Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41Cob-146-2024.pdf
PDF · 100.42 KB
Case nature
Subarea
41Cob/146/2024
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v právnej veci žalobcu SKI - GRÚNIKY s. r. o., so sídlom Oravská Polhora 952, 029 47 Oravská Polhora, IČO: 36 380 555, právne zastúpeného Advokátska kancelária AK - AK, s.r.o., so sídlom Na Revíne 10209/37, 831 01 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 55 629 679, proti žalovanému Urbár Námestovo, pozemkové spoločenstvo, so sídlom Mlynská 640/47, 029 01 Námestovo, IČO: 14 224 861, právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Brož, s.r.o., so sídlom A. Bernoláka 1400/7, 034 01 Ružomberok, IČO: 52 959 601, v konaní o určenie neplatnosti rozhodnutia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina, sp. zn. 18Cb/141/2023 – 736 zo dňa 19. júna 2024, takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Žilina, sp. zn. 18Cb/141/2023 – 736 zo dňa 19. júna 2024 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením prerušil konanie do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 13C/39/2022.
2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáha určenia neplatnosti uznesenia č. 9 prijatého na zasadnutí zhromaždenia žalovaného, konaného formou čiastkových schôdzí dňa 27.06.2021 a 07.07.2021, poukazujúc na porušenia ustanovenia § 14 a § 15 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, v znení neskorších prepisov. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu v danej veci odvodzuje od skutočnosti, že v čase konania zhromaždenia žalovaného v dňoch 27.06.2021 a 07.07.2021 bol členom pozemkového spoločenstva, vzhľadom na ktorú skutočnosť je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa určenia neplatnosti rozhodnutia prijatého na zhromaždení žalovaného, tvrdiac, že členstvo v pozemkovom spoločenstve nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.06.2021, uzatvorenej medzi žalobcom a predávajúcou A. B., predmetom ktorej boli spoločné nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele vo výške 4432/999999 k celku.
3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že žalovaný v písomnom podaní zo dňa 29.05.2024 navrhol prerušenie konania do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného Okresným súdom Námestovo pod sp. zn. 13C/39/2022, ktorého predmetom je určenie vlastníckeho práva k spoločným nehnuteľnostiam v podielovom spoluvlastníctve žalobcu, nadobudnutých žalobcom kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 17.06.2021 s pôvodnou vlastníčkou A. B.. Žalovaný mal za to, že v prípade, ak v konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 13C/39/2022 bude právoplatne rozhodnuté, že vlastníkom podielu na spoločnej nehnuteľnosti v čase konania zhromaždenia žalovaného v dňoch 27.06.2021 a 07.07.2021 nebol žalobca, ale pôvodná spoluvlastníčka A. B. spoločných nehnuteľností, zanikne aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 18Cb/141/2023, nakoľko bude právoplatne rozhodnuté o skutočnosti, že žalobca v čase konania zhromaždenia žalovaného v dňoch 27.06.2021 a 07.07.2021 nebol členom
pozemkového spoločenstva a nemôže sa preto domáhať určenia neplatnosti rozhodnutia pozemkového spoločenstva.
4. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že po oboznámení sa so žalobou doručenou súdu dňa 21.04.2022 vo veci vedenej na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 13C/39/2022 zistil, že žalobca Urbár Námestovo, pozemkové spoločenstvo, so sídlom Mlynská 640/49, Námestovo, IČO: 14 224 861 sa touto žalobou domáha rozhodnutia, ktorým súd určí, že žalovaná 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/X, C., je vlastníčkou spoločných nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Námestovo zapísaných na LV č. X D. E. X, k. ú. F. G., LV č. XXXX, E. XXXX, E. XXXX D. E. XXXX, k. ú. F., LV č. XXXX, k. ú. H. a LV č. XXXX, k. ú. I. J., a to v spoluvlastníckom podiele vo výške 4432/999999 k celku. Z uvedenej žaloby tiež vyplýva, že žalovaný (t. j. žalobca tohto konania) ako osoba stojaca mimo pozemkového spoločenstva uzatvoril dňa 17.06.2021 kúpnu zmluvu s A. B. ako členom pozemkového spoločenstva, pričom predmetom uvedenej zmluvy boli spoločné nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele vo výške 4432/999999 k celku, ktorých spoluvlastníkom je aj žalobca (t.j. žalovaný tohto konania). Súd prvej inštancie považoval za nevyhnutné zdôrazniť, že z obsahu spisového materiálu v prejednávanej veci vyplýva, že žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu vo veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 18Cb/141/2023 skutočne odvodzuje od skutočnosti, že v čase konania zhromaždenia žalovaného v dňoch 27.06.2021 a 07.07.2021 bol členom pozemkového spoločenstva, vzhľadom na ktorú skutočnosť je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa určenia neplatnosti rozhodnutia prijatého na valnom zhromaždení, ktoré tvrdenie žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 06.06.2024 nerozporoval.
5. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uviedol, že vecnú legitimáciu strany sporu (či už aktívnu, alebo pasívnu) súd skúma aj bez návrhu, pričom zistenie nedostatku vecnej legitimácie má vždy za následok zamietnutie návrhu. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť strán sporu vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten zo strán sporu, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Súd prvej inštancie zdôraznil, že v prípade, ak súd v konaní dôjde k záveru, že v čase konania zhromaždenia žalovaného v dňoch 27.06.2021 a 07.07.2021 nebol členom pozemkového spoločenstva žalobca, ale pôvodná vlastníčka pozemkov A. B., v prejednávanej veci zanikne aktívna vecná legitimácia žalobcu. V prípade, ak žalobca v čase konania valného zhromaždenia v dňoch 27.06.2021 a 07.07.2021 nebol členom pozemkového spoločenstva, nemôže sa domáhať neplatnosti rozhodnutia prijatého na zasadnutí zhromaždenia žalovaného, konaných formou čiastkových schôdzí dňa 27.06.2021 a 07.07.2021. Súd prvej inštancie nesúhlasil so žalobcom tvrdenou námietkou, že v prípade nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Námestovo sp. zn. 13C/39/2022 - 551 môže A. B. opätovne previesť spoluvlastnícky podiel s právami viažucimi sa k aktívnej vecnej legitimácie v tomto konaní na žalobcu, nakoľko do času prípadného povolenia vkladu vlastníckeho práva zo strany okresného úradu by v prejednávanej veci nastala situácia, kedy by na strane žalobcu vystupoval subjekt, ktorý by aktívne vecne legitimovaný nebol.
6. Súd prvej inštancie s ohľadom na predmet sporu v prejednávanej veci dospel v zmysle § 164 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) k záveru o účelnosti prerušenia konania do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 13C/39/2022, v ktorom sa rieši otázka určenia vlastníckeho práva k spoločným nehnuteľnostiam v podielovom spoluvlastníctve žalobcu, ktorá má vplyv na posúdenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v prejednávanej veci. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že na základe vyššie uvedeného nie je možné vo veci meritórne rozhodnúť bez ďalšieho dokazovania uskutočneného za účelom zodpovedania predbežnej otázky týkajúcej sa vlastníckeho práva k spoločným nehnuteľnostiam v podielovom spoluvlastníctve žalobcu nadobudnutom kúpnou zmluvou zo dňa 17.06.2021 uzatvorenou s pôvodnou vlastníčkou A. B.. Vzhľadom na skutočnosť, že v súčasnosti už prebieha konanie, v ktorom sa predmetná otázka rieši, prerušenie konania sa súdu prvej inštancie javí ako hospodárne, nakoľko bude ekonomickejšie, efektívnejšie a účelnejšie prejudiciálne vyriešiť túto otázku v súdnom konaní, ktoré začalo skôr, a to najmä s poukazom na vykonávané procesné úkony, ako aj štádium daného konania. Uviedol tiež, že vyriešenie uvedenej spornej otázky je zároveň
v súlade so základnými princípmi civilného sporového konania, a to predovšetkým s princípom právnej istoty sporových strán, vyplývajúcim z čl. 2 ods. 1, 2 CSP a v záujme hospodárnosti konania v zmysle čl. 17 CSP, pričom ide o otázku majúcu zásadný vplyv na prejednanie a rozhodnutie žaloby v prejednávanej veci.
7. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Žalobca navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolaní uviedol, že pred konaním zhromaždenia žalovaného dňa 15.06.2021 uzavrel s predávajúcou A. B. kúpnu zmluvu, ktorou previedla svoje spoluvlastnícke podiely na pozemkoch v správe žalovaného na žalobcu. Zároveň menovaná splnomocnila konateľa žalobcu na zastupovanie jej osoby na zhromaždení žalovaného. S prevodom spoluvlastníckeho podielu A. B. prešli s vlastníckym právom na žalobcu aj práva a povinnosti spojené so spoluvlastníckym podielom na spoločnej nehnuteľnosti. Z uvedeného je zrejmé, že aj keby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. 13C/39/2022 – 551 zo dňa 14.11.2023 potvrdil, neexistuje dôvod na zastavenie konania ani na zamietnutie žaloby, pretože by došlo len k zmene žalobcu v konaní. Žalobca poukázal na to, že podľa § 164 CSP ide len o fakultatívne prerušenie konania, pričom rozhodujúcim kritériom má byť hospodárnosť konania. Preto prerušenie konania v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia predstavuje skôr len reštriktívnu výnimku ako pravidlo, t. j. takýto postup by mal byť namieste len vo výnimočných prípadoch. Žalobca je toho názoru, že v danom prípade nešlo o výnimočný prípad a prerušením konania tak dochádza len k zbytočnému predlžovaniu konania, čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti. Zdôraznil, že rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. 13C/39/2022 – 551 zo dňa 14.11.2023 nie je právoplatný, bolo voči nemu podané odvolanie, a teda právny stav je taký, že žalobca je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam, ktorý na neho previedla A. B.. Okresný úrad Námestovo, katastrálny odbor už dňa 01.07.2021 povolil vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcu, teda ešte predtým než sa skončilo zhromaždenie žalovaného druhou čiastkovou schôdzou, ktorá sa uskutočnila dňa 07.07.2021. Žalobca tak od začiatku konania až doposiaľ je aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní a nie je dôvod na prerušenie konania. Podľa žalobcu v prípade fakultatívneho prerušenia konania je potrebné zvážiť, či prerušenie konania prispeje k spravodlivému rozhodnutiu vo veci, kedy dôvod prerušenia konania preváži nad záujmom na postupe bez zbytočných prieťahov. Mal za to, že nakoľko je žalobca od začiatku konania aktívne vecne legitimovaný a v prípade potvrdenia rozsudku Okresného súdu Námestovo sp. zn. 13C/39/2022 – 551 zo dňa 14.11.2023 odvolacím súdom dôjde len k zmene v osobe žalobcu, uvedené nemožno považovať za dôvod na prerušenie konania, ktorý by mal prevážiť nad záujmom na postupe bez zbytočných prieťahov. Súd prvej inštancie preto v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci dospel k nesprávnemu záveru, že otázka riešená v konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 13C/39/2022 je rozhodujúca pre posúdenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, na základe čoho nesprávne prerušil toto konanie, čím dochádza k nehospodárnemu predlžovaniu celého konania a odkladaniu rozhodnutia vo veci.
8. Súd prvej inštancie postupom podľa § 373 ods. 3 CSP dňa 24.07.2024 doručil odvolanie žalobcu žalovanému na vedomie. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
9. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 ods. 2 písm. a) CSP prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
10. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie vecnej správnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým prerušil konanie v danej veci až do právoplatného skončenia iného súdneho konania vedeného na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 13C/39/2022.
