Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-3T/38/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Q., samosudca JUDr. P. U., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12. januára 2021, v trestnej veci proti obž. F. A., pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukázaním na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona, takto

rozhodol:

Obžalovaný:

F. A. nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom Q.,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

dňa 19.01.2020 v čase okolo 15.30 hod. v izbe č. X v budove L. sociálnych služieb - Y. na ul. F. Q. č. XXX/XX v Q., pod vplyvom alkoholických nápojov, po predchádzajúcom konflikte bodol F. U., nar. XX.XX.XXXX, uvedomujúc si, že táto je aj osobou staršou ako šesťdesiat rokov, nožom s dĺžkou čepele 9 cm do oblasti horného pravého kvadrantu brucha, v ktorom sa nachádzajú životne dôležité orgány takou silou, že jej spôsobil bodnú ranu brušnej steny pod pravým rebrovým oblúkom o veľkosti 2,5 cm a s hĺbkou cca 8 cm prechádzajúcu až do brušnej dutiny, pri ktorej vzniklo nebezpečenstvo poranenia životne dôležitých orgánov, ako aj poranenie veľkej predstierky (tukového závesu priečnej časti hrubého čreva) v brušnej dutine s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 3 týždne, pričom k poraneniu životne dôležitých orgánov v konečnom dôsledku nedošlo a zároveň ju nožom porezal na brade, čím jej spôsobil reznú ranu na brade s dĺžkou 3 cm s dobou liečenia v trvaní 5-6 dní,

t e d a

dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle inému úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví a spáchať taký čin na chránenej osobe - osobe vyššieho veku, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo,

č í m s p á c h a l

zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona.

rozhodol:

Podľa § 155 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 39 ods. 1 Tr. zákona a s prihliadnutím na § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, trest prepadnutia veci a to celokovový zatvárací nôž s dĺžkou čepele 9 cm.

Podľa § 60 ods. 5 Tr. zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.

Podľa ukladá obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Q. podal na tunajší súd dňa 2.6.2020 pod sp. zn. Pv XX/XX/XXXX obžalobu na obvineného F. A. a to pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukázaním na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- dňa 19.01.2020 v čase okolo 15.30 hod. v izbe č. X v budove L. sociálnych služieb - Y. na ul. F. Q. č. XXX/XX v Q., po predchádzajúcom konflikte bodol F. U., nar. XX.XX.XXXX, uvedomujúc si, že táto je aj osobou staršou ako šesťdesiat rokov, nožom s dĺžkou čepele 9 cm do oblasti horného pravého kvadrantu brucha, v ktorom sa nachádzajú životne dôležité orgány takou silou, že jej spôsobil bodnú ranu brušnej steny pod pravým rebrovým oblúkom o veľkosti 2,5 cm a s hĺbkou cca 8 cm prechádzajúcu až do brušnej dutiny, pri ktorej vzniklo nebezpečenstvo poranenia životne dôležitých orgánov, ako aj poranenie veľkej predstierky (tukového závesu priečnej časti hrubého čreva) v brušnej dutine s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 3 týždne, pričom k poraneniu životne dôležitých orgánov v konečnom dôsledku nedošlo a zároveň ju nožom porezal na brade, čím jej spôsobil reznú ranu na brade s dĺžkou 3 cm s dobou liečenia v trvaní 5-6 dní.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný F. A. uviedol, že nechce urobiť žiadne z vyhlásení podľa . Následne súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, prehratím obrazovo-zvukového záznamu z výsluchu poškodenej F. U., výsluchom svedkov V. P., F. G., V. C., F.. M. V., výsluchom znalca MUDr. J. Q., prečítaním znaleckého posudku MUDr. A. G. č. XX/XXXX, znaleckých posudkov KEÚ PZ Košice ČES: X.-A.-KE-M.-XXXX/XXX, ako aj čítaním listinných dôkazov a to: zápisnice o vydaní veci, lekárskych správ, zápisnice o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou a umožnil stranám nahliadnuť na fotodokumentáciu a plánok, fotodokumentáciou z vydania veci a umožnil stranám nahliadnuť na ňu, zápisu o dychovej skúške, záznamov z rozhovoru o konflikte medzi klientmi zariadenia, výpovede zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, záznamu z knihy hlásení, výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR, odpisu RT, lustrácie z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov, charakteristík na obžalovaného, správy ÚVV a ÚVTOS X., správy o povesti, článku predloženého obhajcom a rozsudku OS A. II. Napokon súd preložil stranám k nahliadnutiu vecný dôkaz a to celokovový zatvárací nôž s čepeľou o dĺžke 9 cm, ktorý je obsahom prílohy č. 2 vyšetrovacieho spisu.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovné: Obžalovaný vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že neurobil vyhlásenie o vine, pretože namieta právnu kvalifikáciu skutku, avšak svoje konanie priznáva a toto aj ľutuje. Uviedol, že poškodenej F. U. sa ospravedlňuje, nikdy ju nechcel zraniť a je rád, že jej zranenia nie sú vážne. K tomu, že poškodenú pichol sa priznáva, avšak jeho konanie bolo skratové, konal pod vplyvom alkoholu a pod vplyvom dlhodobých sporov s poškodenou. Ku konaniu bol vyprovokovaný tým, že poškodená rozbila diaľkový ovládač od televízora, ktorý hodila ponad jeho hlavu. Vo vrecku mal v tom čase nôž, pretože si chcel odkrojiť salámu. Obžalovaný potvrdil pravdivosť časti svojej výpovede z prípravného konania, ktorá mu bola na hlavnom pojednávaní prečítaná a kde skutok popisoval tak, že keď sa rozmachoval, tak poškodenej porezal bradu a F. mala stále ešte hrniec v ruke, ktorým sa rozmachovala a následne ruku s nožíkom zložil dole a pri tom rozmachovaní ju nešťastne pichol, ale nevie presne miesto kde. Obžalovaný ďalej poprel, žeby sa poškodenej počas skutku vyhrážal zabitím alebo jej vulgárne nadával.

