Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/103/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudkyňou JUDr. Monikou Kráľovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13. januára 2021 takto

rozhodol:

Obžalovaný:

Z. toho času vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Košice,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

dňa 30. júna 2020 asi o 18.30 hod., v obci I. v spálni rodinného domu č. XXX, pod vplyvom alkoholických nápojov, po predchádzajúcom slovnom konflikte, pri ktorom pýtal od svojej matky C. jej mobilný telefón, ktorý mu nechcela dať, keď poškodená ležala na posteli a držala v ruke svoj mobilný telefón značky Maxcom, pristúpil k nej a násilím jej zobral telefón, ktorý poškodená držala v ľavej ruke a na bruchu tak, že poškodenú chytil za predlaktie a zápästie ľavej ruky a z dlane jej vytrhol mobilný telefón a následne poškodenú udrel rukou do oblasti ľavého líca a zo spálne s telefónom odišiel, čím poškodenej C. spôsobil pomliaždenie a krvné podliatiny v oblasti ľavého predlaktia a ľavej časti tváre s dobou liečenia v trvaní najmenej 5 dní a odcudzením mobilného telefónu škodu vo výške 9,56 eur,

t e d a

proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe a osobe vyššieho veku,

č í m s p á ch a l

zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), e) Tr. zákona a

z a t o m u u k l a d á

Podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 37 písm. m) Tr. zákona, § 38 ods. 2,4 Tr. zákona a § 39 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona na výkon trestu odňatia slobody sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c),d) Tr. zákona obžalovanému ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie v ústavnej forme.

Podľa je obžalovaný povinný zaplatiť poškodenej DÔVERE zdravotnej poisťovni, a.s., so sídlom Cintorínska 5, Nitra, IČO: 35 942 436 škodu vo výške 142,25 eur z titulu vynaložených liečebných nákladov.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves podala dňa 13.10.2020 na tunajší súd obžalobu na obvineného Z. pre skutok, že dňa 30. júna 2020 asi o 18.30 hod., v obci I., pod vplyvom alkoholických nápojov, po predchádzajúcom slovnom konflikte, pri ktorom pýtal od svojej matky C. jej mobilný telefón, ktorý mu nechcela dať a slovne mu naznačila, že zavolá políciu, keď poškodená ležala na posteli a držala v ruke svoj mobilný telefón značky Maxcom, skočil k poškodenej a násilím jej zobral telefón, ktorý poškodená držala na bruchu a prikrývala ho rukami tak, že rukami poškodenú silno chytil za predlaktie a zápästie ľavej ruky a z dlane jej vytrhol mobilný telefón a potom poškodenú otočil na posteľ a udrel päsťou do oblasti ľavého líca a zo spálne s telefónom odišiel, čím poškodenej C. spôsobil pomliaždenie a krvné podliatiny v oblasti ľavého predlaktia a ľavej časti tváre s dobou liečenia v trvaní najmenej 5 dní a odcudzením mobilného telefónu škodu vo výške 9,50 eur, ktorý bol právne kvalifikovaný ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), e) Tr. zákona.

Obžalovaný Z. na hlavnom pojednávaní v zmysle vyhlásil, že je nevinný. Následne vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní, keď uviedol, že deň pred samotným skutkom mu V. ukradol jeho nový mobilný telefón. Mama mu vykričala, prečo pil a prečo mu telefón ukradli. Dňa 30.6. s bratom vypil 2 dcl pálenky a pivo, pila aj mama. Nato prišli kamaráti, ktorí mu povedali, že jeho telefón išiel I. predať do záložne do Košíc. Odišiel na políciu do Gelnice ohlásiť krádež telefónu, pričom policajt mu povedal, že si po telefón má ísť sám. S policajtom sa pohádal a cestou domov vypil 2 dcl slivovice, pivo a trochu lacného vína. Prišiel domov opitý, bol krik, lebo chcel jesť, ale paprika a paradajka, ktorú nechal na stole už nebola. Brat povedal, aby niečo vypili, že treba zavolať jeho kamarátovi, ktorý alkohol predáva, má ho aj doma a vie jeho telefónne číslo. Odišiel za mamou do jej izby, nech im dá telefón. Sedela v spálni na posteli a pozerala televízor. Telefón zobrala zo stolíka do ruky, on ho od nej pýtal. Mama mu ho nechcela dať, lebo počula, že idú piť, načo sa hnevá. On telefón chcel, mamu buchol do ruky, telefón jej spadol do medzere medzi posteľami. Mamu chytil za ruku, ale už keď mal telefón v ruke, lebo ona najprv za ruku chytila jeho. Po tvári ju neudrel, ale mohlo sa stať, že ako telefón bral, nechtiac ju buchol lakťom do tváre. Telefón však zobral zo zeme. Brat následne zavolal a spolu odišli z domu. Keď prišli k domu, mama bola von, boli tam aj nejakí 15-roční chlapci. Mama povedala, že volala políciu, on bol opitý, smial sa, aj nadával tým ostatným, či je tam divadlo. Nadával mame, že do p..., načo volá policajtov. Možno jej povedal, nech ide dnu, lebo jej strelí jednu, možno aj že ju zabije, lebo u nich je to bežné, takto si rozprávajú navzájom, no nikto to nemyslí vážne.

Ohľadne protialkoholickej liečby uviedol, že na psychiatrii skončil prvýkrát ako 22-ročný. V roku 2013 zomrel otec a začal piť, v roku 2018 sa pobil s bratom a bolo mu uložené ochranné protialkoholické liečenie. Chodil k MUDr. L. každý mesiac, dodržiaval liečbu, bral lieky, potom začal aj piť. MUDr. L. ho upozorňoval, že nemá piť, lebo pôjde do Plešivca na ústavné liečenie. Je si vedomý, že jeho zdravotný stav, psychický stav si vyžaduje pomoc a potrebuje sa liečiť. Súhlasí s ústavnou liečbou aj protitoxikomanickou.

Poškodená C. - matka obžalovaného na hlavnom pojednávaní uviedla, že v ten deň ležala na posteli v spálni a pozerala televízor. Obžalovaný prišiel niekedy ku večeru domov. Mala svoj mobil v ľavej ruke a na bruchu. Obžalovaný prišiel, nič nepovedal a zobral jej telefón z ruky. Bol zlý na celý svet, lebo mu už druhýkrát ukradli mobil. Potom jej vrazil do tváre, kde mala dve malé čierne čiarky na brade. Udrel ju v hneve. Tiež mala trochu pomliaždenú ruku od toho, ako jej vyberal mobil z ruky, ale do troch dní jej to zmizlo. Obžalovaný odišiel s telefónom do svojej izby. Druhý syn bol vo svojej izbe. Z izby vyšla cez okno, nešla cez dvere, lebo synovia popíjali v kuchyni a nechcela, aby ju videli. Von stretla susedu, ktorá jej vytočila políciu a ona ju zavolala. Bola veľmi nahnevaná za to, že ju obžalovaný udrel do tváre. Hneď mu ale odpustila a nevie začo teraz sedí. Keď bola na ulici, nič na ňu obžalovaný nekričal, mobil jej doniesol hneď ako prišli policajti. Obžalovaný je psychiatricky pacient, napadol ju v minulosti, ale iba slovne. Aj

ona je niekedy agresívna, keď ju hnevá. V minulosti na syna políciu nevolala, keď tak zavolala dcéra, ona sama volala pred Veľkou nocou. Ona v ten deň vypila tri malé poháriky vodky a malý pohár piva.

