Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28Csp-70-2022.pdf
PDF · 135.91 KB
Case nature
Area
Subarea
28Csp/70/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
– 11 –
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Radovanom Beňom v právnej veci žalobcu UBC 2020, k. s., IČO: 53 151 135, so sídlom kancelárie Zelinárska 6, 821 08 Bratislava, správca úpadcu Silverside, a. s. v konkurze, IČO: 50 052 560, so sídlom Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava, zastúpený VIVID LEGAL, s. r. o., IČO: 36 807 915, so Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, proti žalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX/XX, XXX XX D. E. B., zastúpená JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 1.627,24 Eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou, takto
rozhodol:
– 11 –
I. Súd konanie z a s t a v u j e v časti o zaplatenie sumy 40,- Eur.
II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 669,30 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 669,30 Eur od 16.07.2022 do zaplatenia, a to v pravidelných mesačných splátkach po 55,- Eur splatných vždy do 25. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku. V prípade, ak žalovaná nezaplatí čo i len jednu splátku riadne a včas, stáva sa splatným celý dlh.
III. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
IV. Súd p r i z n á v a žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 44,32 %.
odôvodnenie:
– 11 –
1.1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 22.11.2022 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1.627,24 Eur, zmluvných úrokov vo výške 415,54 Eur, zmluvnej pokuty vo výške 361,72 Eur a úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne z postupne dlžných súm – omeškaných splátok úveru za obdobie od 16.12.2019 naďalej, vždy do zaplatenia konkrétnej dlžnej sumy. 1.2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je správcom konkurznej podstaty úpadcu Silverside, a. s. v konkurze, IČO: 50 052 560, na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. XXX/XX/XXXX zo dňa 22.09.2022, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. XXX/XXXX zo dňa 29.09.2022 (ďalej len „úpadca“ alebo „veriteľ“). 1.3. Úpadca na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 30.06.2017 poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 2.700,- Eur so zmluvným úrokom 18,42 % p.a. Žalovaná sa zaviazala splácať úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 69,18 Eur. Žalovaná sa dostala so splácaním úveru do omeškania. Žalobca výzvou s názvom „Posledná výzva“ zo dňa 19.04.2019 vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej mesačnej splátky úveru a upozornil ju okrem iného, že pokiaľ dlžná suma akejkoľvek mesačnej splátky nebude uhradená a s jej úhradou bude žalovaná v omeškaní so splácaním viac ako 3 mesiace, žalobca môže pristúpiť k zosplatneniu celého dlhu zo zmluvy. V zmysle § 46 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. došlo dňom vyhlásenia konkurzu na majetok veriteľa k splatnosti všetkých jeho nesplatných pohľadávok a záväzkov. Účinok zosplatnenia predmetného úveru nastal dňom 30.09.2022 ex lege. Nakoľko sa žalovaná dostala do omeškania so splácaním úveru, žalobca má právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10 % p.a. z dlžnej sumy nezaplatenej splátky úveru od prvého dňa omeškania (článok IX. zmluvy), ako aj zákonného úroku z omeškania z dlžných splátok úveru od prvého dňa omeškania. 1.4. Žalobca si uplatňoval voči žalovanej nárok na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 1.627,24 Eur. Ďalej si uplatňoval nezaplatený zostatok zmluvných úrokov celkovo vo výške 415,54 Eur. Okrem toho si uplatňoval zmluvnú pokutu v celkovej výške 361,72 Eur, vypočítanú v sadzbe 10 % p.a. z jednotlivých dlžných splátok vo výške 69,18 Eur mesačne splatných v období od 15.12.2019 do 15.07.2022, vždy odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivej splátky až do dňa podania žaloby. Žalobca si tiež uplatnil úrok z omeškania vo výške 5 % p.a. z vyššie uvedených omeškaných splátok splatných v období od 15.12.2019 do 15.07.2022, a to odo dňa nasledujúceho po ich splatnosti do zaplatenia.
2. Tunajší súd vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 28Csp/70/2022-29 zo dňa 23.11.2022, voči ktorému podala žalovaná v zákonnej lehote odpor.
