Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-656-2014.pdf
PDF · 118.89 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-4Er/656/2014
Uznesenie
Okresný súd Topoľčany v exekučnej veci oprávneného: Secapital S. á.r.L., so sídlom 2 Avenue Charles de Gaulle, Luxembourg, Luxembursko, IČO: 108305, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti povinnému: O. Z., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, C. D., XXX XX T., o vymoženie sumy 1146,18 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora Mgr. Milana Somíka, so sídlom Československej armády 1, 036 01 Martin pod sp. zn. EX 903/2014, o podnete oprávneného na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky a námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, takto
rozhodol:
I. Podnet oprávneného na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. sa z a m i e t a .
II. Námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie EX 903/2014 zo dňa 4.6.2020 sa z a m i e t a j ú .
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal u súdneho exekútora Mgr. Juraja Galla, Exekútorský úrad so sídlom v Martine proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Topoľčany č. k. 7RO/33/2014-22 zo dňa 28.1.2014. Uznesením Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Er/656/2014-6 zo dňa 13.6.2014 bol súdny exekútor Mgr. Juraja Gallo, ktorý vo veci konal pod sp. zn. EX 1654/2014, vylúčený z vykonávania exekúcie. Oprávnený navrhol, aby bol vykonaním exekúcie namiesto vylúčeného súdneho exekútora poverený súdny exekútor Mgr. Milan Somik. Okresný súd Topoľčany udelil Mgr. Somikovi dňa 1.8.2014 poverenie na vykonanie exekúcie - na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť sumu 1146,18 eur, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 1146,18 eur od 24.10.2012 do zaplatenia, trovy predchádzajúceho konania v sume 68,50 eur, trovy právneho zastúpenia v predchádzajúcom konaní v sume 166,13 eur a všetky účelne vynaložené trovy exekúcie.
2. Súdny exekútor vydal dňa 4.6.2020 upovedomenie o zastavení starej exekúcie EX 903/2014 (ďalej aj len „upovedomenie“), ktorým oprávneného upovedomil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len ZoUNEK), pretože uplynula rozhodná doba. Upovedomením súdny exekútor súčasne vyzval oprávneného, aby do 60 dní od ukončenia exekučného konania zaplatil trovy starej exekúcie vo výške 42,- eur (paušálne trovy 35,- eur zvýšené o daň z pridanej hodnoty 7,- eur).
3. Oprávnený podal námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie (podaním zo dňa 10.7.2020), ktoré odôvodnil tým, že upovedomenie bolo vydané v rozpore so zákonom, pretože dňa 19.11.2019 navrhol oprávnený zmenu súdneho exekútora a okresný súd o tomto návrhu nerozhodol, napriek tomu, že podľa § 44 ods. 10 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný
súd návrh na zmenu exekútora a súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Súčasne oprávnený upozornil na to, že predmetná exekúcia nie je evidovaná v Centrálnom registri exekúcií a v takom prípade nemá exekútor nárok na náhradu ním uplatnených trov exekúcie. Na základe uvedeného oprávnený navrhol, aby súd predmetné upovedomenie o zastavení starej exekúcie zrušil a rozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora.
