Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_9Co-105-2020.pdf
PDF · 97.5 KB
Case nature
Subarea
9Co/105/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci navrhovateľky: U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, I., N. - I., t.č. ul. L. B. X, X. - X., proti povinnému z neodkladného opatrenia: Z. X., nar. X.X.XXXX, bytom I. XXXX, N. - I., o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní povinného z neodkladného opatrenia proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 4. júna 2020, č.k. 8C/27/2020-18 takto
rozhodol:
I. Odvolací súd odvolanie povinného z neodkladného opatrenia o d m i e t a .
II. Povinný z neodkladného opatrenia má voči navrhovateľke právo na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vo výroku I. zakázal Z. X., nar. X.X.XXXX, vstupovať do bytu číslo XX, na 7. poschodí bytového domu súp. číslo XXXX/X, na ulici L. B. v X. - X., zapísaný na LV č. XXXX, na parc. registra „C“, parc. číslo 3080/29 - 32, katastrálne územie X., obec X., okres Šaľa, majiteľom ktorého je L. O., a to do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (výrok I.). Výrokom II. zakázal Z. X., nar. X.X.XXXX približovať sa k žalobkyni U. U., nar. XX.X.XXXX a k maloletému Z. X., nar. XX.X.XXXX na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov a kontaktovať žalobkyňu telefonicky, písomne, emailom alebo inými prostriedkami. Žalobkyni uložil povinnosť do 30 dní odo dňa vydania neodkladného opatrenia podať žalobu vo veci samej - o vylúčenie žalovaného z užívania predmetnej nehnuteľnosti (výrok III.) a žalobkyni voči žalovanému priznal právo na náhradu trov konania vo výške 100% (výrok IV).
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. e), g), h), § 326 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 326 ods. 2, § 332 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.
3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z rozsahu vykonaného preskúmania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodné. Žalobkyňa a žalovaný žijú v spoločnej domácnosti v byte, ktorého nájomcom je žalovaný a oprávnenými osobami užívať predmetný byt je žalobkyňa a maloletý syn. Dôvodné podozrenie z násilia žalobkyňa osvedčila priloženými listinnými dôkazmi, najmä potvrdením, že dňa 30.5.2020 bol žalovaný vykázaný zo spoločného obydlia so žalobkyňou podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/19963 Z.z. o policajnom zbore . Už len samotné vydanie potvrdenia o vykázaní osoby zo spoločného obydlia je možné považovať za osvedčenie nároku na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovaným spôsobom. V danom prípade boli splnené podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia uložením povinnosti žalovanému nevstupovať dočasne do predmetného bytu a minimalizovanie tak jeho kontaktu so žalobkyňou v domácom prostredí. Právo na život a zdravie, ktoré je násilníkom ohrozované, má absolútnu povahu, preto je v záujme ochrany života a zdravia žalobkyne a jej dieťaťa užívacie právo žalovaného k spoločnému obydliu dočasne obmedziť. Zároveň súd uložil
žalobkyni povinnosť, aby do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia podala žalobu vo veci smej v zmysle § 336 ods. 1 CSP, nakoľko nie je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. O náhrade trov konania vo veci nariadenia neodkladného opatrenia súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni ako úspešnej procesnej strane v konaní vo veci nariadenia neodkladného opatrenia priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia, ktorým sa konanie vo veci nariadenia neodkladného opatrenia končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP). 4. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie povinný z neodkladného opatrenia, ktorý žiadal, aby odvolací súd prehodnotil celé rozhodnutie súdu prvej inštancie tým, že by sa do predmetného bytu rád vrátil. V odvolaní uviedol, že celý nájom za byt, ktorý navrhovateľka užíva vo výške 300,- eur mesačne, platí od začiatku iba on sám. Taktiež nie je pravdou, že by neprispieval na výživu maloletého syna, keď mesačne robí nákupy či už jedlo, drogériu alebo iné potreby pre syna a je to vždy minimálne vo výške 150,- eur mesačne. V prípade, ak túto sumu nevie zabezpečiť, tak všetky potrebné výdavky hradí jeho matka, L. X.. Navrhovateľka za celý rok nebola schopná zariadiť si svoje financie tak, aby dostatočne pokrývali všetky zvýšené výdavky na starostlivosť