3. Žalovaná v odpore uviedla, že vznáša námietku premlčania, keď mala za to, že od výzvy zo dňa 19.04.2019 do podania žaloby dňa 22.11.2022 uplynuli viac ako tri roky. Navrhla preveriť, či bol dodržaný postup v zmysle § 53 ods. 9 v spojení s § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) pre platné zosplatnenie úveru ešte pred vyhlásením konkurzu na majetok veriteľa. Žalovaná zároveň namietla zanedbanie odbornej starostlivosti veriteľa pri skúmaní jej schopnosti ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Uviedla, že v roku 2017 bol jej jediným príjmom dôchodok vo výške cca 450,- Eur mesačne. Životné minimum na dospelú osobu k 30.06.2017 bolo vo výške 198,09 Eur. Disponibilné príjmy žalovanej boli znižované pravidelnými mesačnými výdavkami na splácanie ďalších spotrebiteľských úverov, konkrétne v F. F., G. so splátkou 170,- Eur mesačne a u spoločnosti B. H. F., G. so splátkou 80,- Eur mesačne. Žalovaná zjavne nemohla mať k dispozícii dostatočné množstvo finančných prostriedkov na splácanie predmetného úveru. Zo strany veriteľa teda došlo k zanedbaniu odbornej starostlivosti hrubým spôsobom, čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru.
4.1. Žalobca v podanom vyjadrení uviedol, že v danom prípade došlo k predčasnej splatnosti úveru ex lege vyhlásením konkurzu na majetok veriteľa dňom 30.09.2022. V konaní si žalobca uplatnil len nepremlčané splátky, aj úrok z omeškania si uplatňuje len zo splátok, ktorých splatnosť nastala v rámci posledných 3 rokov pred podaním žaloby. Dosiaľ vykonané platby žalovanej pokrývajú úhradu 27 splátok (27. splátka bola splatná 15.10.2019) a 28. splátka (splatná 15.11.2019) bola uhradená čiastočne. Žalobca poukázal tiež na zákon č. 62/2020 Z.z., v dôsledku ktorého došlo v rozhodnom období k prerušeniu premlčacích lehôt. Vznesenú námietku premlčania označil za nedôvodnú. 4.2. Pokiaľ ide o tvrdenie o nevyhodnotení schopnosti spotrebiteľa splácať úver s odbornou starostlivosťou, tu žalobca poukázal na žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru zo dňa 29.06.2017, v ktorej žalovaná uviedla údaj o čistom mesačnom príjme vo výške 400,40 Eur a výške minimálnych
výdavkov v sume 198,09 Eur. Veriteľ vykonal aj vlastné šetrenie prostredníctvom informácii z príslušných databáz - RegisterUverov, s.r.o., Register úverov CRIF - nebank a Register insolvencií. Na základe takéhoto vyhodnotenia veriteľ dospel k záveru, že pravidelné mesačné výdavky žalovanej v čase uzavierania zmluvy o úvere predstavovali 329,09 Eur, pozostávajúce zo životného minima 198,09 Eur a výdavkov zistených z registrov v úhrnnej výške 131,- Eur (52 + 79 Eur). V čase posudzovania žiadosti o úver teda žalovaná disponovala voľnými zdrojmi vo výške 71,31 Eur mesačne. Po vynaložení odbornej starostlivosti teda veriteľ dospel k záveru, že žalovaná disponuje dostatočnými zdrojmi na splácanie úveru s mesačnou splátkou 69,18 Eur. Žalobca poukázal aj na ustanovenie § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., a teda na povinnosť spotrebiteľa poskytnúť veriteľovi úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti splácať spotrebiteľský úver.
5. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 23.01.2023 uviedla, že v čase uzavierania predmetnej úverovej zmluvy boli jej disponibilné príjmy znižované mesačnými výdavkami na splácanie ďalších 4 spotrebiteľských úverov: 1. F. F., G., zmluva zo dňa 14.01.2016, splátka 170,26 Eur mesačne, 2. B. H. F., G., zmluva zo dňa 10.03.2016, splátka 78,65 Eur mesačne, 3. I. C., G., zmluva splácaná v priebehu roku 2017, splátka 44,37 Eur mesačne, 4. H. J. B., G., termín čerpania pôžičky 11.11.2015 (prvá splátka 20.12.2015, posledná splátka 20.06.2018), splátka 51,68 Eur mesačne. Súčet splátok ďalších úverov ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere tak predstavoval sumu 344,96 Eur mesačne. Splátka predmetného úveru činila 69,18 Eur. Žalobca teda pred poskytnutím úveru nezistil ani rámcové údaje o výdavkoch žalovanej, inak by jej úver neposkytol, nakoľko výdavky žalovanej celkom zjavne presahovali jej disponibilné príjmy, ktoré v pomere k jej záväzkom vykazovali stav „začarovaného kruhu“, t.j. cyklickú schému „splácanie úveru úverom“. Zistenie údajov o príjmoch a výdavkoch znamená, že veriteľ si zabezpečí údaje, ktoré majú reálnu výpovednú hodnotu, t.j. sú správne a objektívne použiteľné pre vyhodnotenie žiadosti o úver. Naopak (zámerne alebo v dôsledku chyby) nesprávne zistené údaje o príjmoch a výdavkoch spotrebiteľa, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie veriteľa o poskytnutí úveru, je potrebné hodnotiť ako hrubé porušenie odbornej starostlivosti veriteľa. Je to v prvom rade úverový veriteľ, ktorý si reálne nesplnil povinnosť zistiť potrebné údaje z vierohodných zdrojov, ktoré mal k dispozícii, ale nevyužil ich.