Na návrh prokurátorky bola prečítaná časť výpovede poškodenej z prípravného konania zo dňa 24.7.2020, kde uviedla, že prišiel tu od polície, ale bez mobilu prišiel, nevie jak to, čo to, ani kde ten mobil sa nachádza. No a sa potom hašterili na tej posteli, lebo si myslel, že ona už ide zavolať políciu. Na otázku vyšetrovateľa ako došlo k tomu haštereniu, či prišiel k nej do spálne, uviedla, hej.

Ďalej bola prečítaná výpoveď v časti, kde na otázku vyšetrovateľa, že začal rozprávať o tom telefóne, či ona mu niečo povedala, uviedla, že on len, že nemá telefón, ale že kde má svoje jedlo, zase šiel do kuchyne, si dal čo tam hľadal, šak mal v chladničke, tak čo má, ta zje a hotovo, však aj tak tam mal iste. A potom prišiel naspäť, ona ten telefón držala v ruke a už on myslel, že ona ide volať.

Po vysvetlení rozporov, že na hlavnom pojednávaní uvádzala, že nemali slovný konflikt, poškodená uviedla, že sa nehašterili, obžalovaný prišiel totálne ožratý. Chytil jej ruku, za zápästie, nestisol silno a telefón zobral. Ona políciu nechcela volať, nehádali sa, prišiel a zobral ten mobil.

Ďalej bola prečítaná časť výpovede z prípravného konania, kde uviedla, že (ruku) nevykrútil, ale tak, on je za to dosť silný chlap, tak čo. Na otázku vyšetrovateľa, či silno jej stlačil, uviedla, že dosť silno, keď mala takú ruku jak uhoľ.

Po vysvetlení rozporov ohľadne toho ako ju obžalovaný chytil za ruku, poškodená uviedla, že obžalovaný ju chytil, ale nie silno. Mala ruku čiernu, lekárka jej dala mastičku a po troch dňoch už modrinu nemala. Na polícií vypovedala, že silno ju chytil, lebo bola nervózna.

Ďalej bola prečítaná výpoveď v časti, kde na otázku vyšetrovateľa, či v dobe, keď jej chytil tú ruku, držala stále ten telefón v ruke, uviedla, že aj kričala na K. „Pomóc K. bo mi chce ukradnúť mobil, no ale už mobil mal on.

Po vysvetlení rozporov, poškodená uviedla, že na K. kričala, ale on nič nepočul. Prišiel, keď bolo po všetkom.

Na otázku, či počas konfliktu došlo aj k spadnutiu mobilu na zem, uviedla, že syn jej zobral mobil z ruky. Či mu spadol potom, to už nevie.

Na otázku, či vnímala zobratie mobilu, že to bolo formou násilia, uviedla, že to nebola žiadna forma násilia. Keď jej stisol ruku, ruka sa jej otvorila a telefón zobral.

Na ďalšie otázky poškodená uviedla, že modriny jej vznikajú hneď, keď sa udrie, lebo má cukrovku. Z alkoholu, čo v ten deň vypila, nebola opitá ani malátna. V rodine si veci neberú každý má svoje, v rodine najviac nadáva, hreší ona. Obžalovaný nemal dostatočnú psychiatrickú liečbu, keď mal dôchodok, pil alkohol. Aj v čase skutku bol opitý, lebo prišiel nahnevaný z Gelnice z polície, že nemá svoj mobil. V súvislosti so skutkom nepociťovala nijakú obavu o život ani zdravie. Vnímala skutok tak, nech si syn zavolá a telefón vráti. On nikdy nič neukradol. Chce, aby prišiel obžalovaný domov, lebo ona už nič nevládze robiť.

Obžalovaný sa k výpovedi poškodenej uviedol, že bol opitý. U nich je bežná vec, že si niekto zoberie mobil iného.

Svedok K. - brat obžalovaného na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v ten deň s obžalovaným pili. Pozeral televízor v ich izbe, išiel potom na WC a videl ako sa brat s mamou rozprával o mobile. Mama sedela na posteli, brat stál, hádali sa niečo o jedlo, brat jej mobil vytrhol z rúk. Mama sedela na posteli a mobil držala v ruke, mobil nechcela bratovi dať, mobil jej vytrhol. Čo sa dialo predtým nevidel, nebol tam. Mama mu povedala, že jej strelil facku po ľavom líci, on to ale nevidel. Mamu nepočul kričať o pomoc, lebo bol o štyri izby ďalej. Po tomto incidente si išli s obžalovaným ešte kúpiť alkohol. Nevie, prečo jej brat zobral telefón, on z tohto telefónu nevolal nikomu. Pravdepodobne ho zobral, lebo si myslel, že mama na neho chce zavolať políciu. Následne prišla polícia, záchranka, mama doma nebola. Vyhrážky medzi

nimi nepadli, iba vulgarizmy. Na mame videl, že má začervenané ľavé líce, na rukách mala oblečenie. Na ulici mame obžalovaný nič nekričal.

K osobe obžalovaného uviedol, že alkohol pije občas, správa sa podľa nálady. Keď pije je kľudný, vo vzťahu k jeho osobe nebol riešený políciou. Čo bol odsúdený v roku 2018, to skúšali karate a preletel cez kreslo. Vo vzťahu k mame bol raz odsúdený za napadnutie, tiež to bolo pod vplyvom alkoholu.

Na návrh prokurátorky bola prečítaná časť výpovede svedka z prípravného konania zo dňa 24.7.2020 v časti, kde na otázku vyšetrovateľa, ako sa prejavuje správanie obžalovaného, keď si vypije, uviedol agresivitou. Voči nemu, voči mame, hlavne voči mame.

Po vysvetlení rozporov, že na hlavnom pojednávaní sa vyjadril, že obžalovaný keď pije je kľudný, svedok uviedol, že obžalovaný je raz agresívny, ale väčšinou je kľudný.

Ďalej bola prečítaná časť výpovede svedka, kde uviedol, že bol doma a počul mamu, ako kričí o pomoc, vedel, že je zle, lebo to už urobil raz, to mal pokus o vraždu, potom druhý krát a teraz ju napadol zase pre telefón a to len kvôli tomu, že nemal doma paradajku a papriku. Na otázku vyšetrovateľa, keď počul krik nejaký, čo konkrétne počul, uviedol, ako mama volá o pomoc, pomôž mi. Na otázku vyšetrovateľa v ktorej izbe v dome bola ona, uviedol, že ona ma svoju spálňu. Na otázku vyšetrovateľa ako je to ďaleko od jeho izby, kde sa vtedy nachádza uviedol, že prvá izba od cesty hlavnej je obývačka, potom je detská, potom je chodba a potom je spálňa a to už kričala tak, že to počul a vedel, že je zle. Kričala, K., pomôž mi, dva, trikrát možno.