o syna, ktorý si vyžaduje pravidelné rehabilitácie. V zime sa stalo, že po jednej z rehabilitácii v rozsahu troch týždňov museli k maloletému volať RZP, nakoľko mal vysoké teploty s tým, že bol syn hospitalizovaný v nitrianskej nemocnici na infekčnom oddelení, avšak navrhovateľka na druhý deň podpísala reverz a so synom sa vrátila domov, aj keď boli vo veľmi zlom stave. Navrhovateľka uvádza, že sa liečila v minulosti na psychiatrii, v tejto súvislosti uviedol, že v čase zoznámenia sa s navrhovateľkou neboli žiadne problémy, avšak pochádza zo sociálne veľmi slabých pomerov, vyrastala v detskom domove a starala sa o ňu jeden čas teta a napokon sa ako dospelá vrátila k svojej matke alkoholičke. Nenesie žiadnu zodpovednosť za jej psychický stav, naopak, snažil sa vytvoriť pre ňu konečne domov, kde sa bude cítiť dobre aj s ich synom. Problémy nastali po určitej dobe ich spoločného bývania, kedy nezvládala starostlivosť o ich spoločného syna, ktorý sa narodil s poškodením mozgu a myslí si, že je to vinou navrhovateľky, ktorá riadne nespolupracovala s pôrodníkmi pri pôrode. Taktiež si nemyslí že je astmatička, nakoľko nikdy nevidel používať respirátor a okrem toho vyfajčí krabičku cigariet denne. Zvýšená starostlivosť o postihnutého syna, neschopnosť žalobkyne zadeliť si financie, opakované slovné útoky na ich syna, ktorému žalobkyňa nadávala vždy keď plakal, ho dohnali stále viac k alkoholu, lebo nezvládala tieto situácie. Následne vznikla medzi nimi početné hádky, po ktorých navrhovateľka spolu so synom sa zbalila a odišla k svojej mame do N. I.. Avšak navrhovateľka keď minula všetky peniaze, následne sa vždy vrátila k nemu. Toto sa opakovalo od jesene minulého roka asi 4x a taktiež jej vyčítal zanedbanú starostlivosť o ich syna, pretože vždy sa vrátili v zlom stave. Nechce zvaľovať vinu len na matku svojho syna, no vo veľkej miere ona sama sa podieľala na situácii, ktorá napokon vyústila v zásah policajného zboru. Okrem toho má vedomosť, že pri spomínanom zásahu príslušník polície vybavoval žalobkyni pobyt v azyle aj s ich synom v spolupráci so sociálnymi pracovníčkami. Tieto začali okamžite konať a žalobkyni bolo prisľúbené ubytovanie v azylovom dome v O., kde mala byť v krátkej dobe umiestnená. Po vylúčení z bytu a zákazu priblíženia sa, bol nútený zostať na ulici, kde tri noci prespával a následne si vybavil núdzové ubytovanie, ale tento stav je len dočasný, keďže nechce byť na obtiaž iným ľuďom. Myslí si, že by bolo lepšie, ak by žalobkyňa bola odvedená do azylového domu, čo by bolo lepšie aj pre ich postihnutého syna, pretože navrhovateľka a syn by boli pod dozorom a bola by im poskytnutá aj prípadná nevyhnutná pomoc, ak si to bude stav ich syna vyžadovať, pretože matka čím ďalej, tým menej zvláda náročnosť starostlivosti, ktorú si jeho zdravotný stav vyžaduje.
5. K odvolaniu povinného z neodkladného opatrenia zaslala vyjadrenie navrhovateľka, v ktorom potvrdila, že povinný platí mesačne nájomné vo výške 300,- eur za predmetný byt a taktiež realizuje nákupy do domácnosti minimálne v hodnote cca 150,- eur, avšak zvyšok musí nakúpiť ona z vlastného príjmu. Taktiež uviedla poskytnutie finančných prostriedkov aj od L. X., avšak nemá vedomosť o tom, koľko a v akej výške tieto finančné prostriedky pre nich poskytla, nakoľko ich neprevzala priamo od nej. Je toho názoru, že o maloletého syna sa riadne stará, chodí na pravidelné lekárske kontroly, čo môže potvrdiť aj detská pediatrička MUDr. P.. Čo sa týka jej zdravotného stavu, trpela v minulosti depresiou kvôli úmrtiu strýka Y. U., o ktorého sa dva roky ako o onkologického pacienta starala. Astmou trpí už dlhodobo a počas tehotenstva nebrala žiadne lieky, aby neohrozila svoje dieťa. Taktiež poprela svoju závislosť na cigaretách. Obaja pochádzajú z rodín, kde alkohol je súčasťou bežného života a preto sa chcela osamostatniť a založiť si rodinu a žiť normálny život. Čo sa týka starostlivosti o dieťa je len na nej, pretože partner Z. X. sa len v malej miere podieľa na jeho starostlivosti, keď ťažko nesie jeho postihnutie. Nepredpokladá obnovenie ich spolužitia ako partnerov a jej návrat a užívanie spoločne prenajatého
bytu v X. kvôli jeho alkoholizmu a útokom na jej osobu. Momentálne žije u matky U. U., bytom N. I. a preto súhlasí so zrušením zákazu pre žalovaného Z. X. vstupovať do bytu č. XX na siedmom poschodí, súpisné č. XXXX/X na ulicu J. B. v X. X., uvedeného v uznesení Okresného súdu Galanta.
