Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_2Er-120-2008.pdf
PDF · 75.43 KB
Case nature
Subarea
2Er/120/2008
Uznesenie
Okresný súd Námestovo v exekučnej veci oprávneného: OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom Štúrova 5, Bratislava, IČO: 31 318 916, proti povinnému: R. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/XXX, C., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Patriciusom Baďurom, Exekútorský úrad so sídlom Štefana Rosívala 2, Bratislava, pre vymoženie pohľadávky vo výške 125,82 eur s prísl. a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnenému u k l a d á povinnosť nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi vo výške 187,04 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Súdny exekútor dňa 25.11.2019 doručil súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie zo dňa 07.05.2019. Súdny exekútor si trovy exekúcie uplatnil vo výške 557,22 eur.
2. Podľa § 57 ods. 1 písm. c) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
3. Vzhľadom na uvedený dispozitívny úkon oprávneného, ktorým prejavil vôľu, aby sa vedená exekúcia zastavila, súd s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie Exekučného poriadku exekúciu v celom rozsahu zastavil.
4. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
5. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. 6. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
7. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
8. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška“), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. V zmysle ods. 2 základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Podľa ods. 3 paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.
9. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
10. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
11. Podľa § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
12. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie je súdny exekútor v zmysle ust. § 37 ods. 1 veta druhá Exekučného poriadku účastníkom konania, v takomto prípade súdny exekútor môže využívať len také procesné práva a povinnosti ako iný účastník konania. V konaní o trovách exekúcie je preto súdny exekútor povinný uniesť vo veci dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení obsiahnutých vo vyúčtovaní trov exekúcie. Súd preto mohol súdnemu exekútorovi priznať odmenu a náhradu hotových výdavkov, len za tie úkony a hotové výdavky, ktoré boli súdnym exekútorom riadne zadokumentované a preukázané či už v súdnom spise alebo v exekučnom spise a ktoré boli účelné.
13. Vyhláška v prípade zastavenia exekúcie upravuje teda dva spôsoby určenia odmeny súdneho exekútora a to podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu ako aj počtu úkonov odmeňovaných paušálnou sumou. Túto skutočnosť však nemožno vykladať takým spôsobom, že súdny exekútor má za ten istý úkon exekučnej činnosti nárok na odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) a zároveň aj podľa ust. § 14 ods. l písm. b) v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky. Pri použití takéhoto výkladu (duplicita trov exekúcie), by súdny exekútor získal neoprávnený majetkový prospech na škodu toho kto má povinnosť na náhradu trov exekúcie. Súd je preto tohto názoru, že súdny exekútor má za ten istý úkon exekučnej činnosti nárok na odmenu len podľa jedného z vyhláškou určených spôsobov.
14. Z logického a gramatického hľadiska výkladu ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vyplýva, že pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu bez zreteľa na počet jednotlivých úkonov. Rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie. V rozpore s ust. § 14 ods. 1 písm. a) preto nemôže byť sčítanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe toho určenia odmeny vo výške podľa ust. § 14 ods. 2 vety prvej vyhlášky. (Rc 69/2007)
15. Súd pri určení výšky časovej odmeny (podľa § 14 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 2 vyhlášky) vychádzal z času potrebného na vykonanie úkonov uvedených súdnym exekútorom v minútach pri každom z uplatňovaných úkonov, čas trvania jednotlivých úkonov sčítal a dospel k záveru, že čas účelne vynaložený na vypracovanie úkonov: návrh na zastavenie exekúcie v trvaní 1 hodiny, čo predstavuje účelný čas trvania úkonu exekučnej činnosti, potom podľa názoru súdu predstavuje celkový čas spolu 60 minút, t. j. 1 hodiny, za ktoré súd priznal súdnemu exekútorovi podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky odmenu vo výške 6,64 eur, zvýšenou v zmysle ust. § 196 Exekučného poriadku o 20 % DPH vo výške 1,33 eur, nakoľko je jej platiteľom.
16. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 33,20 eur za úkony súdnym exekútorom vyúčtované, pretože ich náhrada je buď v zmysle § 25 vyhlášky
už zahrnutá v odmene súdneho exekútora alebo sa jedná o duplicitne priznanú odmenu, keďže za tento úkon mu bola priznaná paušálna odmena alebo súd posúdil tieto úkony ako neúčelné alebo priamo nesúvisiace s výkonom exekúcie. Taktiež mu z tejto časovej odmeny nepriznal 20 % DPH.
17. Súd pri určení výšky paušálnej odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. b), § 14 ods. 3, § 15 ods. 1 písm. a), b), c), d), g), h), i), j) vyhlášky vychádzal z úkonov súdneho exekútora v jeho vyúčtovaní a priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu vo výške 142,76 eur za 43 úkonov, a to za 1x získanie poverenia na vykonanie exekúcie v sume 3,32 eur, 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie v sume 3,32 eur, 1x doručenie príkazu na začatie exekúcie v sume 3,32 eur, 1x doručenie exekučného príkazu v sume 3,32 eur, 39x každé zisťovanie platiteľa mzdy, účtu, bydliska a majetku v sume 3,32 eur za každé, zvýšenou v zmysle ust. § 196 Exekučného poriadku o 20 % DPH vo výške 28,55 eur, nakoľko je jej platiteľom.
18. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky vo výške 209,10 eur za úkony súdnym exekútorom vyúčtované, pretože mu patrí paušálna odmena len za jedno fyzické doručenie príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu a nie za doručovanie prostredníctvom poštovej prepravy v zmysle gramatického výkladu a nebolo možné zistiť hodnoverne, či došlo k doručeniu predmetných žiadosti, nakoľko neobsahovali odpoveď a ani doručenky. Taktiež mu z tejto paušálnej odmeny nepriznal 20 % DPH.
19. V rámci náhrady hotových výdavkov podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky bola súdnemu exekútorovi priznaná náhrada poštovného vo výške 5,77 eur, ktorých vynaloženia mal súd preukázané vykonanými úkonmi a poštovými doručenkami založenými v exekučnom spise a lustráciou bánk v sume 0,70 eur, zvýšenou v zmysle ust. § 196 Exekučného poriadku o 20 % DPH vo výške 1,29 eur, nakoľko je jej platiteľom.
20. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné v sume 66,18 eur, nakoľko súd nemal túto náhradu vôbec špecifikovanú ani účelne preukázanú v exekučnom spise. Taktiež mu z tejto náhrady nepriznal 20 % DPH.
21. V nadväznosti na uvedené súd priznal súdnemu exekútorovi celkové trovy exekúcie vo výške 187,04 eur.
22. Súd rozhodol o tom, kto má platiť trovy exekúcie podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku tak, že uložil povinnosť oprávnenému nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Je nepochybné, že jednou z kumulatívnych podmienok pre uloženie povinnosti na náhradu trov exekúcie oprávnenému je zistenie, že oprávnený zavinil zastavenie exekúcie podaním návrhu na zastavenie exekúcie i keď s poukazom aj na nemajetnosť povinného.
23. Súd pri prepočte slovenskej meny na eurá postupoval v zmysle ust. § 2 ods. 3 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vyhlášky č. 569/2008 Z.z., ktorou sa mení vyhláška č. 288/1995 Z.z..
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému vyšší súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu (§ 239 a nasl. C.s.p.).