Po vysvetlení rozporov, že na hlavnom pojednávaní o volaní o pomoc nevypovedal, svedok uviedol, že vo svojej izbe mamu kričať nepočul. Keď išiel na WC a prechádzal cez izby, počul že mama kričí, aby jej dal pokoj, čo vystrája. Potom zrejme počula dvere, mohla povedať, že kričí o pomoc. Bol pod vplyvom alkoholu, preto si nepamätá a potom sa opil úplne.

Ďalej bola prečítaná časť výpovede svedka z prípravného konania, kde na otázku vyšetrovateľa, že keď ju nakladali do sanitky, tak či on utekal ku ním, uviedol, že áno, on utekal po dvore, on ju vlastne naložil do sanitky. Na otázku vyšetrovateľa že spomínal, že brat Z. niečo kričal, keď ona bola pri sanitke, svedok uviedol, že ju zabije, konkrétne, že ťa zabijem kurvo a tak. Normálne to kričí stále. Na otázku, či to aj počula, uviedol, že samozrejme. To počuli všetci.

Po vysvetlení rozporov svedok uviedol, že na hlavnom pojednávaní povedal, že vyhrážky zabitím nepočul, lebo až keď k oknu prišiel, počul ako brat, keď videl, že prišli policajti povedal, no ta ja ťa zabijem. To je všetko.

Svedok ďalej uviedol, že v minulosti bolo potrebné kvôli obžalovanému volať políciu, keď napadol mamu, za čo bol aj zavretý, ináč sa policajti bežne zastavili na kontrolu, či požíva alkohol. O iných prípadoch, aby mama volala políciu nevie. Jeho obžalovaný fyzicky nenapadol.

Ďalej bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného v konania v častiach, kde svedok uviedol, že prvýkrát boli u nich až technici, lebo to bolo červené, tak ju zbil. Dátum presne nepovie, potom druhý krát ju napadol. Na otázku kvôli čomu ju zbil uviedol, že vtedy ani nevie kvôli čomu. On pracoval v G. a vtedy sa to stalo. Mama skončila v nemocnici. Potom ju zbil ešte raz, stále ju napadá, vie, že nechodí, tak do nej stačí buchnúť a spadne.

Po vysvetlení rozporov svedok uviedol, že na polícií vypovedal pravdu. Niekedy nechtiac do nej drgol.

Na otázku obhajkyne, z čoho usudzuje, že mama nechcela dať bratovi telefón, svedok uviedol, že z toho, lebo mama mala telefón v ruke. Hádali sa, keby mu ho chcela dať, nehádali by sa. Mama ho mala v ruke a on ho vytrhol. Obžalovaný ju s jednou rukou chytil za ruku a s druhou rukou jej vytrhol mobil. Nepamätá si presne, ale myslí, že ju chytil niekde v zápästí.

Na návrh obhajkyne bola prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania zo dňa 24.7.2020 v časti, kde na otázku, či videl, že on ho má pri sebe, uviedol, že mal ho on, však jej ho vytrhol z ruky a odišiel.

Po vysvetlení rozporov, že vtedy nespomínal aj to chytenie za ruku, svedok uviedol, že vtedy sa ho nikto na to nepýtal.

Na otázku obžalovaného, či išli v ten večer po pálenku, uviedol, že áno. Na otázku, či si nepamätá, že k mame po telefón išiel, lebo chceli volať kamarátovi Z., uviedol, že to si nepamätá, lebo mal vypité. Vypité mal aj obžalovaný. Na otázku, či si nepamätá, že telefonoval tomu kamarátovi, uviedol, že to si nepamätá, ale pamätá, že išli spolu.

Obžalovaný k výpovedi svedka uviedol, že ako on prechádzal cez izbu, aj cez maminu, nezdržal sa tam, ale išiel rovno, preto nemohol vidieť, že zobral telefón, ale počul iba hádku.

So súhlasom obžalovaného a prokurátorky bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka M. zo dňa 24.7.2020, kde uviedol, že pracuje ako policajt na Obvodnom oddelení PZ v Gelnici. Dňa 30.6.2020 bol v službe, ktorú vykonával s kolegom C.. Uvedeného dňa, vo večerných hodinách, ako hliadka polície vykonávali hliadkovú a obchôdzkovú službu v územnom obvode OO PZ Gelnica. Potom vo večerných hodinách asi okolo 21.30 hod. ich kolegyňa za stálej služby poslala na preverenie oznámenia do obce I., kde pani Z. oznamovala, že ju doma napadol jej syn Z. a vyhrážal sa jej, že ju zabije. Presné časy si už s odstupom času nepamätá, ale tie sú uvedené v úradnom zázname, ktorý spísali hneď po zákroku. Keď počuli, že ich posiela ku Z., tak hneď vedeli, kde je potrebné ísť, nakoľko na uvedenej adrese už aj v minulosti dochádzalo ku konfliktom medzi rodinným príslušníkmi. Raz sa medzi sebou naťahovali bratia Z. a inokedy to bolo konanie Z. ku matke. Potom, ako prišli namiesto do obce I. pred rodinný dom č. XXX, . vonku na hlavnej ceste pred domom ich čakala oznamovateľka pani C.. Stála vonku na ceste spolu so susedou Q., ktorá býva oproti nej na adrese I.. V tom čase vonku boli aj nejakí chlapci mladiství alebo maloletí, tých na mieste nestotožňovali. Prišli hneď za pani Z. ktorá im povedala, že syn Z. prišiel domov z Gelnice, došlo medzi nimi k nejakej hádke ohľadom zjedenia nejakej zeleniny, papriky a paradajky. Potom povedala, že si išla do izby ľahnúť a potom jej syn Z. prišiel za ňou, kde ju udieral päsťami do ľavej strany tváre a chcel od nej mobilný telefón. Pani Z. im povedala, že syn jej mal povedať slová:,, Daj telefón, lebo aj tak Ťa raz zabijem. ". Potom jej syn mal zobrať jej telefón a odísť preč. Pani potom cez okno vyšla na ulicu, kde požiadala o mobil nejakých chlapcov a zavolala hlaidku polície. Tiež im povedala, že keď už bola vonku na ceste, tak vonku na cestu vyšiel aj jej syn Z. a kričal jej slová, nech že nech príde naspäť domov, lebo keď nie, tak ju zbije, že sa do rána na nohy nepostaví. Tieto slová s kolegom nepočuli, to im hovorila iba pani Z. že jej syn mal takto rozprávať. Pani Z. im tiež uviedla, že chce, aby jej syn vrátil mobil, pretože jej ho zobral a má ho pri sebe. Potom pani zavolal záchranku, aby ju zobrali na ošetrenie, pretože po ich príchode na miesto videli, že mala začervenanú ľavú časť tváre v oblasti brady, hovorila, že dostala viac úderov do tváre a sťažovala sa aj na bolesti zápästia a ruky. On volal zo svojho súkromného čísla. Kým prišla sanitka, tak sa pani išla obliecť dnu do domu, kde on išiel s ňou a ona stále rozprávala to, aby jej syn Z. vrátil telefón, preto išiel za Z., on sa vtedy nachádzal v miestnosti kuchyne, kde sedel so svojim bratom, kde obaja pili alkohol. Keď tam prišiel, tak Z. stál a K. sedel na stoličke pri stole, K. už mal na pohľad dosť vypité, ledva rozprával. Z. bol taktiež opitý, ale nie viac ako K.. Tam vyzval Z., aby vrátil mobilný telefón, ktorý zobral svojej matke. Najprv mu hovoril, že on nemá žiadny telefón, avšak po určitej chvíli, po opakovanej výzve vytiahol z vrecka mobilný telefón, ktorý mu dal do ruky a on išiel k pani Z. a opýtal sa jej, či je to je ten telefón, ktorý jej syn Z. zobral a ona povedala, že áno, tak jej ho následne vrátil. Jednalo sa o jednoduchý telefón, malý, čiernej farby, na tlačidlá, značku telefónu nevie uviesť. Potom namiesto prišla sanitka, ktorú volal a sanitka zobrala pani na ošetrenie do Krompách. On sa pani na mieste počas preverovania udalosti viackrát pýtal, či to bolo tak, ako uvádzala a ona povedala, že áno. Oni potom na základe zistených skutočností Z. obmedzili na osobnej slobode ako podozrivého z nebezpečného vyhrážania a presunuli sa na Obvodné oddelenie do Gelnice, kde spísali potrebnú dokumentáciu, ako aj úradný záznam z preverenia oznámenia. Na obvodnom oddelení si vec prevzal poverený príslušník PZ. Úradný záznam, ktorý s kolegom spísali, tak spísali iba na základe toho, čo povedala pani Z.. Pred nimi ako hliadkou sa Z. matke nevyhrážal, ale rozprával ako opitý človek v tom zmysle, že rozprával nezmysly, že ona žiaden telefón nemá, že on jej žiaden telefón nezobral. Počas toho ako tam boli nedošlo k fyzickému kontaktu medzi poškodenou C. a Z..

