Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_17Csp-12-2023.pdf
PDF · 77.81 KB
Case nature
Subarea
17Csp/12/2023
Uznesenie
Okresný súd Námestovo v spore žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom 821 08 Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zastúpený: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, Tomášikova 28, IČO: 35 855 673, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, v žalobe uvedená adresa: C., D. XXXX/XX, o zaplatenie sumy 277,11 eura s príslušenstvom a zmluvnej pokuty vo výške 350,46 eura, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Žiadna zo strán n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica elektronickými prostriedkami dňa 25.04.2023 sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáha voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 627,57 eur s príslušenstvom.
2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 15.05.2023 pod sp. zn. 15Up/816/2023 platobný rozkaz, ktorým žalobe vyhovel.
3. Platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk a žalobca navrhol pokračovať v konaní. Platobný rozkaz sa s poukazom na § 10 ods. 3 prvá veta zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní (ďalej len „zákon o UK“) zrušil a vec bola postúpená tunajšiemu súdu (spis bol tunajšiemu súdu doručený dňa 15.08.2023).
4. Z lustrácie v Registri obyvateľov súd zistil, že žalovaný je občanom Bosny a Hercegoviny, ktorý mal na území Slovenskej republiky povolený pobyt. Žalovanému súd doručoval zásielky prostredníctvom príslušného Obvodného oddelenia PZ na adresu uvedenú v žalobe, pričom bolo od poverených príslušníkov PZ zistené, že žalovaný sa už vyše roka nezdržiava na tejto adrese. Súd zisťoval pobyt žalovaného aj cez Prezídium PZ Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Odbor analýzy rizík a koordinácie, Oddelenie koordinácie spracovania údajov, pričom bolo zistené, že žalovaný mal evidovaný prechodný pobyt na území SR od 03.11.2021 do 22.09.2022 a je štátnym príslušníkom Bosny a Hercegoviny. Súčasná adresa žalovaného nie je súdu známa, pričom z vykonaného šetrenia pobytu žalovaného je zrejmé, že sa na území Slovenskej republiky nezdržuje. Keďže žalovaný má adresu trvalého pobytu mimo územia Slovenskej republiky (aj mimo EÚ), ide teda o spotrebiteľský spor s tzv. cudzím prvkom, súd pristúpil k skúmaniu svojej právomoci.
5. Podľa Článku 6 NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie“), ak žalovaný nemá bydlisko na území členského štátu, právomoc súdov každého
členského štátu sa určí podľa právneho poriadku tohto členského štátu, ak nie je inak stanovené v článku 18 ods. 1, článku 21 ods. 2 a v článkoch 24 a 25.
6. Podľa Článku 18 ods. 1 nariadenia, spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo – bez ohľadu na bydlisko druhého účastníka – na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa.
7. Podľa Článku 21 ods. 2 nariadenia, zamestnávateľa, ktorý nemá bydlisko v členskom štáte, možno žalovať na súde členského štátu v súlade s odsekom 1 písm. b).
8. Podľa Článku 24 nariadenia, výlučnú právomoc majú tieto súdy členského štátu bez ohľadu na bydlisko účastníkov: 1. v konaniach, ktorých predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti, súdy členského štátu, v ktorom sa táto nehnuteľnosť nachádza. Avšak v konaniach, ktorých predmetom je nájom nehnuteľnosti na dočasné súkromné užívanie na dobu maximálne šesť za sebou nasledujúcich mesiacov, právomoc majú tiež súdy členského štátu, v ktorom má bydlisko žalovaný, za predpokladu, že nájomca je fyzická osoba a že prenajímateľ a nájomca majú bydlisko v tom istom členskom štáte; 2. v konaniach, ktorých predmetom je platnosť založenia, neplatnosť alebo zánik obchodných spoločností alebo iných právnických osôb alebo združení fyzických a právnických osôb, alebo platnosť rozhodnutí ich orgánov, súdy členského štátu, v ktorom má spoločnosť, právnická osoba alebo združenie sídlo; sídlo súd určí podľa vlastných noriem medzinárodného práva súkromného; 3. v konaniach, ktorých predmetom je platnosť zápisov do verejných registrov, súdy členského štátu, v ktorom sa vedie register; 4. v konaniach týkajúcich sa registrácie alebo platnosti patentov, ochranných známok, priemyselných vzorov alebo iných obdobných práv, ktoré sa musia registrovať alebo pri ktorých sa musí žiadať o ochranu, a to bez ohľadu na to, či je táto otázka predmetom žaloby alebo obrany proti žalobe, súd členského štátu, v ktorom sa žiadosť o registráciu alebo ochranu podala, v ktorom sa registrácia alebo ochrana poskytli, alebo v ktorom sa podľa právneho nástroja Únie alebo medzinárodného dohovoru za poskytnuté považujú. Bez toho, aby bola dotknutá právomoc Európskeho patentového úradu podľa Dohovoru o udeľovaní európskeho patentu podpísaného 5. októbra 1973 v Mníchove, súdy každého členského štátu majú výlučnú právomoc v konaniach týkajúcich sa registrácie alebo platnosti akéhokoľvek európskeho patentu udeleného tomuto členskému štátu; 5. v konaniach týkajúcich sa výkonu rozsudku súdu členského štátu, v ktorom sa rozsudok vykonal alebo sa má vykonať.