Potvrdil, že vedel, že poškodená má 69 rokov. Udalosti pred skutkom popísal tak, že v uvedený deň asi o jednej popoludní bol v obchode a stretol kamaráta, s ktorým si spolu dali víno, pričom on vypil asi 6 dcl vína.

Poškodená F. U. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní dňa 16.4.2020, ktorá bola zachytená pomocou videokamery a ktorej obrazovo-zvukový záznam bol prehratý na hlavnom pojednávaní, popísala priebeh skutku, ako na ňu obžalovaný nožom zaútočil. Poškodená uviedla, že v deň skutku pozerala v spoločenskej miestnosti televízor, keď tam prišiel obžalovaný, vzal diaľkový ovládač a povedal, že ona televízor pozerať nebude. Poškodená odišla na izbu, ale bolo jej ľúto a preto sa vrátila do spoločenskej miestnosti, vzala diaľkový ovládač a hodila ho asi na zem. Vrátila sa na izbu a obžalovaný prišiel za ňou bez toho aby sa hádali. Dvere v izbe nechala otvorené, otvorila skriňu, z ktorej vzala hrniec a kávu, pretože si chcela uvariť kávu. V tom ako sa otočila, mal už obžalovaný v ruke nôž a najskôr ju porezal na brade a potom nôž strčil do nej. Poškodená išla za vrátnikom, aby jej zavolal záchranku a obžalovaný sa vrátil pozerať televízor. Vo výpovedi tiež zo svojho pohľadu popísala konflikty, ktoré s obžalovaným mala v období pred skutkom.

Svedok F. G. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že v čase skutku stál na chodbe pri spoločenskej miestnosti a videl ako poškodená vyšla zo svojej izby, vošla do spoločenskej miestnosti, kde zobrala diaľkový ovládač od televízora, hodila ho o stenu a odišla naspäť do svojej izby. Za ňou išiel do izby obžalovaný, pričom dvere do izby boli pootvorené a svedok videl ako sa obžalovaný zahnal rukou na poškodenú, nôž mu však v ruke nevidel. Až keď vyšla poškodená z izby všimol si, že krváca a smerovala k vrátnikovi. Spolu s vrátnikom P. ju priviedli na jej izbu a čakali s ňou na príchod záchranárov. Obžalovaného charakterizoval ako pracovitého človeka, ktorého ľudia v Q. majú radi. Obžalovaný si podľa neho rád vypije, avšak nie je výbušný, ak ho nikto bezdôvodne neprovokuje. Poškodenú opísal ako konfliktnú osobu, ktorá každého v útulku ohovárala, mala spory s pánom H. s pani C. a O. a s mladými manželmi A.. Aj on osobne s ňou mal konflikt kvôli upratovaniu na chodbe. Z rozprávania obžalovaného svedok vedel, že tento mal spor s poškodenou, ktorá mu dvakrát vošla do kúpeľne.