6. K vyjadreniu navrhovateľky zaslal repliku povinný z neodkladného opatrenia, v ktorom ak uviedol, že navrhovateľka sa nedostatočne stará o syna, mal na mysli fakt, že síce chodí s ním pravidelne na kontroly k detskej pediatričke, venuje sa mu celý deň, avšak on ako postihnutý potrebuje špeciálnu starostlivosť a tú mu navrhovateľka nedokáže poskytnúť. Aj z tohto dôvodu k nim často chodila jeho matka, aby ju v tom usmernila, avšak navrhovateľka všetko robila podľa seba a zľahčila si starostlivosť ako mohla. Aj pre toto správanie sa obáva o ďalší vývoj ich dieťaťa a toto bol aj dôvod okrem zlej finančnej situácie na ich hádky, ktoré ona nezvládala a on ich riešil alkoholom. Je toho názoru, že posledný zásah policajtov bol podľa jeho názoru neadekvátny, pretože išlo len o hádku s navrhovateľkou. Nijako jej neublížil, ani ju nebil. Iba sa hádali a ona naňho zavolala políciu, ktorá ho okamžite odviedla v putách ako nejakého zločinca a vybavila mu zákaz styku s navrhovateľkou. Následne na to bola navrhovateľke prizvaná sociálna pracovníčka, ktorá ju odviedla do azylového domu v O.. Napriek tomu, že jej zo strany sociálnej poisťovne bola poskytnutá maximálna pomoc, bývanie v azylovom dome dlhodobo navrhovateľka z nevysvetliteľných dôvodov v tomto azyle vydržala len desať dní a opäť sa zbalila a odišla bývať do N. k svojej mame alkoholičke, ktorá sa nespráva k ich synovi vhodne a nadáva mu. Okrem toho počas celého pobytu v azyle ho bombardovala SMSkami ako sa chce vrátiť, ako to takto nechcela, ako malý všeličo potrebuje. Keďže jej na SMSky neodpovedal, pretože rešpektoval nariadenie súdu, nemal zábrany kontaktovať jeho matku a pripomenúť jej, že malý všeličo potrebuje. Na tieto telefonáty nereagoval ani si neželá, aby sa k nemu vrátila, pretože by to opäť nefungovalo a bojí sa, že by ho dostala do väzenia. navrhovateľka sa vyjadrila, že nepredpokladá obnovenie spolužitia a on taktiež nechce, aby sa situácia opakovala a aby ich syn pozeral na ich neustále hádky a z toho dôvodu sa s navrhovateľkou plne stotožňuje, nemá záujem obnoviť ich spolužitie. Byt na ulici J. B. v X. X. si naďalej platí a chce v ňom bývať i naďalej, avšak už bez žalobkyne a ich syna, pretože je to najlepšie riešenie pre nich všetkých. Preto žiada súd, aby mu bolo oficiálne umožnené, keďže navrhovateľka ako sa sama vyjadrila, momentálne žije u svojej matky v N. a so zrušením zákazu súhlasí. Navrhovateľka si už požiadala o výšku výživného a podľa toho, ako súd rozhodne, bude prispievať na jeho výživu pravidelne a svedomito.
7. K replike povinného zaslala dupliku navrhovateľka, v ktorej uviedla, že v júni zo spoločného bytu v X. sa odsťahovala do azylového domu, no odtiaľ sa pre zdravotné problémy dieťaťa odsťahovala k matke do N. I., ktorá jej pomáha pri výchove maloletého. Uviedla, že má tu okolo seba ľudí, na ktorých sa môže v prípade potreby kedykoľvek obrátiť a v obci si ešte pred narodením dieťaťa požiadala o sociálny byt, na ktorý čaká v poradovníku. O dieťa sa riadne stará, chodí na pravidelné kontroly a rehabilitácie. Ako matka samoživiteľka vie odhadnúť, čo je pre ich syna najlepšie, pravidelne s ním cvičí, aby eliminovala jeho pohybové problémy, má trpezlivosť aj pri príprave stravy a dbá na to, aby bola aj výživná. Povinný síce tvrdí že syna prijal takého aký je, avšak nemyslí si to, pretože od narodenia až doteraz nejaví o neho záujem. Čo sa týka jej, tiež je pevne rozhodnutá žiť bez povinného, len so svojim synom a na Okresnom súde v Nitre požiadala o určenie výšky výživného na ich syna a zároveň aj o jeho zverenie do osobnej starostlivosti. Taktiež uviedla, že nemá námietky, aby povinný sa nasťahoval späť do prenajatého bytu v X..