6. V písomnom vyjadrení zo dňa 03.01.2023 žalobca uviedol, že k uvedenému dňu žalovaná uhradila na predmetný úver sumu 2.030,70 Eur, pričom posledná úhrada vo výške 20,- Eur bola vykonaná dňa 15.11.2022. Keďže pri podaní žaloby neboli zohľadnené úhrady žalovanej zo dňa 13.10.2022 vo výške 20,- Eur a zo dňa 15.11.2022 vo výške 20,- Eur, vzal žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 40,- Eur a naďalej sa domáhal na istine zaplatenia sumy 1.587,24 Eur.
7. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
8. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 40,- Eur späť skôr, než sa začalo pojednávanie, súd konanie v tejto časti zastavil podľa citovaných zákonných ustanovení bez skúmania postoja žalovanej k čiastočnému späťvzatiu žaloby, keďže jej prípadný nesúhlas z akýchkoľvek dôvodov by bol v zmysle § 146 ods. 1 CSP bez právneho významu.
9. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 05.04.2024, na ktorom vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi.
10.1. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 30.06.2017 súd zistil, že bola uzavretá medzi spoločnosťou Silverside, a. s., IČO: 50 052 560, ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom. Zo zmluvy vyplývajú nasledovné údaje o poskytnutom úvere: Poskytnutá čiastka úveru: 2.700,- Eur; Počet pravidelných splátok: 60; Výška pravidelnej splátky: 69,18 Eur; Splatnosť pravidelnej splátky: 15. deň v mesiaci; Dátum splatnosti prvej splátky: 15.08.2017; Termín konečnej splatnosti: 15.07.2022; Celková
čiastka na zaplatenie: 4.150,80 Eur; Úroková sadzba: 18,42 % p.a.; RPMN: 19,62 %; Priemerná RPMN: 14,84 %; Odplata podľa Občianskeho zákonníka: 18,42 %; Doba trvania zmluvy: na dobu určitú do 15.07.2022; Úroková sadzba pre prípad omeškania spotrebiteľa: 5 % p.a. 10.2. Podľa čl. IX. zmluvy – Upozornenie na následky nesplácania, bod 1, ak sa dlžník dostane do omeškania so splácaním pravidelných splátok alebo ich časti podľa tejto zmluvy, veriteľ má právo požadovať okrem omeškaných pravidelných splátok zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12 % p.a. z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania. 10.3. Podľa čl. IX. bod 2 zmluvy, zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania nesmú presahovať maximálnu výšku stanovenú nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom znení, t.j. priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa zákona o spotrebiteľských úveroch pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. Ak tieto sankcie za omeškanie dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, nasledujúce sankcie za omeškanie od nasledujúceho dňa nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. 10.4. Podľa čl. IX. bod 3 zmluvy, ak sa dlžník dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek pravidelnej splátky alebo jej časti podľa tejto zmluvy po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, veriteľ má právo vyhlásiť okamžitú splatnosť všetkých splátok, ktoré sa podľa zmluvy mali stať splatnými v budúcnosti a požadovať ich úhradu (tzv. zosplatnenie úveru).
11. Z platobnej disciplíny k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 03.01.2023 súd zistil, že žalovaná uhradila veriteľovi celkovo sumu 2.030,70 Eur. Jej poslednými úhradami boli platby zo dňa 16.09.2021 vo výške 20,- Eur, zo dňa 13.10.2022 vo výške 20,- Eur a zo dňa 15.11.2022 vo výške 20,- Eur.
