Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23S/162/2019

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v právnej veci žalobkyne: H. W., bytom V. 3, XXX XX X. X., právne zast.: JUDr. Juraj Macík, advokát, so sídlom Petelenova 4, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, v konaní o preskúmanie -430, Z: 25168/2019 zo dňa 30. mája 2019, o návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žaloby, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žaloby z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa správnou žalobou domáha preskúmania -430, Z: 25168/2019 zo dňa 30.05.2019, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, pozemkový referát č. OU-BB-OOP6-2018/023447-003/6TP zo dňa 01.08.2018, ktorým v zmysle o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov nevyhovel námietke, ktorú proti výpisu z návrhu projektu pozemkových úprav podala žalobkyňa.

2. Žalobkyňa zároveň navrhla, aby správny súd postupoval podľa , (ďalej len ,P") a uznesením priznal správnej žalobe odkladný účinok. Žalobkyňa návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnila tým, že jej hrozí vážna nenapraviteľná a finančná ujma tým, že jej má byť ako vlastníčke pozemkov násilne, proti jej vôli, odňaté dedičstvo a majetok vyvlastnením, čo nie je vo verejnom záujme. Žalobkyňa uviedla, že správny súd je viazaný nadriadenými zákonmi, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a v prípade okamžitého nepriznania odkladného účinku správnej žalobe by došlo k porušeniu Protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Žalovaný naďalej porušuje jej právo na pokojné užívanie majetku, dokonca vo svojich písomnostiach nepriznáva význam rozhodnutiam o primeranosti náhrady za násilne odňatý majetok. S poukazom na uvedené žalobkyňa žiadala, aby správny súd návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyhovel a priznal správnej žalobe odkladný účinok.

3. Žalovaný k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby uviedol, že s návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nesúhlasí, pretože žalobkyni rozhodnutiami orgánov verejnej správy nehrozí závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a nepriznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

4. Podľa zákona ; podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa ; správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

6. Podľa ; o návrhu žalobcu podľa rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.

7. Podľa ; ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Správny súd sa oboznámil s tvrdeniami žalobkyne v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ako aj s vyjadrením žalovaného k tomuto návrhu, a nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pretože žalobkyňa neosvedčila, že by jej v danom prípade okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda alebo finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobkyňa v návrhu na priznanie odkladného účinku uviedla, že tento žiada priznať z dôvodu podľa , pričom v návrhu uvádzala všeobecné tvrdenia o porušení Protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, čo nie je dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa . Toto ustanovenie sa vzťahuje na prípady, ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

9. Žalobkyňa v návrhu na priznanie odkladného účinku len všeobecne uviedla, že jej hrozí vážna nenapraviteľná finančná ujma, čo nijako nekonkretizovala a neosvedčila. Koncepcia inštitútu odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o odkladom účinku správnej žaloby prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Takéto rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení alebo písm. b) slovami o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku. Správny súd musí mať pritom dostatočným spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením ust. alebo b) . Preto súd vyžaduje, aby navrhovateľ odkladného účinku jednoznačne osvedčil jeho opodstatnenosť.

10. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. -16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp zn. zo dňa 30.05.2018.

11. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku, každú vec posudzuje individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu často krát ešte ani nie je možné ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v a v prípade nepozastavenia účinkov žalobou napadnutého rozhodnutia.

12. Správny súd môže uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného, ale len z dôvodov uvedených v alebo b) . Keďže správny súd v danej veci nezistil dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok uvedených v a , rozhodol uznesením o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa .

13. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).