Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_10Cb-4-2020.pdf
PDF · 95.94 KB
Case nature
Subarea
10Cb/4/2020
Uznesenie
Okresný súd Malacky v právnej veci žalobcu: Global Exchange Payments, SE, Stará Vajnorská č. 11, 831 04 Bratislava, IČO: 47 526 661, zastúpený Advokátska kancelária Mgr. Karol Haťapka, s.r.o., Vretenová 4 841 04 Bratislava - Karlova Ves, IČO: 46 606 122, proti žalovaným: 1/ K., zastúpený Y., 2/ Y., zastúpený Y. v konaní o neplatnosť zmluvy, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava V. dňa 25.09.2018, ktorá bola v časti postúpená Okresnému súdu Malacky na námietku miestnej nepríslušnosti vznesenú žalovanými, sa žalobca voči žalovaným vo veci samej domáha:
- vyslovenia neplatnosti Rámcovej zmluvy o vývoji a poskytovaní programátorských činností uzatvorenej dňa 29.01.2016 medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným 1/ ako poskytovateľom, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného 1/ vykonávať pre žalobcu programátorské činnosti vo vzťahu k softvérovej aplikácii tvoriacej časti systému elektronickej evidencie stravných kreditov, činnosti projektového manažmentu pri vývoji a prevádzkovaní tohto systému a súvisiace činnosti v prípade osobitnej požiadavky žalobcu za odmenu vo výške 54.165 €;
- vyslovenie neplatnosti Rámcovej zmluvy o vývoji a poskytovaní programátorských činností uzatvorenej dňa 29.01.2016 medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným 2/ ako poskytovateľom, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného 2/ vykonávať pre žalobcu programátorské činnosti vo vzťahu k softvérovej aplikácii tvoriacej časti systému elektronickej evidencie stravných kreditov, činnosti projektového manažmentu pri vývoji a prevádzkovaní tohto systému a súvisiace činnosti v prípade osobitnej požiadavky žalobcu za odmenu vo výške 54.165 €;
- vyslovenia neplatnosti listiny „Uznanie dlhu“ datovanej a podpísanej 12.02.2016 žalobcom ako dlžníkom, v ktorom uznal svoj dlh čo do dôvodu (zmenky č. XXXXXX, č. XXXXXX. č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX. vystavené 12.06.2016) a výšky (v sume 54.165 €) voči žalovanému 1/ ako veriteľovi 1/ a čo do dôvodu (zmenky č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX vystavené 12.06.2016) a výšky (v sume 54.165 €) voči žalovanému 2/ ako veriteľovi 2/. Dôvodom neplatnosti právnych úkonov, tvrdeným žalobcom je, že žalovaný 1/ bol predsedom predstavenstva a žalovaný 2/ členom dozornej rady spoločnosti, súčasne ako boli poskytovateľmi z rámcovej zmluvy a na uzatvorenie zmluvy potrebovali podľa Stanov súhlas dozornej rady spoločnosti.
2. Podaním doručeným súdu 09.11.2020 žalobca zmenil žalobcu tak, že doplnil žalobu o „alternatívny petit“ a žiada, aby súd alternatívne uložil žalovanému 1/ a žalovanému 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 108.330 €. Súd posúdil obsah podania doručeného dňa 09.11.2020 ako ďalší samostatný nárok na plnenie uplatnený voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/, ktorý nepredstavuje alternatívu vo vzťahu k pôvodne uplatneným nárokom na určenie (ako sú uvedené v bod 1 odôvodnenia) a zmenu žaloby (rozšírenie žaloby o nárok na plnenie titulom škody vo výške 108.330 €) uznesením č.k. 10Cb/4/2020-272 zo dňa 13.11.2020 pripustil.
3. V podaní zároveň doručil aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (prvý), ktorým žiadal, aby súd uložil žalovanému 1/ povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania s pohľadávkami vyplývajúcimi Rámcovej zmluvy o vývoji a poskytovaní programátorských činností uzatvorenej dňa 29.01.2016 a zároveň uložil žalovanému 2/ povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania s pohľadávkami vyplývajúcimi z Rámcovej zmluvy o vývoji a poskytovaní programátorských činností uzatvorenej dňa 29.01.2016, vrátane prislúchajúcich listín označených ako Uznanie dlhu a zmeniek č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX . vystavených žalobcom až do právoplatného rozhodnutia o veci samej. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, v ktorej sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému 2/ zdržať sa nakladania s pohľadávkami vyplývajúcimi zo zmeniek č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX,č. XXXXXX s poukazom na ustanovenie § 22 písm. a) CSP v spojení s ustanovením § 40, 43 ods. 1 CSP postúpil Okresnému súdu Bratislava V ako kauzálne príslušnému na rozhodnutie. O ostávajúcej časti návrhu rozhodol tak, že návrh Uznesením č.k. 10Cb/4/2020-274 zo dňa 16.11.2020 zamietol.
4. Dňa 05.01.2021 žalobca doručil súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (druhý v poradí), ktorým sa voči obom žalovaným opätovne domáha uloženia rovnakých obmedzení ako prvým návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, a to povinnosti žalovaného 1/ zdržať sa akéhokoľvek nakladania s pohľadávkami vyplývajúcimi z Rámcovej zmluvy o vývoji a poskytovaní programátorských činností uzatvorenej 29.01.2016 medzi žalobcom a žalovaným 1/ a uloženia povinnosti žalovanému 2/ zdržať sa akéhokoľvek nakladania s pohľadávkami z Rámcovej zmluvy o vývoji a poskytovaní programátorských činností uzatvorenej dňa 29.01.2016 medzi žalobcom a žalovaným 2/, vrátane prislúchajúcich listín označených ako Uznanie dlhu a zmeniek č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX . vystavených žalobcom, do právoplatného rozhodnutia o veci samej.
5. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (druhý v poradí) žalobca odôvodňuje tým, že žalovaní majú snahu uzatvoriť „umelú dohodu“ s R., ktorý bol do roku 2016 konateľom viacerých spoločností, v ktorých bol konečným užívateľom M., rovnako ako v tejto veci. R. zneužil svoje postavenie a viacero spoločností nechal zlikvidovať zlúčením so spoločnosťou MA ADVISORS s.r.o. IČO: 47 467 304, cieleným konaním zanikla aj táto spoločnosť bez právneho nástupcu likvidáciou z úradnej povinnosti pre neexistenciu sídla a konateľa dňa 19.10.2017. Podľa názoru žalobcu išlo o trestnú činnosť, hoci OČTK boli iného názoru, žalobca uvádza, že zrejme z dôvodu, že R. ako bývalý policajt mal nadštandardné vzťahy so svojím švagrom a inými vo vysokej pozícii PZ SR, podľa všetkého v NAKA. Zároveň R. zneužil postavenie konateľa a voči konečnému užívateľovi výhod M. podal návrh na konkurzné konanie pre neexistujúcu pohľadávku spoločnosti BERAGO, s.r.o., IČO: 46 474 587, ktoré nebolo doposiaľ skončené. Po jeho odvolaní nový konateľ vydal vyhlásenie, že voči M. spoločnosť nemá žiadnu pohľadávku. Medzi zlúčenými spoločnosťami bola aj spoločnosť jobjob s.r.o., IČO: 43 867 472, kde spreneveril sumu 300.000 € a zároveň znemožnil plnenie poskytnutého úveru, čím spoločnosť prišla aj o ďalšiu nehnuteľnosť, byt v hodnote 330.000 € na N. Menovaný pri zlúčení vydal „fiktívne“ čestné vyhlásenie, že koná v mene majoritného akcionára, čo si ani notár neoveril, ktorý je okrem iného známy práve nekalým zlučovaním firiem. Žalobca tvrdí, že R. podľa zistených skutočností ponúkol pomoc žalovaným po tom, čo sa dozvedeli o „úmysle súdom schváleného petitu“, aby mu svoje pohľadávky postúpili, resp. jemu blízkej osobe tak, aby pohľadávku nebolo možné pri prípadnej výhre vzájomne započítať. Podľa žalobcu k takej dohode nedošlo preto, že žalovaní si zatiaľ nie sú istí „dobromyseľným nekonaním“ R. a hľadajú spôsob, aby mali k pohľadávke, prípadne výťažku z nej, prístup a bola v ich dispozičnej sfére. Podľa žalobcu existuje dokonca podozrenie, že by taká zmluva mohla byť antidatovaná. Žalobca dôvodí, že zatiaľ neprišlo k oznámeniu o postúpení pohľadávky, ak k tom dôjde, už nebude možné neodkladné opatrenie vydať a prejednávaná vec stratí pre žalobcu svoj význam a záujem ďalej viesť tento spor, ktorý je protihodnotou za vykonané úkony žalovaných ako orgány spoločnosti žalobcu.
6. Podľa § 324 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
11. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/20160701>, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
13. Podľa § 328 ods. 2 CSP veta prvá o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
14. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
15. Súd po posúdení v poradí už druhého návrhu na nariadenie neodkladného oparenia dospel k záveru, že takémuto návrhu nie je možné vyhovieť a to v zásade z rovnakých dôvodov, ako vyplývajú z Uznesenia č.k. 10Cb4/2012-274 zo dňa 16.11.2020.
16. Neodkladné opatrenie je charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, ktorého cieľom je rýchlo a pružne vyriešiť situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu, pričom záujem na účinnej a rýchlej dočasnej ochrane práv je vyjadrený aj v menej striktných požiadavkách na formu neodkladného opatrenia. Plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia (§ 329 ods. 2 CSP).
17. Súd nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP, teda ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo v prípade, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Z pozitívno-právnej úpravy civilného sporového poriadku vyplývajú základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorými sú: 1) naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia, 2) osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, 3) odôvodnenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená, 4) osvedčenie nároku, ktorého sa žalobca mieni domáhať návrhom vo veci samej, 5) určitosť, zrozumiteľnosť a vykonateľnosť navrhovaného neodkladného opatrenia.
18. Ide o taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchly zásah súdu, pričom zásah do práv dotknutej strany musí byť primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práva a právom chránených záujmov. Potrebu a splnenie zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia však súd musí skúmať z hľadiska účelu súdneho konania vo všeobecnosti a ochrany práv a právom chránených záujmov všetkých subjektov konania. Nariadenie neodkladného opatrenia je teda prípustné a opodstatnené vtedy, ak: a) sa tvrdí a osvedčí existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) tento právny vzťah si vyžaduje bezodkladnú úpravu, alebo ak je daná obava z ohrozenia exekúcie, c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti),
d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).
19. Neodkladné opatrenie môže teda súd nariadiť iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP). V každom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ musí uviesť, pričom súd je povinný aj ex offo skúmať predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia z pohľadu, či v danej veci nie je možné účel dosiahnuť iným postupom, napr. zabezpečovacím opatrením. Elementárnym (základným) zákonným ustanovením vytyčujúcim hranice súdu v otázke rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je teda § 324 ods. 3 CSP. Žalobca sa voči žalovaným vo veci samej domáha určenia neplatnosti právnych úkonov (Rámcových zmlúv o vývoji a poskytovaní programátorských činností uzatvorených 29.01.2016 so žalovaným 1/ a žalovaným 2/ a Uznania dlhu zo dňa 12.02.2016) a zaplatenia peňažnej pohľadávky a žiada obmedziť žalovaných v nakladaní s pohľadávkami z týchto Rámcových zmlúv. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca podáva z dôvodu, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán až do právoplatného rozhodnutia vo veci tak, aby žalovaní nenakladali s pohľadávkami z právnych úkonov, o ktorých platnosť sa strany sporia. Sledovaný účel teda v zásade nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, avšak i napriek tomu súd posúdení návrhu dospel k záveru, že žalobca neosvedčil splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia.
20. Žalobca ani v druhom podanom návrhu ničím neosvedčil žiadnu z ním tvrdených skutočností vo viazanosti na prejednávanú vec sp. zn. 10Cb/4/2020, z ktorej by mala vyplynúť nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov sporových strán. Z obsahu návrhu vyplýva opis udalosti, ktoré sa mali uskutočniť v priebehu rokov 2016, 2017 a popísané skutočnosti sa týkajú iných podnikateľských subjektov, tieto subjekty nie sú sporovými stranami v prejednávanej veci a neexistuje vo vzťahu k prejednávanej veci žiadna súvislosť (MA ADVISORS s.r.o., BERAGO s.r.o.). Pokiaľ sa žalobca dovoláva personálneho prepojenia s prejednávanou vecou u osôb M. z návrhu nevyplýva akákoľvek súvislosť konania označených fyzických osôb v právnych vzťahoch tretích subjektov v r. 2016, 2017 s prejednávanou vecou a právnym vzťahom žalobcu a žalovaných, ktorý je predmetom konania vo veci samej. Špekulácie žalobcu týkajúce sa motivácie týchto osôb v iných právnych vzťahoch, ako aj týkajúce sa výsledku trestného konania vedeného v inej nesúvisiacej veci, nijako neosvedčujú nevyhnutnosť neodkladného opatrenia vo veci sp. zn. 10Cb/4/2020.
21. Úprava postupu pri rozhodovaní súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje, aby navrhovateľ súdu minimálne osvedčil základné skutočnosti vždy vo viazanosti na konkrétnu prejednávanú vec. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako hodnoverná.