12. Zo Žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru zo dňa 29.06.2017 vyplýva, že ju podpísala žalovaná a zástupca veriteľa. V žiadosti bolo uvedené, že žalovaná býva v prenájme, boli tam údaje o jej kontaktnej adrese, rodinnom stave, vzdelaní. Ako zdroj príjmu je uvedený starobný dôchodok s tým, že priemerný čistý mesačný príjem je 400,40 Eur. Ako výdavky spotrebiteľa sú uvedené minimálne výdavky vo výške 198,09 Eur a dotypované výdavky vo výške 0,- Eur. Ako voľné zdroje spotrebiteľa (príjmy – výdavky) je uvedené 71,31 Eur. Ohľadom žiadaného úveru je uvedená jeho výška 2.700,- Eur, mesačná splátka 69,21 Eur, splatnosť 60 mesiacov, RPMN 19,62 %, úrok 18,44 % p.a., celková dlžná čiastka 4.152,60 Eur. V žiadosti o úver je uvedené, že spotrebiteľ predložil občiansky preukaz, preukaz poistenca, rozhodnutie o dôchodku a súhlas na spracúvanie osobných údajov. Žalovaná vyhlásila, že nebol na ňu alebo jej majetok vyhlásený konkurz alebo povolená reštrukturalizácia, nie je v omeškaní s plnením záväzkov voči iným veriteľom (napr. Daňový úrad, Sociálna poisťovňa), nie je politicky exponovanou osobou, nie je vedený súdny spor alebo iné konanie, ktoré by mohlo ovplyvniť jej schopnosť splniť jej záväzky zo záväzkového vzťahu, ak vznikne na základe tejto žiadosti, a že všetky informácie, údaje a vyhlásenia, ktoré uviedla v žiadosti sú pravdivé.
13. Zo žalobcom predložených lustrácií v príslušných registroch vyplýva, že veriteľ ohľadom žalovanej ako žiadateľky o úver vykonal lustrácie v Registri insolvencií s negatívnym výsledkom. Z lustrácie v registri RegisterUverov s.r.o. vyplynulo, že žalovaná dňa 18.03.2016 splatila úver, ktorý predtým splácala splátkami vo výške 32,- Eur. Z lustrácie v Registri – CRIF – nebank vyplynulo, že žalovaná v čase žiadosti o predmetný úver splácala úver poskytnutý dňa 11.11.2015, ktorý bol splatný dňa 20.11.2020, a to splátkami vo výške 52,- Eur mesačne a úver poskytnutý dňa 10.03.2016 splátkami vo výške 79,- Eur mesačne.
14. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 29.06.2017 vyplýva, že žalovaná v tom čase poberala starobný dôchodok vo výške 400,40 Eur.
15. Zo splátkového kalendára vyplýva, že dňa 11.11.2015 žalovaná čerpala pôžičku od spoločnosti H. J. B., G., IČO: XX XXX XXX, ako veriteľa vo výške 1.800,- Eur s výškou mesačnej splátky 51,68 Eur, počet splátok 60.
16. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 10.01.2016 vyplýva, že bola uzavretá medzi spoločnosťou F. F., G., IČO: XX XXX XXX, ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom. Podľa tejto zmluvy bol žalovanej
poskytnutý úver vo výške 10.000,- Eur s výškou mesačnej splátky 170,26 Eur, počet splátok 96, konečná splatnosť 15.01.2024.
17. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere – revolvingový úver zo dňa 10.03.2016 vyplýva, že bola uzavretá medzi spoločnosťou B. H. F., G., IČO: XX XXX XXX, ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom. Podľa tejto zmluvy bol žalovanej poskytnutý bezúčelový revolvingový úver s úverovým rámcom vo výške 3.000,- Eur a výškou mesačnej splátky 78,65 Eur.
18. Z výpisu z úverového účtu vyplýva, že dňa 27.04.2017 žalovaná čerpala úver od spoločnosti I. C., G., IČO: XX XXX XXX, ako veriteľa vo výške 2.370,- Eur s výškou mesačnej splátky 44,37 Eur.
19. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalovaná nesplácala predmetný úver riadne a včas, na základe toho úpadca pristúpil k vymáhaniu dlžnej sumy s príslušenstvom v zmysle tejto úverovej zmluvy. Pokiaľ sa jedná o úvery, ktoré v čase uzatvárania zmluvy o úvere žalovaná splácala od bankových subjektov, zrejme v rámci skúmania bonity došlo k chybe pri lustrácii v Registri bankových subjektov a z tohto dôvodu veriteľ tieto úvery nezohľadnil.
20. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, v znení účinnom ku dňu 30.06.2017 (ďalej len „ZSÚ“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá ZSÚ, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 2 písm. a) a b) ZSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania; veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Podľa § 2 písm. d) ZSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 7 ods. 1 ZSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Podľa § 7 ods. 2 ZSÚ, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom. Podľa § 7 ods. 17 ZSÚ, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Podľa § 7 ods. 19 ZSÚ, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
Podľa § 7 ods. 20 ZSÚ, na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa. Podľa § 7 ods. 27 ZSÚ, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní pri posudzovaní položiek podľa odseku 20, ktoré sa použijú pri výpočte ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a príjem spotrebiteľa. Podľa § 9 ods. 1 ZSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa § 11 ods. 2 ZSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa § 52 ods. 3 a 4 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 100 ods. 2 OZ, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 544 ods. 1 a 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
21. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.
22. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi úpadcom - Silverside, a. s. a žalovanou bola uzavretá zmluva o úvere zo dňa 30.06.2017, pričom súd túto zmluvu vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú. Jedná sa o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred
neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy (poskytnutie finančných prostriedkov) podstatným spôsobom neovplyvňujú. Veriteľ mal pri uzatváraní a plnení zmluvy postavenie dodávateľa, o čom svedčí predovšetkým predmet jeho činnosti uvedený v Obchodnom registri. Z obsahu predmetnej zmluvy nevyplýva a žiadna okolnosť nenasvedčuje tomu, že by ju žalovaná uzatvorila v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, uskutočniac tento právny úkon pod svojím obchodným menom. Uzavretú zmluvu súd zároveň podradil aj pod právny režim zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia, keďže žalovaná pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a naopak veriteľ do právneho vzťahu vstupoval ako právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
23. Po oboznámení sa s predmetnou zmluvou o úvere súd nemal preukázané, že by neobsahovala niektoré náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., ktorých absencia by spôsobovala bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Veriteľ poskytol žalovanej úver vo výške 2.700,- Eur, ktorý mala žalovaná vrátiť zvýšený o odplatu za jeho poskytnutie, pričom celkovo mala v zmysle zmluvy zaplatiť sumu 4.150,80 Eur. Nebolo sporné, že žalovaná doposiaľ celkovo v súvislosti s predmetnou zmluvou o úvere uhradila sumu 2.030,70 Eur.
24. Žalovaná namietala premlčanie uplatneného nároku s tým, že je potrebné zaoberať sa okolnosťou, kedy nastala splatnosť úveru, resp. jeho zostatku. V tomto smere súd konštatuje, že z dokazovania nevyplynulo, že by žalobca, resp. veriteľ v prípade predmetného spotrebiteľského úveru vyhlásil jeho predčasnú splatnosť. Súdu boli predložené len upomienky adresované žalovanej, že je v omeškaní so splácaním úveru, avšak ani jedna strana nepredložila oznámenie veriteľa o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Žalobca v konaní ani netvrdil, že by predmetný úver bol vyhlásený za predčasne splatný, naopak uvádzal, že jeho splatnosť nastala v celosti dňom 30.09.2022, ku ktorému bol na majetok veriteľa vyhlásený konkurz, a to s odkazom na § 46 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. Súd dospel k záveru, že predmetný úver sa v skutočnosti stal splatným v celom rozsahu dňom 15.07.2022, ako vyplývalo zo samotnej zmluvy o úvere, keďže v tento deň bola zročná posledná splátka úveru a tento deň bol uvedený v zmluve ako termín konečnej splatnosti úveru. Iný (skorší) dátum, ku ktorému by mala nastať (predčasná) splatnosť úveru nebol v konaní preukázaný a v konečnom dôsledku ani tvrdený. Za daného stavu sa právo na domáhanie sa zaplatenia jednotlivých splátok úveru premlčiavalo postupne vždy odo dňa zročnosti konkrétnej splátky v zmysle § 103 veta prvá OZ. Žalobca si v konaní uplatňoval zaplatenie nezaplatených splátok úveru vo výške 69,18 Eur mesačne počnúc splátkou, ktorá bola zročná dňa 15.12.2019. Keďže žaloba bola podaná dňa 22.11.2022, je zrejmé, že uplatnený nárok nie je premlčaný. Len pre úplnosť možno uviesť, v zmysle § 1 písm. a) a § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, premlčacie doby spočívali (neplynuli) v priebehu roka 2020 spolu 35 dní (od 27.03.2020 do 30.04.2020) a v priebehu roka 2021 spolu 41 dní (od 19.01.2021 do 28.02.2021), t.j. v rokoch 2020 a 2021 spolu 76 dní.
