Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1C-33-2021.pdf
PDF · 173.86 KB
Case nature
Area
Subarea
1C/33/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Silviou Majerníkovou v spore žalobcu: Urbárske a pasienkové pozemkové spoločenstvo Gočovo, so sídlom 049 24 Gočovo 92, IČO: 31 314 481, zastúpeného JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, proti žalovanému: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX D. XXX, zastúpený JUDr. Pavlom Kontrom, advokátom so sídlom Prístavná 2600/58, 911 05 Trenčín, o náhradu škody, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný uhradiť škodu žalobcovi, a to uviesť do pôvodného stavu nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX, katastrálne územie D., obec D., okres E., parcela registra F. č. XXX/X, o výmere 93 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba
- cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 8.11.2021, ktorej zmena bola pripustená súdom do podoby súčasného znenia petitu dňa 31.3.2023, domáhal voči žalovanému náhrady škody uvedením do predošlého stavu - nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, k.ú. D., obec D., okres E., parcela registra F. č. XXX/X, o výmere 93 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, na ktorej je postavená inžinierska stavba – cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti. Eventuálne sa domáhal zaplatenia sumy 3.000,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 9.11.2019 do zaplatenia. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom vyššie uvedenej nehnuteľnosti s tým, že ide o pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba – cestná, miestna, a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti. Dňa 9.11.2019 žalobca zistil, že došlo k poškodeniu a znehodnoteniu predmetnej lesnej cesty. Neskôr žalobca zistil, že škodu na jeho majetku spôsobil žalovaný, ktorý bez vedomia a súhlasu vlastníka cesty, bez stavebného povolenia stavebného úradu, použitím bagra cestu podkopal a rozryl, vysypal kamene z rieky a zneprístupnil pletivom, čím urobil cudziu vec neupotrebiteľnou z viacerých hľadísk. Poškodil tým cudziu vec, ktorá slúžila verejnosti a stala sa nefunkčnou, nespôsobilou a nepojazdnou pre motorové vozidlá. Týmto nedovoleným zásahom bol spôsobený aj havarijný stav, nakoľko došlo k obnaženiu plynovej a vodovodnej prípojky, čím spôsobil hrozbu úniku plynu do vonkajšieho prostredia. Žalobca mal za to, že boli naplnené všetky predpoklady zakladajúce nárok na náhradu škody, keďže bola porušená právna povinnosť žalovaným, ktorý znehodnotil vyššie opísaným spôsobom majetok žalobcu a tým vznikla žalobcovi škoda na majetku. Žalobca videl príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a vzniknutou škodou v tom, že žalovaný, nedovoleným konaním, bez súhlasu žalobcu vstúpil na jeho nehnuteľnosť, pomocou bagra nehnuteľnosť poškodil a narušil kvalitu cesty. Žalobca komunikoval so žalovaným ústne a prostredníctvom SMS správ, pričom žalovaný ho ubezpečoval, že vec bude riešiť.
Viackrát vyzýval žalovaného, aby uviedol pozemok do predošlého stavu, ale aj napriek tomu, že žalovaný prisľúbil nápravu, nestalo sa tak.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 7.2.2022, v ktorom v čl. I. namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu z dôvodu, že pozemkové spoločenstvo nemôže byť žalobcom, nakoľko nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Ak je žalobca uvedený na LV č. XXX parcely registra G., okres E., obec D., k.ú. D., ide o pochybenia v evidencii nehnuteľností, keď namiesto jednotlivých podielnikov je ako vlastník vedené pozemkové spoločenstvo. Tiež tvrdil, že žalobca nie je vlastníkom lesnej cesty. Podľa neho nie je známe komu mala byť údajná škoda spôsobená, či tieto osoby súhlasili s podaním žaloby, ako aj s právnym zastupovaním právnej zástupkyne. Na základe uvedeného spochybnil aj legitimitu splnomocnenia zo dňa 5.11.2021. Žalobca nemôže hmotnoprávny nárok uplatňovať. V čl. II. nárok žalobcu v celom rozsahu neuznal a žalobu považoval za nedôvodnú z viacerých dôvodov. Zopakoval, že žalobca nie je vlastníkom nehnuteľností na LV č. XXX ako ani údajnej lesnej cesty. Žalobca uviedol viacero skutočností ako fakty, ktoré riadne nepreukázal, sú to len domnienky. Žalobca neverifikoval skutočnosť kedy sa mal dozvedieť o údajnom poškodení a znehodnotení lesnej cesty. Mal za to, že žalobca nepreukázal, že (i) sa žalovaný dopustil údajného protiprávneho konania, a nie je pasívne vecne legitimovaný a vzniesol námietku premlčania, (ii) vznik škody, rozsah a jej výšku, požadovaná výška 3.000,-EUR je svojvoľne vyčíslená, (iii) príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody a jej rozsahom, (iiii) pôvodný stav cesty pred protiprávnym konaním, (iiii) porušením akej právnej povinnosti mal žalovaný škodu spôsobiť na majetku žalobcu, (iiiii) sms správy písal žalovaný a samotný text nepreukazuje tvrdenia žalobcu. Žalobca v ďalšom poukázal a citoval Odvolanie voči rozhodnutiu č. OU-RV-PLO[1]2021/007275-11-BUC – odstúpenie ku konečnému rozhodnutiu zo dňa 13.1.2022. Na základe spomenutého bol názoru, že predseda Urbárskeho a pasienkového pozemkového spoločenstva Gočovo uvádza a označuje parcely podľa svojho účelu. Parcela č. XXX/X na LV č. XXX sa nachádza v zastavanom území obce a žalovaný je väčšinovým podielovým spoluvlastníkom parcely č. XX/X, ktorá je zapísaná na LV č. XXX parcely registra “G.“, vedeného katastrálnym odborom Okresného úradu Rožňava, okres E., obec D., k. ú. D.. V minulosti žalovaný predsedu žalobcu upozornil na to, že z nehnuteľností, ktoré spravuje žalobca, sa valí voda na jeho nehnuteľnosti a poškodzuje ich, aby boli vybudované vodozadržné opatrenia, tieto vybudované neboli. Žalobca nepreukázal ani tvrdenie, že by žalovaný bol uznaný vinným z priestupku. Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu všetkých trov konania.
3. Žalobca v replike zo dňa 4.4.2022 k namietanej aktívnej legitimácii uviedol, že list vlastníctva je základným dokladom pre preukázanie vlastníckych vzťahov k nehnuteľnosti, obsahuje základné údaje o nehnuteľnostiach, vlastníkoch, právach a o iných vzťahoch k nehnuteľnostiam a iné údaje. Žalobca je právnická osoba, subjekt s právnou subjektivitou a navonok za výbor koná predseda spoločenstva. Udelenie plnej moci nebolo v rozpore so zákonom, nakoľko plnú moc podpísal samotný predseda spoločenstva. Žalobca preukázal, že je vlastníkom lesnej cesty nehnuteľnosti zapísanej na LV. č. XXX k.ú. D., parcela registra G. na katastrálnej mape č. XXX/X o výmere 77 m2 lesný pozemok a nezaloženého LV registra F. parcela č. XXX o výmere 848 m2 zastavaná plocha a nádvorie – spôsob využitia pozemku č. XX – pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba. Poškodenie lesnej cesty bolo zdokumentované snímkami z 9.11.2019. Žalobca mal za to, že boli splnené všetky predpoklady na uplatnenie nároku na náhradu škody voči žalovanému, pretože bolo nepochybne preukázané, že žalovaný spôsobil škodu na majetku žalobcu. Skutočnosť, že žalovaný poškodil lesnú cestu vyplýva aj z uznesenia č. 1 Pn 141/21/8808-11 zo dňa 21.01.2022, kde sa k spôsobeniu škody žalovaný doznal. Bez vedomia a súhlasu vlastníka, žalovaný použil pracovný stroj - bager, ktorým podkopal, rozryl cestu, potom vysypal kamene z rieky, čím urobil cudziu vec neupotrebiteľnou z viacerých hľadísk. Vznik škody je v príčinnej súvislosti s nedovoleným konaním žalovaného. Došlo nie len k jej znehodnoteniu, poškodeniu cudzej veci voči spoločenstvu, ale došlo aj k všeobecnému ohrozeniu, pretože bol poškodený aj všeobecný záujem presahujúci rámec individuálnych práv a záujmov jednotlivca. Nejde len o fotosnímky ale celý dôkazný materiál, ktorý preukazuje aj príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a spôsobením škody v uplatňovanom rozsahu. V konečnom dôsledku ku škode sa sám žalovaný doznal s poukazom, že ju uvedie do pôvodného stavu. Dosvedčuje to SMS samotného žalovaného zo dňa 11.5.2020, ktorou ubezpečoval žalobcu, že bude vec riešiť. Spochybňovanie vlastných SMS správ žalovaným potvrdzuje jeho snahu zbaviť sa zodpovednosti za škodu.