Svedok V. P., ktorý pracuje ako vrátnik v útulku, vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že v deň skutku mal službu do 16.00 hod. Okolo 15.30 počul na chodbe kričať poškodenú U., asi po 10 minútach znovu počul krik poškodenej, ktorá sa už sťažovala na bolesť, stála pri jeho dverách a držala sa za brucho. Videl, že je na tvári od krvi a tiež z brucha jej tiekla krv. Na jeho otázku mu poškodená uviedla, že jej to urobil F. A.. Poškodenej privolal rýchlu záchrannú službu a keďže záchranári chceli vidieť nôž, ktorým bola U. bodnutá, išiel za obžalovaným do spoločenskej miestnosti, kde tento pozeral televízor a poprosil ho, aby mu odovzdal nôž, čo on aj urobil. Aj tento svedok opísal obžalovaného ako dobrého a úslužného človeka, ktorý bol ochotný pomôcť ak nemal vypité. X. mal obžalovaný vypité bol veľmi hlučný, čo rušilo ostatných na ubytovni, nikoho však nenapádal a nebol agresívny. Poškodenú vnímal svedok ako nepríjemnú, ostrú osobu s hrubým hlasom, no dodal, že sú aj horší od nej. Potvrdil, že poškodená sa vždy s niekým hádala, vedel o jej konflikte s manželmi A., ktorých vyštvala z ubytovne a tiež o spore s pani C..

Svedkyňa V. C. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní ku skutku uviedla, že v tom čase pozerala televízor v spoločenskej miestnosti, keď tam prišla poškodená, zobrala diaľkový ovládač A. z ruky a hodila ho o stenu. Poškodená pri tom niečo nadávala a odišla. Obžalovaný sa následne postavil a išiel von z miestnosti, no nevie kam. Po chvíli sa vrátil a ďalej pozeral televízor. Svedkyňa vnímala obžalovaného ako dobrého človeka, vzájomne si pomáhali. Potvrdila, že keď obžalovaný chodil na brigády, tak mal vypité, ale nie tak, aby nevedel čo robí. K osobe poškodenej U. uviedla, že s ňou nikto nechcel nič mať, na každého nadávala. Mala konflikt s pani O., nadávala aj jej osobne, vedela, že obžalovaný s ňou mal spory pre televízor. Poškodenú považuje za zlého človeka.

Na hlavnom pojednávaní vypovedala aj Mgr. V., ktorá pracuje v útulku ako sociálna pracovníčka. Z jej výpovede vyplynulo, že obžalovaný býval v zariadení asi rok a charakterizovala ho ako utiahnutého človeka, ktorý neprechovával bližšie vzťahy s ostatnými klientmi, bol samotár. Mal snahu riešiť svoju sociálnu situáciu, zapojil sa do aktivačných prác. O poškodenej U. uviedla, že ani ona nenadväzovala nejaké vrúcne vzťahy s inými klientmi, títo ju od seba odsúvali pre jej spurnú povahu. Potvrdila, že kvôli správaniu poškodenej z útulku odišli manželia A. a mala tiež hádky s ďalšími rómami v jej veku. Dodala, že v novembri 2019 riešila sťažnosť pani U. na obžalovaného, ktorý sa jej mal vyhrážať, že ju zabije.

Obžalovaný k tomu uviedol, že U. mu chodí do kúpeľne, čo mu je nepríjemné, avšak poprel aby sa poškodenej vyhrážal.

MUDr. J. Q., znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, vypracoval znalecký posudok k zraneniam poškodenej a bol tiež vypočutý v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní. Zo záverov znaleckého posudku a z jeho následných výpovedí vyplýva, že poškodená utrpela pri útoku ľahké zranenia, a to bodnú ranu brušnej steny pod pravým rebrovým oblúkom prechádzajúcu do brušnej dutiny, poranenie veľkej predstierky v brušnej dutine a reznú ranu na brade o dĺžke 3 cm. Bodná rana bola na koži široká cca 2,5 cm a hĺbka bodného kanála bola približne 8 cm. Vo svojej výpovedi v prípravnom konaní následne znalec upresnil, že v danom prípade došlo k poraneniu tukového závesu priečnej časti hrubého čreva, ktoré spolu s jeho výživnými cievami je pokladané za životne dôležitý orgán. Na hlavnom pojednávaní ešte dodal, že samotný tukový záves priečnej časti hrubého čreva nie je životne dôležitým orgánom, ale v tomto prípade boli poranené vyživovacie cievy, a poškodená bola ohrozená stratou krvi pri poranení veľkej predstierky. V blízkosti bodného kanála sa podľa znalca nachádzali hrubé črevo, tenké črevo, vyživovacie cievy hrubého a tenkého čreva, pečeň a veľké cievy, ktoré sú životne dôležité orgány a v prípade ich poranenia mohlo dôjsť aj k smrti. Tieto orgány sa nachádzali v blízkosti bodného kanála 5 až 10 cm v závislosti od smeru bodného kanála a od vyvinutej sily. Bodná rana do brucha potenciálne ohrozuje všetky životne dôležité orgány uložené v brušnej dutine. Znalec tiež uviedol, že zranenia poškodenej sú v príčinnej súvislosti s predmetným úrazom, napadnutím a mechanizmus vzniku popísaného zranenia zodpovedá priebehu popísaného útoku. Za primeranú dobu liečenia a práceneschopnosti bodnej rany brušnej steny a poranenia veľkej predstierky znalec považuje 3 týždne a reznej rany na brade dobu v trvaní 5-6 dní.