4. V rámci podania námietok dal oprávnený aj podnet na začatie konania o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom Slovenskej republiky v zmysle § 74 a nasl. zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky (ďalej aj len „ústavný súd“), a to konkrétne o súlade ustanovení zákona č. 233/2019 Z. z. s čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj len „ústava“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj len „dohovor“). Z obsiahleho vyjadrenia dôvodov rozporu zákona č. 233/2019 Z. z. s ústavou a dohovorom vyplýva, že oprávnený predovšetkým namietol odopretý prístup k súdnej ochrane, neprípustnú retroaktivitu, diskrimináciu časti veriteľov a porušené právo na súdnu ochranu. Oprávnený uviedol, že časti veriteľom bol odopretý prístup k súdnej ochrane, pretože legitímne začaté súdne konania za účelom vymoženia pohľadávok sa zastavujú bez ohľadu na to, či zanikol exekučný titul alebo sa stal hmotnoprávne neexekvovateľný , títo veritelia sú nútení podať opätovný návrh a znášať náklady s ním spojené, sú tak nútení 2x podať návrh na vymoženie tej istej pohľadávky na súde bez zreteľného dôvodu pre takýto postup, okrem sťaženia procesu vymoženia svojej pohľadávky. V zmysle zákona č. 233/2019 Z. z. sú zastavené exekučné konania na základe po začatí týchto exekučných konania prijatej právnej normy, ktorej existenciu oprávnení v časti začatia exekučných konaní nemohli nijako predvídať (neprípustná retroaktivita právnych noriem). Úprava sa týka selektívne iba exekučných konaní začatých pred 1.4.2017, neexistuje pritom legitímny dôvod na takýto typ zákonnej diskriminácie účastníkov súdnych konaní a veriteľov - oprávnených v exekučných konaniach začatých pred 1.4.2017, pričom neexistuje žiaden legitímny dôvod, prečo by oprávnený v konaní začatom po 1.4.2017 mal mať viac práv ako oprávnený v exekučnom konaní začatom po 1.4.2017. Nerovnosť v postavení veriteľov/ oprávnených je zjavná aj v tom, že sú uprednostňované pohľadávky štátu a EÚ, pohľadávky priznané špecifickým spôsobom - § 2 ods. 2 písm. c), d), e) zákona č. 233/2019 Z. z. Jednoznačne je porušené aj právo na zákonného sudcu, keďže povinnosť podať nový návrh na začatie konania (tzv. opätovný návrh) súčasne znamená, že v novom konaní môže rozhodovať iný sudca ako pôvodne rozhodoval v skôr začatom exekučnom konaní týkajúcom sa rovnakej pohľadávky. Napokon oprávnený poukázal na nútené obmedzenie vlastníckeho práva (práva domáhať sa uspokojenia priznaného nároku) selektívne vybraných oprávnených bez akejkoľvek zákonom predpokladanej primeranej náhrady (porušenie čl. 20 ods. 4 ústavy).
5. Súdny exekútor predložil námietky súdu na rozhodnutie. K námietkam oprávneného predložil exekútor aj vyjadrenie zo dňa 5.8.2020, v ktorom navrhol, aby súd námietky ako nedôvodné zamietol. Ďalej z vyjadrenia exekútora vyplýva, že zákon č. 233/2019 Z. z. sa aplikuje prednostne vo vzťahu k Exekučnému poriadku a vychádza z princípu, že ak nastanú podmienky v ňom upravené (v § 2 ods. 1), zastavenie exekúcie nastáva priamo zo zákona, bez potreby rozhodnutia súdu a v prípade, že došlo k zastaveniu exekúcie ex offo, súd nie je oprávnený v takejto zastavenej exekúcii rozhodovať o jej „opätovnom“ zastavení, a to bez ohľadu na to, či bol daný dôvod na jej zastavenie podľa Exekučného poriadku. Pokiaľ ide o dôvod na predĺženie rozhodnej doby v zmysle ZoUNEK, pri ktorom dočasne nedochádza k zastaveniu exekúcie ex lege, takýmto nie je pred účinnosťou ZoUNEK podaný návrh oprávneného na zastavenie exekúcie ani podnet akéhokoľvek subjektu na zastavenie exekúcie. Pokiaľ ide o podnet na zastavenie exekúcie (bez ohľadu na to, kto ho podal), jedná sa len o podanie ktoré nabáda súd na to, aby z úradnej povinnosti preskúmal, či je daný niektorý z dôvodov na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Tento právny názor možno aplikovať aj na rozhodnutie o zmene súdneho exekútora, nakoľko sa jedná o podanie, ktoré nemá vplyv na predĺženie rozhodnej doby a tak možno rozhodnutie oprávneného o zmene súdneho exekútora tesne pred nadobudnutím