Obžalovaný k výpovedi svedka uviedol, že svedok dobre povedal, že bol opitý. Opitý bol aj brat K. Nevie ako mohol brat povedať, že vytrhol mame mobil z ruky.

Zo súhlasom obžalovaného a prokurátorky bola prečítaná aj výpoveď svedkyne Q. zo dňa 23.9.2020, kde vypovedala, že toho dňa, myslí že to bolo 30.6.2020, niekedy vo večerných hodinách sa nachádzala na adrese I., tam bývala so svojou mamou a má tam trvalý pobyt. Momentálne už tam nebýva a býva s priateľom v obci L.. Pri nich v I. býva pani Z. s jej synmi Z.. Sú ich susedia. V čase okolo 21.30 hod. večer cez aplikáciu Messenger napísal jej brat Y., ktorý má pätnásť rokov a písal jej, že má prísť von pred dom na hlavnú cestu, pretože vonku stojí teta Z. a že volali políciu. Zľakla sa, čo sa stalo a išla hneď vonku pred dom, kde pred domom na ceste bola pani Z., jej brat spolu so svojim kamarátom J. a ešte jedna bratova spolužiačka, ktorá sa volá C.. Oni všetci sú z I.. Keď vyšla von, videla, že teta Z. akurát telefonovala. Telefonovala z mobilu toho chlapca J.. Nevie povedať ako dlho telefonovala, ale počula, že volá policajtom a pamätá si, že hovorila číslo domu, kde majú policajti prísť. Vtedy z domu, kde býva pani Z. vyšiel jej syn Z. a ten jej povedal, aby vypadla naspäť dnu do domu a začal ju tam pred ňou ťahať za ruku. Jej to prišlo tak, ako keby jej stlačil ruku, aby pustila telefón a aby nevolala a potom ju začal ťahať, podľa nej ju silno ťahal. Ona mu na to povedala, aby jej dal pokoj a videla, že pani Z. odtiahla ruku a vtedy aj oni čo boli vonku, na neho kričali, aby prestal, lebo idú policajti a nech nevystrája. On potom prešiel na druhú stranu cesty naspäť ku svojmu domu a vtedy hlasno kričal na svoju matku C., že keď bola schopná prejsť na druhú stranu cesty a zavolať policajtov, tak do rána tak dostane, že sa na nohy nepostaví. Ona sa potom tety Z. pýtala, čo sa stalo, z akého dôvodu volala policajtov a ona jej povedala, že jej syn Z. prišiel domov agresívny, hovorila niečo, že mu niekto ukradol telefón a bol preto na ňu agresívny, tiež jej povedala, že ju syn Z. bil päsťami do tváre a pri tom ako ju bil, jej zobral telefón. Pani Z. povedala, že pritom, ako jej bral telefón, jej aj vykrútil ruku. Na otázku vyšetrovateľa, či pani Z. rozprávala aj niečo v súvislosti s tým, aby sa jej mal syn Z. v priestoroch rodinného domu nejakým spôsobom vyhrážať, uviedla, že v ten večer asi nie, to jej nepovedala, ale hovorila jej, že on sa jej už v minulosti vyhrážal, že ju zabije. Potom po nejakom čase prišli na miesto policajti a keď ten Z. videl, že prišli policajti, tak hneď išiel dnu do domu. Keď prišli policajti, videla ako policajti išli do domu pani Z. a po nejakom čase prišli naspäť na ulicu a jeden z policajtov, jeho meno nevie uviesť ukázal pani Z. nejaký telefón, taký malý tlačidlový, čiernej farby a ona povedala, že to je jej telefón a policajt jej ho vrátil. Toto videla. V tom momente už stáli dnu vo dvore, kde býva pani Z., blízko pri vchodových dverách do domu. Pani bola zima, tak išla s ňou dnu do dvora. Potom prišla sanitka a asi sanitka pani Z. aj zobrala. Potom policajti zobrali Z.. Keď stáli vonku a pani Z. jej rozprávala, čo sa stalo, tak jej povedala, že ten Z. ju zamkol dnu v dome a ona musela vyjsť cez okno von na dvor a na ulicu. Na otázky ďalej uviedla, že keď jej Z. kričal, že sa do rána na nohy nepostaví, pani bola pri nich na ceste, na druhej strane cesty oproti svojmu domu a Z. bol pri dome pred bránou, medzi nimi bola iba cesta. Myslí, že to ona počula, lebo vtedy povedala, že vidia, ako sa ku nej správa, ona ho vychovala a on také veci kričí. Ona vtedy podľa nej počula tieto slová, avšak potom, keď prišli policajti a sa pýtali čo sa stalo, povedali oni, že počuli tieto slová, ktoré pani Z. povedal jej syn Z. a ona potom pred policajtmi povedala, že to nepočula. Obvineného pozná osobne, keď bol triezvy, tak bol normálny, avšak keď si vypil, tak doma stále vystrájal. U nich bola doma polícia viackrát a taktiež aj viackrát tam videla aj sanitku. Od nich z domu bolo často počuť krik, oni sa tam často hádali, nevie povedať kto konkrétne, ale asi všetci traja. Vie, že jeho viackrát zobrali policajti, ale na druhý deň ho pustili, pretože teta Z. nechcela podať trestné oznámenie. Na pani Z. videla, že na niektorom líci mala také začervenané, nepamätá presne ktoré to bolo, zdá sa jej, že ľavé líce a tiež na ruke jej bolo vidieť, že má také stlačené, akoby modrinu tam mala. Asi to bola ľavá ruka, ale nie je si istá. Ona povedala, že to má z toho, čo ju Z.dieral a vykrútil ruku. Videla na nej, že je celá vystrašená, triasla sa, bolo vidieť na nej, že sa niečo stalo a bojí sa.