Znalecké posudky Kriminalistického a expertízneho ústavu X. zboru v A. konštatujú, že na prednom diele tielka poškodenej bolo zistené mechanické poškodenie, ktoré vykazuje charakter bodnorezného poškodenia a mohol byť pri tom použitý aj skúmaný nôž zaistený pri obhliadke miesta činu. Z výsledkov DNA analýzy taktiež vyplynulo, že DNA profil ľudskej krvi zistenej na pravej a ľavej strane čepele noža zaisteného ako predmet č. 1 a ľudskej krvi zistenej na tielku je zhodný s DNA profilom porovnávacej vzorky označenej ako „F. U., nar. XX.X.XXXX“. DNA analýzou steru z rukoväte noža bola zistená prítomnosť zmiešaného bližšie nešpecifikovaného biologického materiálu, pričom majoritná časť tohto DNA profilu je zhodná s DNA profilom porovnávacej vzorky označenej ako „F. A., nar. X.X.XXXX“.

Zo zápisu o dychovej skúške, ktorý bol prečítaný ako listinný dôkaz, je zrejmé, že obžalovanému bola dňa 19.1.2020 po spáchaní skutku v čase o 18.00 hod. nameraná hodnota alkoholu v dychu 0,75 mg/l.

Na hlavnom pojednávaní bol prečítaný aj znalecký posudok MUDr. A. G., znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorá na základe vyšetrenia duševného stavu obžalovaného okrem iného konštatovala, že obžalovaný v čase spáchania skutku netrpel ani toho času netrpí na žiadnu duševnú poruchu ani chorobu v zmysle psychózy. U obžalovaného ide o nevyrovnanú, emočne nestabilnú osobnosť, impulzívny typ. Znalkyňa tiež uviedla, že schopnosť rozpoznať nebezpečenstvo a protiprávnosť svojho konania, ako aj schopnosť svoje konanie ovládať boli pod vplyvom užitého alkoholu u obžalovaného zmenšené nepodstatne. U obžalovaného taktiež zistila III. štádium chronického alkoholizmu s plne rozvinutou závislosťou a poruchami správania v stave opitosti. V stave opitosti dochádza u obžalovaného k odbrzdeniu morálnych zábran a potencovaniu impulzivity a agresívneho správania, k oslabeniu vôľového konania. V súvislosti s týmto záverom znalkyňa odporučila uložiť obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Vykonané dôkazy súd vyhodnotil tak, že obžalovaného zo spáchania skutku priamo usvedčuje svedkyňa poškodená F. U., ktorá popísala ako po predchádzajúcom konflikte v spoločenskej miestnosti, za ňou obžalovaný prišiel na izbu, kde si ona chcela uvariť kávu a potom, čo sa k nemu otočila, ju obžalovaný porezal na brade a následne jej bodol nôž do brucha. Svedok F. G. pritom cez pootvorené dvere izby videl ako sa obžalovaný zahnal na poškodenú rukou, nevidel ale, že v nej držal nôž. Videl však, že potom ako obžalovaný od poškodenej odišiel, táto vyšla na chodbu a krvácala z rany na bruchu. Svedok V. P. potvrdil, že bezprostredne po skutku prišla za ním poškodená, aby jej zavolal lekársku pomoc a popritom mu uviedla, že ju bodol obžalovaný. Napokon aj samotný obžalovaný sa vo svojej výpovedi ku skutku priznal a popísal, že pri rozmachovaní nožom najskôr poškodenej porezal bradu a následne ju pri rozmachovaní nešťastne pichol, ale nevie presne miesto kde. K rozsahu poranenia poškodenej bol vypracovaný znalecký posudok znalcom z odvetvia chirurgia, z ktorého je zrejmé, že v danom prípade

neboli poranené životne dôležité orgány, poškodená však bola ohrozená stratou krvi pri poranení veľkej predstierky. Pri popísanej bodnej rane do brucha však, podľa znalca, vzniklo nebezpečenstvo poranenia životne dôležitých orgánov, ako je hrubé črevo, tenké črevo, vyživovacie cievy hrubého a tenkého čreva, pečeň a veľké cievy, ktoré sa nachádzali v blízkosti bodného kanála 5 až 10 cm, v závislosti od smeru bodného kanála a od vyvinutej sily.