4. Žalovaný v duplike doručenej súdu dňa 19.4.2022 zotrval na tvrdení o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, aj s poukazom na § 2 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách. Žalobca podľa nich nepreukázal vlastníctvo k lesnej ceste, ani s poukazom na nezaložený LV parcely registra F. č. XXX o výmere 848 m2, zastavaná plocha a nádvorie. Nezaložený LV nepreukazuje vlastníka, keďže vlastníkmi sú vlastníci pôvodného registra G., ktorý pozemok registra F. prekrýva. Takto je aj žalovaný podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/2 parcely č. XX/X registra G. na LV č. XXX, k. ú. D., ako aj väčšinovým podielovým spoluvlastníkom približne v 88 %, a to parcely č. XX/X registra G. na LV č. XXX, k. ú. D.. Teda parcela H. XX/X registra G. netvorí majetkovú podstatu žalobcu. Ak žalobca tvrdí, že by sa malo jednať o lesnú cestu, tak lesná cesta musí spĺňať nejakú technickú normu, ako aj zákonné požiadavky, pričom podľa jeho názoru žalobcom uvádzaná údajná lesná cesta tieto požiadavky nespĺňa. Ani samotná parcela č. XXX/X registra G. na LV č. XXX nemá parametre na to, aby spĺňala požiadavky na lesnú cestu. Práve jazdou nákladným motorovým vozidlom v intraviláne obce na údajnej lesnej ceste hrozilo riziko škody pre okolité stavby. Žiadne dôkazy žalobcove tvrdenia nepreukazujú. Jeho tvrdenia potom možno vyhodnotiť tak, že preukazujú to, že žalobca užíval cudzie pozemky. Žalobca si sám vykladá znenie sms správ, z ktorých jeho tvrdenie nevyplýva. Z Uznesenia č. 1 Pn 141/218808 -11 zo dňa 21.12.022 nevyplýva tvrdenie žalobcu. Žalovaný nemá vedomosť o tom, že by sa ku spôsobenej škode doznával. V odôvodnení predmetného uznesenia sa uvádza, že sa má jednať o údajný skutok z presne nezistenej doby v roku 2020. Preto opätovne vzniesol aj námietku premlčania.
5. Na prejednanie veci súd nariadil viacero pojednávaní, na ktorých sa zúčastnili strany sporu. Na pojednávaní konanom dňa 19.10.2022 žalobca zotrval na svojich doterajších vyjadreniach a navrhol výsluch konkrétnych svedkov, ktorí by dosvedčili poškodenie cesty žalovaným. Žalovaný zhrnul svoje doterajšie vyjadrenia a poukázal na to, že súd sa musí vysporiadať s udelenou plnou mocou obom právnym zástupkyniam, že pozemkové spoločenstvo nemôže byť vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, zopakoval obranu o neexistencii lesnej cesty a o nesplnení predpokladov na priznanie náhrady škody.
6. Na pojednávaní dňa 31.3.2023 žalobca zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu. Na základe výpisu z LV upravil žalobný návrh do súladu so súčasným stavom v katastri, pretože došlo k zmene čísiel parciel v evidencii katastra. Trval na vypočutí A. B. ako zástupcu žalobcu, svedkov a rovnako trval aj na vykonaní obhliadky na mieste. Žalovaný sa vyjadril k predbežnej otázke premlčania a mal za to, že ak ku škode malo dôjsť niekedy v roku 2019 na jeseň podľa tvrdení žalobcu, avšak z fotografie na čl. 9 je zrejmé, že sa jedná o jarné mesiace, kde vidno kvitnúcu púpavu a v potoku kvitnúcu jabloň. Ak bola žaloba podaná až 6.11.2021 došlo k uplynutiu subjektívnej premlčacej lehoty, čiže žaloba je podaná nedôvodne. Zotrval aj na nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Podľa ich názoru Okresný úrad Rožňava pochybil, kde pôvodný stav je pozemok, ktorý nie je spoločnou nehnuteľnosťou a na novom LV je pozemok spoločnou nehnuteľnosťou.
7. Na pojednávaní dňa 5.4.2024 žalobca v záverečnej reči vyjadril presvedčenie o preukázaní skutočnosti, že žalovaný bez súhlasu žalobcu, ktorého vlastníctvo bolo preukázané z verejného registra katastra nehnuteľností, poškodil nehnuteľnosť na povrchu. Nehnuteľnosť bola používaná ako cesta, ktorú žalobca a široká verejnosť používali ako lesnú cestu, cestu na približovanie k majetkom, ktoré žalobca ako spoločenstvo vlastní. Žalovaný spôsobil škodu, ktorú doposiaľ nebol ochotný uviesť do pôvodného, používania schopného stavu. Táto nehnuteľnosť sa ďalej vplyvom žalovaného poškodzuje a dochádza k erózii. Svojou činnosťou narušil dovtedy existujúci stav plynutia zrážkovej vody do odpadového kanálu a ďalej dochádza k erózii tejto nehnuteľnosti. Táto nehnuteľnosť a cesta, ktorá na nej existovala dlhé desaťročia. Cesta sa stala neopotrebiteľnou, rovnako ju nie je možné používať na účely, na ktoré ju žalobca ako vlastník používal na približovanie sa ku svojim ďalším nehnuteľnostiam. Žalobcovi to sťažuje možnosti jeho činnosti. Existuje ešte jedna cesta, ktorá vedie okolo obce, čiže žalobcovi sa predražujú tieto možnosti, keďže musí kvôli poškodeniu cesty chodiť obchádzkou. Z uvedeného dôvodu, ako bolo povedané svedkami, žalovaný vedel komu táto cesta patrí, bol upozornený na to, že by mal vlastníka žiadať o povolenie na túto činnosť a neurobil to. Svojim protiprávnym konaním spôsobil žalobcovi škodu a z uvedených dôvodov žiadal, aby súd žalobe vyhovel a alternatívne, ak nedôjde k uvedeniu do pôvodného stavu, aby bol povinný zaplatiť finančnú kompenzáciu. Žalovaný v záverečnej reči stručne zhrnul jednotlivé body svojej obrany nasledovne: Žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie takejto žaloby. Z listu vlastníctva, ktorý tvorí prílohu súdneho spisu vyplýva, že žalobca nadobudol predmetné pozemky v roku 2000. Poukázal na stanovy pozemkového spoločenstva uvedené na č.l. 167, bod 8, podľa ktorých prevod alebo prechod vlastníckeho práva
alebo podielov na spoločnej nehnuteľnosti na spoločenstvo je zakázaný. Je to právny stav, ktorý zodpovedá vtedy platnému zákonnému ustanoveniu, pričom až novelou č. 110/2018, bolo umožnené nadobudnúť vlastníctvo k nehnuteľnosti samotným pozemkovým spoločenstvom v rozsahu 49 %. Na liste vlastníctva nikdy nemôže byť zapísané pozemkové spoločenstvo ako právnická osoba, takéto prípady však napriek tomu existujú. Vznikli v dôsledku chybného zápisu pri reštitúcií a často v dôsledku ich pozemkových úprav. Ich následkom je, že zaniklo spoluvlastníctvo pôvodné, spoločná nehnuteľnosť sa stala vlastníctvom jednej osoby a pozemkové spoločenstvo sa zo zákona zrušuje podľa § 6 písm. a) zák. 97/2013. V ďalšom žalobca nepreukázal pôvodný stav predmetných pozemkov. V spise sú predložené fotografie bez uvedenia času, dátumu, neurčujú explicitne a ponechávajú na úvahu súdu, kde sa tieto fotografie nachádzajú v rámci konkrétneho pozemku. Naopak žalovaný na dnešnom pojednávaní preukázal súčasný stav, ten súčasný stav podľa fotografií je taký a je v rozpore s tým, ktoré fotografie predložil žalobca a javí sa tento pozemok ako priechodný. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno v predpokladoch na vzniku škodu, nepreukázal výšku škody a snaží sa preukázať protiprávne konanie žalovaného výsluchom svedkov, avšak žalovaný namieta hodnovernosť svedkov v konaní. Predovšetkým vypočutý svedok I. sa presne nepamätá na dátum 11.11.2019, kedy malo dôjsť ku vzniku škody, na druhej strane zjavne klamal na otázky právneho zástupcu. A. B. ako štatutár obce a štatutár žalobcu, ktorá faktická situácia je v rozpore so zákonom, je zjavne zaujatý vo vzťahu k žalovanému. Prebiehajú desiatky sporov, ktoré boli súdu oznamované. Aj A. B. bol trestne stíhaný vo vzťahu voči žalovanému. Žaloba je postavená na poškodení cesty. Poukázal na to, že spoločnou nehnuteľnosťou nie je stavba, teda táto nemôže byť vo vlastníctve žalobcu. Žalobca menil skutkový stav v priebehu konania, menil žalobný petit a to prispôsoboval k vykonaným dôkazom. V žalobe sa uvádza, že ku škode malo dôjsť 9.11.2019 a dnes bolo tvrdené aj pri výpovedi štatutára, že to bolo 11.11.2019. Na č.l. 45 v súdnom spise je uznesenie okresnej prokuratúry, ktorým bolo vyhovené sťažnosti žalobcu týkajúcej sa údajného poškodenia, kde samotný žalobca uvádza, že sa v presne nezistenej dobe v roku 2020 mal poškodiť poľnú a lesnú cestu. Vo výzve na náhradu škodu, ktorú adresoval žalobca žalovanému tiež uvádza, že v presne nezistenej dobe v roku 2020 došlo k poškodeniu nehnuteľnosti, teda sám žalobca presne nevie kedy došlo ku poškodeniu. Záverom predložil dôkazy, ktoré majú spochybniť dôveryhodnosť svedkyne. Domnieval sa, že legalizáciou stavby garáže môže byť svedkyňa nejakým spôsobom vďačná práve štatutárovi obce – starostovi. Totižto v roku 2014 došlo k počatiu stavby garáže, táto bola zapísaná na základe nie kolaudačného rozhodnutia, ale potvrdenia obce, ktorý je pravdepodobne potvrdené, že stavba bola postavená pred 76 s tým, že táto garáž nemohla byť postavená, nakoľko sa nachádza v ochrannom pásme malej vodnej elektrárne aj vodného toku a napriek tomu na základe potvrdenia obce došlo k jej zápisu. Predložil ešte povodňovú prehliadku, ktorú žalovaný žiadal a poukázal na to, že už v minulosti sa na uvedené pozemky valila voda a práve tieto boli znehodnocované práve valiacou sa vodou z lesného porastu.
8. Súd vykonal dokazovanie výpoveďami svedkov a oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, a to najmä žalobou, výzvou na náhradu škody zo dňa 30.6.2021 s doručenkou (čl.5-6), uznesením č.k. 1Pn/141/21/8808-6 zo dňa 18.8.2021 (čl.7-8), čiernobielymi fotografiami (čl.9-12), SMS komunikáciou (čl.13), satelitnou snímkou z katastra nehnuteľností k.ú. D. (čl.14), vyjadrením žalovaného zo dňa 7.2.2022 (čl.84-86), odvolaním voči rozhodnutiu č. OU-RV-PL02-2021/007275-11- BUC – odstúpením ku konečnému rozhodnutiu zo dňa 13.1.2022 (čl.88-89), snímkou mapy z aplikácie Mapový klient ZBGIS k.ú. D. (H.XX), replikou žalobcu zo dňa 4.4.2022 (čl.100-101), leteckou fotografiou územia zo dňa 11.7.2013 (čl.102), duplikou žalovaného doručenou dňa 19.4.2022 (čl. 111), žiadosťou o informácie zo dňa 24.5.2022 (čl.128), mapovým podkladom z LGIS (čl.129), podaním žalovaného zo dňa 13.10.2022 (čl.145), mapovým podkladom z LGIS vo farbách (čl.157), podaním žalobcu zo dňa 9.11.2022 (čl.163), stanovami pozemkového spoločenstva zo dňa 26.4.2014 (čl.164-169), odpoveďou Okresného úradu Rožňava zo dňa 28.11.2022 (čl.186), PKV vl. č. XXX (čl.187), rozhodnutím ROEP č. 219/2003-2 zo dňa 13.9.2004 (čl.188), rozhodnutím č. 2000/00941 Kč zo dňa 6.6.200 (čl.195), podaním žalovaného doručeným dňa 6.12.2022 (čl.197), podaním žalovaného zo dňa 7.12.2022 (čl.203), podaním žalovaného zo dňa 23.3.2023 (čl.237), stanovami pozemkového spoločenstva zo dňa 26.5.2019 (čl.242-250), zmluvou o pozemkovom spoločenstve zo dňa 26.5.2019 s prílohou č. 1 a č. 2 (čl.251-261), podaním žalovaného zo dňa 29.3.2023 (čl.265), návrhom na začatie vyvlastňovacieho konania (čl.266-269), detailmi pozemkového spoločenstva z registra pozemkových spoločenstiev ku dňu 3.7.2022 (čl.271-272), výpisom z LV č. XXX zo dňa 30.3.2023 (čl.278-280), kópiou katastrálnej mapy na parcelu č. XXX/X (čl.281), žiadosťou o opravu chyby v katastrálnom operáte k.ú. D. (H. XXX), farebné vyhotovenie fotografie čl.9 (čl.284), zápisnicou z pojednávania na mieste ohliadky Okresného úradu Rožňava (čl.285-292), farebnými fotografiami (čl.379-381), podaním trestného oznámenia zo
dňa 5.11.2021 (čl.382), zápisnicou o trestnom oznámení zo dňa 18.11.2021 (čl.383-385), rozhodnutím OÚ Rožňava, odbor všeobecnej vnútornej správy č. OU-RV-OVVS-2022/000522-008 zo dňa 28.2.2022 (čl.386-389), zápisnicami z pojednávaní, ďalším spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:
9. V čase podania žaloby bola na mieste, ktoré sa týka predmetu sporu, podľa LV č. XXX, okres E., obec D., k.ú. D. evidovaná parcela registra G. č. XXX/X o výmere 77 m2, druh pozemku lesný pozemok vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Spôsob využívania tohto pozemku uvedený nebol. Zároveň šlo o spoločnú nehnuteľnosť, ktorá je umiestnená v zastavanom území obce. Parcela registra G. č. XXX/X spolu so susednými parcelami registra G. č. XX/X J. XX/X boli prekryté parcelou registra F. č. XXX o výmere 848 m2, ku ktorej však nebol založený LV v katastri nehnuteľností. Ako spôsob využívania parcely registra F. č. XXX bolo uvedené, že ide o pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti. Zároveň ide o spoločnú nehnuteľnosť, ktorá je umiestnená v zastavanom území obce.
10. Z výpisu z LV č. XXX, okres E., obec D., k.ú. D. zo dňa 30.3.2023 vyplýva, že ku dňu 30.3.2023 bol ako výlučný vlastník parcely registra F. č. XXX/X o výmere 93 m2 zastavaná plocha a nádvorie uvedený žalobca. Táto parcela registra F. č. XXX/X nahradila v evidencii katastra nehnuteľnosti parcelu parcela registra G. č. XXX/X. Ako spôsob využívania tohto pozemku je uvedené, že ide o pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti. Zároveň ide o spoločnú nehnuteľnosť, ktorá je umiestnená v zastavanom území obce.
11. Zo súčasného stavu v katastri nehnuteľnosti vyplýva, že parcela registra F. č. XXX bola nahradená parcelou registra F. č. XXX/X o výmere 755 m2, ktorá už pokrýva len parcely registra G. č. XX/X J. XX/X.
12. Z odpovede Okresného úradu Rožňava zo dňa 28.11.2022 (čl.185), z PKV č. 275 (čl.187) a tiež zo zápisnice z pojednávania na mieste ohliadky Okresného úradu Rožňava (čl.285-292) vyplýva, že pôvodná parcela registra G. č. XXX/X k.ú. D. bola vytvorená z parcely registra G. č. XXX/X na základe rozhodnutia ROEP č. 219/2003, ktorá bola pôvodne v PKV č. XXX vo vlastníctve Pasienkovej spoločnosti v Gočove. Už v PKV č. 275 bola k parcele XXX/X evidovaná cesta.
