade zo dňa 28.12.2020. Na podporu dôvodnosti ním podaného nároku predložil žalobca do spisu takisto tri rozhodnutia súdov - Uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. -90 zo dňa 3.5.2018, Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. zo dňa 9.1.2014 a Uznesenie Okresného súdu Nitra sp.zn. zo dňa 12.9.2016.

3. Z vyššie uvedených písomností vyplývajú viaceré tvrdenia žalobcu, uvedené v žalobnom návrhu. Z týchto písomností je zrejmé, že žalovaný v 1. rade ako zhotoviteľ vykonáva pre žalobcu dielo, pričom medzi zmluvnými stranami je sporné, či si obe zmluvné strany a v akom rozsahu plnia, resp. už splnili

svoje zmluvné povinnosti zo ZOD a či žalovaný v 1. rade má voči žalovanému v 2. rade nárok na zaplatenie v návrhu uvedených súm, ktoré si uplatnil od žalovaného v 2. rade z bankových záruk.

4. Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa a , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.

8. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Podľa veta prvá , o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa .

11. Podľa veta prvá , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa , súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

13. Podľa , neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

14. Podľa , neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

15. Podľa , súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

16. Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

17. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je predovšetkým potrebné osvedčiť naliehavosť situácie a z toho vyplývajúcu potrebu dočasnej úpravy práv a povinností. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný vtedy, ak je potreba dočasnej úpravy vzťahov strán sporu naliehavá a ak sa ohrozenie vzťahov strán sporu dostatočne osvedčilo.

18. Súd môže teda nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo, ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Na rozdiel od predchádzajúcej úpravy predbežných opatrení, koncepcia inštitútu neodkladných opatrení nie je nevyhnutne viazaná na konanie vo veci samej, ani na dočasný a provizórny charakter poskytnutej súdnej ochrany. V rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na návrh a za splnenia

zákonných predpokladov, a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu, a bez vyjadrenia protistrany. Z procesného hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu. Zákon výslovne vyžaduje, aby žalobca uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Požiadavka odôvodnenosti bezprostredne súvisí s vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má povahu osvedčovania. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je preto potrebné osvedčiť naliehavosť situácie a z toho vyplývajúcu potrebu dočasnej úpravy práv a povinností. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný vtedy, ak je potreba dočasnej úpravy vzťahov strán sporu naliehavá a ak sa ohrozenie vzťahov strán sporu dostatočne osvedčilo. Nariadenie neodkladného opatrenia je výnimočným procesným rozhodnutím, ku ktorému súd musí pristupovať nanajvýš uvážlivo tak, aby neprekročil hranice ústavnosti postupu súdu. Pri nariadení neodkladného opatrenia musí byť teda reálnosť obavy z ohrozenia jednoznačne preukázaná alebo aspoň osvedčená. Len z rozporovania oprávnenosti záväzku, nemožno odôvodňovať potrebu nariadenia neodkladného opatrenia.

19. Súd posudzoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo zákonných hľadísk osvedčenia dôvodnosti návrhu, opísania rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia, osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a tiež potreby dočasnej úpravy vzťahov medzi stranami sporu a uznal tento návrh za dôvodný.

20. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd teda vychádzal zo základného princípu, že nevyhovením návrhu by mohla nastať situácia, ktorú by bolo možné zvrátiť len s veľkými ťažkosťami. Súd mal zo skutkových a právnych okolností uvádzaných v návrhu preukázanú potrebu dočasnej úpravy pomerov vzhľadom na existenciu bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá by mohla viesť vo vzťahu k žalobcovi k ťažko zvrátiteľným následkom. V prípade rozhodovania o neodkladnom opatrení je rozsah dokazovania zúžený v dôsledku lehoty na rozhodnutie o žalobe, toho, že doposiaľ neexistujú žiadne výsledky procesného dokazovania, resp. že nebola doposiaľ podaná vo veci samej žiadna žaloba. Takéto zúžené dokazovanie sa označuje výrazom osvedčovanie, čo znamená, že súd zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o žalobe. Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. 21. Podľa názoru súdu, žalobca osvedčil nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia v rozsahu uvedenom vo výroku tohto uznesenia, a preto súd návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa a a vyhovel a nariadil neodkladné opatrenie tak, ako je špecifikované vo výrokovej časti tohto uznesenia. Vydanie neodkladného opatrenia smerujúceho k tomu, aby strana nenakladala s určitými vecami alebo právami a aby sa niečoho zdržala, nemožno odôvodniť iba domnienkou, že bol porušený zákon. Osvedčené musia byť aspoň základné skutočnosti, potrebné pre odôvodnenie opodstatnenosti návrhu, ktorému má byť predbežná ochrana poskytnutá a tiež skutočnosti, že potreba dočasnej úpravy vzťahov je naliehavá. Na základe predložených listinných dôkazov a z nich zisteného skutkového stavu dospel súd k záveru, že predloženými listinnými dôkazmi bolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade vznikol platný zmluvný vzťah a to Zmluvou o dielo zo dňa 15.7.2020. Žalovaný v 1. rade ako zhotoviteľ sa zaviazal vykonať pre žalobcu dielo, a to zhotovenie vrtu pod rieku Laborec, technológiou horizontálne riadeného vŕtania HDD a následného vtiahnutia oceľového produktovodu O 1016x13,5 mm dĺžky cca 345 m. Predmetom zmluvy je aj dodatočná izolácia rúr sklolaminátom - trojvrstvové sklo - vláknité špeciálne prekladané textilné plátno napustené epoxidovou živicou a ďalšie položky uvedené v článku IV bod 4.3 ZOD. Plnenie povinností žalobcu bolo zabezpečené na základe zmlúv o vystavení záruky a to dvomi bankovými zárukami, uvedenými vyššie, ktoré prevzal žalovaný v 2. rade. Žalobca ako objednávateľ nezaplatil faktúru vystavenú žalovaným v 1. rade za vykonané dielo, tvrdiac, že žalovaný v 1. rade si nesplnil všetky svoje zmluvné povinnosti. Z dôvodu neuhradenia žalovaným v 1. rade vystavenej faktúry žalobcom, sa žalovaný v 1. rade obrátil na žalovaného v 2. rade za účelom uhradenia sumy fakturovanej žalobcovi z bankových záruk. Pretože doposiaľ nebolo začaté konanie o určenie, či zmluva o dielo a aj samotné bankové záruky trvajú, je možné, že by žalovaný v 2. rade zaplatil žalovanému v 1. rade z ich zmluvného vzťahu fakturovanú sumu žalovaným v 1. rade žalobcovi titulom plnenia z bankových záruk. V prípade, že by si žalovaný v 1. rade uplatnil od žalovaného v 2. rade plnenie z bankových záruk, mohlo by dôjsť k poškodeniu práv žalobcu. K tomuto záveru dospel súd na základe toho, že právne vzťahy zo zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade a taktiež z bankových záruk nie sú vyporiadané a ich postavenie zo zmluvných vzťahov je neisté. Právne pomery opísané v žalobe ako aj predložené listinné dôkazy

vyvolávajú obavu z porušenia práv žalobcu v takom rozsahu, že ich nebude možné následne reparovať ďalšími právnymi krokmi. Z vyššie uvedených dôvodov neodkladným opatrením súd dočasne upravil pomery medzi žalobcom a žalovanými tak, že uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zdržať sa uplatnenia plnenia z bankových záruk. Keďže z bankovej záruky vyplývajú aj povinnosti žalovaného v 2. rade voči žalovanému v 1. rade, súd uložil žalovanému v 2. rade povinnosť zdržať sa plnenia z bankových záruk žalovanému v 1. rade.

22. V zmysle ustanovenia , súd súčasne uložil žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej z dôvodu, aby nedošlo k zneužitiu inštitútu neodkladného opatrenia a aby došlo k vyporiadaniu právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade do budúcna, nielen zo ZOD, ale aj z bankových záruk.

23. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa . Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný a preto súd rozhodol tak, že má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozhodnutia ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v a .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona.