Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22CoPr/5/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobkyne: J.. Q. S., N.. XX.XX.XXXX, A. B. XXXX/XX, XXX XX S., proti žalovanému: Plastics-Trade, a.s., so sídlom Budovateľská 5, 069 01 Snina, IČO: 36 483 265, o vydanie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. -16 zo dňa 20.10.2020 takto jednohlasne

rozhodol:

I. Potvrdzuje sa uznesenie.

II. Stranám sporu sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol takto, cit.:

„I. U k l a d á žalovanému zložiť sumu 2.853,89 eur do úschovy na Okresnom súde Poprad do 3 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia. II. P r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému právo na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení v plnom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.“

2. Citoval ustanovenia a , a (ďalej len „“).

3. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním, a to rozsudkom Okresného súdu Poprad vo veci sp. zn. z 29.04.2019 a oznámením súdneho exekútora Mgr. Róberta Segľu mal preukázanú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán. Žalobkyňa ako vecne legitimovaný subjekt na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dostatočne osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán. Dospel k záveru, že vzhľadom na vedené exekúcie voči žalovanému, existujúce záložné právo je dôvodná obava z ohrozenia exekúcie pohľadávky žalobkyne. Pre vydanie neodkladného opatrenia postačuje obava z úkonov žalovaného, ktorými by mohla byť zmarená neskoršia exekúcia.

4. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Považoval argumentáciu súdu prvej inšpirácie za vnútorne rozpornú, nelogickú a žiadnym spôsobom neosvedčujúcu potrebu úpravy pomerov neodkladným opatrením z dôvodu ohrozenia exekúcie v zmysle . V tejto súvislosti považoval za potrebné poukázať na niekoľko významných skutočností. Aktuálne ekonomické výsledky spoločnosti v žiadnom prípade nesmerujú k ohrozeniu prebiehajúcich exekúcií, vrátane exekúcie vedenej v prospech oprávnenej J.. S.. Pravé naopak. Všetky exekúcie vedené voči spoločnosti priebežne splácajú podľa poradia, aj keď zatiaľ (do vybavenia prevádzkového financovania) len z vlastných zdrojov. Splácanie existujúcich exekúcií konštatoval vo svojom odôvodnení aj súd prvej inštancie. Nie je preto absolútne zrejmé, ako následne

dospel k záveru, že práve exekúcia žalobkyne bude ohrozená. Za významný dôkaz spochybňujúci naliehavú potrebu súdnej úpravy z dôvodu ohrozenia exekúcie považoval aj skutočnosť, že napriek pomerne zložitým časom je spoločnosť v posledných rokoch stále v účtovnom zisku. V roku 2018 predstavoval účtovný zisk pred zdanením sumu 40.406 eura a v roku 2019 predstavoval účtovný zisk pred zdanením sumu 70.411 eura. Kumulatívny hospodársky výsledok posledných dvoch rokov pred zdanením bol + 110.817 eura. Spoločnosť teda reálne produkuje, vytvára kapitál, platí zamestnancom mzdy a odvody a zároveň je ako výrobný závod nútená investovať do udržiavania a inovovania technológií, a to aj prostredníctvom úverov. Rovnako je toho názoru, že nie je v zmysle zákona možné uprednostniť úhradu exekúcie vedenej v prospech žalobkyne, keďže jej pohľadávka nemá charakter pohľadávky prednostnej a v prípade jej uprednostnenia by mohlo dôjsť aj k spáchaniu trestného činu zvýhodňovania veriteľa. S ohľadom na uvedené skutočnosti je toho názoru, že v konaní o vydanie neodkladného opatrenia neboli preukázané dôvody na jeho vydanie v podobe potreby neodkladnej ingerencie súdu a neboli preukázané ani žiadne okolnosti, z ktorých by vyplývalo, že by exekúcia mala byť ohrozená. Pre vydanie neodkladného opatrenia teda neboli splnené zákonné podmienky, preto ho navrhol v celom rozsahu zrušiť.

5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Považovala argumentáciu žalovaného v danej veci za bezpredmetnú, nakoľko zisk akciovej spoločnosti nie je jeho majetkom, ale akcionárov, medzi ktorých sa rozdelí po splnení podmienok daných zákonom. Akcionár nezodpovedá za dlhy akciovej spoločnosti. Uvádzaný zisk z predchádzajúcich rokov sa môže použiť napr. aj na vykrytie strát z minulých rokov, napr. z roku 2014 kedy spoločnosť vykazovala stratu 70.950 eur pri 2,1 mil. eurových tržbách, či z roku 2015 - strata 81.640 eur ako aj z roku 2017 - strata 47.380 eur (zdroj: https://finstat.sk/36483265). Ani tvrdenie, že spoločnosť podpísala zmluvy, o ktorých nevieme, aké podmienky sú v nich stanovené, nezaručuje ich plnenie, ani zvýšenie majetku akciovej spoločnosti, ktorý by bol zárukou plnenia svojich nemalých záväzkov. Súdny exekútor Mgr. Róbert Segľa eviduje 13 exekúcií vrátane prednostných, rádovo vo výške tisícok eur. Jej exekúcia je asi 9. v poradí. Exekúcií pribúda, čiže vedenie spoločnosti nezmenilo postoj k plneniu svojich záväzkov. Okrem iného spoločnosť k dnešnému dňu dlhuje na zdravotnom a sociálnom poistení celkom 25.540 eur. Obavu o to, že exekúcia bude ohrozená, znásobuje fakt, že proti generálnemu riaditeľovi spoločnosti Plastics-Trade, a.s. J.. M. R. je vedené na Okresnom súde Humenné trestné konania pod sp. zn. za prečin nevyplatenia mzdy a odstupného a za zločin skresľovania údajov o hospodárskej a obchodnej evidencii v zmysle . Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo z dôvodu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa ustanovenia . Nie pre nespokojnosť zamestnávateľa s jej prácou v spoločnosti. Jeho lživé obvinia, napadnutia voči jej práci v jeho spoločnosti boli rozsudkom zo dňa 19.11.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.09.2020 vyvrátené. Za najpodstatnejšie v tejto veci považovala správu súdneho exekútora Mgr. Róberta Segľu, kde uvádza, že uvedená spoločnosť má založený celý majetok, vrátane účtov v banke a budúcich pohľadávok v prospech banky a teda naň nie je možné viesť exekúciu bez súhlasu záložného veriteľa-banky. Takýmto súhlasom on nedisponuje. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považovala uznesenie súdu prvej inštancie za správne a navrhla, aby ho odvolací súd ako vecne správne potvrdil.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z a bez nariadenia pojednávania podľa ust. a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

7. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde.

10. Konanie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia má svoje špecifiká, ktoré ho odlišujú od zásad, na ktorých stojí základné konanie v tom, že ich použitie je limitované dosiahnutím účelu neodkladného opatrenia a preto sa neuplatňuje v celej šírke, ale s dôrazom na rýchlosť ochrany práva, spoľahlivosť

tvrdení žalobkyne na úrovni osvedčenia skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre záver o potrebe a nevyhnutnosti neodkladného opatrenia. Pred nariadením neodkladného opatrenia alebo zamietnutím návrhu na jeho nariadenie súd nevykonáva dokazovanie, ale vychádza iba z obsahu návrhu a príloh, pričom na základe ich spravdepodobnenia vyvodí záver o tom, či je osvedčená obava, že bude ohrozená exekúcia.

11. Pred nariadením neodkladného opatrenia nie je potrebné zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, avšak musia byť osvedčené najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno znáša výlučne ten, kto navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia, a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie.

12. V prejednávanej veci bolo na žalobkyni, aby osvedčila, či boli naplnené predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia navrhovaného mimo konania vo veci samej. Nariadiť neodkladné opatrenie pre obavu, že exekúcia bude ohrozená, možno v zásade iba ak existuje rozhodnutie, ktoré by bolo podkladom pre samotnú exekúciu. Existujúci samotný dlh nemôže bez ďalšieho byť dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia, pričom medzi skutočnosti osvedčujúce, že by exekúcia mohla byť v tomto prípade ohrozená, je predovšetkým také konanie protistrany, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jej majetku, ktorý by bolo možné exekúciou postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje majetkové pomery protistrany. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti.

13. Žalobkyňa sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia podľa , nariadenie ktorého prichádza do úvahy vo všeobecnosti vtedy, ak predmetom (budúceho) sporu je hnuteľná vec alebo zaplatenie peňažnej sumy. Úschova na základe neodkladného opatrenia má vždy dočasný a zabezpečovací charakter, pričom sa realizuje na súde prvej inštancie, ktorý o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol. Nevyhnutným predpokladom poskytnutia efektívnej súdnej ochrany je to, že osoba, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje, má spornú vec u seba. Túto skutočnosť musí navrhovateľ osvedčiť popri splnení ostatných zákonných podmienok (držbu peňažných prostriedkov nie je potrebné osvedčovať).

14. Súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobkyne ktorým sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia o uložení povinnosti žalovanému zložiť sumu 2.853,89 eura do úschovy na súde prvej inštancie do 3 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia. Súd prvej inštancie videl dôvodnosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia v dôvodnej obave z ohrozenia exekúcie pohľadávky pre existujúce vedené exekúcie voči žalovanému a existujúce záložné právo banky na celý majetok žalovaného.

15. Žalobkyňa osvedčila existenciu rozhodnutia, ktoré by bolo podkladom pre samotnú exekúciu. V konaní sp. zn. vedenom na Okresnom súde Poprad sa domáhala voči žalovanému ako bývalému zamestnávateľovi úhrady sumy 2.853,89 eura s príslušenstvom titulom nevyplatenia mzdy za obdobie septembra až novembra 2014. V uvedenom konaní bola žalobkyňa plne úspešná, čo vyplýva z rozhodnutia Okresného súdu Poprad č. k. -147 zo dňa 29.04.2019. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 09.07.2019 a vykonateľnosť 13.07.2019.

16. Žalobkyňa osvedčila aj existenciu exekučných konaní vedených voči žalovanému a existenciu záložného práva na celý majetok žalovaného, a to prostredníctvom predloženého písomného oznámenia súdneho exekútora Mgr. Róberta Segľu (č.l. 8 spisu). Podľa tvrdenia žalobkyne, ona podala voči žalovanému ako povinnému návrh na vykonanie exekúcie, pričom Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 17.02.2020 poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXEXXX/XX, v ktorom poveril súdneho exekútora Mgr. Róberta Segľu na vykonanie exekúcie č. XXXXXXXXXX.

17. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie, že v danom prípade sú dané dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia je správny. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v dostatočnej miere preukázala opodstatnenosť neodkladnej úpravy pomerov sporových strán, keď existencia viacerých exekučných konaní, ako aj záložného práva na celý majetok žalovaného v prospech banky nedávajú dostatočnú záruku budúcej vymožiteľnosti nároku žalobkyne na vyplatenie mzdy, ktorý úspešné uplatnila v spore sp. zn. vedenom na Okresnom súde Poprad a môže významne ovplyvniť budúcu vymožiteľnosť pohľadávky žalobkyne.

18. Žalobkyňa osvedčila, že zo strany žalovaného dochádza k ohrozeniu jej nároku na vyplatenie súdom priznanej pohľadávky predstavujúcej dlžnú mzdu od žalovaného ako jej bývalého zamestnávateľa, pričom osvedčenie ohrozenia nároku žalobkyne je základnou podmienkou vydania neodkladného opatrenia, ktoré by poukazovalo na potrebu bezodkladne upraviť vzťahy strán sporu a teda môže byť dôvodom na nariadenie takého výnimočného procesného rozhodnutia, akým je neodkladné opatrenie.

19. Pri nariadení neodkladného opatrenia je vždy nevyhnutné zohľadniť to, že prípadné obmedzenie dispozície s majetkom účastníka môže súd nariadiť len v takom rozsahu, aby bolo primerané právu, ktorému sa poskytuje ochrana, alebo ktorého budúci výkon by bol ohrozený (porovnaj R 49/1995).

20. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie , ktoré odzrkadľuje princíp zodpovednosti za škodu a inú ujmu spôsobenú nariadením neodkladného opatrenia, ktorá svedčí navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Súd sa spolieha na skutočnosti tvrdené navrhovateľom neodkladného opatrenia, ktorý tak musí prijať následky svojej procesnej zodpovednosti za neoprávnene podaný návrh.

21. Z vyššie uvedených dôvodov postupom podľa odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne.

22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s ust. . Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobkyňa bola úspešná, no v priebehu odvolacieho konania jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalovanému ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádzal z Základných princípov zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa v spojení s ust. o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).