11. Podľa ustanovenia § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.
12. Podľa tohto ustanovenia platí, že pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na takéto konanie podnet. Ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Prerušenie konania je tu na úvahe vec prejednávajúceho súdu a je upravené len ako procesná možnosť tohto súdu, nie však jeho povinnosť. Súd má najskôr zvážiť možnosť iných vhodných opatrení a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Tak, ako uviedol aj žalobca v podanom odvolaní, rozhodujúcim hľadiskom je zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania predstavuje skôr reštriktívnu výnimku ako pravidlo. Pri rozhodovaní o návrhu na prerušenie konania je potrebné uvažovať v intenciách vhodnosti, nakoľko prípadným prerušením konania, do skončenia iného správneho alebo súdneho konania môže prísť k predĺženiu konania, prípadne aj o niekoľko rokov. Na druhej strane je ale potrebné tiež uviesť, že nie je vhodné, aby dva súdy rozhodli o totožnej otázke na podklade tých istých skutkových okolností odlišne, nakoľko to významne oslabuje princíp právnej istoty. Odvolací súd preto zastáva názor, že hlavnými kritériami pre posúdenie vhodnosti prerušenia konania podľa ustanovenia § 164 CSP sú dĺžka konania, právo sporových strán na rýchlu a účinnú ochranu aj v intenciách článku 17 CSP, ako aj zamedzenie prípadných odlišných rozhodnutí súdov o tej istej otázke na podklade zhodných skutkových okolností a hospodárnosť konania.
13. Odvolací súd z obsahu spisového materiálu zistil, že v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 13C/39/2022 medzi žalobcom Urbár Námestovo, pozemkové spoločenstvo, so sídlom Mlynská 640/47, Námestovo, IČO: 14 224 861 (v tomto konaní vystupujúcom v pozícii žalovaného) a žalovaným 1/ SKI - GRÚNIKY s. r. o., so sídlom Oravská Polhora 952, IČO: 36 380 555 (v tomto konaní vystupujúcom v pozícii žalobcu), žalovanou 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/X, C. a žalovanou 3/ A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. K. XXXXX/XX, L., rozhodol Okresný súd Námestovo rozsudkom sp. zn. 13C/39/2022-551 zo dňa 14.11.2023 tak, že určil, že žalovaná 2/ A. B. je spoluvlastníkom v podiele 4432/999999 nehnuteľností zapísaných na LV č. X D. E. X, k. ú. F. G., LV č. XXXX, E. XXXX, E. XXXX D. E. XXXX, k. ú. F., LV č. XXXX, k. ú. H. a LV č. XXXX, k. ú. I. J.. Z uvedeného rozsudku vyplýva, že v predmetnom konaní sa vo veci konajúci súd zaoberal prejudiciálnou otázkou relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 17.06.2021 medzi predávajúcou – žalovanou 2/ a kupujúcim – žalovaným 1/ (žalobcom tohto konania), ako aj ďalších neskôr uzatvorených darovacích zmlúv. Rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. 13C/39/2022-551 zo dňa 14.11.2023 nie je zatiaľ právoplatný, vo veci prebieha odvolacie konanie.
14. V súdenej veci žalobca v odvolaní namietal, že aj keby odvolací súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. 13C/39/2022 – 551 zo dňa 14.11.2023, neexistuje tu dôvod na zastavenie konania ani na zamietnutie žaloby, pretože by došlo „len k zmene žalobcu v konaní“. Z uvedenej námietky je zrejmé, že žalobca nerozlišuje medzi procesnou spôsobilosťou účastníka konania a aktívnou vecnou legitimáciou sporovej strany. Procesná spôsobilosť je spôsobilosť byť účastníkom konania a je jednou zo základných podmienok konania, ktoré súd preskúmava v zmysle ustanovenia § 161 CSP kedykoľvek počas konania, pričom v prípade zistenia nedostatku uvedenej procesnej podmienky, konanie zastaví. Od procesných podmienok konania je nutné odlíšiť vecnú legitimáciu sporových strán, ktorá však nie je predpokladom účastníctva v konaní, je len predpokladom úspešnosti v konaní. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy hmotné právo určuje, či žalobcovi svedčí tvrdené subjektívne právo, inak povedané, či má nárok na plnenie a v prípade určovacích žalôb na určenie, ktorého sa v konaní domáha. Skutočnosť, že žalobca je nositeľom práva, ktorého sa domáha, je predmetom dokazovania, kedy žalobca prostredníctvom skutkových tvrdení a predkladaných dôkazov potvrdzuje existenciu uplatneného nároku. Zjednodušene povedané, aktívna vecná legitimácia znamená, že žalobca je naozaj oprávnený domáhať sa určenia, ktoré si na súde uplatnil. Subjekt, ktorý nie je aktívne vecne legitimovaný sa môže stať sporovou stranou na strane žalobcu, pokiaľ však v konaní aktívnu vecnú legitimáciu nepreukáže, procesným následkom takéhoto stavu musí byť zamietnutie jeho žaloby (nie zastavenie konania).
15. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že časový moment preverenia aktívnej vecnej legitimácie je procesne upravený ustanovením § 217 CSP, ktoré výslovne upravuje, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Toto ustanovenie má kogentný charakter a súd je povinný podľa neho postupovať, a to bez výnimiek. Predpoklad, že by súd pri začatí konania preveroval aktívnu vecnú legitimáciu by poprel základné zásady civilného procesu, kedy až na základe vykonaného dokazovania je možné dospieť k záveru, či hmotné právo žalobcovi svedčí, alebo nesvedčí, teda je možné dospieť k záveru, či disponuje aktívnou vecnou legitimáciou. Preto aj v tomto konaní bude súd skúmať aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia. Z princípu vymedzeného v § 217 ods. 1 CSP
je tak zrejmé, že aktívna vecná legitimácia bude posudzovaná až ku dňu rozhodnutia a nie ku dňu podania žaloby.
16. Vzhľadom na uvedené neobstojí námietka žalobcu, že Okresný úrad Námestovo, katastrálny odbor už dňa 01.07.2021 povolil vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcu a podľa aktuálne platného právneho stavu je žalobca vlastníkom spoluvlastníckeho podielu, ktorý na neho previedla prechádzajúca vlastníčka. Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ v rámci katastrálneho konania došlo k nesprávnemu zápisu údajov do katastra nehnuteľností týkajúcich sa či už vlastníckeho alebo iného práva k nehnuteľnostiam, osoba, ktorá tvrdí opak, má právo podať tzv. určovaciu žalobcu v zmysle § 137 písm. c) CSP a požadovať, ak je na tom naliehavý záujem, aby sa rozhodlo, či tu vlastnícke právo k nehnuteľnosti je alebo nie je. Právnym základom pre vyššie uvedené je ustanovenie § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého platí, že údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že ani zápis v katastri nehnuteľností neposkytuje v ňom zapísanému vlastníkovi absolútnu ochranu a správnosť takéhoto zápisu môže byť v civilnom sporovom konaní napadnutá a vyvrátená. V takom prípade je potom úlohou súdu v civilnom sporovom konaní zaoberať sa správnosťou zápisu údajov katastra, čo v danom prípade znamená, že úlohou súdu konajúceho vo veci určenia vlastníckeho práva k dotknutým spoluvlastníckym podielom je preskúmať predovšetkým samotnú kúpnu zmluvu, prípadne ďalšie okolnosti, či ďalšie zmluvy, ktoré s uzavretím kúpnej zmluvy súviseli a povoleniu vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalobcu predchádzali. Vzhľadom na prebiehajúce súdne konanie vedené na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 13C/39/2022 o určenie vlastníckeho práva k spoluvlastníckym podielom na spoločných nehnuteľnostiach, ktoré bolo zapísané do katastra nehnuteľností v prospech žalobcu na základe spochybňovanej kúpnej zmluvy zo dňa 17.06.2021, je preto aktívna vecná legitimácia žalobcu aj napriek údaju o jeho zápise v katastri nehnuteľností sporná, pretože hmotné právo priznáva domáhať sa určenia neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia iba členovi pozemkového spoločenstva, ktorým v danom prípade môže byť len vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti.