9. Podľa Článku 25 ods. 1 nariadenia, ak sa účastníci zmluvy bez ohľadu na svoje bydlisko dohodli, že súd alebo súdy členského štátu majú právomoc na riešenie sporov, ktoré vznikli alebo môžu vzniknúť v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom, potom má právomoc tento súd alebo tieto súdy, pokiaľ dohoda nie je podľa právneho poriadku tohto členského štátu vecne neplatná. Táto právomoc súdu je výlučná, ak sa účastníci nedohodli inak. Dohoda o voľbe právomoci musí byť buď: a) písomná, alebo písomne potvrdená; b) vo forme, ktorá je v súlade s praxou, ktorú medzi sebou zaviedli účastníci zmluvy, alebo c) v medzinárodnom obchode vo forme, ktorá je v súlade so zvyklosťami, ktoré sú alebo majú byť účastníkom zmluvy známe, a ktorá je v takomto obchode dobre známa a pravidelne dodržiavaná účastníkmi, ktorí uzatvorili zmluvu typickú pre daný obchodný vzťah.
10. Vzhľadom k povahe sporu – spotrebiteľský spor, v ktorom je spotrebiteľ žalovaný – je na daný spor aplikovateľný iba Článok 25 ods. 1 nariadenia, v ktorom je upravená voľba právomoci súdu členského štátu EÚ. Súd preto skúmal, či medzi stranami sporu nedošlo k uzavretiu dohody o voľbe právomoci súdov Slovenskej republiky.
11. Zo zmluvy, ktorú uzatvorili strany „Zmluva o poskytnutí verejných služieb“ vyplývajú v bode 8 „Všeobecné podmienky poskytovania verejne dostupných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s.“ z ktorej vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že prípadné spory z tejto zmluvy, pokiaľ nebudú vyriešené po vzájomnej dohode mimosúdne, budú rozhodované právom Slovenskej republiky, a to aj v prípade ak účastník je cudzinec.
12. Existencia dohody o voľbe právomoci súdov Slovenskej republiky viedla následne súd k skúmaniu obligatórnych náležitostí dohody v zmysle citovaného Článku 25 ods. 1 nariadenia. Súd úvodom
konštatuje, že formálne náležitosti dohody boli splnené, keďže táto dohoda je súčasťou písomnej „Zmluvy o spotrebiteľskom úvere“. Pre založenie právomoci súdov Slovenskej republiky sa okrem formálnych náležitostí dohody vyžaduje tiež to, aby dohoda bola podľa právneho poriadku Slovenskej republiky vecne platná. Otázka právomoci slovenských súdov v sporoch s cudzím prvkom a s ňou spojená otázka platnosti predmetnej dohody je upravená v Zákone č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len „ZMPSaP“)
13. Podľa § 37 ZMPSaP, ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.
14. Podľa § 37e ZMPSaP, vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, poistných zmlúv a spotrebiteľských zmlúv je dohoda o právomoci platná len vtedy, ak nevylučuje právomoc súdu štátu, na ktorého území má bydlisko žalobca, alebo bola uzatvorená až po vzniku sporu.
15. S poukazom na systematický a teleologický výklad ZMPSaP a tiež skutočnosť, že žalovaným je v danom spore spotrebiteľ, je zrejmé, že predmetná dohoda môže byť platná iba za predpokladu, ak nevylučuje možnosť prejednania sporu súdmi v štáte, kde má spotrebiteľ bydlisko, teda v Bosne a Hercegovine. Z obsahu dohody však nevyplýva, že by mal súd/y akéhokoľvek štátu (s výnimkou Slovenskej republiky) právomoc daný spor rozhodovať. Dohoda zakladá právomoc súdov výlučne v Slovenskej republiky, preto vylučuje právomoc súdov iných štátov, teda aj súdov Bosny a Hercegoviny. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že predmetná dohoda je v danom spore vecne neplatná, preto ani nie je možné založiť právomoc slovenských súdov podľa nariadenia, ani podľa ZMPSaP (§ 37 a nasl.). Pre daný spor rovnako neexistuje žiadna medzinárodná zmluva, na základe ktorej by bolo možné založiť právomoc slovenských súdov.
16. Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
17. S poukazom na vyššie uvedené súd konštatuje, že nemá právomoc konať v tejto veci, pričom otázka právomoci je jednou z procesných podmienok, nedostatok ktorej nie je možné odstrániť. Nevyhnutným následkom neodstrániteľnej vady konania je zastavenie konania, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
18. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
19. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu tento nárok nepriznal, keďže zavinenie na zastavení konania nemožno pričítať žiadnej strane.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Námetovo (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. a), m) CSP). V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a jeho podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).