8. Podaním zo dňa 14.10.2020 navrhovateľka uviedla, že žiada o zrušenie uznesenia o vydaní neodkladného opatrenia 8C/27/2020 v bodoch 1 a 2 a to o zrušenie zákazu Z. X. vstupovať do bytu č. XX na siedmom poschodí bytového domu, súpisné č. XXXX/X na ulici L. B. v X. X. a taktiež o zrušenie zákazu povinnému približovať sa k nej a k maloletému Z. X. na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, ako aj kontaktovať navrhovateľku telefonicky, písomne, e-mailom alebo inými prostriedkami. Svoju žiadosť odôvodnila tým, že jej priateľ Z. X. oľutoval svoj čin, z alkoholu sa chce ísť dať liečiť.
9. Následne Okresný súd Galanta uznesením zo dňa 11. novembra 2020, č.k. 8 C 27/2020-74 v zmysle § 336 CSP zrušil neodkladné opatrenie, ktoré bolo nariadené uznesením Okresného súdu Galanta dňa 4.júna 2020, č.k. 8 C 27/2020-18 z dôvodu, že navrhovateľka nepodala žalobu vo veci samej v lehote do 30 dní od vydania predmetného neodkladného opatrenia zo dňa 4.júna 2020, t.j. v lehote do 6.7.2020. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.12.2020.
10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 127 a §
363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie smeruje proti uzneseniu, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa a preto je potrebné ho odmietnuť.
11. V zmysle čl. 4. ods. 1 Základných princípov Civilného sporového poriadku ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
12. V zmysle § 386 Civilného sporového poriadku odvolací súd odmietne odvolanie, ak c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.
13. Vzhľadom na to, že uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 4.júna 2020, č.k. 8 C 27/2020 -18, voči ktorému povinný z neodkladného opatrenia podal odvolanie a malo byť predmetom prieskumu odvolacieho súdu, bolo uznesením Okresného súdu Galanta zo dňa 11. novembra 2020, č.k. 8 C 27/2020-74 v zmysle § 336 CSP zrušené, odvolací súd pri absencii rozhodnutia súdu prvej inštancie nemá v rámci odvolania o čom rozhodnúť.
14. V tejto súvislosti je zrejmé, že ak odvolaním napadnuté uznesenie v čase rozhodovania odvolacieho súdu zaniklo zákonným spôsobom, musel odvolací súd odvolanie povinného voči tomuto uzneseniu s prihliadnutím na najbližšiu procesnú úpravu posudzovanej veci odmietnuť. Vzniknutú procesnú situácia totiž Civilný sporový poriadok nerieši, obsahuje však právnu úpravu vyjadrenú v článku 4 odsek 1. V civilnom sporovom konaní platí zásada, že ten, komu bola rozhodnutím spôsobená ujma, má právo na riadne opravné konanie, ktoré je iniciované podaním riadneho opravného prostriedku, ktorým je odvolanie. Toto právo však nie je bezvýnimočné, preto zákon podmieňuje vykonanie odvolacieho konania splnením procesných podmienok prípustnosti odvolania. Predtým, než pristúpi odvolací súd k posudzovaniu dôvodnosti podaného odvolania z jeho vecnej stránky, posúdi, či odvolateľ splnil všetky zákonom vyžadované podmienky. Následkom absencie niektorej z procesných podmienok prípustnosti odvolania je jeho odmietnutie. Odvolacie konanie predpokladá primárne existenciu rozhodnutia súdu, ktoré má byť preskúmané, bez takéhoto rozhodnutia nemá odvolací súd o čom konať. Z vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku vyplýva, že v súčasnej dobe neexistuje ustanovenie, na základe ktorého by bolo možné predmetnú vec právne posúdiť. Túto procesnú situáciu upravoval § 218 ods. 1, Občianskeho súdneho poriadku platného do 30.06.2016, podľa ktorého bolo možné odmietnuť odvolanie, ak rozhodnutie napadnuté odvolaním zaniklo inak.
15. Neprichádza totiž do úvahy rozhodovanie o odvolaní proti prvoinštančnému rozhodnutiu, ktoré pred rozhodnutím odvolacieho súdu uplynutím určeného času už zaniklo, predmetom odvolania môže byť len účinné rozhodnutie súdu. Odvolací súd potom s analogickým použitím ust. § 386 písm. c) Civilného sporového poriadku odvolanie povinného z neodkladného opatrenia, v čase rozhodovania odvolacieho súdu už neprípustné, odmietol.
16. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP tak, že povinný z neodkladného opatrenia má voči navrhovateľke právo na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, vychádzajúc zo situácie, že zákonným dôvodom odmietnutia odvolania povinného bola skutočnosť, že došlo k zrušeniu odvolaním napadnutého rozhodnutia, z dôvodu nepodania žaloby vo veci samej zo strany navrhovateľky v prebiehajúcom konaní, čím potom navrhovateľke z procesného hľadiska možno pričítať zavinenie za odmietnutie odvolania.
17. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).