Výpovede obžalovaného a svedkov sú navyše potvrdzované a objektivizované ďalšími dôkazmi a to znaleckými posudkami KEÚ PZ A., z odboru kriminalistika, odvetvie mechanoskopia a odvetvie kriminalistická biológia a kriminalistická genetická analýza, ďalej zápisnicou o vydaní veci, zápisnicou o obhliadke miesta činu, lekárskymi správami týkajúcimi sa zranení poškodenej, ako aj zápisom o dychovej skúške, ktorá svedčí o tom, že obžalovaný skutok spáchal pod vplyvom alkoholu.

Podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona, kto inému úmyselne spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.

Podľa § 155 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.

Podľa Tr. zákona, chránenou osobou sa rozumie osoba vyššieho veku. Takouto osobou sa na účely rozumie osoba staršia ako šesťdesiat rokov ( Tr. zákona).

Podľa § 123 ods. 3 písm. e/ Tr. zákona, ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je poškodenie dôležitého orgánu.

Vykonaným dokazovaním teda bolo preukázané, že obžalovaný, po predchádzajúcom konflikte, bodol nožom poškodenú F. U. do oblasti brucha, v ktorom sa v blízkosti bodného kanála 5 až 10 cm nachádzali životne dôležité orgány ako hrubé črevo, tenké črevo, vyživovacie cievy hrubého a tenkého čreva, pečeň a veľké cievy, čím jej takto svojim konaním spôsobil bodnú ranu brušnej steny pod pravým rebrovým oblúkom prechádzajúcu do brušnej dutiny, poranenie veľkej predstierky v brušnej dutine a reznú ranu na brade s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 3 týždne, pričom k poraneniu životne dôležitých orgánov nedošlo.

Na tomto mieste je potrebné upozorniť, že súd doplnil skutkovú vetu o skutočnosť, že obžalovaný bol v čase skutku pod vplyvom alkoholických nápojov, pretože táto skutočnosť vyplynula z vykonaného dokazovania (zápis o dychovej skúške, výpoveď obžalovaného), nemá vplyv na zachovanie totožnosti skutku, ale má význam a súvis s uloženým ochranným opatrením. Podľa názoru súdu, táto okolnosť nebola uvedená v skutkovej vete obžaloby len v dôsledku nedopatrenia pri písaní obžaloby, pretože už v popise skutku v uznesení o vznesení obvinenia sa uvádza, že obžalovaný konal pod vplyvom alkoholických nápojov a na uvedenú skutočnosť sa poukazuje aj v odôvodnení samotnej obžaloby.

Vyššie popísaným konaním tak obžalovaný naplnil objektívnu stránku skutkovej podstaty zločinu ublíženia na zdraví podľa v štádiu pokusu podľa Tr. zákona, pretože v zmysle Tr. zákona sa ťažkou ujmou na zdraví rozumie aj poškodenie dôležitého orgánu, k čomu konanie obžalovaného bezprostredne smerovalo, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo. Konaním obžalovaného bol dotknutý záujem spoločnosti na ochrane ľudského zdravia - objekt trestné činu.

Súd má tiež za to, že v danom prípade bol naplnený aj znak kvalifikovanej skutkovej podstaty v zmysle § 155 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukázaním na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona (v spojení s § 127 ods. 3 Tr. zákona) a to, že k spáchaniu činu došlo na chránenej osobe - osobe vyššie veku. Obžalovaný si dostatočne uvedomoval, že poškodená je takouto osobou, keď sám vo svojej výpovedi potvrdil, že vedel že poškodená mala v čase skutku 69 rokov. Obžalovaný s poškodenou bývali v útulku približne jeden rok, mali medzi sebou viacero vzájomných konfliktov, teda obžalovaný ju poznal a uvedomoval si jej vek a tomu zodpovedajúcu fyzickú výbavu (kondíciu) poškodenej. Aj keď obhajca obžalovaného v záverečnej reči namietal splnenie tohto kvalifikačného momentu s odvolaním sa na ustanovenie § 139 ods. 2 Tr. zákona a s poukázaním na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 3.12.2013, sp.zn. XTdo/XX/ XXXX, súd sa s týmto jeho argumentom nestotožnil. Poukazuje pritom na ustanovenie § 18 Tr. zákona