Obžalovaný k výpovedi svedkyne uviedol, že je slobodná matka, pije, súloží s mužmi. Nech si vraví, čo chce, on sa o ňu nestará.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá znalkyňa MUDr. T., znalkyňa z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria, ktorá posudzovala duševný stav obžalovaného Z. a uviedla, že na záveroch znaleckého posudku trvá. Podľa záverov znaleckého posudku obžalovaný netrpí a ani v čase skutku netrpel na žiadnu duševnú poruchu alebo chorobu v zmysle psychózy. Ide u neho o III. štádium chronického alkoholizmu podľa Jellineka - ide o syndróm závislosti od alkoholu s poruchami správania v stave opitosti s prejavmi agresivity, syndróm závislosti od sedatív a hypnotík a zmiešanú poruchu osobnosti emočne nevyrovnanú a s disociálnymi rysmi. Zistená zmiešaná porucha osobnosti nie je duševnou chorobou v pravom zmysle slova, jedná sa o trvalú povahovú úchylku. Aktívna závislosť od alkoholu a sedatív bola u neho aj čase skutku. Obžalovaný bol v čase skutku schopný rozpoznať protiprávnosť a nebezpečenstvo svojho konania a bol schopný svoje konanie aj ovládať. Pokiaľ sa jednoznačne preukáže, že bol v čase skutku v

stave opitosti, v tom prípade boli jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti zmenšené len pod vplyvom užitého alkoholu, a to nepodstatne. Keďže obžalovaný nie jej duševne chorý, jeho pobyt na slobode z hľadiska psychiatrického nie je pre spoločnosť nebezpečný, ale pod vplyvom alkoholu sa aj v budúcnosti môže dopustiť trestnej činnosti. Vzhľadom na zistené závislosti by bolo vhodné mu uložiť ochranné protialkoholické a protitoxikomanické liečenie ústavnou formou, keďže ambulantná forma u neho neplní svoj účel (nie je schopný v ambulantných podmienkach zdržať sa konzumu alkoholu). Obvinený ale s navrhnutým liečením kategoricky nesúhlasí a preto by nesplnilo svoj účel, preto ho neodporučila uložiť.

Na doplňujúce otázky znalkyňa uviedla, že poruchy osobnosti ako také nevyžadujú psychofarmakologickú liečbu, ak je potrebné, tak sa psychofarmalogicky ovplyvňujú niektoré príznaky, ak sa v rámci danej poruchy osobnosti v nejakom období objavia v intenzívnejšej miere, napr. porucha spánku, nadmerná impulzivita.

Ohľadne syndrómu závislosti od sedatív a hypnotík uviedla, že sám obvinený počas znaleckého vyšetrenia uviedol, že roky užíva lieky na ukľudnenie zo skupiny benzodiazepínových anxiolitík. Uviedol, že lieky má predpisované lekármi, ale na druhej strane nedokáže bez nich existovať. Čiže pri vysadení sa prejavuje abstinenčná symptomatika, je prítomná strata kontroly a craving, čo sú vlastne prejavy svedčiace pre príznakový komplex závislosti od týchto liekov.

Na otázku, do akej miery má užívanie týchto liekov vplyv na jeho správanie sa, znalkyňa uviedla, že sú to lieky zmierňujúce úzkosť, majú sedatívny účinok, tlmia človeka. Kombinácie s alkoholom potenciujú tlmivý účinok aj alkoholu, nie sú však výnimočné paradoxné reakcie, najmä pri kombinovanej intoxikácii alkoholom a týmito liekmi, ktoré vedú k opačnej reakcii, teda nie sedácii ale až k vybudeniu, afektívnemu správaniu.

Ďalej uviedla, že vzhľadom na zistenú závislosť od alkoholu ako aj sedatív, je u menovaného vhodná protitoxikomanická a protialkoholická liečba ústavnou formou, berúc v úvahu pokusy v ambulantných podmienkach. Priebeh protialkoholickej a protixikomanickej liečby je identický, či sa jedná súdom zadanú alebo o dobrovoľnú liečbu.

Obžalovaný k výpovedi znalkyne a znaleckému posudku uviedol, že s ústavným protialkoholickým liečením súhlasí okamžite. Nepije už sedem mesiacov, vie, že alkohol mu robí zle.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul aj znalca MUDr. Z. z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia - traumatológia, ktorý posúdil zranenia u poškodenej C. a ktorý uviedol, že podanom znaleckom posudku trvá. Podľa záverov znaleckého posudku poškodená C. dňa 30.6.2020 utrpela pomliaždenie a krvné podliatiny ľavej časti tváre a pomliaždenie a krvné podliatiny ľavého predlaktia a ľavej ruky - ľahký stupeň. Zranenia sú charakterizované dotykovou bolestivosťou, miernym opuchom a plošnými podkožnými krvnými podliatinami v uvedených oblastiach, nevyžadujú chirurgickú liečbu, len studené obklady príp. analgetiká. Zranenia v oblasti tváre boli spôsobené priamym násilím, tupým nie tvrdým predmetom silou strednej intenzity. Zodpovedá tomu údaj v spise, že bola udretá päsťou do tváre. Zranenie ľavého predlaktia a ľavej ruky bolo spôsobené priamym tlakom mäkkým oblým predmetom silou malej intenzity, príp. tlakom ruky útočníka pri pokuse vybrať z jej rúk mobil (údaj v spise). Zranenia vznikli jednoznačne tak, ako to popisuje poškodená vo svojej výpovedi. Pri uvedenom mechanizme vzniku zranení nedošlo k priamemu ohrozeniu života a pre nie veľkú intenzity ani nemohlo dôjsť. Tiež nedošlo a ani nemohlo dôjsť k poškodeniu dôležitých orgánov. Vo všeobecnosti si takýto úraz u pracujúceho človeka vyžaduje práceneschopnosť 5-6 dní. Počas týchto dní mala poškodená postupne zmierňujúce sa bolesti v oblasti tváre, v hornej končatine mala minimálne bolesti, mala farebné zmeny - modriny tváre a hornej končatiny, ktoré sa postupne upravili.

Na doplňujúce otázky ohľadom konštatovania znalca, že poškodená má poruchu krvnej zrážanlivosti, či môžu u nej vzniknúť modriny aj napr. pri bežnom chytení, znalec uviedol, že na to, aby vznikla podliatina, tak aj v takomto prípade ako je u poškodenej sa vyžaduje určitý stupeň násilia, teda aktívna sila, nie bežný dotyk, resp. pohladenie. Keď konštatuje stredne silnú intenzitu, tak tam by sa dalo pripustiť použitie nižšej sily, ale vždy to musí ísť o určitý stupeň násilia. Ohľadne konštatovania malej intenzity násilia, uviedol, že sila alebo stupeň násilia sa zmerať nedá, niekedy aj spontánne udretie sa môže spôsobiť

vznik určitého stupňa pomliaždenia s krvnou podliatinou. Mechanizmus vzniku podliatin u poškodenej zodpovedá tomu, čo uviedla poškodená, lekárskym správam aj fotodokumentácii poškodenej.