13. Výzvou zo dňa 30.6.2021 vyzval žalobca žalovaného uhradiť škodu na predmetnej nehnuteľnosti uvedením do predošlého pôvodného stavu v lehote 30 dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Predmetná výzva bola žalovanému doručená dňa 20.7.2021.
14. Z registra pozemkových spoločenstiev vyplýva, že za výbor žalobcu, ktorý je štatutárnym orgánom žalobcu, od 27.5.2019 do 2.7.2022 konal predseda spoločenstva A. B. B.. Od 3.7.2022 do 11.5.2023 za výbor žalobcu konala predsedníčka spoločenstva B. E.. Predsedu spoločenstva v čase jeho neprítomnosti zastupoval poverený člen výboru, a to konkrétne A. B. B.. Od 3.11.2023 za výbor žalobcu koná jeho predseda A. B. B., ktorého podpis je potrebný, ak je na právny úkon, ktorý robí výbor predpísaná písomná forma. Predsedu spoločenstva v čase jeho neprítomnosti zastupuje poverený člen výboru zapísaný v registri B. K. B..
15. Ako strana sporu na pojednávaní dňa 31.3.2023 vypovedal B. B., zastupujúci poverený člen výboru žalobcu, ktorý k predmetu sporu uviedol, že v čase spáchania skutku zastával funkciu predsedu Urbárskeho a pasienkového pozemkového spoločenstva Gočovo. Pamätal si presne, že dňa 11.11. na B. v roku 2019 prišla za ním sestra p. L. na obecný úrad, keďže je starostom obce, či videl, čo vyvádza s urbárnou cestou žalovaný. Hneď ako prišiel na miesto činu zbadal, že celá urbárska cesta je rozkopaná, spevnený povrch bol narušený a na kraji bola uložená zemina (spevnená). Vtedy tam bol ešte plot (čierna stavba žalobcu) a stál tam aj bager. Tak si to odfotil. Uviedol, že záber, ktorý predložil právny zástupca žalovaného na pojednávaní (čl. 284), je z mája 2020. Fotky, ktoré sa nachádzajú v spise, sú z 11.11. a sú z jeho mobilu, kde dokonca vidieť aj bager. Následne zavolal žalovaného, že čo si dovolil rozkopať cestu, ktorý mu odpovedal, že nič sa nedeje pán starosta, dám všetko do pôvodného stavu, len mi tiekla voda a potreboval som ju odraziť. To sa mu zdalo nepravdepodobné, pretože pred garážou stojí šachta, ktorá slúži na odvod dažďovej vody. Stačilo sa prekopať do tej šachty a nie rozkopať cestu po celej dĺžke. Na otázku súdu potvrdil, že fotky z č.l. 11 a z č.l. 12 sú zo dňa 11.11.2019. Ďalej uviedol, že fotografie na č.l. 9, č.l. 10 sú z mája a júna 2020, keď vyzval žalovaného na opravu cesty. Žalovaný mu odpísal SMS, že na tom pracuje, že to bude robiť cez víkend. Následne žalovaný na tú cestu vysypal
kopy piesku, dal železné tyče, pozinkované pletivo a tabuľu, že ZÁKAZ VSTUPU. Táto urbárna cesta patrí medzi najstaršie cesty v obci. Je to jediná prístupová cesta na ostatné nehnuteľnosti, dokonca aj na trvalé trávnaté porasty, pretože občania niekedy len cez túto cestu hnali dobytok, ovce, zvážali z tade seno, drevo. Žalovaný sa k tomu postavil tak, že on nič naprávať nebude. Po čase si všimol, že žalovaný je aj čiernym stavebníkom odpadového kanálu, na čierno vykopal odpadový kanál malej vodnej elektrárne a následne sa vplyvom tejto nelegálnej stavby, začal zosúvať celý svah a zosunula sa aj cesta. Urbár je vlastníkom tejto cesty. Ide zhruba od polovice rohu garáže, ide polovicou cesty a následne sa rozširuje na celý úsek poškodenej cesty. Predmetná parcela tvorí majetkovú podstatu spoločenstva. Aj plot si postavil na čierno a pod plotom si na čierno vykopal vodnú stavbu, ktorú rieši odbor starostlivosti pre životné prostredie. Na fotografii, ktorú predložil zástupca žalovaného, je plynová prípojka, ktorá keď sa zosunie dôjde k výbuchu. Ako starosta obce je povinný chrániť majetok obyvateľov, zdravie a životy občanov. Zodpovedá za zverený majetok a je povinný ho chrániť a zveľaďovať. Žalovaný sa do Gočova prisťahoval v roku 2016, začal skupovať pozemky pod miestnou komunikáciou a trom susedom sa začal vyhrážať, že tam postaví rampu a budú mu platiť za vstup do ich rodinných domov. Na polícii dal prešetriť tento jeho skutok, ale vyšetrovateľ na tom nevidel nič nezákonné, tak podal proti tomu sťažnosť. Okresný prokurátor a krajský prokurátor na tom nevideli tiež nič nezákonné. Prokurátor Generálnej prokuratúry SR napísal, že okresný prokurátor pochybil a nedostatočne zistil skutočnosti tohto skutku a vec vrátil naspäť. Zrazu vyšetrovateľ zistil, že sa jedná o priestupok. Okresný prokurátor povedal, že je to priestupok, to isté povedal aj krajský prokurátor. Keď zistili, že na tomto pozemku bez povolenia popri garáži dal žalovaný vodovodnú prípojku, slušne ho vyzvali, aby si dal vodovodnú prípojku na svoj pozemok. Samozrejme začal do veci hovoriť, že prípojka tam bola od 1976. Pritom pred 5 rokmi, jeden chlap sa mu priznal, že to tam kopali, ale opäť tvrdil, že to nie on. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či je v súčasnej dobe predsedom pozemkového spoločenstva, uviedol, že v M. zomrela predsedníčka, ktorú podľa stanov v prípade neprítomnosti zastupuje on. Cestný zákon hovorí, že každá spevnená časť, ktorá slúži na premiestňovanie sa považuje za cestu. Tiež uviedol, že na žalovaného podal trestné oznámenie, má s ním aj iné spory, bol ním napadnutý ale konanie nebolo právoplatne skončené. Voči žalovanému sa necíti zaujatý ako fyzická osoba, je starosta obce, ktorý je povinný chrániť zverený majetok voči každému, kto ho ničí. Žalovaného osobne nevidel poškodzovať predmetnú cestu, ale svedkovia ho videli. K výške škody uviedol, že ju odhadol tak, že v minulosti im zasielali cenovú ponuku, kde sa v inej časti obce zosunula pôda. Keďže sa jedná o podobný zosun, tak vychádzal z toho. Ale nechce peniaze, len nech to dá do pôvodného stavu, tak ako to sľúbil.
