Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_28CoE-80-2020.pdf
PDF · 78.64 KB
Case nature
Subarea
28CoE/80/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Michala Boroňa v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Bardejov, Hurbanova 6, 085 46 Bardejov, IČO: 30 807 484, proti povinnému: P. U., O.. XX.XX.XXXX, V. P. P. XXXX/XX, XXX XX V., o vymoženie 1.146,25 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č.k. 5Er/133/2012-33 zo dňa 21.08.2018 jednohlasne takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje sa uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie.
II. Mení sa uznesenie vo výroku o trovách exekúcie tak, že súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie nepriznáva.
III. Náhrada trov odvolacieho konania sa súdnemu exekútorovi a účastníkom konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že zastavil exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Michalom Brožinom a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania v celkovej výške 65,47 eura, a to v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
2. V odôvodnení uviedol, že šetrením súdneho exekútora bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom majetku, ktorý by bol postihnuteľný exekučným konaním a majetok povinného preto nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, a preto rozhodol o zastavení exekúcie podľa zákonného ustanovenia § 57 odsek 1 písmeno h) Exekučného poriadku. O trovách exekúcie súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ustanovením § 200 a § 203 odsek 2 Exekučného poriadku a priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 65,47 eura vrátane DPH, ktoré je povinný uhradiť oprávnený.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote oprávnený odvolanie z dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Oprávnený v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci spočívajúce v tom, že súd prvej inštancie neprihliadol na uplynutie desaťročnej prekluzívnej lehoty exekučného titulu podľa § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a nezastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku. Rozhodnutie č. XXX-XXXXXXXXXX- T zo dňa 31.07.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.03.2007 a vykonateľnosť 27.03.2007, čo znamená, že prekluzívna lehota uplynula dňa 12.03.2017. Žiadal zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku a zaviazať povinného na náhradu trov exekúcie.
4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 CSP preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.
5. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
8. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
9. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
10. Odvolací súd preskúmaním obsahu spisu má za preukázané, že súd prvej inštancie poverením č. XXXX - XXXXXX zo dňa 20.02.2012 poveril súdneho exekútora JUDr. Michala Brožinu, Exekútorský úrad Svidník vykonaním exekúcie pre vymoženie pohľadávky 1.146,25 eura s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. XXX-XXXXXXXXXX- T zo dňa 31.01.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.03.2007 a vykonateľnosť 27.03.2007. Dňa 16.01.2018 bol doručený súdu prvej inštancie podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že zistil, že povinný nemá majetok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor žiadal zaviazať oprávneného na úhradu trov exekúcie.
11. Jedným z dôvodov zastavenia exekúcie je aj strata účinnosti exekučného titulu, tak ako to predpokladá ustanovenie § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), pričom takáto neúčinnosť musí nastať až po začatí exekučného konania. Predpokladá sa, že rozhodnutie síce naďalej existuje, ale prestáva spôsobovať právne účinky, a to buď na základe zákona, alebo iného rozhodnutia. Neúčinným sa môže rozhodnutie predložené ako exekučný titul stať aj v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, počas ktorej bolo možné najneskôr takéto rozhodnutie vykonať.
12. Podľa § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.
13. Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý je osobitným predpisom vo vzťahu k správnemu poriadku, v § 148 ods. 1, 2 v znení účinnom do 31.12.2007 uvádzal, že pohľadávky na poistnom, pokutách a na penále vymáha Sociálna poisťovňa podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. V tomto prípade teda exekučný súd exekúciu po uplynutí prekluzívnej lehoty aj bez návrhu zastaví, nepostačuje, že sa exekúcia pred uplynutím tejto lehoty začala.
14. Predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať v tom zmysle, že po uplynutí zákonom stanovenej lehoty desiatich rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia stratí rozhodnutie účinok vykonateľnosti, na základe ktorého je možné exekučný titul vykonať prostredníctvom núteného výkonu rozhodnutia (exekúcie). To znamená, že nie je možné ani pokračovať v skôr začatej exekúcii na jeho podklade, ak rozhodnutie nebolo dovtedy vykonané. Rozhodnutie sa tak uplynutím lehoty podľa § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení stáva neúčinným.