Na hlavnom pojednávaní boli prečítané listinné dôkazy :

Podľa lekárskeho potvrdenia, poškodená C. bola ošetrená dňa 30.6.2020 v Nemocnici v Krompachoch so zistením pomliaždenia ľavého líca ľavého predlaktia s udaním, že bola napadnutá synom.

Zápisnicou o prehliadke tela s fotodokumentáciou boli zachytené zranenia poškodenej - viacpočetné podliatiny na ľavej časti tváre, podliatiny na ľavej ruke v oblasti zápästia, viacpočetné podliatiny na predlaktí ľavej ruky.

Zo záznamov o dychovej skúške bolo preukázané, že dňa 30.6.2020 o 23.27 hod. bola u obžalovaného nameraná hodnota 0,83 mg/l alkoholu v dychu a následne dňa 1.7.2020 o 00.02 hod. hodnota 0,82 mg/ l alkoholu v dychu.

Obžalovaný k dychovým skúškam uviedol, že alkohol mal klesajúcu tendenciu a nevie koľko teda mohol mať požitého alkoholu v čase skutku, pričom znalkyňa uviedla, že to nemá vplyv na rozpoznávaciu a ovládaciu schopnosť.

Zo správy MUDr. L. vystavenej dňa 23.7.2020 vyplynulo, že obžalovaný je evidovaný v jeho psychiatrickej ambulancii od roku 2012, mal vtedy nariadenú ochrannú psychiatrickú liečbu (OS SNV ), v súčasnosti vykonáva ochrannú protialkoholickú liečbu od 27.4.2018 (OS SNV ), trpí závislosťou na alkohole a sedatívach, ide o anomálnu osobnosť, viackrát bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení, naposledy január 2018 pre agresivitu v opilosti, jeho stav v poslednom období nebol dobrý, nadužíval alkohol, kombinoval ho s liekmi, bol opakovane agresívny voči matke, preto dňa 10.6.2020 podal návrh na zmenu ochrannej liečby na ústavnú.

Podľa prepisu z volania na tiesňovú linku, ohlásila osoba, ktorá sa predstavila ako C., že ju Z. zbil, už dva malé mobily jej ukradol, zbil ju po tvári, navrela jej hrča a iná osoba oznamuje, že jej syn vyšiel von, je opitý a vyhráža sa. Druhý prepis potvrdzuje, že policajt B. volal záchranku pre C., ktorá je zbitá na tvári a bolí ju ľavá ruka.

Obžalovaný sa vyjadril, že npor. O. mal vo všetkom pravdu, dal mu prečin nebezpečného vyhrážania, až vyšetrovateľ K. mu dal lúpež a dal ho naspäť do CPZ.

Mobilný telefón poškodenej C. bol fotograficky zadokumentovaný na č.l. 185. Podľa odborného vyjadrenia hodnota mobilného telefónu poškodenej k 30.6.2020 bola v sume 9,56 eur. Obžalovaný k mobilnému telefónu uviedol, že mama ho už rozbila a poslala vyšetrovateľovi K..

Z vyčíslenia a dokumentovania nákladov Dôverou zdravotnou poisťovňou, v ktorej je poškodená C. poistená vyplynulo, že v súvislosti liečebné náklady v súvislosti s ošetrením poškodenej C. v súvislosti s úrazom zo dňa 30.6.2020 boli vo výške 142,25 eur.

Zo spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. vyplynulo, že rozsudkom zo dňa 8.2.2005, právoplatným 8.2.2005 bol obžalovaný uznaný vinným z trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivci podľa Tr. účinného do 31.12.200, pre skutky ktorých sa dopustil voči svojej matke C. ktorej sa opakovane vyhrážal, že ju zabije, vulgárne jej nadával a bil ju rukami, kopal a voči sestre V. ktorú chytil pod krk, škrtil ju, strčil jej prst do úst a rozťahoval ich. Bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 9 mesiacov so zaradením na jeho výkon do 1. nápravnovýchovnej skupiny. Zároveň mu bolo uložené ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou. Z výkonu trestu odňatia slobody bol dňa 20.4.2005 podmienečne prepustený.

Obžalovaný uviedol, že veľa urobila výpoveď sestry, ktorá prišla k nim bývať a nič nepomáhala. Keď prišiel domov sestru s mamou vyhodili z domu. Bolo uložené psychiatrické liečenie, lebo vtedy nepil.

Zo spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. bolo preukázané, že trestným rozkazom zo dňa 24.4.2018, právoplatným 3.5.2018 bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a),b) Tr. zákona a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona pre skutok zo dňa 2.1.2018, ktorého sa dopustil voči svojej matke C., ktorú udieral do oblasti tváre, francúzskou barlou ju bil po hlave a celom tele so spôsobením zranení s dobou liečenia 7 dní a opakovane sa jej vyhrážal zabitím a bratovi K., ktorého prudko hodil na tvrdú válendu a spôsobil mu zranenie vyžadujúce si liečbu 14-21 dní. Za uvedený skutok mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň mu bolo uložené ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou, ohľadne ktorého nenastala doposiaľ žiadna zmena.

Obžalovaný sa vyjadril, že vtedy už pil a tak sa spil, že nevedel, čo robí, nepamätal sa na nič. MUDr. L. ho mal už dávno zastaviť, nepáchal by ďalšie priestupky, nemal brať ohľad na jeho bratranca, ktorý bol vtedy generálny riaditeľ Nemocnice Poprad.

Z hodnotenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice-Šaca, kde vykonával trest uložený v konaní tunajšieho súdu sp. zn. vyplynulo, že správanie obžalovaného bolo na požadovanej úrovni, dodržiaval režim dňa, voľný čas trávil pasívne, nebol disciplinárne odmenený ani potrestaný, program zaobchádzania plnil čiastočne. Obžalovaný sa vyjadril, že z celého výkonu trestu bol v Košiciach Šaci iba dva mesiace.

Podľa správy Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice, počas väzby obžalovaný sa správa slušne a disciplinovane.

Zo správy z miesta trvalého bydliska obžalovaného vyplynulo, že nebol riešený komisiou verejného poriadku, v obci má dobrú povesť, spolunažívanie s rodinnými príslušníkmi im nie je známe.

Z evidencie priestupkov bolo preukázané, že obžalovaný sa dňa 10.4.2020 dopustil priestupku podľa , keď napriek vykázaniu z obydlia dňa 9.3.2020 do domu vošiel a prespal v ňom do 10.4.2020. Dňa 9.4.2020 sa dopustil priestupku podľa tým, že svojej matke pod vplyvom alkoholu nadával, že je kurva, piča. Dňa 14.3.2020 sa dopustil priestupku podľa tým, že v rod. dome č. XXX v I. udrel štyrikrát dlaňou do pravej strany tváre a nosa brata K.. Dňa 30.1.2019 bol postihnutý pre priestupok podľa , ktorého sa dopustil voči matke tým, že jej vulgárne nadával a hodil do nej mlieko v škatuli, ktorým ju netrafil a chytil ju za odev v oblasti hrudníka.