16. Ako svedkyňa na pojednávaní dňa 5.4.2024 vypovedala C. L., ktorá k predmetu sporu uviedla, že žalovaný je jej sused a A. B. je starosta obce. Predmetná urbárska cesta, ktorá je predmetom sporu, susedí s jej pozemkom. Teraz je v dezolátnom stave, rozkopaná. Túto cestu rozbagroval žalovaný so svojim bagrom pár rokov dozadu. V ten deň veľmi pršalo, lialo a vyšla vonku, lebo videla, že žalovaný cestu bagruje. Myslela si, že keďže predtým sa tadiaľ robil vodovod, že sa mu niečo pokazilo s vodovodom. Tak vyšla von s dáždnikom v ruke. Zastal s bagrom a pýtala sa ho, či sa niečo stalo. On povedal, že nie ale strašne leje. Chcel pustiť vodu popred jej dom až k ďalšiemu susedovi. Povedala mu, že to nemusel tak kopať, lebo tam je šachta, ktorá je po konci garáže, kde steká odtoková voda aj z garáže, že to mohol len na to napojiť a tieklo by to tam. On, že nie, že to chce tak. Spýtala sa ho aj, či to nahlásil starostovi. On povedal, že mu zavolá. Tak sa otočila a šla domov. Potvrdila, že to rozbagroval žalovaný. Kravy a dobytok z celej dediny chodili tadeto na pašu, volá sa to, že „Za horu“ a chodili tam aj autá, ktoré zvážali drevo. Teraz tam neprejde žiadne auto. Hlavne v lete je tá cesta taká spustošená. Rastú tam hocijaké byliny a všetko možné. Už pomaly ani nevidno, že je to cesta. Je v zlom stave. Bola to veľká lesná cesta, ktorou aj nákladné autá chodili. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, aká je šírka medzi jej garážou a pozemkom žalovaného, svedkyňa uviedla, že je to ťažká otázka, pretože teraz sa do toho jarku stále odkrojuje, z tej zemi z toho svahu. Nemá oporu a tlačí sa to na jej garáž. Tá cesta, čo sa týka od mojej garáže možno meter a pol, možno aj dva metre. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či sú aj iné cesty, ktoré vedú k pozemkom pozemkového spoločenstva, uviedla, že je cesta, ktorá je v lese, lesná veľká zvážnica, tadiaľ chodia autá, čo zvážajú drevo. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, kedy stavala garáž, uviedla, že si nepamätá. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či je garáž postavená na pôvodnej urbárskej ceste, uviedla, že nie je. Svedkyňa potvrdila, že fotografie predložené žalovaným dokumentujú súčasný stav pozemku. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či sa v minulosti valila voda z lesných porastov na uvedené pozemky, uviedla, že samozrejme, veď voda len dole kopcom môže ísť, keď sú búrky. Ale voda tam nestála, lebo odkedy postavili garáž a urobili tú šachtu, tak voda je do tej šachty nasmerovaná. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či si pamätá sa kedy presne mal žalovaný spôsobiť túto škodu, uviedla, že bolo to niekedy pred koronou, pozdná
jeseň, či bol začiatok novembra alebo koniec októbra, nevedela presne. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či zvod, ktorý spomínala, že robili do tej kanalizačnej šachty, to bolo predtým ako došlo k bagrovaniu, uviedla, že predtým.
17. Ako svedok na pojednávaní dňa 5.4.2024 vypovedal N. I., ktorý k predmetu sporu uviedol, že žalovaný je jeho sused, ktorého videl a bol aj pri tom, ako to bagroval. Pýtal sa ho, prečo to robí a on povedal, že zavolá starostovi. Ale nevolal. Začal bagrovať, tak šiel preč. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, na čo sa využívala predmetná cesta predtým, svedok uviedol, že predtým tam bola cesta, chodili tam autá, vetriesky. Uviedol, že v Gočove je 20 rokov a svokrovci mu hovorili, že predtým tam mali polia. Zemiaky tam chodili sadiť a kone tam chodili s vozami. Bola tam parádna cesta, dalo sa tam chodiť. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, kedy sa udialo to bagrovanie, svedok uviedol, že v novembri 2019, pred koronou. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, čo sa zmenilo, ako bola tá cesta zmenená, svedok uviedol, že zmenilo sa všetko, tečie mu voda do dvora. Boli tam riadne kanály a odkedy to spravil, tak tam stojí voda a všetko mu ide do dvora. Aj parkovisko nespravil dobre, lebo predtým tam bol jarok, aby mu nešla voda, teraz sa nevie zbaviť vody. Celý ten svah padá dole. Za chvíľu p. L. zoberie aj garáž, keď to nespraví. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či si spomína aká časť dňa bola keď sa bagrovalo, svedok uviedol, že k večeru, mohlo byť okolo pol štvrtej. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či predtým, ako mal žalovaný rozbagrovať cestu, valila sa z lesa voda, svedok uviedol, že sa nevalila. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či nie je v príbuzenskom vzťahu s A. B., svedok uviedol, že jeho manželka áno, je jej pobratranec a on je s ním kamarát. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či bol niekedy v konfliktnej situácii so žalovaným a podal trestné oznámenie, svedok uviedol, že bol ale nepodal trestné oznámenie. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, koľkokrát bol svedčiť v sporoch, svedok uviedol, že dvakrát bol svedčiť. 18. Podľa § 185 Civilného sporového poriadku, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
19. Súd konštatuje, že nevykonal dokazovanie obhliadkou na mieste vzniku údajnej škody z dôvodu, že uvedený dôkaz za existujúcej dôkaznej situácie v spore vyhodnotil ako nadbytočný, nakoľko mal k dispozícii dôkazy o stave parcely pred poškodením, v čase poškodenia a aj aktuálny stav parcely. Súd nevyžiadaval z Okresného úradu Rožňava, lesného a pozemkového odboru kópie originálov všetkých dokumentov vrátane príloh v súvislosti s predmetným pozemkovým spoločenstvom, na podklade ktorých sa zapisujú a vedú údaje vo verejnom registri, a to z dôvodu nehospodárnosti a právnej irelevancie týchto dôkazov k predmetu sporu. Taktiež súd nevyžiadaval z Okresného úradu Rožňava dokumenty na základe, ktorých bol na LV č. XXX vykonaný posledný zápis ku dňu 30.3.2023, nakoľko návrh na vykonanie tohto dôkazu považuje za bezpredmetný a neviedlo by to k zmene názoru súdu, o tom kto je vlastníkom parcely, na ktorej došlo ku škode. 20. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
21. Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
22. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
23. Podľa § 153 ods. 1, 2, 3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
24. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní v záverečnej reči navrhol vykonať dôkaz – LV č. XXX k.ú. D. a Oznámenie o vykonaní povodňovej prehliadky, malo ísť o dôkazy, ktoré mali spochybniť dôveryhodnosť svedkyne, avšak súd s poukazom na zásadu sudcovskej koncentrácie konania na tieto
dôkazy neprihliadol. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Napr. nie je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Nemožno však vylúčiť, že predloženie skutkového tvrdenia alebo dôkazného návrhu až na pojednávaní je v konkrétnom prípade dôvodné, napr. ak je bezprostrednou reakciou na nové skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany súd vyhodnotil v okolnostiach konkrétneho prípadu (návrh na vypočutie svedkyne bol prednesený na pojednávaní dňa 19.10.2022 a k jej vypočutiu došlo až na pojednávaní dňa 5.4.2024, čiže žalovaný mal dostatok času na predloženie dôkazov, ktoré by spochybnili dôveryhodnosť svedkyne) a omeškanie procesného úkonu neospravedlnil a tým prijal procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že súd na procesný úkon neprihliadol, a tým mu nepriznal procesné účinky.
25. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára : Podľa § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
26. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
27. Podľa § 442 ods. 1, 3 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
28. V danom spore sa žalobca podanou žalobou domáha náhrady škody v zmysle § 420 ods. 1 a nasl. OZ voči žalovanému, ktorý mal podľa skutkového vymedzenia žalobcu spôsobiť škodu na pozemku – parcele registra F. č. XXX/X k.ú. D. vedenej podľa príslušného listu vlastníctva vo výlučnom vlastníctve Urbárskeho a pasienkového pozemkového spoločenstva Gočovo, t.j. žalobcu.