účinnosti zákona ZoUNEK považovať za špekulatívne. Z podania oprávneného je zrejmé, že sa nejedná o námietky proti zastaveniu starej exekúcie, ale námietky smerujú výlučne k paušálnym trovám súdneho exekútora, pritom námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné. Oprávnený v námietkach tvrdí, že exekúcia nebola zapísaná v Centrálnom registri exekúcií včas, pričom túto skutočnosť nijako nepreukázal a rozhodujúci je zápis exekúcie v CRE pred vydaním upovedomenia o zastavení starej exekúcie. Oprávnený má bezplatný prístup do CRE, preto si mohol od roku 2016 kedykoľvek a opakovane overiť, či je exekúcia v CRE zapísaná. Konanie oprávneného je vedome klamlivé, s nepoctivým úmyslom a cieľom predĺžiť celý proces zastavovania starých exekúcií a hlavne
vyhnúť sa úhrade paušálnych trov v súvislosti so zastavením starej exekúcie. Skutočnosť, že oprávnený napáda protiústavnosť zákona č. 233/2019 Z. z., nemá vplyv na samotné zastavenie exekúcie ani na povinnosť náhrady vyčíslených trov exekúcie.
6. Zo súdneho spisu bolo zistené, že prvotné poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 4.8.2014. Lustráciou v Centrálnom registri exekúcií (ďalej uvádzaný aj len „centrálny register“ alebo „CRE“ alebo „register“) dňa 21.7.2020 nebola exekúcia nájdená v CRE, následne lustráciou dňa 13.1.2020 bolo zistené, že exekúcia je zapísaná v CRE.
7. Podľa § 233a zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 upravuje osobitný zákon.
8. Dňa 1.1.2020 nadobudol účinnosť zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v uznesení uvádzaný aj len ako „ZoUNEK“), ktorý upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len „exekučné konanie“) a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len „opätovný návrh“), s tým, že na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (§ 1 ods. 1, 2 zákona).
9. Podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie;1) na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.
10. Podľa § 2 ods. 2 ZoUNEK stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o a) vymoženie pohľadávky na výživnom, b) uspokojenie práva na nepeňažné plnenie, vrátane uspokojenia práva na peňažné plnenie, ak sú vymáhané v tom istom exekučnom konaní, c) vymoženie pohľadávky vzniknutej pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu,2) d) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie,3) e) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím správneho orgánu vo veci porušenia pravidiel hospodárskej súťaže podľa osobitného predpisu,4) f) starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur, g) starú exekúciu, v ktorej je povinným ten, koho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.5) ".
11. Podľa § 3 ods. 1 ZoUNEK rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len "exekútor"), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.
12. Podľa § 4 ods. 1 ZoUNEK, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť rozhoduje o odklade starej exekúcie a odklad starej exekúcie povolí, odklad starej exekúcie je povolený alebo je stará exekúcia odložená, rozhodná doba podľa § 3 sa predlžuje o 12 mesiacov odo dňa uplynutia doby, na ktorú je stará exekúcia odložená.
13. Podľa § 4 ods. 2 ZoUNEK rozhodná doba podľa § 3 neuplynie skôr ako 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, rozhoduje o a) námietkach proti starej exekúcii, b) zastavení starej exekúcie, c) odklade starej exekúcie a odklad starej exekúcie nepovolí, d) vylúčení veci zo starej exekúcie, e) návrhu na pripustenie zmeny účastníka exekučného
konania na strane povinného a zmenu účastníka exekučného konania povolí, f) schválení príklepu, g) schválení rozvrhu výťažku.
14. Podľa § 5 ods. 1 ZoUNEK, ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte.
15. Podľa § 6 ods. 1 ZoUNEK trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov exekútora, ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal, a paušálnych trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného predpisu.6) Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok.
16. Podľa § 6 ods. 2 ZoUNEK paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy uplatňuje.
17. Podľa § 6 ods. 3 ZoUNEK, upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného konania, je exekučným titulom. Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje.
18.Podľa § 6 ods. 4 ZoUNEK exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak a) oprávnenému zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty podľa § 5 ods. 3 alebo b) ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.7)
19. Podľa § 7 ods. 1 ZoUNEK proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.
20. Podľa § 7 ods. 3 ZoUNEK súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému a exekútorovi.
21. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej aj len EP), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
22. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného do 31.3.2017 (ďalej v uznesení uvádzaný len ako „Exekučný poriadok“ alebo „EP“ s tým, že ide o znenie účinné do 31.3.2017), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
23. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon4c) neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať žalobu na obnovu exekučného konania.
24. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (v uznesení uvádzaný aj len „CSP“), súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá ústavnému súdu návrh na začatie konania.
25. Podľa § 162 ods. 2 a 3 Civilného sporového poriadku súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania. O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.
26. Podľa čl. 144 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1992/460/20190701> alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/20190701>. Právny názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný.
27. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 488/2017-25, všeobecný súd má možnosť prerušiť exekučné konanie, ktoré sa pred ním vedie, pre účely podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov, s ohľadom na čl. 144 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
28. Účastník konania nemá právny nárok na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP na vlastnú žiadosť, avšak má možnosť predniesť súdu svoje argumenty o tom, že skutkový a právny stav konania v jeho veci odôvodňuje uplatnenie postupu súdu podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP. Toto právo účastníka konania je obsiahnuté v ľudskom práve na prístup k súdu a zároveň v základnom práve na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, a preto je implikované v norme § 162 ods. 2 CSP („Súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania.“). Formulácia „súd konanie preruší aj bez návrhu“ vytvára súdu príležitosť, aby konanie prerušil aj na návrh. Účastník konania navrhujúci prerušenie konania za účelom rozhodnutia ústavného súdu o súlade právneho poriadku s ústavou má v takom prípade právo na odôvodnenie rozhodnutia súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania zo zorného uhla namietnutého porušenia ústavy, teda na vysvetlenie príčin, pre ktoré sa súd nedomnieva, že ústava je porušená spôsobom, ktorý tvrdí účastník konania.
29. Súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 20/06 z 18. októbra 2006: „Podľa čl. 144 ods. 2 ústavy ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Na túto formuláciu ústavy nadväzuje ustanovenie § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého, ak osoby uvedené v ustanovení § 18 ods. 1 písm. a) až e) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnym predpisom vyššej právnej sily (...), môžu podať ústavnému súdu návrh na začatie konania. Navrhovateľ vo svojom návrhu výslovne uviedol, že „Aj keď sa okresný súd nestotožňuje s právnymi závermi žalobcu, urobil tak z opatrnosti...“, čo znamená, že v danom prípade nie je splnená zákonná náležitosť návrhu na začatie konania, pretože samotný okresný súd síce podal návrh na začatie konania, ale podľa jeho vlastnej formulácie nie je presvedčený o nesúlade namietaných ustanovení zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov s uvádzanými článkami ústavy, listiny a dohovoru, ale návrh na začatie konania podal len z dôvodu opatrnosti s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania a rozhodovaciu prax odvolacieho súdu.“
30. Právomoc všeobecných súdov vyvolať pred ústavným súdom konanie o súlade právneho poriadku nie je absolútna a vzniká iba ak sú splnené dve podmienky, a to v prípade, ak sa nesúlad všeobecne záväzného právneho predpisu nižšej ako ústavnej sily s ústavou spája s „prejednávanou vecou“, a preto sa očakáva jeho priamy účinok na rozhodnutie v konkrétnom spore, a v prípade, ak „sa súd domnieva”, že medzi podústavným všeobecne záväzným právnym predpisom a ústavou je nesúlad. Podľa právneho názoru ústavného súdu, všeobecný súd splní podmienku čl. 144 ods. 2 ústavy, t. j. „domnieva sa“ iba vtedy, ak je presvedčený o nesúlade prameňa práva s ústavou, resp. ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonom.