Obžalovaný k priestupkom uviedol, že už po prvom priestupku ho mal dať MUDr. L. do Plešivca a mal ho zastaviť v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Vždy fúkal pri priestupkoch. Keď išiel k nemu, tri dni predtým nepil, nebol mu zistený pozitívny výsledok.

Z podaného návrhu dňa 12.6.2020 vyplynulo, že MUDr. L. oznámil súdu, že protialkoholická liečba u obžalovaného Z. neplní účel, nakoľko nadužíva alkohol. Obžalovaný sa vyjadril, že MUDr. L. sám píše, že mal vedomosť, že požíval alkohol a mal ho zastaviť.

Podľa odpisu z registra trestov bol obžalovaný doposiaľ dvakrát súdne trestaný a to Okresným súdom Spišská Nová Ves sp. zn. a , ktoré súd popísal vyššie.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotil dôkazy podľa jednotlivo a v ich súhrnne pričom zistil, že skutok sa stal tak, ako je uvedený vo výroku rozsudku.

V konaní nebolo sporné, že dňa 30.6.2020 došlo v podvečerných hodinách v izbe rodinného domu v I. k incidentu medzi poškodenou C. a jej synom - obžalovaným Z., pri ktorom sa obžalovaný dostal k mobilnému telefónu poškodenej.

Obžalovaný Z. však poprel, aby sa skutok stal tak, ako sa mu kládol za vinu obžalobou. Potvrdil tie okolnosti, že bol v dobe skutku pod vplyvom alkoholu, pýtal od poškodenej - svojej matky mobilný telefón, ktorý mu nechcela dať. Poprel však, aby sa k telefónu dostal s použitím násilia, nakoľko ho podľa jeho tvrdenia zdvihol spomedzi postelí, kde spadol potom, čo nechtiac mamu buchol do ruky. Až keď mal

telefón v rukách, chytil mamu za ruku, lebo najprv ona chytila jeho. Poprel tiež, aby ju úmyselne udrel po tvári, pripustil opäť iba možné nechcené buchnutie lakťom do tváre, keď dvíhal telefón.

Súd však tejto obrane obžalovaného neuveril, keďže bola jednoznačne vyvrátená vykonaným dokazovaním. Samotná poškodená C. napriek tomu, že sa snažila zľahčovať konanie obžalovaného, na hlavnom pojednávaní ako aj v prípravnom konaní ohľadne získania jej mobilného telefónu obžalovaným jednoznačne uviedla, že mobilný telefón držala v ruke a tú mala položenú na bruchu a telefón jej obžalovaný vybral z ruky potom, čo jej ruku stisol, ktorú v dôsledku toho mala pomliaždenú. Pomliaždeniny ľavej ruky boli fotograficky zachytené a tiež znalec z odvetvia chirurgie potvrdil, že zranenia poškodenej boli spôsobené pôsobením násilia, pričom mohlo sa jednať o silu malej intenzity vzhľadom na skutočnosť, že poškodená má poruchu zrážanlivosti krvi. V tejto súvislosti súd neuveril tvrdeniu obžalovaného, že mamu chytil za ruku potom, čo už mal jej telefón a to s poukazom práve na výpoveď poškodenej o mechanizme vzniku pomliaždením tým spôsobom, že až po chytení jej ruky obžalovaným, jej telefón z dlane zobral. To, že poškodená mu telefón nechcela dať a preto ho držala v ruke a tú mala položenú na bruchu pritom potvrdil sám obžalovaný, keď uviedol, že mu telefón nechcela dať, lebo počula, že pôjdu s bratom piť. A keďže obžalovaný telefón chcel, je zrejmé, že napriek nesúhlasu a odporu poškodenej ho zobral od poškodenej práve za použitia násilia a nezdvihol ho zo zeme, čo poškodená ani raz neverifikovala a výslovne na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný jej zobral mobil z ruky a či mu spadol potom, to nevie.

Výpoveď poškodenej ohľadne samotného zobratia telefónu obžalovaným potvrdil aj svedok K. ktorý v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní sa zhodne vyjadril o skutočnosti, že mama sa s obžalovaným hádala, telefón mu nechcela dať a obžalovaný jej telefón vytrhol z ruky. Na hlavnom pojednávaní potvrdil, že obžalovaný poškodenú chytil za ruku a tak telefón vytrhol, pričom rozpor oproti výpovedi z prípravného konania, kde samotné chytenie ruky poškodenej nespomínal odôvodnil, že sa ho nikto na to vtedy nepýtal. Na základe popisu skutku v zhode s výpoveďou poškodenej je zrejmé, že svedok rozhodnú časť skutku naozaj videl.

Či už u svedka K. ale aj u poškodenej C. bolo odstraňovaných viacero rozporov vo výpovediach, avšak súd na základe odôvodňovania rozporov svedkami a ich ďalších vyjadrení musí skonštatovať, že súviseli iba s ich snahou ako rodinných príslušníkov obžalovaného bagatelizovať jeho protiprávne konanie a pomôcť mu vyviniť sa z trestnej zodpovednosti, keďže už mali vedomosť, aká je trestná sadzba za trestný čin, ktorý sa mu kladie za vinu. Obaja mali snahu popísať osobu obžalovaného ako nekonfliktného, poškodená aj svedok tvrdili, že ich v minulosti napadol iba slovne, čo však jednoznačne vyvracajú oboznámené predchádzajúce odsúdenia obžalovaného, kde z popisu skutkov je zrejmé, že zo strany obžalovaného dochádzalo aj k fyzickým útokom na ich osoby.

Obžalovaný sa snažil spochybniť výpoveď svedka K. aj tým, že bol opitý, avšak nemožno založiť nepravdivosť výpovede svedka na tom, že bol pod vplyvom alkoholu, pretože rovnako pod vplyvom alkoholu bol aj sám obžalovaný, pričom obžalovaného zo spáchania skutku neusvedčuje výpoveď iba svedka K. ale aj poškodenej C.. Stále platí to, čo súd uviedol vyššie, že boli rozpory vo výpovediach oboch svedkov oproti ich výpovediam z prípravného konania, ale s jednoznačne vyplývajúcim úmyslom zlepšiť postavenie obžalovaného a napomôcť mu, a aj napriek tomu, práve rozhodujúce okolnosti násilného zmocnenia sa mobilu poškodenej obžalovaným ostali nimi popísané tak, že nemal súd pochybnosti o tom, že tomu tak v skutočnosti bolo.