29. Súd sa prvotne musel zaoberať otázkou legitimácie strán, pričom obrana žalovaného spočívala v tom, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby, pretože nie je vlastníkom pôvodnej parcely registra G. č. XXX/X za súčasného stavu parcely registra F. č. XXX/X obe v k.ú D.. Z odpovede Okresného úradu Rožňava zo dňa 28.11.2022 (čl.185), najmä z PKV č. 275 (čl.187) a zo zápisnice z pojednávania na mieste ohliadky Okresného úradu Rožňava (čl.285-292) vyplýva, že pôvodná parcela registra G. č. XXX/X k.ú. D. bola vytvorená z parcely registra G. č. XXX/X na základe rozhodnutia ROEP č. 219/2003, ktorá bola pôvodne v PKV č. 275 vo vlastníctve Pasienkovej spoločnosti v Gočove. Žalobca ako pozemkové spoločenstvo bol dňa 27.11.1996 zapísaný do registra pozemkových spoločenstiev s právnou subjektivitou. Na základe Rozhodnutia Okresného úradu Rožňava, odbor PPaLH č. 2000/00941 Kč zo dňa 6.6.2000 bol žalobca zaevidovaný v katastri nehnuteľností k predmetnej parcele. Vzhľadom na uvedené je súd názoru, že pôvodná parcela G. č. XXX/X za súčasného stavu parcela registra F. č. XXX/X v k.ú D. patrí do vlastníctva žalobcu, t.j. tvorí vlastnú majetkovú podstatu pozemkového spoločenstva. Tvrdenie žalovaného o tom, že táto nehnuteľnosť patrí do vlastníctva podielovým spoluvlastníkom nebolo preukázané, nakoľko podľa záznamu v PKV č. 275 už v roku 1934 bolo k parcelám v nej uvedeným a teda aj parcele č. XXX/X (z ktorej vznikla pôvodná parcela č. XXX/X a súčasná parcela č. XXX/X) vložené vlastnícke právo pre Pasienkové spoločenstvo v Gočove. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že zákon č. 97/2013 Z.z. ponechal totožné inštitúty a ich charakter tak, ako boli upravené v zákone č. 181/1995 Z.z. a teda rozlišuje medzi spoločnou nehnuteľnosťou vo vlastníctve jednotlivých členov pozemkového spoločenstva a medzi majetkom pozemkového spoločenstva. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že zákonodarca od počiatku existencie pozemkových spoločenstiev, na ktorých sa hospodári na spoločnej nehnuteľností formuluje dva právne režimy, a to režim nakladania s majetkom členov pozemkového spoločenstva, v rámci ktorého sú práve títo vlastníci oprávnení rozhodovať o nakladaní s majetkom podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a režim nakladania s majetkom spoločenstva, o ktorom rozhoduje samotné pozemkové spoločenstvo, nakoľko je vlastníkom tohto majetku. Súd k tejto časti dodáva, že aj keď sa ex offo musí zaoberať skúmaním vecnej legitimácie strán sporu, predmetom tohto konania o náhradu škody nemôže byť preskúmavanie vlastníckeho práva ani ako predbežnej otázky.
30. Obrana žalovaného spočívala aj v tom, že žiadna cesta na pôvodnej parcele registra G. č. XXX/ X neexistuje. Samotný Okresný úrad Rožňava, katastrálny odbor podľa dôkazu na čl. 289 uviedol,
že vzhľadom na historický vývoj pomerov evidencie nehnuteľností v k.ú. D., možno problém s lesnou cestou, teda s parcelou registra G. H. XXX/X (t.j. parcela, z ktorej vznikla parcela registra G. č. XXX/X) zapísanou na v PKV č. XXX, vnímať ako komplikovaný. Parcela č. XXX/X je v PKV č. XXX zapísaná pod poradovým č. 16, ako „Les, cesta“. Táto pôvodná parcela č. XXX/X bola rozdelená hranicou zastavaného územia obce, teda hranicou územia vytýčeného lomovými bodmi zastavaného územia obce, ktoré boli premietnuté do odtlačkov katastrálnych máp k 1.1.1990 a v časti intravilánu tak vznikla nová parcela registra G. č. XXX/X. Toto rozdelenie sa do PKV nezaznamenalo a parcela registra G. č. XXX/X vznikla zápisom obnovenej evidencie pozemkov rozhodnutím ROEP č. 2019/2003-2 zo dňa 13.9.2004 a zostala naďalej evidovaná ako historická spoločná nehnuteľnosť. Teda už v PKV č. 275 bola k parcele XXX/ X evidovaná cesta. V súčasnosti na LV č. XXX k.ú. D. zo dňa 30.3.2023 je na parcele registra F. č. XXX/X o výmere 93 m2 zastavaná plocha a nádvorie (táto nahradila parcelu parcela registra G. č. XXX/X) ako spôsob využívania tohto pozemku uvedené, že ide o pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti, kým na parcele registra G. č. XXX/X žiaden spôsob využitia pozemku uvedený nebol. Súdu bola dôkazmi - leteckou fotografiou územia zo dňa 11.7.2013 (čl.102) a satelitnou snímkou z katastra nehnuteľností k.ú. D. (H.XX) bolo preukázané, že na predmetnej parcele sa nachádza účelová komunikácia/cesta. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) sa pozemné komunikácie rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na diaľnice, cesty, miestne cesty a účelové cesty. Podľa § 43a ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, sa diaľnice, cesty, miestne a účelové komunikácie považujú za inžinierske stavby. Pozemné komunikácie nie sú stavbami v zmysle súkromnoprávnych predpisov (nie sú stavbou v zmysle § 119 ods. 2 OZ). Preto sa podľa katastrálneho zákona nezapisujú do katastra nehnuteľností. Zatiaľ čo v prípade diaľnic a ciest by bolo možné uvažovať o stavebnom charaktere pozemnej komunikácie, v prípade miestnej a účelovej komunikácie je potrebné z prípadu na prípad skúmať, či ide alebo nejde o stavbu aj v zmysle občianskoprávnych predpisov. Za súčasť pozemku, nie za samotnú vec (stavbu), považuje judikatúra účelovú komunikáciu. Najvyšší súd ČR zastáva stanovisko, podľa ktorého sú účelové komunikácie druhom pozemku a predstavujú určité stvárnenie, či spracovanie jeho povrchu. Preto nemôžu byť súčasne pozemkom a súčasne stavbou v občianskoprávnom zmysle ako dve rozdielne veci, ktoré by mohli mať rozdielny právny režim. Účelová komunikácia tvorená len nespevneným povrchom alebo len kamennou drťou, či slabou vrstvou asfaltu bude spravidla len súčasťou pozemku. Tento názor uznáva aj súdna prax. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval súd obranu žalovaného v tomto smere za právne irrelevantnú.
31. Súd za účelovú posúdil námietku žalovaného, ktorou spochybnil legitimitu splnomocnení zo dňa 5.11.2021 a zo dňa 23.9.2022, ktorými boli predchádzajúca a súčasná právna zástupkyňa splnomocnené na zastupovanie v predmetnom spore. Podľa § 16 ods. 2 písm. a) zákona o pozemkových spoločenstvách, výbor a) koná za členov spoločenstva pred súdmi a orgánmi verejnej správy vo veciach podnikania na spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, ich spoločného užívania a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z ich vlastníctva. Podľa § 16 ods. 4 a 5 zákona o pozemkových spoločenstvách, výbor zodpovedá za svoju činnosť zhromaždeniu. Ak zo zmluvy o spoločenstve alebo zo stanov nevyplýva niečo iné, za výbor koná navonok predseda spoločenstva. Ak je na právny úkon, ktorý robí výbor, predpísaná písomná forma, je potrebný podpis predsedu. Predsedu spoločenstva v čase jeho neprítomnosti zastupuje poverený člen výboru zapísaný v registri. Podľa Stanov predmetného pozemkového spoločenstva zo dňa 26.5.2019 čl. XVI bod 4 predseda spoločenstva podpisuje zmluvy a právne úkony samostatne. Z registra pozemkových spoločenstiev vyplýva, že za výbor žalobcu, ktorý bol štatutárnym orgánom žalobcu v období od 27.5.2019 do 2.7.2022 (t.j. obdobie udelenia prvej plnej moci) konal predseda spoločenstva A. B. B. a za obdobie od 3.7.2022 do 11.5.2023 (t.j. obdobie udelenia druhej plnej moci) za výbor žalobcu konala predsedníčka spoločenstva B. E.. Predsedu spoločenstva v čase jeho neprítomnosti zastupoval poverený člen výboru, a to konkrétne A. B. B.. V súčasnosti od 3.11.2023 za výbor žalobcu koná jeho predseda A. B. B. a predsedu spoločenstva v čase jeho neprítomnosti zastupuje poverený člen výboru zapísaný v registri B. K. B.. Z tohto vyplýva, že udelenie vyššie uvedených plných mocí bolo udelené v súlade v tom čase platnými stanovami pozemkového spoločenstva a tiež v súlade so zákonom o pozemkových spoločenstvách.