a ustanovenie § 139 ods. 2 Tr. zákona, ktoré upravujú spôsob riešenia dvoch odlišných právnych otázok a to jednak otázku zavinenia vo vzťahu k okolnosti, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby a jednak ďalšiu podmienku použitia osobitného kvalifikačného pojmu chránenej osoby, spočívajúcu v súvislosti spáchania činu s postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby. Taká súvislosť musí byť daná nielen objektívne, ale z hľadiska páchateľa aj subjektívne. To znamená, že aj na túto okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby sa musí vzťahovať zavinenie, pričom postačuje zavinenie z nedbanlivosti (§ 18 Tr. zákona). Spáchanie trestného činu na chránenej osobe je inou okolnosťou, vo vzťahu ku existencii ktorej postačuje zavinenie z nevedomej nedbanlivosti. Ak páchateľ má vedomosť o veku osoby, ktorá bola objektom jeho útoku, súvislosť medzi trestným činom a chránenou osobou je spravidla daná využitím jej veku (viď rozhodnutie Krajského súdu v X. sp.zn. XTo/XX/XXXX obdobne vo vzťahu tehotnej ženy ako chránenej osoby).

Obžalovaný je trestne zodpovedný páchateľ (tak z hľadiska veku ako aj z hľadiska príčetnosti v čase skutku) - subjekt trestného činu, čo vyplýva aj zo záverov znaleckého posudku F.. G., vypracovaného na základe vyšetrenia duševného stavu obžalovaného.

Pre naplnenie znakov subjektívnej stránky trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 155 Tr. zákona je potrebné preukázať, že úmysel páchateľa smeroval aj k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví, pričom stačí zistenie že páchateľ vedel, že svojim konaním môže spôsobiť tento ťažký následok a bol s tým uzrozumený (eventuálny úmysel). Na takéto uzrozumenie možno usudzovať najmä z povahy použitej zbrane, z intenzity útoku, zo spôsobu jeho vykonania a z pohnútky činu. Prihliada sa tiež na to, aké nebezpečenstvo za daných okolností pre zdravie napadnutého hrozilo z útoku.

Z hľadiska subjektívnej stránky konal obžalovaný prinajmenšom v nepriamom úmysle, teda musel vedieť, že svojim konaním môže spôsobiť tento ťažký následok a bol s tým uzrozumený. Úmysel obžalovaného súd vyvodil jednak z povahy použitej zbrane - obžalovaný použil pri útoku celokovový nôž s dĺžkou čepele 9 cm a tiež zo spôsobu a intenzity jeho použitia. Obžalovaný spôsobil poškodenej bodnú ranu o dĺžke bodného kanála 8 cm, pričom zo znaleckého posudku i z výpovede znalca na hlavnom pojednávaní jednoznačne vyplýva, že útok obžalovaného bol vedený vysokou intenzitou a táto intenzita útoku bola dostatočná na to, aby prekonala odpor všetkých vrstiev brušnej steny, prenikla do brušnej dutiny a spôsobila krvácanie a poškodenie vnútrobrušného orgánu. Znalec tiež uviedol, že z lekárskeho hľadiska sú v brušnej dutine uložené životne dôležité orgány, ktorých poškodenie môže viesť k smrti poraneného človeka. Na hlavnom pojednávaní znalec uviedol, že obžalovaný nevedel vedome ovplyvniť smerovanie svojho útoku tak, aby nezasiahol životne dôležitý orgán a bolo len vecou náhody, ktoré orgány skutočne poškodí. Aj keď zohľadníme skutočnosť, že obžalovaný nemá medicínske vzdelanie, už len tým, že na poškodenú útočil nožom bodnou ranou do brucha takou intenzitou, že nôž prekonal odpor všetkých vrstiev brušnej steny a prenikol až do brušnej dutiny, si musel byť vedomý, že svojim konaním môže zasiahnuť a poškodiť ktorýkoľvek životne dôležitý orgán tam umiestnený. Aj keď sa obhajoba odvoláva na závery znaleckého posudku a následnú výpoveď znalca, kde tento opakovane uvádzal, že pokiaľ by mal obžalovaný úmysel poškodiť životne dôležitý orgán, jeho útok by s najväčšou pravdepodobnosťou smeroval na oblasť hrudníka, resp. krku, súd sa s týmto argumentom opäť nestotožnil. Pokiaľ by totiž obžalovaný použil rovnaký nástroj útoku a útočil by rovnakým spôsobom a intenzitou, avšak útok by smeroval na hrudník alebo krk poškodenej, svedčilo by to skôr o úmysle páchateľa spôsobiť poškodenej smrť, čo by sa samozrejme prejavilo v inej prísnejšej právnej kvalifikácii skutku.