Obžalovaný zavádzal aj v tom, že po líci ak udrel svoju matku tak len v dôsledku nedbalosti, pretože to vyvrátila poškodená C. ktorá túto skutočnosť, že si ju následne dovolil aj udrieť do tváre, považovala práve za tú najzávažnejšiu z jeho konania. To, že ju obžalovaný zbil, poškodená nahlasovala aj telefonicky na políciu a tiež to uvádzala svedkom npor. M. ktorí aj registrovali už vznikajúce podliatiny na líci, ktoré podľa znaleckého dokazovania zodpovedali použitému násiliu. Celkové násilné konanie obžalovaného zodpovedalo tomu, čo uviedla poškodená, že prišiel domov nahnevaný preto, že mu ukradli mobil a v hneve ju aj udrel, čo však neznižuje závažnosť jeho konania, ale preukazuje skutočnosť, že pri závislosti na sedatívach, ktoré užíva a napriek kontraindikácii požitia aj alkoholu má neovládateľné a agresívne správanie voči rodinným príslušníkom.

Keďže takto bola vina obžalovaného nepochybne a jednoznačne preukázaná, súd ho uznal vinným zo spáchania skutku popísaného vo výroku rozsudku. Oproti obžalobe upravil popis skutku tak, ako vyplynul z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní, pri zachovaní totožnosti skutku.

Obžalovaný svojim konaním po subjektívnej aj objektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona, pretože proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe a osobe vyššieho veku. Uvedeného prečinu sa dopustil tým, že dňa 30. júna 2020 v spálni rodinného domu č. XXX v I.., pod vplyvom alkoholických nápojov, potom, čo mu jeho matka C. nechcela dať jej mobilný telefón, ktorý držala v ľavej ruke a na bruchu, pristúpil k nej a násilím jej ho zobral tak, že ju chytil za predlaktie a zápästie ľavej ruky a z dlane jej vytrhol mobilný telefón a potom ju ešte udrel do oblasti ľavého líca, čím poškodenej C. spôsobil aj drobné zranenia. Poškodená sa v zmysle § 139 písm. c), e) Tr. zákona s poukazom § 127 ods. 4 Tr. zákona považuje za osobu blízku, keďže je matkou obžalovaného a v čase spáchania skutku mala 69 rokov a teda bola osobou vyššieho veku, pričom o týchto okolnostiach mal obžalovaný vedomosť a bol s nimi uzrozumený pri páchaní skutku.

Z konania obžalovaného a okolností spáchania skutku je zrejmé, že obžalovaný konal v priamom úmysle podľa Tr. zákona, pretože chcel porušiť záujem chránený , ktorý sleduje ochranu osobnej slobody a majetku.

Pri rozhodovaní o treste u obžalovaného súd vychádzal podmienok ukladania a účelu trestu vyjadrených v ustanoveniach § 31, § 34 Tr. zákona, teda z účelu trestu a zásad jeho ukladania.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradil od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V zmysle § 34 ods. 5 písm. a) Tr. zákona prihliadol u spolupáchateľov aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu.

Súd podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. U obžalovaného súd nezistil existenciu žiadnej poľahčujúcej okolnosti. Priťažuje mu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zákona, teda že už bol za trestný čin odsúdený s poukazom na jeho predošlé odsúdenia tunajším súdom v konaní sp. zn. a , ktoré nemá zahladené a podľa ich charakteru je nutné na nich prihliadať.

Vzhľadom na zistený prevažujúci pomer priťažujúcich okolností súd postupoval podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona a zvýšil dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby (7 rokov až 12 rokov) o jednu tretinu, na základe čoho bola určujúca horná hranica trestnej sadzby 8 rokov a 8 mesiacov až 12 rokov.

Súd pri rozhodovaní o treste - o jeho výmere použil ustanovenie Tr. zákona, teda mimoriadne znížil obžalovanému trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestu ustanoveného a takto uložil trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, lebo vzhľadom na okolnosti prípadu má za to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej zákonom by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Súd v tejto súvislosti zohľadnil nižšiu mieru fyzického násilia, keď konanie obžalovaného voči poškodenej nevykazovalo známky hrubého násilia, nakoľko sa jednalo o vytrhnutie mobilu z rúk poškodenej, pri ktorom aj keď jej vznikli krvné podliatiny, na ich vznik stačila aj sila malej intenzity. Taktiež súd prihliadol na to, že u samotnej poškodenej väčšiu zlosť zaznamenalo samotné konanie obžalovaného po skutku lúpeže, keď ju ešte udrel do tváre. Na druhej strane sa nedá prehliadnuť kriminálna minulosť obžalovaného, jeho recidíva v páchaní úmyselnej trestnej činnosti, ktorej sa dopúšťa v domácom prostredí, pod vplyvom alkoholu a napriek tomu, že samotná poškodená sa domáha toho, aby obžalovaný nebol ďalej trestne stíhaný a aby sa vrátil domov, je nutné na obžalovaného pôsobiť uložením nepodmienečného trestu slobody a nie na spodnej hranici, ktorú pripúšťa ustanovenie Tr. zákona, ale trest musí byť vo výmere primeranej

tomu, aby došlo k splneniu účelu trestu a teda, že zabezpečí ochranu spoločnosti tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, bude ním zabezpečená prevýchova obžalovaného k tomu, aby viedol riadny život, teda individuálna prevencia a súčasne naplní prvok generálnej prevencie spočívajúci vo výchovnom pôsobení trestu na ostatných, ktorých odradí od páchania trestných činov.

Na výkon trestu odňatia slobody bol obžalovaný podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody pre iný úmyselný trestný čin.

Súd sa stotožnil s návrhom prokurátorky na uloženie protitoxikomanického liečenia obžalovanému v ústavnej forme. V zmysle § 35 ods. 5 Tr. zákona je nutné prihliadnuť na to, že pri ukladaní ochranných opatrení sa súd neriadi len zásadou úmernosti k spáchanému činu, ale aj potrebou ochrany spoločnosti, pričom prihliada aj na potrebu liečenia, výchovy alebo dovŕšenia nápravy páchateľa alebo inej osoby. Vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku o tom, že obžalovaný trpí syndrómom závislosti od sedatív a hypnotík a popri užívaní týchto liekov nadužíva alkohol, pričom je zrejmé, že u neho vzhľadom na jeho opakované protispoločenské správanie vedú k afektívnemu správaniu, je nutné podrobiť ho liečeniu z tejto závislosti a to v navrhovanej ústavnej forme, ktorú odporučila aj znalkyňa, aby tak došlo k úplnému naplneniu účelu, ktorý trestné konanie sleduje. Ohľadne uloženia protialkoholického liečenia súd nerozhodoval, nakoľko toto ochranné liečenia má obžalovaný uložené v rámci trestného konania tunajšieho súdu sp. zn. a v samostatnom konaní sa bude rozhodovať o prípadnej zmene jeho formy z ambulantnej na ústavnú.

V súvislosti s rozhodovaním o škode bola podľa obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenej Dôvere, zdravotnej poisťovni, a.s. škodu vo výške 142, eur z titulu náhrady vynaložených liečebných nákladov u poškodenej C.j, nakoľko sa s nárokom na náhradu škody v trestnom konaní riadne a včas pripojila, pričom súd nemal pochybnosť o oprávnenosti týchto nárokov s poukazom na zdokladovanie vynaložených nákladov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od jeho oznámenia na Okresný súd Spišská Nová Ves. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Obžalovaný môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Poškodený môže odvolaním napadnúť nesprávnosť výroku o náhrade škody. Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.