32. Súd sa dôsledne zaoberal aj námietkou premlčania žalovaného nároku vznesenú žalovaným, pričom konštatuje, že vychádzajúc z dikcie ustanovení § 100 a § 106 OZ žalovaný nárok posúdil ako nepremlčaný. Podľa § 106 ods. 1 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Poškodený „sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá“ hneď ako získa informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok o osobe konkrétneho škodcu, teda len čo získa vedomosť o skutkových okolnostiach rozhodujúcich pre vymedzenie zodpovedného subjektu, teda len čo získa vedomosť o skutkových okolnostiach, ktoré sú spôsobilé urobiť takýto záver o možnej zodpovednosti určitého subjektu. Nemusí ísť priamo o zistenie, stačí, aby skutkové okolnosti, ktorými poškodený disponuje, mohli viesť k záveru o určení zodpovedného subjektu (nejde teda o nespochybniteľnú istotu v určení zodpovednej osoby). Poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá (§ 106 ods. 1 OZ), v okamihu preukázateľného získania informácie o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, konkrétne ktorá fyzická alebo právnická osoba za škodu zodpovedá; v uvedenom okamihu nemusí byť daná z rozhodnutia súdu vyplývajúca nespochybniteľná istota poškodeného o zodpovednom subjekte a o jeho zodpovednosti (R 16/2014). Poverený člen výboru A. B. (v súčasnosti predseda PS) na pojednávaní ako strana sporu vypovedal, že k poškodeniu predmetného pozemku/cesty došlo dňa 11.11.2019, v ktorý deň sa zároveň dozvedel, že to spôsobil žalovaný. V súlade s ustanovením § 106 OZ je potom zrejmé, že právo na náhradu škody bolo možné uplatniť na súde do dňa 11.11.2021. Žalobca podal žalobu na súd dňa 6.11.2021, a preto súd v nadväznosti na uvedené skutočnosti posúdil žalovaný nárok ako nepremlčaný v subjektívnej dvojročnej lehote. Obrana žalovaného k námietke premlčania spočívala v tom, že žalobca najprv v žalobe uviedol, že ku škode malo dôjsť dňa 9.11.2019, neskôr vo výpovedi uviedol, že sa to stalo 11.11.2019 a že na fotografiách na čl.9 (farebná na čl. 284) je vidieť kvitnúce púpavy, tak sa to muselo stať v jarných mesiacoch. K týmto tvrdenia vypovedal poverený člen výboru, ktorý uviedol, že fotografie na čl. 11 a 12 sú z 11.11.2019, fotografie z čl. 9 a 284 sú z mája 2020. Žalovaný teda nepoprel tvrdenia žalobcu o tom, kedy sa o škode dozvedel ale tvrdenia kedy ku škode malo dôjsť, ktorý okamih je potrebný pre posúdenie nie subjektívnej ale objektívnej premlčacej lehote. Ustanovenie § 106 ods. 2 OZ ustanovuje objektívnu časovú hranicu, ktorú premlčacia doba nesmie prekročiť (objektívna premlčacia doba). Po jej uplynutí sa právo na náhradu škody premlčí vždy, aj keď dosiaľ neuplynula ešte subjektívna premlčacia doba. Pre rozlíšenie dĺžky objektívnej premlčacej doby (trojročnej a desaťročnej) je rozhodujúca forma zavinenia škodcu, totiž či z jeho strany išlo o konanie úmyselné. Občianske právo nedefinuje pojem zavinenia a pri skúmaní tejto otázky vychádza tradične z trestného práva hmotného. Základná objektívna premlčacia doba je 3-ročná. Uplatní sa len pri škode na veciach, ak ide len o škodu, ktorá nebola spôsobená úmyselne (škoda spôsobená z ak ide len o škodu, ktorá nebola spôsobená úmyselne (škoda spôsobená z nedbanlivosti). Naproti tomu tam, kde ide o škodu spôsobenú na veci úmyselne, ustanovuje zákon hranicu pre premlčanie práva na náhradu škody na desať rokov od škodovej udalosti. K plynutiu objektívnej premlčacej lehoty a obrane žalovaného súd uvádza, že aj keby ku škode došlo v jarných mesiacoch roku 2019 ako to tvrdí žalovaný a keďže žaloba bola podaná na súde dňa 6.11.2021, nedošlo k premlčaniu uplatneného nároku ani v objektívnej trojročnej lehote.
33. Normatívna konštrukcia zakladajúca povinnosť nahradiť škodu spôsobenú inému vychádza z ustanovenia § 420 ods. 1 a 3. Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil inému porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Podľa tejto konštrukcie poškodený preukazuje porušenie právnej povinnosti inou osobou, ďalej to, že mu v majetkovej sfére vznikla škoda a že medzi právnym deliktom a škodou je príčinná súvislosť. Na základe preukázania týchto skutočností je škodca povinný škodu nahradiť. Takýto následok môže škodca vylúčiť, ak preukáže, že škodu nezavinil (§ 420 ods. 3). Vzhľadom na túto konštrukciu sa tento prípad označuje ako zodpovednosť na základe predpokladaného zavinenia. Náuka a prax pri určovaní povinnosti hradiť škodu podľa ustanovenia § 420 OZ uvádzajú predpoklady vzniku tejto povinnosti (zodpovednosti). Tradične sa vyžaduje, aby boli naplnené nasledovné predpoklady: 1. protiprávny úkon (právny delikt), 2. škoda, 3. príčinná súvislosť medzi právnym deliktom a škodou, 4. zavinenie, iné než nedbanlivosť. Ad 1.) Protiprávnosť označuje rozpor s objektívnym právom, ktorý nastane buď konaním contra legem alebo in fraudem legis. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Rozpor s objektívnym právom nastane, ak sa poruší akákoľvek právna norma a nerozhoduje, či bola porušená norma občianskeho, trestného, správneho alebo iného práva. Pri skúmaní protiprávnosti sa však prihliada na účel, ktorý sa právnou normou sleduje. Právna povinnosť môže byť tak stanovená priamo zákonom alebo iným predpisom objektívneho práva, alebo vyplýva zo zmluvného vzťahu (lex contractus), alebo spočíva v nezachovaní určitého všeobecného štandardu správania (porušenie generálnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 OZ). V prejednávanom spore vidí súd protiprávnosť v tom, že žalovaný bez súhlasu žalobcu bagrom rozkopal pozemok - parcelu registra F. č. XXX/X v k.ú. D. vo vlastníctve žalobcu a touto činnosťou zároveň zneprejazdnil účelovú
komunikáciu nachádzajúcu sa na povrchu predmetnej parcely. Protiprávnosť konania žalovaného mal súd preukázanú výpoveďami dvoch svedkov, ktorí ho na vlastne oči videli pri tejto činnosti. Keďže žalovaný spochybňoval vieryhodnosť svedkyne p. L. a tvrdil, že legalizáciou stavby garáže môže byť svedkyňa nejakým spôsobom vďačná práve štatutárnemu zástupcovi žalobcu, totiž v roku 2014 došlo k počatiu stavby garáže, ktorá bola zapísaná na základe potvrdenia obce, ktorým je pravdepodobne potvrdené, že stavba bola postavená pred 1976 s tým, že táto garáž nemohla byť postavená nakoľko sa nachádza v ochrannom pásme malej vodnej elektrárne aj vodného toku, napriek tomu na základe potvrdenia obce došlo k jej zápisu. Podľa názoru súdu ide len o domnienky žalovaného nepodložené konkrétnymi dôkazmi o „vďačnosti“ svedkyne štatutárnemu zástupcovi žalobcu. Súd konštatuje, že svedkyňa vypovedala spontánne, bez zaváhaní odpovedala, nielen na otázky právneho zástupcu žalobcu, ale aj na otázky právneho zástupcu žalovaného. Tiež súd nezistil žiadne pochybnosti o celkovom spoločenskom postavení svedkyne, nezistil žiadne nedostatky v zmyslovom vnímaní svedkyne, ani v jej schopnosti vypovedať o skutočnostiach, ktoré vlastnými zmyslami vnímala. Svedkyňa vysvetlila i to, že keďže ide o časový odstup jej výpovede od relevantnej skutočnosti, o ktorej vypovedala, nepamätala si na presný deň vzniku škodovej udalosti, avšak ostatné rozhodné skutočnosti si pamätala presne. Súd nezistil ani jej prípadný záujem na výsledku sporu i keď je susedkou žalovaného a predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko v kontexte s ostatným popísanými kritériami hodnotenia svedeckej výpovede vo všeobecnosti (tzv. doktrína RAVEN), nemôže táto skutočnosť svedkyňu automaticky a absolútne diskvalifikovať. Žalovaný spochybňoval vierohodnosť aj svedka p. I. tým, že tvrdil, že svedok nevypovedal pravdu o podaní trestného oznámenia