31. Ako vyplýva z vyššie uvedeného exekučný súd preruší exekučné konanie, ak súd (nie účastník konania) pred rozhodnutím vo veci dospeje k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. V prejednávanej veci však exekučný súd nie je presvedčený o nesúlade namietaného právneho predpisu s ústavou, listinou a dodatkovým protokolom k dohovoru, preto má za to, že nie je splnená podmienka pre podanie návrhu na začatie konania pred ústavným súdom podľa čl. 125 ods. 1
v spojení s čl. 130 ods. 1 písm. d) ústavy, a preto podnet oprávneného na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na ústavnom súde o ústavnosti ZouNEK zamietol.
32. ZoUNEK upravuje dôvody zastavenia exekúcií, ktoré definuje, rovnako ako podmienky, za ktorých sa tieto exekúcie zastavujú. Podmienky a dôvody zastavenia exekúcií upravuje aj Exekučný poriadok, ktorý bol mnohokrát novelizovaný a postupne boli dopĺňané, resp. menené dôvody zastavenia exekúcií až do dnešnej podoby, pričom dôvody zastavenia exekúcií vyplývali a vyplývajú aj z iných zákonov a exekúcie sa zastavujú nielen rozhodnutím súdu, ale aj zo zákona (§ 57 ods. 2 EP, § 48 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii). Skutočnosť, že v ZoUNEK boli stanovené dôvody, za splnenia ktorých sa konkrétne exekúcie zastavujú zo zákona, nie rozhodnutím súdu, a taktiež ani pre ďalšie dôvody uvádzaných oprávneným, nepovažuje exekučný súd ZoUNEK za rozporný s Ústavou SR, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Zastavením starej exekúcie nezaniká pohľadávka, staré exekúcie sa nezastavujú spätne, ale najskôr dňom účinnosti ZoUNEK, zastavenie starej exekúcie nie je prekážkou rozhodnutej veci, oprávnený má stále možnosť podať nový návrh na vykonanie exekúcie a ak súd na základe opätovného návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie, účinky úkonov smerujúcich k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcii ostávajú zachované a oprávnený má nárok aj na náhradu súdneho poplatku za nový návrh. V prípade podania opätovného návrhu dôjde aj k zjednoteniu vymáhania pohľadávok v exekučných konaniach začatých podľa Exekučného poriadku účinného do 1.4.2017 a od 1.4.2017. Podmienky a lehoty na podanie nového návrhu sú rovnaké pre všetkých oprávnených, ktorí sa návrh rozhodnú podať. Pokiaľ ide o paušálne trovy, aj keď proti nim nie sú prípustné námietky, aj doposiaľ podľa predchádzajúcej právnej úpravy, teda v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie, existovala pre oprávnených hrozba znášania trov exekúcie, v prípade jej zastavenia, dokonca vo výške skutočných trov, pričom vyhláškou bola stanovená aj minimálna odmena exekútora, ktorý mal okrem toho nárok na ďalšie náhrady, vrátane zvýšenia odmeny a náhrad o daň z pridanej hodnoty (ak je exekútor jej platiteľom). Z uvedených hľadísk nie je podľa názoru súdu ZoUNEK retroaktívnym, nenarúša právnu istotu oprávneného a taktiež neporušuje jeho právo vlastniť majetok a ani právo na súdnu ochranu.
33. Súd poukazuje aj na aktuálnu rozhodovaciu prax ústavného súdu v súvislosti so ZoUNEK, a to Tlačovú správu z neverejného zasadnutia II. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. S2/12/2020 publikovanú dňa 1.6.2020, z obsahu ktorej vyplýva, že ústavný súd sa opakovane zaoberal ústavnými sťažnosťami podanými v súvislosti s ustanoveniami zákona č. 233/2019 Z. z., pričom rozhodol opakovane totožným spôsobom, a síce tak, že ústavné sťažnosti odmietol ako zjavne neopodstatnené. Hoci v týchto prípadoch nešlo o konania o súladnosti zákona s ústavou, ale o konania o individuálnych ústavných sťažnostiach, tieto rozhodnutia dávajú náhľad na to, akým spôsobom ústavný súd nahliada na zákon č. 233/2019 Z. z. Napr. v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 234/2020 ústavný súd konštatoval, že sťažnosť sťažovateľky v časti, ktorou namietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj len „dohovor“) napadnutými upovedomeniami o zastavení starej exekúcie v časti výziev na úhradu paušálnych trov starých exekúcií je zjavne neopodstatnená. Rovnako konštatoval zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti sťažovateľky v súvislosti s námietkou porušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1, čl. 11 ods. 1 listiny a analogického práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k dohovoru.
34. ZoUNEK upravuje dôvody, spôsob a podmienky ukončenia exekučných konaní, ktoré sa začali pred 1.4.2017 (starých exekúcií), ako aj možnosť oprávneného podať za zákonom stanovených podmienok opätovný návrh na vykonanie exekúcie (§ 9). Povinnosťou súdneho exekútora podľa ZoUNEK je vydať upovedomenie o zastavení každej starej exekúcie, v ktorej sú splnené zákonom stanovené podmienky zastavenia starej exekúcie, t. j. v ktorej došlo k zastaveniu exekúcie zo zákona a následne toto upovedomenie zaslať v zákonom stanovených lehotách oprávnenému - § 5 ods. 1, 3 ZoUNEK. Náležitosti upovedomenia vyplývajú z § 5 ods. 2 ZoUNEK. Pre prípad vydania upovedomenia o zastavení starej exekúcie v rozpore so zákonom poskytuje ZoUNEK oprávnenému opravný prostriedok vo forme námietok (§ 7 ods. 1 prvá veta ZoUNEK). Upovedomením v rozpore so zákonom je také upovedomenie, ktoré bolo vydané napr. predčasne, alebo napriek tomu, že neboli splnené zákonné predpoklady pre zastavenie starej exekúcie podľa ZoUNEK. Stará exekúcia sa podľa ZoUNEK zastavuje zo zákona, ak vznikne niektorý z dôvodov jej zastavenia taxatívne vymedzených v § 2 ods. 1 ZoUNEK a v prípade zastavenia exekúcie uplynutím rozhodnej doby podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, ak vo
veci nie je daná niektorá z výnimiek zastavenia podľa § 2 ods. 2 ZoUNEK (absolútne výnimky) alebo podľa § 4 ZoUNEK (relatívne výnimky).
35. Súd preskúmal predložené upovedomenie o zastavení starej exekúcie, námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a tiež obsah ostatného spisového materiálu a dospel k záveru, že námietky boli podané oprávnenou osobou (oprávneným) v zákonnej lehote, neboli však podané dôvodne. Exekučné konanie v tejto veci sa začalo pred 1.4.2017, preto je vo veci nadobudnutím účinnosti ZoUNEK (1.1.2020) potrebné postupovať podľa tohto zákona (§ 233a EP, § 1 ZoUNEK). Súdny exekútor vydal podľa § 5 ods. 1 ZoUNEK upovedomenie o zastavení starej exekúcie uplynutím rozhodnej doby podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, proti ktorému podal oprávnený námietky. Zo súdneho spisu vyplýva, že v tejto veci už ku dňu nadobudnutia účinnosti ZoUNEK uplynula rozhodná doba piatich rokov od doručenia prvotného poverenia súdnemu exekútorovi. Súčasne bolo zistené, že nejde o exekúciu, ktorá sa podľa § 2 ods. 2 ZoUNEK nezastavuje a neboli zistené ani dôvody, v dôsledku ktorých by rozhodná doba neuplynula, ale sa predĺžila (§ 4 ZoUNEK). Takéto dôvody oprávnený v námietkach ani nenamietal.