17. Spornosť aktívnej legitimácie žalobcu v súčasnosti bráni konajúcemu súdu v prejednávanej veci meritórne rozhodnúť. Odvolací súd dospel preto k záveru, že v súdenej veci je vhodné a účelné konanie prerušiť až do právoplatného skončenia konania, v ktorom sa rieši otázka relevantná pre posúdenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní, pretože až na základe výsledkov konania o určenie vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu spoločných nehnuteľností bude zrejmé, či žalobcovi podľa hmotného práva svedčí nárok domáhať sa určenia neplatnosti rozhodnutia pozemkového spoločenstva, alebo nie. Nie je možné súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že v prípade potvrdenia rozsudku Okresného súdu Námestovo sp. zn. 13C/39/2022 – 551 zo dňa 14.11.2023, dôjde „len k zmene žalobcu v konaní“, pretože zmena žalobcu v civilnom sporovom konaní zmenou vlastníka dotknutých spoluvlastníckych podielov na spoločných nehnuteľnostiach nenastáva automaticky, ale táto je závislá od ďalších okolností a procesných úkonov, ktoré aj keby ich bolo možné v tomto štádiu konania predvídať, nie je ich možné zatiaľ uskutočniť.
18. Keďže otázka určenia vlastníckeho práva k spoluvlastníckym podielom na spoločných nehnuteľnostiach je rozhodujúca pre ustálenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na uplatnenie nároku v tomto konaní, ktoré určenie je predmetom posudzovania v konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 13C/39/2022, je odvolací súd toho názoru, že výsledky uvedeného súdneho konania môžu vo výraznej miere ovplyvniť aj výsledok konania o určenie neplatnosti uznesenia prijatého na zhromaždení žalovaného.
19. Pri posudzovaní vhodnosti, resp. správnosti prerušenia konania odvolací súd prihliadal predovšetkým na procesné štádium konania vedeného na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 13C/59/2022, kde dokazovanie bolo ukončené. V prípade, ak by súd prvej inštancie nepristúpil k prerušeniu konania v prejednávanej veci, bez vyriešenia prejudiciálnej otázky sporného členstva žalobcu v pozemkovom spoločenstve, ktoré je spojené s vlastníckym právom k spoluvlastníckym podielom na spoločných nehnuteľnostiach a od ktorého sa podľa hmotného práva odvíja právo žalobcu domáhať sa určenia neplatnosti rozhodnutia prijatého na zasadnutí zhromaždenia žalovaného, by za danej situácie rozhodnúť nemohol. Pre vyriešenie nastolenej prejudiciálnej otázky by bolo nevyhnutné vykonať dokazovanie, čo by znamenalo opakovať procesné úkony súvisiace s dokazovaním, ktoré už
boli vykonaného v inom súdnom konaní. Na rozdiel od názoru žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že naznačený postup súdu prvej inštancie a opakovanie dokazovania v tomto konaní by nebolo v súlade so zásadou hospodárnosti konania.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade je aj z dôvodu právnej istoty sporových strán potrebné prerušiť konanie tak, ako to urobil súd prvej inštancie. Odvolací súd uvažoval pri rozhodovaní v intenciách vhodnosti, nakoľko je pravdou, že prerušením konania do skončenia iného súdneho konania dôjde k neskoršiemu rozhodnutiu vo veci samej, avšak na druhej strane odvolací súd zastáva názor, že vzhľadom na zložitú skutkovú a dôkaznú situáciu ohľadne vlastníctva dotknutých spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam, ktorá môže mať vplyv na posúdenie splnenia podmienok pre priznanie nároku žalobcovi a jeho aktívnu vecnú legitimáciu, je v záujme právnej istoty vhodné toto konanie prerušiť.
21. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, pretože je vo výroku vecne správne.
22. Vzhľadom na to, že rozhodnutie o prerušení konania nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, s otázkou nároku na náhradu trov sa v súlade s § 262 ods. 1 CSP vysporiada súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nerozhodoval o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania.
23. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).