na osobu žalovaného a zároveň, že svedok je v príbuzenskom vzťahu so štatutárom žalobcu, súd aj tu konštatuje, že svedok vypovedal spontánne na otázky právneho zástupcu žalobcu, ale aj na otázky právneho zástupcu žalovaného. Tiež súd nezistil žiadne pochybnosti o celkovom spoločenskom postavení svedka, nezistil žiadne nedostatky v zmyslovom vnímaní svedka, ani v jeho schopnosti vypovedať o skutočnostiach, ktoré vlastnými zmyslami vnímal. Svedok vysvetlil i to, že vzhľadom na časový odstup jeho výpovede od relevantnej skutočnosti, o ktorej vypovedal, nepamätal si na presný deň vzniku škodovej udalosti, ale len na obdobie november 2019. Súd nezistil ani jeho prípadný záujem na výsledku sporu i keď je kamarátom štatutára žalobcu s určitým stupňom príbuzenstva, nakoľko v kontexte s ostatným popísanými kritériami hodnotenia svedeckej výpovede vo všeobecnosti, nemôže táto skutočnosť svedka automaticky a absolútne diskvalifikovať. Aj napriek preukázaniu skutočnosti, že svedok nehovoril pravdu o tom, že nepodal na žalovaného trestné oznámenia, ktorá skutočnosť bola preukázaná dôkazom na čl. 382 a 383, súdu sa po starostlivom vyhodnotení výpovede tohto svedka ohľadom vzniku škodovej udalosti v kontexte ďalších kritérií doktríny RAVEN javila ako dôveryhodná. Pri hodnotení svedeckej výpovede je významné, ako sa svedok správal (či vypovedal spontánne, akú mal mimiku a pod.), aj to, ako sa jeho výpoveď odchyľuje od tvrdení strán či iných subjektov. V poslednom období sa v Európe stále viac pri hodnotení hodnovernosti svedeckej výpovede presadzuje tzv. doktrína RAVEN. Ide o slovo vzniknuté spojením počiatočných písmen piatich anglických slov: – R: reputation; hodnotí sa celkové spoločenské postavenie a status svedka v kontexte jeho sociálnych väzieb (napr. patologické prostredie drogovo závislých osôb, ak sa v tomto prostredí svedok preukázateľne pohybuje, môže mať na toto kritérium podstatný vplyv a pod.), – A: ability to see; hodnotí sa kontext zmyslového vnímania a schopnosti svedka vypovedať o tom, čo vnímal svojimi zmyslami, napríklad časový odstup jeho výpovede od relevantnej skutočnosti, vek, zdravotný stav a podobne, – V: vested interest; hodnotí sa prípadný dopad výsledku sporu na záujem svedka, napríklad dotknutie jeho hmotnoprávneho postavenia atď. Ak by napríklad svedok v prípade úspechu jednej strany získal nejakú hmotnoprávnu výhodu či lepšie hmotnoprávne postavenie, môže to mať vplyv na celkovú vierohodnosť takéhoto svedka., – E: expertise; hodnotí sa prípadná odbornosť svedka. Ak svedok disponuje preukázanými odbornými znalosťami v oblasti, ku ktorej a o ktorej vypovedá alebo ktorých sa jeho výpoveď týka, má to dopad na jeho vierohodnosť v danom univerze úvahy., – N: neutrality; hodnotí sa celková (ne)zaujatosť svedka. V kontradiktórnom spore sa zásadne mení spôsob zadovažovania dôkazov, ktoré je zverené primárne procesnej aktivite sporových strán. V tomto zmysle ide teda o „svedka žalobcu“ alebo „svedka žalovaného“, čo však nemusí vždy a nevyhnutne znamenať aj zaujatosť svedka. Ad 2.) Vznik škody je ďalším nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu. Škoda je ujma na majetku, peniazmi oceniteľných majetkových právach alebo ujma na zdraví poškodeného ako dôsledok protiprávneho konania inej osoby (škodcu). Občiansky zákonník rozlišuje medzi škodou
na veciach (§ 442 OZ), t. j. vecnou škodou, a škodou na zdraví (§ 444 a nasl. OZ). Pri škode na veciach sa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Z vykonaného dokazovania, konkrétne z fotografií na čl. 11 a 12 vyplýva stav cesty v čase jej poškodenia, t.j. jeseň 2019, z fotografií na čl. 9 a 10 vyplýva stav cesty z mája 2020 a z fotografií na čl. 379 a 382 vyplýva stav cesty v čase rozhodnutia súdu o veci samej, t.z. vyplýva nepriechodnosť predmetnej parcely motorovými vozidlami. Pričom z dôkazu na čl. 102 možno vyhodnotiť stav predmetnej parcely v lesnou cestou pred jej poškodením, na ktorom je jasne vidieť možnosť prejazdu motorovým vozidlom. Z vyhodnotenia fotografií obsiahnutých v spise vyplynulo, že škoda na majetku žalobcu vznikla. Pri vecnej škode zákon rozlišuje medzi skutočnou škodou a ušlým ziskom. Skutočnou škodou je zmenšenie majetku poškodeného. Ušlým ziskom je to, čo mohol poškodený získať pri obyčajnom behu udalostí, ak by nevznikla škoda. Dôkazné bremeno o vzniku škody a jej rozsahu (výške) zaťažuje poškodeného. Súd mal teda za preukázane, že skutočná škoda vznikla minimálne v rozsahu poškodenia a znefunkčnenia lesnej cesty, ktorá sa nachádza na predmetnom pozemku žalobcu. Ad 3.) Ďalším nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. Príčinná súvislosť je objektívnou kategóriou a nemožno ju zamieňať so zavinením škodcu (táto odlišnosť je zjavná v prípadoch, keď predpokladom zodpovednosti za škodu nie je zavinené konanie škodcu; pozri § 427 a § 432 OZ). Ku skúmaniu zavinenia, kde sa zavinenie vyžaduje (§ 420 a § 424 OZ), pristúpi súd až po tom, keď bola zistená príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou (R 47/1984). Dôkazné bremeno ohľadne príčinnej súvislosti taktiež zaťažuje poškodeného. Otázka príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím škodcu a vznikom škody je otázkou skutkovou a nie právnou (Ro NS ČR z 21. 2. 2002, sp. zn. 21 Cdo 300/2001). Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že z celej reťaze všeobecnej príčinnosti treba sledovať iba tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu. Najskôr treba zistiť, či škoda bola spôsobená v zmysle občianskeho práva, potom treba zisťovať existenciu príčin vzniku škody. Súd konkrétne zisťuje – so zreteľom na konkrétnu škodu – či niektorá z týchto skutočností bola príčinou vzniku škody a či skutočne škodu spôsobila. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak vznikla konkrétna majetková ujma následkom konkrétneho protiprávneho úkonu škodcu, teda ak je jeho konanie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku. Príčinou škody môže byť len také protiprávne konanie, bez ktorého by škodný následok nevznikol. Nemusí síce ísť o jedinú príčinu, ale i len o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide, avšak musí ísť o podstatnú príčinu. Čo sa týka tejto kumulatívnej podmienky súd má za to, že žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal kauzálny nexus medzi protiprávnym konaní žalovaného a vzniknutou škodou. Žalobca v spore predloženými dôkazmi objektívne preukázal, že žalovaný svojim protiprávnym konaním, ktoré spočívalo v rozkopaní pozemku žalobcu bez jeho súhlasu, spôsobil škodu tým, že spôsobil nepoužiteľnou lesnú cestu na pozemku žalobcu. Žalobca teda v spore dôkazmi jednoznačne preukázal aj príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a vzniknutou škodou. Súd je toho názoru, že žalobca si splnil dôkaznú povinnosť a preukázal splnenie kumulatívnych podmienok pre vznik škody, a to porušenie právnej povinnosti žalovaným, vznik škody na predmetnej parcele a príčinnú súvislosti medzi protiprávnym konaním a vzniknutou škodou, v dôsledku čoho došlo k naplneniu zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú žalobcovi a preto súd žalobe vyhovel a uložil žalovanému uviesť predmetnú nehnuteľnosť do predošlého stavu, nakoľko usúdil, že je to možné a účelné.
34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
36. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP s tým, že nakoľko žalobca mal vo veci plný úspech, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v jej peňažnom vyjadrení bude rozhodnuté po právoplatnosti predmetného rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.