36. Oprávnený namietal, že ešte pred nadobudnutím účinnosti ZoUNEK podal návrh na zmenu súdneho exekútora, o ktorom exekučný súd nerozhodol v zmysle § 44 ods. 10 EP. Zo súdneho spisu bolo zistené, že súdu bol dňa 20.11.2019 doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. O tomto návrhu nebolo rozhodované, pretože v Obchodnom vestníku bolo zistené, že na majetok povinného bol dňa 5.12.2019 vyhlásený konkurz. Keďže 1.1.2020 nadobudol účinnosť ZoUNEK, bolo súdnemu exekútorovi a aj oprávnenému oznámené, že o návrhu na zmenu súdneho exekútora nebude rozhodované, pretože je potrebné postupovať podľa ZoUNEK, teda preskúmať, či došlo k zastaveniu exekúcie zo zákona. V tomto prípade už totiž nie je zákonný dôvod o návrhu na zmenu súdneho exekútora rozhodovať. Aj keď o návrhu na zmenu súdneho exekútora, hoci aj podanom pred nadobudnutím účinnosti ZoUNEK, nebolo rozhodnuté, keďže tento návrh nepredstavuje výnimku zo zastavenia starej exekúcie a nie je ani dôvodom, v dôsledku ktorého by došlo k predĺženiu rozhodnej doby, na námietky oprávneného týkajúcu sa návrhu na zmenu exekútora súd nemohol prihliadať.
37. Ako ďalší dôvod námietok uviedol oprávnený skutočnosť, že predmetná exekúcia nie je evidovaná v CRE a v takom prípade nemá exekútor nárok na náhradu trov starej exekúcie. Ani na tento dôvod súd v rámci rozhodovania o námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie nemohol prihliadať. Centrálny register exekúcií je verejným zoznamom dostupným na webovom sídle Slovenskej komory exekútorov, do ktorého sa o každej právoplatne neskončenej exekúcii zapisujú údaje stanovené zákonom - § 211a ods. 1 EP. Skutočnosť, že exekúcia nie je zapísaná v CRE, nepredstavuje výnimku zo zastavenia starej exekúcie zo zákona a nie je ani dôvodom, pre ktorý by bolo možné vyhovieť námietkam proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a upovedomenie zrušiť. Aj keď exekúcia nie je zapísaná v CRE a sú splnené podmienky zastavenia starej exekúcie podľa § 2, § 3 a § 4 ZoUNEK, exekúcia sa ex lege zastavuje. Údaj o zápise exekúcie v CRE nie je ani povinným údajom zapisovaným do CRE v zmysle § 211a ods. 1 EP a nepatrí ani medzi obsahové náležitosti upovedomenia v zmysle § 5 ods. 2 ZoUNEK. Súd súčasne poznamenáva, že lustráciou v CRE dňa 13.1.2021 zistil, že exekúcia je zapísaná v CRE.
38. Zastavením exekúcie ex lege podľa ZoUNEK vzniká exekútorovi voči oprávnenému nárok na paušálne trovy, ktoré sú podľa § 6 ods. 1 ZoUNEK vo výške 35,- eur s tým, že ak je súdny exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšujú sa o DPH. Ak si exekútor voči oprávnenému uplatňuje paušálne trovy, musí upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahovať aj výzvu oprávnenému na úhradu paušálnych trov v zákonom stanovenej lehote 60 dní od ukončenia exekučného konania (§ 5 ods. 2 písm. g/ ZoUNEK). Ak paušálne trovy oprávnený v ustanovenej lehote nezaplatí, má exekútor možnosť si ich voči nemu vymáhať, pričom upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov predstavuje v tomto prípade špecifický exekučný titul na vymoženie paušálnych trov (§ 6 ods. 3 ZoUNEK). V ustanovení § 6 ods. 4 upravuje ZoUNEK dôvody, v dôsledku ktorých súdny exekútor nemá nárok na paušálne trovy. Existenciu týchto dôvodov súd v rámci rozhodovania o námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie neskúma a ak by aj bola zistená, nie je to dôvod, pre ktorý by bolo možné upovedomenie zrušiť, pretože v zmysle § 7 ods. 1 druhá veta ZoUNEK nie sú proti paušálnym trovám prípustné námietky.
39. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý vo viacerých rozhodnutiach (napr. I. ÚS 220/2020-18, I. ÚS 221/2020-18, IV. ÚS 239/2020-19, III. ÚS 237/2020-18, II. ÚS 241/2020-18) konštatoval, že nárok na paušálnu náhradu vzniká ex lege, a to čo sa
týka základu aj výšky. Ústavný súd tiež vo svojich uzneseniach z predbežných prerokovaní zdôraznil, že je potrebné si uvedomiť, že právna úprava zákona č. 233/2019 Z. z. nedáva možnosť úvahy o vzniku a rozsahu nároku na zaplatenie paušálnych trov starej exekúcie, upravuje ho jednoznačným spôsobom, v zásade nepripúšťajúcim úvahu o rôznych výkladoch či iný záver. Jedinou úvahou súdneho exekútora je úvaha o tom, či zákonný inštitút „zastavenia starej exekúcie“ na konkrétne konanie dopadá alebo nie. Keď na konkrétne exekučné konanie dopadne táto procesnoprávna úprava, exekučné konanie sa zastavuje ex lege. Procesné úkony súdneho exekútora, ktoré na túto skutočnosť nadviažu, sú kvázi technickej povahy - administrujú dve zákonné skutočnosti: konanie sa ex lege zastavilo a priamo ex lege vzniká nárok súdneho exekútora na náhradu trov a v stanovenej výške.
40. Z dôvodovej správy k § 6 ZoUNEK vyplýva, že návrh zákona vytvára špecifický exekučný titul na vymoženie paušálnych trov, ktoré neboli uhradené do ustanovenej lehoty, ktorým je upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov. Pre podanie návrhu na vykonanie exekúcie na základe takéhoto exekučného titulu sa nebude vyžadovať potvrdenie o vykonateľnosti, avšak upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov musí obsahovať všetky obligatórne náležitosti a musia byť splnené podmienky podľa § 6 ods. 4 ZoUNEK, t. j. upovedomenie musí byť zaslané v lehotách podľa § 5 ods. 3 ZoUNEK a exekúcia bola zapísaná v centrálnom registri exekúcií. Nesplnenie týchto zákonných povinností má za následok stratu nároku exekútora na paušálne trovy.
41. S poukazom na uvedené má súd zato, že aj keď ZoUNEK v § 6 ods. 4 upravuje dôvody, za ktorých exekútor nemá nárok na paušálne trovy, keďže nárok na paušálne trovy vzniká ex lege, a to čo do základu aj výšky a námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné, skutočnosť, že exekútor stratil nárok na paušálne trovy z niektorého z dôvodov uvedených v § 6 ods. 4 ZoUNEK, má oprávnený možnosť namietať v prípadnej exekúcii podanej na základe upovedomenia o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov.
42. Vzhľadom k uvedenému súd o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie rozhodol tak, že ich ako nedôvodné zamietol (§ 7 ods. 3 tretia veta ZoUNEK). Oprávnený v námietkach neuviedol a nepreukázal žiadne dôvody, ktoré by spôsobili, že upovedomenie bolo vydané v rozpore so zákonom a exekúcia nebola zo zákona zastavená.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Topoľčany, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. Popri všeobecných náležitostiach podania (podľa § 127 Civilného sporového poriadku treba v podaní uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a treba uviesť aj spisovú značku konania, ktorého sa týka, ak je urobené v prebiehajúcom konaní) sa v sťažnosti musí uviesť, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.