25. V zmysle § 11 ods. 2 ZSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou pri posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, nie je oprávnený vyžadovať od neho jednorazové splatenie úveru, resp. v prípade hrubého porušenia tejto povinnosti sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Čo sa rozumie vynaložením predmetnej odbornej starostlivosti upravoval § 7 ods. 17 ZSÚ tak, že sa jedná o poskytnutie spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5 zákona a posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi, a to najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých úverových registrov. Za hrubé porušenie povinnosti posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa v zmysle § 11 ods. 2 ZSÚ považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42 ZSÚ. V zmysle § 7 ods. 20 ZSÚ bol veriteľ v čase uzatvárania predmetnej úverovej zmluvy povinný pri posudzovaní spotrebiteľa splácať úver brať do úvahy čistý príjem spotrebiteľa, náklady na zabezpečenie jeho základných životných potrieb, výšku splátky spotrebiteľského úveru a peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa, medzi ktoré patria aj splátky iných úverov. Podľa § 7 ods. 27 ZSÚ bol veriteľ pri posudzovaní uvedených položiek použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa, pričom informácie o príjme spotrebiteľa bol veriteľ povinný overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa.
26. V prejednávanej žalovaná v žiadosti o úver uviedla, že je starobná dôchodkyňa, pričom jej dôchodok bol vo výške 400,40 Eur. Veriteľ pri posudzovaní jej schopnosti splácať úver vzal do úvahy výšku vtedy aktuálneho životného minima 198,09 Eur, predstavujúceho náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa. Následne ako ďalšie peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa vzal do úvahy, že žalovaná splácala úvery, ktoré veriteľ vylustroval v Registri – CRIF – nebank, a to vo výške 52,- Eur mesačne (ako vyplynulo z dokazovania od spoločnosti H. J. B., G.) a vo výške 79,- Eur mesačne (ako vyplynulo z dokazovania od spoločnosti B. H. F., G.), spolu 131,- Eur. Po odpočítaní týchto výdavkov od príjmov žalovanej (400,40 – 198,09 – 131 Eur) dospel veriteľ k disponibilným zdrojom žalovanej vo výške 71,31 Eur mesačne. Na základe toho usúdil, že bude schopná splácať úver vo výške 69,18 Eur mesačne, ktorý jej aj poskytol. Z dokazovania v priebehu konania však vyplynulo, že v čase uzatvárania predmetnej zmluvy o úvere žalovaná splácala aj ďalšie úvery, konkrétne od F. F., G. vo výške 170,26 Eur mesačne a od I. C., G. vo výške 44,37 Eur mesačne. Bolo teda preukázané, že v čase uzavierania predmetnej zmluvy o úvere žalovaná už splácala iné úvery v celkovej výške 344,96 Eur mesačne, čo po pripočítaní sumy životného minima 198,09 Eur už samo osebe presahovalo výšku jej príjmu. Veriteľ si teda pri posúdení schopnosti žalovanej splácať žiadaný úver nezabezpečil všetky relevantné informácie v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z., ktoré boli potrebné na zodpovedné posúdenie jej schopnosti splácať úver s odbornou starostlivosťou. Pokiaľ žalobca poukazoval na ust. § 7 ods. 2 ZSÚ, v zmysle ktorého je spotrebiteľ povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, ani prípadné nesplnenie tejto povinnosti zo strany spotrebiteľa (napr. uvedenie nepravdivých údajov) nezbavuje veriteľa povinnosti s odbornou starostlivosťou zisťovať a overovať všetky relevantné údaje. Súd poukazuje na skutočnosť, že v predloženom formulári žiadosti o poskytnutie úveru, ktorú žalovaná vypísala so zástupcom veriteľa, sa nenachádza priestor, resp. kolonka na uvedenie jej výdavkov spočívajúcich v splácaní iných úverov. Veriteľ teda vychádzal z toho, že všetky ostatné splácané úvery zistí sám lustráciou v príslušných registroch, čo však zjavne neučinil správne, keďže nezohľadnil úvery, ktoré žalovaná v tom čase splácala voči F. F., G. a I. C., G.. Výsledkom bolo, že žalovanej bol poskytnutý úver, hoci zjavne nebola schopná s ohľadom na výšku svojho príjmu tento splácať popri riadnom plnení svojich ostatných záväzkov.
27. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že veriteľ nedodržal zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 7 ods. 1 ZSÚ, teda posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, a to vrátane nezohľadnenia skutočných údajov o situácii spotrebiteľa v zmysle § 7 ods. 20 ZSÚ a nedostatočného dodržania povinností v zmysle § 7 ods. 27 ZSÚ. Porušenie týchto ustanovení sa v zmysle § 11 ods. 2 ZSÚ považuje za hrubé porušenie povinnosti posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, čoho zákonným dôsledkom je, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. 28. Žalovaná bola preto povinná úpadcovi vrátiť v súvislosti s predmetnou zmluvou len sumu 2.700,- Eur tvoriacu istinu poskytnutého úveru. V konaní nebolo sporné, že žalovaná vyplatila veriteľovi doposiaľ sumu 2.030,70 Eur. Súd preto zaviazal žalovanú len na zaplatenie zostatku dlžnej istiny úveru vo výške 669,30 Eur a vo zvyšnej časti uplatnenej istiny, ako aj zmluvných úrokov žalobu zamietol.
29. Súd žalobu zamietol aj v časti uplatnenej zmluvnej pokuty, nakoľko táto bola žalobcom vyčíslená ako percentuálny podiel z nezaplatených splátok úveru za príslušné obdobia, pričom tieto splátky okrem istiny úveru zahŕňali aj zmluvné úroky, na ktorých zaplatenie žalobca nemá nárok. Žalobca teda nemá nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v uplatnenej výške.
30. Keďže žalovaná je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, súd v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka priznal žalobcovi aj úrok z omeškania, a to z dlžnej istiny úveru 669,30 Eur. Súd priznal úrok z omeškania od 16.07.2022, t.j. odo dňa nasledujúceho po termíne konečnej splatnosti úveru v zmysle predmetnej zmluvy o úvere. Výška úroku z omeškania 5 % ročne zodpovedá ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
31. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
32. Súd umožnil žalovanej splácať rozsudkom prisúdenú sumu vrátane príslušenstva v pravidelných mesačných splátkach vo výške 55,- Eur pod hrozbou straty výhody splátok, keď súd prihliadol na žiadosť žalovanej prezentovanú v priebehu konania s poukazom na to, že sa jedná o osobu vyššieho veku a je len poberateľom starobného dôchodku. Súd predmetnú žiadosť žalovanej vyhodnotil ako dôvodnú, keď mal za to, že neumožnenie plnenia dlhu v splátkach by jej mohlo spôsobiť existenčné problémy a s prihliadnutím na výšku priznanej sumy táto nebude splácaná neprimerane dlhú dobu (súd stanovil výšku splátky tak, aby dlžná suma bola splatená približne v lehote 1 roka), teda nie je neprimerane zasiahnuté do oprávnených záujmov žalobcu.
33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP na základe zásady úspechu, ako aj na základe zásady procesného zavinenia na zastavení konania v zmysle § 256 ods. 1 CSP. Čo sa týka čiastočného späťvzatia žaloby vo výške 40,- Eur, táto suma bola žalovanou zaplatená ešte pred podaním žaloby, teda nebola v žalobe uplatnená dôvodne. Zastavenie konania v uvedenej časti preto procesne zavinil žalobca, čo pre účely rozhodovania o nároku na náhradu trov konania je potrebné považovať za úspech žalovanej. Žalobca sa domáhal priznania sumy 2.404,20 Eur (istina 1.627,24 Eur + úroky 415,54 Eur + zmluvná pokuta 361,72 Eur) a bola mu priznaná suma 669,30 Eur. Žalobca bol teda v konaní úspešný v rozsahu 27,84 % uplatneného nároku a neúspešný v rozsahu 72,16 %. Súd preto priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 44,32 % (72,16 % - 27,84 %). O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
– 2 –
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.