V súvislosti s vykonaným dokazovaním súd na záver uvádza, že odmietol obhajcom navrhované dôkazy, a to výsluch poškodenej F. U. a výsluch svedkyne O. na hlavnom pojednávaní. Pokiaľ ide o poškodenú F. U., k tejto bolo počas celého trestného konania pristupované ako k obzvlášť zraniteľnej obeti v zmysle . Výsluch poškodenej bol uskutočnený dňa 16.4.2020 za prítomnosti psychologičky Mgr. F. Z. a obhajcu obžalovaného a taktiež bol zaznamenaný na videokameru. Výsluch bol uskutočnený kontradiktórnym spôsobom a obhajca mal možnosť klásť poškodenej otázky, pričom túto možnosť aj reálne využil. Následne bol predmetný obrazovo-zvukový záznam z výsluchu poškodenej prehratý na hlavnom pojednávaní, čo súd považoval v rámci dokazovania za dostatočné. Aj keď sa objavili vo výpovedi poškodenej určité rozpory ohľadom niektorých skutkových okolností, najmä či poškodená v čase, keď na ňu obžalovaný útočil držala niečo v rukách a ak áno, čo to bolo, v podstatných okolnostiach popísala skutok zhodne s tým, ako to uvádzal aj sám obžalovaný. Aj keď vypočutí svedkovia nevnímali poškodenú ako citlivú osobu z hľadiska jej povahových vlastností, na

čo poukazovala obhajoba, neznamená to automaticky, že poškodená tým stráca postavenie obzvlášť zraniteľnej obete. Takéto postavenie poškodenej je definované zákonom a nie tým, ako konkrétnu osobu vníma okolie (vypočutí svedkovia). Po zohľadnení toho, že v konkrétnom prípade išlo o násilný trestný čin, následkom ktorého bolo poškodenie zdravia F. U. a vzhľadom na dlhodobý konfliktný vzťah medzi poškodenou a obžalovaným, mal súd za to, že k poškodenej bolo potrebné pristupovať ako k obeti, ktorá je vystavená vyššiemu riziku opakovanej viktimizácie alebo druhotnej viktimizácie (§ 2 ods. 1 písm. c/ bod 6 zákona č. XXX/XXXX Z.z.). Výsluch svedkyne O., ktorú obhajoba navrhovala vypočuť ohľadom jej konfliktu s poškodenou, súd rovnako odmietol, pretože k otázke konfliktnej povahy poškodenej v dostatočnom rozsahu vypovedali ostatní svedkovia vypočutí na hlavnom pojednávaní.

Pri určovaní druhu a výmery trestu uloženého obžalovanému sa súd riadil základnými zásadami uvedenými v ustanovení § 34 Tr. zákona a bral teda do úvahy konkrétne okolnosti spojené so spôsobom spáchania trestného činu a jeho následkom, zavinením, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobou páchateľa, jeho pomermi a možnosťou jeho nápravy.

Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že tento má doposiaľ 1 záznam v registri trestov, pričom sa na neho v súčasnosti hľadí akoby nebol odsúdený. Navyše ide o odsúdenie z roku 2005 teda z obdobia pred 15 rokmi, kedy bol obžalovaný trestným rozkazom Okresného súdu Q. sp.zn. XT/XXX/XX zo dňa 7.7.2005 uznaný vinným z trestného činu výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zákona a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov so skúšobnou dobou do 21.7.2006. Z výpisu z Registra priestupkov súd zistil, že proti obžalovanému bolo v období pred spáchaním predmetného skutku, v roku 2016, vedené priestupkové konanie pre podozrenie zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, avšak uvedené konanie bolo zastavené a preto nie je možné na neho prihliadať.

Mesto Q. podalo na obžalovaného len všeobecnú správu, z ktorej vyplýva, že menovaný je slobodný a má evidovaný trvalý pobyt v meste Q. podľa § 7 ods. 3 zákona č. XXX/XXXX Z.z.. Predchádzajúci trvalý pobyt na adrese C. XXX/XXX v Q. mu bol dňa XX.X.XXXX zrušený. Zo správy na obvineného vypracovanej ÚVV a Y. Prešov vyplýva, že F. A. sa počas výkonu väzby správa slušne a disciplinovane. Pokyny a príkazy vyplývajúce z ústavného poriadku plní, režim dňa dodržiava. Medzi ním a obvineným umiestneným spolu s ním v cele sa doposiaľ nevyskytli žiadne nezhody. Disciplinárne odmenený ani potrestaný doposiaľ nebol. Podľa správy ÚPSVaR Q. bol obžalovaný v období od 4.1.2019 do 22.1.2020 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a bol tiež poberateľom pomoci v hmotnej núdzi.

Za zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 2 Tr. zákona je stanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody na 5 rokov až 12 rokov. V danom prípade je podľa názoru súdu ukladanie trestu odňatia slobody v tejto zákonom stanovenej výmere pre páchateľa neprimerane prísne a vzhľadom na pomery obžalovaného a na okolnosti prípadu je na mieste využitie ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona.