22. Jediným dôvodom požadovaného obmedzenia, ktoré sa viaže na prejednávanú vec, sú subjektívne a ničím neosvedčené tvrdenia žalobcu, podľa ktorých mal Jaroslav Masaryk údajne ponúknuť pomoc žalovaným, ktorá mala spočívať v ponuke na postúpenie ich pohľadávok (ktorých zaplatenie ale nie je predmetom konania v súdenej veci) a malo sa tak stať s pohnútkou, aby pohľadávky nebolo možné pri prípadnej výhre (zrejme žalobcu v tomto konaní) vzájomne započítať. Žalobca napokon tvrdí, že k dohode medzi žalovanými a Jaroslavom Masarykom neprišlo z dôvodu zrejme nedôvery žalovaných v dobromyseľné konanie R. a napokon tvrdí, že v prípade, že by napokon prišlo k uzatvoreniu zmluvy, existuje „veľké“ podozrenie, že by taká zmluva mohla byť antidatovaná.
23. Nakoľko ide už v poradí druhý návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd považuje za potrebné priamo a bez okolkov na adresu žalobcu konštatovať, že takto prezentované špekulatívne úvahy strany sporu nemajú miesto v kontradiktórnom súdnom konaní, a to ani pri rešpektovaní nižších nárokov na postup súdu pri hodnotení najvýznamnejších skutočností pre rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Aj keď súd pri zisťovaní najvýznamnejších skutočností pre rozhodnutie nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní vo veci samej a postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako hodnoverná, za osvedčenú skutočnosť nie je možné považovať subjektívne hodnotiace úsudky žalobcu („išlo o trestnú činnosť,
hoci OČTK boli iného názoru, zrejme z dôvodu, že R. ako bývalý policajt mal nadštandardné vzťahy v Národnej kriminálnej agentúre“); špekulatívne úvahy o prípadnom možnom postupe protistrany („žalovaní majú snahu urobiť umelú dohodu s R.“, „existuje dokonca veľké podozrenie, že by taká zmluva mohla byť antidatovaná“), a dokonca pohnútke protistrany a tretej osoby (.), spočívajúcej v tvrdenej snahe postúpením pohľadávok zabrániť žalobcom plánovanému započítaniu. Zákonná úprava vyžaduje, aby navrhovateľ súdu minimálne osvedčil základné skutočnosti, a to vždy vo viazanosti na konkrétnu prejednávanú vec, osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Žalobca však žiadnu z tvrdených skutočností (uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávok v úmysle vyhnúť sa započítaniu vzájomných pohľadávok) nielenže neosvedčil, ale z návrhu vyplýva, že k takýmto úkonom ani neprišlo a dokonca zrejme ani nepríde pre tvrdenú nedôveru žalovaných v dobromyseľnosť budúceho (tvrdeného) nadobúdateľa. Pokiaľ žalobca dôvodí, že ak príde k oznámeniu o postúpení pohľadávok, prejednávaná vec stratí pre žalobcu význam a žalobca stratí záujem ďalej viesť tento spor, súd dáva do pozornosti žalobcu, že predmetom konania sp. zn. 10Cb/4/2020 však nie je nárok žalovaných na zaplatenie pohľadávok z rámcových zmlúv (voči ktorým by mohol v prípade úspechu žalobca započítať tvrdenú uplatnenú protipohľadávku).
24. Z návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ani listinných dôkazov založených v súdnom spise nemožno vyvodiť osvedčenie naliehavosti procesnej prevencie. Súd nemal za osvedčenú naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán ani nemal za osvedčenú existenciu takého protiprávneho konania žalovaných, v dôsledku ktorého bezprostredne hrozí žalobcovi ujma na jeho právach.
25. Súd opätovne poukazuje na dôvody uvádzané žalobcom, ktoré napokon spochybňujú nárok žalobcu vo veci samej - ak žalobca tvrdí, že postúpením pohľadávok žalovanými sa zmarí možnosť ich plnenia formou zápočtu ako jednostranného úkonu zo strany žalobcu voči nároku na plnenie (ktorý uplatnil ako „alternatívny“ petit), potom sú jeho skutkové tvrdenia vo vzťahu k nároku vo veci samej významne nekonzistentné z tohto dôvodu: ak nároky žalovaných z rámcových zmlúv žalobca neuznáva, potom nie je zrejmé, prečo pohľadávky žalovaných z nich má v úmysle započítať jednostranným úkonom voči svojej pohľadávke na náhradu škody uplatnenú „alternatívnym“ petitom.
26. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností danej veci dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca neosvedčil splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie ním požadovaného neodkladného opatrenia podľa § 324 a nasl. CSP a návrh zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 357 písm. d) CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).