15. V prípade rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 31.07.2007, právoplatného 12.03.2007 a vykonateľného dňa 27.03.2007, uplynula lehota 10-tich rokov odo dňa právoplatnosti predmetného rozhodnutia dňa 12.03.2017. Od tohto dátumu je exekúcia o vymoženie časti pohľadávky na základe uvedeného exekučného titulu vedená na podklade neúčinného exekučného titulu, a preto súd prvej inštancie bol povinný aj bez návrhu exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku.
16. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že v čase rozhodovania o zastavení exekúcie (21.08.2018) už uplynula desaťročná prekluzívna lehota určená na vykonanie rozhodnutia stanovená v ust. § 148 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Rozhodnutie tvoriace podklad pre exekúciu tak stratilo účinnosť, a preto exekúcia mala byť zastavená podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b) EP a nie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) tohto právneho predpisu. Uvedené pochybenie však vplyv na správnosť výroku o zastavení exekúcie nemá, nakoľko tento výrok je vecne správny.
17. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne potvrdil.
18. Zároveň zmenil uznesenie (§ 388 CSP) vo výroku o trovách exekúcie tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
19. V danom prípade exekučné konanie sa začalo na návrh oprávneného dňa 13.02.2012. V tejto súvislosti je právne významné ust. § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
20. Za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času čo je zrejmé z ust. § 196 EP. Odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie zároveň predstavujú trovy exekúcie (§ 200 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku).
21. Ustanovenia § 196 a § 197 odsek 1 Exekučného poriadku určujú zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie; súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie (§ 203 odsek 1 Exekučného poriadku). Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku teda umožňuje súdu pri zastavení konania prelomiť zásadu ustanovenú v § 197 odsek 1 Exekučného poriadku, t.j. že náklady súdneho exekútora uhrádza povinný a povinnosť nahradiť trovy exekúcie uložiť oprávnenému. Podmienkou takéhoto postupu je určitá forma procesného zavinenia oprávneného (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/4/2010 zo dňa 06.10.2010).
22. Vo svojom uznesení sp. zn. III.ÚS 351/07 zo dňa 13.12.2007 Ústavný súd konštatoval súlad takého postupu s ústavou: „Ústavný súd konštatuje, že interpretácia a aplikácia § 203 Exekučného poriadku okresným súdom a krajským súdom nie je v rozpore s účelom a cieľom tohto ustanovenia, ktoré vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť náhradu trov zastavenej exekúcie nepriznať. Vyplýva to z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť voľnej úvahy opierajúcej sa o vyhodnotenie postupu oprávneného. Odôvodnenie nepriznania nevyhnutných trov zastavenej exekúcie plne využíva rozsah na voľnú úvahu, a nie je nelogické alebo prekračujúce hypotézu § 203 Exekučného poriadku“. Tiež dodal, „že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie“.
23. Podľa názoru odvolacieho súdu skutočnosť, podľa ktorej rozhodnutie tvoriace exekučný titul nemohlo byť vykonané v dôsledku uplynutia zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty, oprávnený nemohol predpokladať. Uplynutie prekluzívnej lehoty, nemožno považovať za zavinenie oprávneného, v dôsledku čoho aplikácia ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku pri rozhodovaní o trovách exekúcie neprichádza do úvahy, keďže zastavenie exekúcie z dôvodu neúčinnosti exekučného titulu nie je dôvodom, pre ktorý by mohol byť oprávnený zaviazaný na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie aj z dôvodu, že nepostupoval v exekúcii v súlade so zákonom, keďže nekonal hospodárne a bez zbytočných prieťahov, a nepodal návrh na zastavenie podľa ustanovenia § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, resp. návrh na zastavenie podal až po takmer roku od uplynutia prekluzívnej lehoty. Zároveň aj po uplynutí prekluzívnej lehoty (dňa 12.03.2017) vykonával ďalej ďalšie úkony (žiadosti o poskytovanie súčinnosti napr. zo dňa 28.07.2017, 28.09.2017 alebo 15.01.2018). Súdnemu exekútorovi náhrada trov exekúcie priznaná byť nemohla.
24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že náhradu trov odvolacieho konania nepriznal ani úspešnému oprávnenému, nakoľko si tento nárok na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne zo spisu nevyplývajú a ani súdnemu exekútorovi, pretože tento v odvolacom konaní úspešný nebol. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.
25. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).