Pri rozhodovaní o tom, aký trest bude v danom prípade pre obžalovaného primeraný prihliadol súd ako na okolnosti svedčiace v prospech obžalovaného predovšetkým na samotný kritický postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti, keď obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval a prejavil tiež snahu ospravedlniť sa poškodenej, čo zodpovedá poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona. Vyhlásenie o vine obžalovaný neurobil z dôvodu, že nesúhlasil s právnou kvalifikáciou skutku. Súd priznal obžalovanému aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona, a to vedenie riadneho života pred spáchaním trestného činu, aj napriek jednému záznamu v registri trestov. Ide totiž o odsúdenie spred 15 rokov a po tomto odsúdení sa obžalovaný nedopustil žiadneho protiprávneho konania, za ktoré by bol odsúdený a rovnako nebol v tomto období postihnutý ani v priestupkovom konaní, pretože priestupkové konanie ohľadom skutku zo dňa 24.6.2016 bolo zastavené. Pri ukladaní trestu súd prihliadol aj na okolnosti za ktorých bol skutok spáchaný, keď vyhodnotil konanie obžalovaného ako skratové konanie, ktoré bolo výsledkom a vyvrcholením dlhšie pretrvávajúcich sporov medzi obžalovaným a poškodenou, pričom z dokazovania vyplynulo, že práve poškodená uvedené spory vyvolávala. Aj samotnému skutku predchádzal spor medzi obžalovaným a poškodenou ohľadom sledovania televízneho programu, ktorý sa vyhrotil potom, čo poškodená rozbila diaľkový ovládač tým, že ho hodila o stenu. Podľa výpovedí svedkov bola poškodená konfliktnou osobu, ktorá mala okrem obžalovaného spory aj s ďalšími obyvateľmi útulku. Obžalovaného hodnotili svedkovia skôr pozitívne, ako tichého, utiahnutého človeka, ochotného vždy pomôcť. Je však nutné zdôrazniť, že tieto okolnosti

nijako nezľahčujú ani neospravedlňujú konanie obžalovaného. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že aj keď poškodená bola konfliktnou osobou a mala spory s mnohými obyvateľmi útulku, ani jeden z nich tieto spory neriešil fyzickým útokom na poškodenú. Súd považuje takéto neoprávnené útoky so zbraňou smerujúce proti zdraviu človeka za neprípustné a vysoko závažné, pričom závažnosť takýchto konaní musí byť z hľadiska generálnej prevencie vyjadrená pri ukladaní trestu. Z uvedeného dôvodu mal súd za to, že obžalovanému je potrebné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, avšak súčasne dospel k presvedčeniu, že použitie trestnej sadzby stanovenej zákonom vo výmere 5 až 12 rokov by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne. Pretože obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, k spáchanej trestnej činnosti zaujal kritický postoj a pred súdom prezentoval aj svoje rozhodnutie podstúpiť protialkoholickú liečbu, je na zabezpečenie ochrany spoločnosti i na nápravu páchateľa postačujúci aj trest kratšieho trvania, konkrétne v danom prípade vo výmere troch rokov. Takáto výmera trestu súčasne rešpektuje obmedzenie upravené v ustanovení § 39 ods. 3 písm. d/ Tr. zákona.

Obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, preto ho súd na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona.

Pretože pri obhliadke miesta činu bol zaistený celokovový zatvárací nôž s dĺžkou čepele 9 cm, ktorý patrí obžalovanému a ktorý bol použitý na spáchanie trestného činu, rozhodol súd o uložení trestu prepadnutia veci vo vzťahu k spomínanému nožu.

Vzhľadom na to, že obžalovaný sa predmetnej trestnej činnosti dopustil pod vplyvom alkoholu a vzhľadom na zistenú závislosť obžalovaného na alkohole, vyplývajúcu zo záverov znaleckého posudku znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, uložil súd obžalovanému podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Keďže poškodená si v prípravnom konaní neuplatnila nárok na náhradu škody riadne, v súlade s ustanovením , pretože výšku uplatnenej náhrady škody nevyčíslila, rozhodol súd uznesením na hlavnom pojednávaní, že poškodenú nepripúšťa do konania s jej nárokom na náhradu škody a preto o uvedenom nároku ani v konečnom rozhodnutí nerozhodoval. To však nebráni poškodenej, aby sa domáhala náhrady škody voči obžalovanému v civilnom konaní.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Svidník.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. Rozsudok možno napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Za obžalovaného môže podať odvolanie aj jeho zákonný zástupca a obhajca a u mladistvého tiež orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.